Skočiť na hlavný obsah

Lara 85

Pridal aknit11
dňa 21.04.2015 08:45

Lekár sa objavil takmer vzápätí. Predstavil sa ako Rachmund. Lara si v duchu vydýchla. Bol to človek, takže sa nemusela obávať ďalšej reakcie.
"Dovolíte, aby som vás vyšetril? Máte nejaké ťažkosti, stáva sa vám to často? Tá silná krvácavosť zo sliznice nosa, môže poukazovať na závažný zdravotný problém."
"Len do toho, ale som zdravá, ako rybička. Bola to iba reakcia na prechod."
"Poinformujete ma?"
"Vyrástla som v dvadsiatom prvom storočí. Keď skočím do šesťdesiat osmičky... nerozpadnem sa síce na prach, ale dostaví sa reakcia." Vysvetlila stručne. Lekár ju uchopil za ruku a ona v duchu zajasala. Stabilizovala sa, prispôsobila humanoidnej rase a nevyvrátil jej tvrdenie, že je v šesťdesiatom ôsmom storočí. Zmeral pulz, teplotu, tlak, hladinu žiarení a všetko bolo v najlepšom poriadku. Prešiel po nej skenerom.
"Ste mierne dehydrovaná a máte značný pokles hemoglobínu, aj erytrocytov v krvi. Zrejme často cestujete a to krvácanie sa objavuje pravidelne."
"Tak nejako."
"Mali by ste si pravidelne nahrádzať tieto straty, inak si vypestujete chronickú anémiu. V podstate ste v poriadku. Okrem tých pomliaždenín na krku. Podám vám prípravok, ktorý zmierni bolesť aj opuch. Ako sa vám to stalo?" Vypytujúc vytiahol z kufríka dva preparáty a nastrelil jej dávku do ramena.
"Nedávala som pozor a pchala hlavu tam, kam netreba." Vystrúhala grimasu a zadívala sa na žoldniera, s ktorých bojovala a škrtil ju. Tváril sa ľahostajne, akoby ani nepočul, čo sa deje v cele.
"Musíte byť opatrnejšia... to "niečo", vás mohlo uškrtiť." Podotkol.
"Veď sa to "niečo", aj všemožne snažilo. Našťastie to "niečo", malo citlivé genitálie." Zachichotala sa a lekár pokrútil hlavou.
"Reakcia odznela. Tieto jazvy sú od nejakého zvieraťa?" zaujalo ho a prezeral si stopy Preskrytiánskych zubov.
"Tak nejako." Usmiala sa a stiahla rukáv.
"Je to váš obľúbený slovný zvrat?" podpichol a vstal.
"Tak nejako." Zasmial sa, keď jej oči šibalský zasvietili.
"Mali by ste oddychovať. Nariadim podať podpornú liečbu na krvotvorbu. O pár hodín sa vaša kostná dreň aktivuje. Zatiaľ nie je nutná transfúzia. V poslednej dobe u vás došlo k značnému poklesu váhy? Skener poukazuje na osem kilogramov, za uplynulých šesť týždňov."
"Fyzický náročné obdobie?" pokrčila plecami.
"Ste pod hranicou normy. Trpíte podvýživou... predpisujem vám kalorický, výdatnejšiu stravu. O pár dni sa zotavíte."
"Vy ma chcete vykŕmiť, ako prasiatko. Môžem dúfať, že kanibalizmus nie je vašim primárnym zdrojom, bielkovín živočíšneho pôvodu a nemáte v obľube mastnejšie mäsko?!" podpichla s úškrnom. Lekár sa rozosmial.
"Môžem vás upokojiť, neholdujem kanibalizmu. Ste roztomilá."
"Tak to ste asi jediný, čo si to myslí." Odfúkla. Muži sa zasmiali a Lara prekvapene pozrela na Arivistu. Aj jemu hral na tvári úsmev, čo jej pripadalo zvláštne.
"Dali ste mu nejaký matroš na zlepšenie nálady, čo?!" kývla bradou smerom k žoldnierovi a muži sa rozrehotali na jej komickej grimase.
"Tuším ste si čapli obaja. Nechcem vám kaziť vaše príjemné rozpoloženie, ale nemohli by ste sa rehotať na chodbe? Rada by som si schrupla. Zajtra bude asi divne náročný deň." Pokrčila nosom a hopsla na pričňu. Muži jej veselo zaželali dobrú noc a opustili ju. Položila sa na tvrdú pričňu a vzdychla. Hlavou jej vírilo množstvo myšlienok a Ryan. Ak ju Wemarnis poslúchol, tak jej manžel už bol vo svojom pôvodnom domove. Dozvedel sa pravdu a získala ďalší bod k tomu, aby ju viac nenávidel. Zatajila pred nim tieto skutočnosti, ale mala nato dôvod. Najskôr si nebola istá, potom sa obávala o jeho život. Nezniesla by, keby sa mu niečo prihodilo. Už len pomyslenie na raneného, alebo mŕtveho Ryana jej zovrelo srdce. Sťažka vzdychla a priznala si pravdu. Milovala toho arogantného a podozrievavého muža. Aj keď ju rozčuľoval a neustále z niečoho obviňoval. Nemal voči nej ani štipku dôvery, aj keď na druhú stranu... musela uznať, že mu veľa dôvodov, na dôveru nedala. Teraz už vie, že je princom a že ich osudy sú zviazané naveky. Ktovie, ako to tu dopadne a či ho ešte niekedy uvidí, ak aj áno... jeho reakcia bude prinajmenšom pohŕdavá. Nenávidí ju a to majú byť manželmi... vlastne sú manželia. Zaspala, zmietaná chaotickými pocitmi a nepríjemnými myšlienkami o Ryanovom pohŕdaní a nenávisti s akou na ňu hľadel.

"Pohol si s tými denníkmi?" hlesol James smerom k Jurielovi a pred virtuálnym panelom, rýchlymi pohybmi preveroval frekvencie.
"Moja sesternica si viedla dosť podrobný denník. Dostal som sa až ku vzťahu s kráľom Kryneriánov, ale ešte to potrvá."
"Nejak to preskoč, aby sme sa dostali až k podstatným informáciám."
"Obávam sa, že to nepôjde. Naväzuje to na seba a ak niečo prehliadnem... potrebujeme hlavne miesto, kde sú... ehmm... deti...", stíšeným hlasom dokončil.
"Dobre. Nejaký pohyb na Parsache?" obrátil sa k Zachrusovi, ktorý sledoval záznam.
"Na povrchu nič. A jadro vytvára dostatok tepelnej energie, plus magnetický štít... nezistím, čo sa deje pod povrchom. Je to na tebe, ak nájdeš jej signál."
"Zatiaľ som nemal šťastie. Zmením ešte zopár frekvencií, ale ak niečo blokuje signál..." Pokrčil plecami a zamračil sa. Hlasový komunikátor žiadal o povolenie vstupu pre člena jednotky stopárov. O pár sekúnd bol prístupový kód overený, objavil sa Wemarnis.
"Máte niečo? Stiahol som všetkých chlapov z misií. Brúsia po celej zóne a zháňajú informácie."
"Odviedol si ho?"
"Donáška až do domu. Nedávajú sprepitné." Vlk sa zaceril a jeho biele predĺžené očné zuby sa zaleskli.
"Keď sa preberie, mám taký tichý dojem, že bude vystrájať." Skonštatoval Matyena a jeho čierne gombíky sa posmešne zaleskli.
"To je problém Sopariténov, nech si ho riešia. Takže Lara sa s nim zosobášila a ja som bol pri tom." Skonštatovanie vyznelo ako otázka.
"Zosobášil si ich. Teda nie ty, ale nahovoril si mnícha, templára, aby ich zosobášil." Stručne vysvetlil Kilián.
"Prečo, čo mi to napadlo?"
"Nooo... čakali ste na popravu, v podzemnej kobke Saladína. Zdalo sa ti správne, aby boli na poriadku. Dokopal si ich k sobášu a Lara penila." Uškrnul sa James.
"Zrejme vieš o Lare toho veľa. Dôveruje ti." Podotkol Zedda.
"To bude tým, že máme vynikajúci vzťah... teda nie taký, ako myslíte... Ryan nemá ani najmenší dôvod na žiarlivosť." Dodal Kilián rýchle a zafučal.
"Aby sme si to vyjasnili. Medzi mnou a Larou nikdy nič nebolo. Dobre, poviem to! Som Fábius." Priznal, pretože väčšina jeho jednotky na neho hľadela s určitými pochybnosťami.
"Čo?! Ty si princ Fábius... posledný so stratených detí?" vyhŕkol Xandil a prudko sa vzpriamil pripravený postaviť sa do pozoru.
"Ak začnete salutovať, alebo sa klaňať... fakt sa naštvem! Sme s Larou bratranec a sesternica, kryjeme si spoločne chrbát a doteraz sme tajili moju identitu, pretože som nechcel skončiť, ako Ryan, Lara, alebo Max a navyše, ešte stále je tu odmena na moju hlavu."
"Prečo sa tak vehementné bránite svojmu pôvodu a poslaniu?" nerozumel Patsan.
"Pretože máme svoje životy. Máme svoje želania, predstavy a plány do budúcnosti. Nie sme deti, by nás niekto vychovával, menil a naplánoval nám do detailov život. Keby sme vyrastali ako kráľovské deti, mali správnu výchovu a všetko, čo k tomu patrí... to by bolo niečo celkom iné, ale takto... som Kilián, vojak... nie princ. Nebudem sedieť v paláci a predstierať, čo ja viem, čo robia princovia. Chcem mať normálny život. A navyše máme s Larou ešte veľa povinnosti, ktoré musíme dotiahnuť do konca. Potom nás čaká cesta za poznaním... a po návrate asi budeme priveľmi starý, aby sme sa hrali na princov a princezné. " Trpko sa zasmial.
"Aká cesta?" ticho sa spýtal Ian.
"Prepáč Ian, ale to ti na nos nezavesím. Keď toto dokončíme, opäť nám pôjdete po krku, takže...", pokrčil plecami.
"Nemôžete odmietať svoje povinnosti, máte zodpovednosť voči svojmu rodu a ľudu." Oponoval Janus.
"Nebuď smiešny Janus. A ak by ste nás nenašli, čo by bolo potom?! Nič! Zaobišli by ste sa aj bez nás, tak ako doteraz. Pozri sa Max...ehmm... Aurel je spokojný, pokojne ma môže nahradiť v čomkoľvek, čo sa odo mňa očakáva. Pokojne sa vzdám všetkého, v jeho prospech. A Lara urobí presne to isté."
"Aurel nemôže prevziať trón. Ste pokrvný príbuzný, ale po praslici. Kráľovské veličenstvo a princ... trón sa dedí po línií meča. Aurel vlastne...vaša matka a kráľovná boli sestry. Aurel nemá právo na trón."
"Nemyslel som Aurela. Môj ujo je muž v najlepších rokoch. Môže mať ďalšie potomstvo."
"To je nepravdepodobné. "
"Prečo? Čo ak Lara zahynie... alebo definitívne odíde niekam, kde ju nenájdete?"
"Prečo by to robila?"
"Jej duša sa zmieta vo víchrici. Trhá ju na kusy nepokoj a smäd za poznaním. Je nepokojná, nevydrží na jednom mieste. Potrvá veľmi dlho, kým sa usadí." Prehovoril James.
"Ale veličenstvo si to veľmi želá. Celé roky sníval o tom, že ju nájde."
"A neuvažoval niekedy nad tým, že dievča je iné, ako si vysníval? Rozmýšľal niekedy o tom, čo si želá Lara, alebo o čom sníva?" zádrapol Kilián posmešne.
"Navyše je vydatá za Sopariténskeho princa. Ak nič iné, bude si nárokovať manželku." Pripomenul Toran.
"Myslíš Ryana? Nepočul si, že sa jej vyhrážal smrťou? Nenávidí ju. A keď zistí, že to všetko vedela, definitívne sa vzdá zväzku." Preriekol zamyslene Kilián.
"Nevzdá, ten chlap ju miluje!" zafučal trpko James a prehraboval sa v záznamoch satelitov.
"Miluje? Veď sa jej vyhrážal smrťou." Oponoval princ Magada a James sa na neho so záujmom zadíval.
"Naznačuješ niečo?" podpichol s úsmevom a Juriel sa zatváril tajomne.
"Nič nenaznačujem. Lara je prekrásna, zároveň múdra, lojálna a statočná žena. Ako manželka by bola ideálna pre každého vládcu."
"Myslel som, že si smiete vziať len Magada, kvôli génom a tak..." prehodil Sandal.
"Má mutačný gén, je Magada. A navyše to nie je pravidlo. Naša genetika je veľmi stabilná a silná. Prevládne nad každým genetickým kódom. Sú prípady, keď si Magada zvolil partnera inej rasy... teda okrem Marnaviánov a Preskrytiánov. Nemám proti nim nič osobné, ale sú pre nás toxický." Pokrčil plecami mladý následník trónu.
"Ty si chceš vziať Laru?" prekvapený vyhŕkol Patsan.
"Moje želanie nie je rozhodujúce, pretože je vydatá. Ak by sa zväzok z nejakého dôvodu anuloval, určite by som sa uchádzal o jej ruku." Priznal pevným hlasom.
"Neviem, či by som chcel ženu, ktorá má dokáže zmlátiť, čo ako je krásna." Hlesol Wemarnis. James sa s nezáujmom vrátil k práci.
"Nemláti nikoho bez príčiny." Zašomral cez plece.
"Prečo ho vlastne zmlátila?" zaujímalo Juriela.
"Pretože jej nedôveroval. Vyvolal hádku a začal si prvý." odpovedal Kilián zamyslený.
"Chceš povedať, že princ Sabrahiel ju chcel biť?"
"Nie, myslím, že nie... iba na ňu siahol v nevhodnej chvíli. Lara reaguje reflexívne. Hádali sa a... on ju zdrapol za ruku. Reflexívne sa... ehmm... oslobodila. Potom sa pobili. Dostal nakladačku a zaslúžil si ju." Zahundral James.
"Prečo reaguje tak pudovo? Ja viem, že sa usilujú o jej život... ale nepripadá mi to ako momentálna situácia. Skôr ako dlhodobo na-trénovaná ostražitosť a inštinktívne jednanie." Zauvažoval Sandal.
"Lara má zopár svojich démonov. Inštinkt a rýchla reakcia jej už veľa krát zachránili život."
"Akých démonov?" vyzvedal Ian.
"Jedného som videl na vlastné oči. Skákala z postele šesť mesiacov potom, ako ťa sťali. Zhrýzala sa výčitkami, že ťa nedokázala zachrániť a že si umrel kvôli nej. Neustále počula tu sekeru, keď dopadla na tvoj krk. Dlho ťa oplakávala." Chladne vysvetlil Kilián. Ian sa na neho otrasený zadíval.
"Netušil som, že ju to tak zasiahlo... ja keby som bol vedel, že...", stíchol.
"Tak čo? Lara ťa považovala za skutočného priateľa. Nemá ich veľa, ale teba medzi nich počítala." Ledabolo zašomral James a ďalej prehľadával systémové dáta, rôznych planét.
"Nemám rád, keď to hovoríš v minulom čase!" odvrkol mu nahnevane rytier.
"Nuž buďme reálny. Je to minulý čas! Nie si priateľ, si vojak, čo má rozkazy. Pri prvej príležitosti ju zradíš." Pokrčil plecami počítač.
"Vám sa to skutočne nedá vysvetliť! Nemám na výber. Mám svoje rozkazy a prisahal som vernosť Kryneriánskej únií, svojmu panovníkovi. Nemôžem neuposlúchnuť..." Mávol rukou a nahnevaný sadol k počítaču.
"Už veľa krát jej šiel niekto po krku? Myslím pred tým, ako sa dozvedela kto je?" James iba prikývol, ale nič nekomentoval.
"Prečo vlastne... musela byť ešte malé dievča. Kto by chcel ublížiť malému dievčatku?" nechápal Xandil.
"Čo ja viem? Maniaci, sadisti... úchyláci?!" odpovedal protiotázkou.
"To mi chceš povedať, že ich vyhľadávala?"
"Ona? Nie, kdeže. Vždy sa stránila ľudí. Ale... tak nejako bola vždy sama, odkázaná sama na seba... a nejako sa vždy priplietla." Zašepkal James.
"Koľko mala rokov, keď začala cestovať trhlinami?" ticho sa spýtal janus.
"Tri toky. Róbert testoval trhlinu a nechal ju otvorenú. Bola zvedavé dieťa a tak vošla."
"Preboha, kde vypadla?"
"V Londýne. Našťastie ju našiel mladý lord a vzal ju k sebe domov, aby sa o ňu slúžky postarali. Pripadala mu zvláštna a uvedomil si takmer okamžite, že na ulicu nepatrí."
"Ako ste ju našli a kto jej podal protilátku?"
"V tom čase už mala lokalizačný čip a otvoril som trhlinu na pri-blížnych súradniciach. Našli sme ju po pár hodinách. Spokojnú a vyobliekanú, ako bábiku. Bola rozkošná. Niekde tu mám fotku.... počkať... zabávala lorda, kládla mu tisíce otázok a on žasol nad jej múdrosťou. Bolo mu ľúto, že musí odísť." James s úsmevom zobrazil fotografiu rozkošného dievčatka.
"To je Lara? Nemôžem uveriť. Aká bola zlatá." Zasmial sa Kilián.
"Ako to že neochorela zo žiarenia?" neodbytne sa Matyena dožadoval odpovede.
"V tom čase už bola imúnna. Táto nehoda upozornila Róberta, že na Lare je niečo nezvyčajné."
"Myslíš, že už mala mutačný gén, ale ako je to možné? Podľa toho proroctvá..." zauvažoval nahlas Zedda.
"Počas tehotenstvá. Ehmm... jej matka prešla nedovolenou trhlinou. Myslím, že Lara vtedy získala mutačný gén."
"Ale ako je to potom s tým druhým, z kráľovskej krvi. Mali obaja prejsť nepovolenou trhlinou, ale nie z vlastnej viny...a..." Rozvádzal svoju teóriu Zedda.
"Prešli. Ryan a Lara museli skočiť...a... Ryan sa postupne zmenil."
"Takže Sopariténsky princ má tiež mutačný gén? Avšak dotýkali sme sa a nemal reakciu, zato princezná takmer okamžite." Podotkol Wemarnis.
"Nevieme, ako sa to u neho prejaví. Zatiaľ nevykazoval žiadne príznaky stotožňovania sa s inými rasami. Lara už gén mala a iba ho na neho preniesla. Aspoň časť... ehmm... predpokladám. Nemali sme zatiaľ čas sa tomu venovať. Snáď niekedy." Vysvetlil James.

Keď zabzučali dvere, posadila sa. Objavil sa vojak, ale nebol to "jej" kamarát. Hliadky sa vystriedali.
"Vstaňte princezná!" zavelil stroho.
"Má to nejaký konkrétny dôvod, alebo si ma chcete len poobčumovať?" uškrnula sa a poškriabala v strapatej hrive.
"Odvediem vás na vaše nové pôsobisko!" odvrkol popudený.
"Tak to by ste mi mali dať minútku, kým sa upravím."
"Upravíte sa potom!" zase odsekol.
"Potom bude neskoro. Vy nepotrebujete cikať, keď sa zobudíte?! Totiž, ja áno... tak vypadnite, nech vykonám svoje fyzické potreby. A doneste mi kefku na zuby. Nikam nejdem, kým si neumyjem zuby!" Sladko, ale prísne zaševelila. Zavrčal a nerozhodne postával. Nonšalantne podišla k malej toalete.
"Ja nie som hanblivá, môžem sa vycikať aj s obecenstvom, ak trváte na tom, že sa budete pozerať." Zachichotala sa a ako uchopila nohavice, že ich stiahne, vojak zavrčal nadávku a vy-trielil von.
"Nezabudnite na kefku a mám rada mentolovú pastu!" skríkla za nim a znovu sa zachichotala.

Komentáre 4

aknit11 dňa 21.04.2015 - 08:46

Dnes taký krátky, viac som nestihla. :-)

Lenka R dňa 21.04.2015 - 09:47

Každý deň nakúkam, či je niečo nové (sun). Aknit veľmi si ma potešila ďalším dielikom :-)
Lara je roztomilá ako vždy. A páčil sa mi James ako to natrel Ianovi.
A samozrejme som moc zvedavá na Ryana a jeho reakciu , keď sa stretne s Larou. Pekný dielik, taký pohodový , už teraz sa teším na pokračovanie .
Dievčatá prajem vám všetkým krásny deń

tomicka dňa 21.04.2015 - 21:16

Toto bolo mile :-) Lara sa nezaprie. A James nesklamal, povie si svoje a hotovo. Som strasne zvedava, co bude dalej a kam ju odvedu. Len nas prosim ta nenechavaj dlho cakat (blush)

LanaSavara dňa 22.04.2015 - 13:26

Podarena je Lara, drza ako opica :-)