Skočiť na hlavný obsah

Lara 87

Pridal aknit11
dňa 27.04.2015 11:18

Bolesť hlavy ju na chvíľu oslepila. Ako inak, prešla trhlinou. Účinok analgetík pominul. Nohy vypovedali poslušnosť, ledva ju Kilián zadržal, aby sa nezvalila do piesku. Zasyčala, zovrúc si hlavu do dlaní. James nesúhlasne zacmukal a Juriel k nej pristúpil s dávkovačom analgetík.
"Nie, nech si skočí! Toľká dávka analgetík jej neurobí dobre!" zamietol James a otvoril trhlinu. O necelú minútu bola späť a spokojne ponaťahujúc, sa poobzerala v dočasnom tábore Arivistov. Juriel na ňu chvíľu civel, pokrútil hlavou a uškrnul sa.
"Máte aspoň potuchy, ako to robíte princezná?"
"Nie, ale keď budem mať čas, tak nato konečne prídem." Pokrčila nos, ohmatala si obočie, aj peru.
"Som v pôvodnom stave, super. Trianas, hľadali ste ma?" Zastavila sa pri vojakovi, ktorý ju ešte včera chcel zabiť. Uklonil sa.
"Výsosť, som strašne rád, že ste to stihli. Ďakujem v mene Arivistov za vašu pomoc a milosrdenstvo... a, som rád, že ste v poriadku. Šeptalo sa, o tom rýchlom ehmm... zotavovaní. Myslel som, že sú to babské povedačky." Uznanlivo po nej prešiel pohľadom.
"Ak sa má spýtate, ako to funguje, tak neviem. Potrebujete podpísať nejaké darovacie listiny?" spýtala sa ticho.
"Aké listiny?"
"Neviem, potvrdenie, že ste uvoľnený spod bremená otroctvá." Zdrevenel.
"Vy... ste to mysleli vážne?"
"Myslíte, že som taká krutá a žartujem o niečom takomto?" unavene vzdychla.
"Samozrejme, že nie. Len... mal som dojem, že ste to mysleli len v prípade, ak by sa niečo "spackalo". Pochopil som to tak, že ak sa vám niečo stane, nezdedí nás nikto, ale budeme slobodný."
"Povedala som to preto, že ak by sa niečo spackalo, aby ste neboli zdedený. A keďže sa nič nespackalo, splním to, čo som sľúbila. Ste slobodný. Všetci, ktorých som zdedila po Usarií. Koľko vás vlastne je?"
"V rôznych kvadrantoch... okolo dvetisíc. "
"Usaria vlastnila dvetisíc otrokov?! Ako to, že niečo také, ako otroctvo v tejto dobe existuje? Nemôžem tomu uveriť!" zašepkala otrasená.
"Niektoré planéty otroctvo odmietajú, niektoré ho naopak priznávajú a niektoré na ňom dokonca profitujú. Naša rasa prišla o svoj domov. Dobrovoľne sme sa predali do otroctva, pretože sme nemali kam ísť."
"Ja veľa toho o tomto svete neviem... takže mi odpusťte otázku. Čo sa stalo s vaším domovom?"
"Zničil ho podobný prístroj, ako Parsachu. Vymazal našu planétu z galaxie. Tí, čo prežili, ostali bez domova."
"Koľko vás ostalo?"
"Okolo tristotisíc. Ďalšia polovica umrela v otroctve a vo vojnách."
"Neexistuje neobývaná planéta, kde ste mohli nájsť nový domov? To vám nikto nebol schopný pomôcť, čím ste boli pred tým?"
"Hlavným odvetvím bolo poľnohospodárstvo, ale medzi našimi ľuďmi je veľa vzdelaných inžinierov, doktorov...zručných remeselníkov i technikov a teraz sme i bojovníci. Zaujíma vás pomoc... ostatné planéty... boli schopné? Áno... ochotné, nie. Nezazlievam im to. Bola vojna. Každá planéta mala problém sa udržať nad vodou a prežiť. A navyše v bezpečnostnej zóne sú planéty obývané národmi, ktoré si ich nárokujú. Neobývané sú tak, či tak vlastníctvom niekoho." Zatrpknuto skonštatoval.
"Takže, ak vám teraz dám slobodu... nemáte kam ísť. Nerobím vám tým službu, ale vás vlastne odsudzujem na život nikde, bez ničoho. V otroctve ste mali aspoň strechu nad hlavou a jedlo." Zamračila sa, keď si uvedomila súvislosti.
"Juriel, máte prehľad o majetkoch Kryneriánskej únie... presnejšie o mojich majetkoch? Vzdelávali vás aj o týchto veciach, ak sa nemýlim. Mám nejaké pozemky, alebo statky?" Obrátila sa k princovi Magada.
"Máte rozsiahle majetky, výsosť v správe finančnej rady Kryneriánskej únie. Zatiaľ."
"Existuje niečo, čo som zdedila po matke, čo je priamo mojim vlastníctvom?"
"Pokiaľ nie ste plnoletá, je všetko pod kontrolou správnej rady." Lara sa zamračila.
"Na Zemi to kedysi fungovalo tak, že pokiaľ nie som plnoletá, alebo som vydatá... je tak?" lišiacky zatiahla.
"Ách, samozrejme. Zabudol som, že ste vydatá... a... áno, máte oprávnenie disponovať so svojim majetkom, pretože v prípade svadby, sa ruší zákon o plnoletosti. Vaši právnici našťastie zmluvu so Sopariténmi uzatvorili tak, že váš manžel nemá právo disponovať hnuteľným, ani nehnuteľným vlastníctvom. Takže, nepotrebujete jeho súhlas. Viem o jednej malej planétke v západnom kvadrante. Úrodná zem, pekné prostredie, prijateľná klíma, dostatok ozónu aj vody... neobývaná."
"Prečo? Ak je úrodná, čo je na nej také divné, že je neobývaná?"
"Je priďaleko od Kryneriánskej únie. Je tak bokom, skoro na hranici zóny. Počas vojny bola útokmi vy-drancovaná. Ľudia sa utiahli do bezpečia a už sa nikto nevrátil."
"Ako dlho je už neobývaná?"
"Zhruba osem rokov. Má rozlohu...hmm... mohlo by sa tam uživiť... niečo, okolo päť miliónov obyvateľstva."
"Zrejme bude v dosť zanedbanom stave... hmm... budete považovať za drzosť, ak vám ponúknem túto planétu, ako dočasný domov? Je to tam zrejme v katastrofickom stave, ale na začiatok... neskôr niečo vymyslíme. Ak nebude možné to tam spojazdniť... ako ste počuli, je úrodná. Možno..." Pokrčila plecami. Muž na ňu hľadel, akoby práve spadla z oblakov.
"Vy nás chcete poslať na Wivax?" priškrtené zašepkal.
"Ja... prepáčte. Máte pravdu, hlúpy plán. Nemôžem vás poslať do Bohom zabudnutej pustiny. Asi mám ešte otras mozgu, keď neuvažujem." Ospravedlňujúco sa usmiala.
"Nie, výsosť. Je to oveľa viac, ako som si dovolil dúfať." Zašepkal dojato.
"To nestojí za zmienku. Veď načo by mi bola planéta, čo by som s ňou asi robila?" žiarivo sa usmiala a mávla rukou.
"Dočerta, nemôžeme tu ostať. O chvíľu sa preberie Templa... a... to by nebolo dobre. Viete súradnice toho Wivaxu, Juriel?" mladík prikývol a zadal súradnice.
"Povolajte svojich ľudí. Nech sa zase zoradia podľa skupín. Ostatok preberieme na mieste. Zostavíme výsadok. Potrebujeme preveriť, že je tam bezpečne a nič nás neprekvapí. Vaši ľudia sa pripravia medzitým na transport."
"Rád by som vám ponúkol svoje služby. Mám všeobecné znalosti v oblasti juristiky, celej bezpečnostnej zóny." Ozval sa za nimi piskľavý hlas a ona sa obozretne zvrtla a prikrčila.
"Pokojne výsosť. Nikdy by som si nedovolil vás nejakým spôsobom atakovať." Usmial sa Matyena a Zedda iba rozpačito mávol.
"Čo tu robíte, ako to, že nespíte?" zamrmlala.
"To bol slušný pokus, výsosť... ale ako iste viete, bežne vylučujem silné halucinogény, takže to minimum anestetika, má nemôže zložiť. A Matyena... vysoká teplota jeho tela, automaticky zničila na-strelenú látku. Na chvíľu ste nás paralyzovali tou vašou šikovnou vecičkou v brošni. Aj keď ste nemuseli. Nemali sme ani potuchy o úmysloch Temply a dodávam, že s tým nesúhlasíme. Takže, ak prijmete naše služby, radi sa pripojíme k vašej jednotke. Verím, že ostatné rasy, okrem Temply, by sa tiež radi zúčastnili. Keď sa zobudia... čo je o chvíľu. Pár hodinový účinok anestetík, má vplyv len na humanoidné rasy. Aha!... Xandil a Sendan sa sem už ženú... asi sa zľakli, že odídeme bez nich."
"Vidím." Zamrmlala, stojac chrbátom.
"Ako? Veď stojíš chrbtom." Spozoroval James. Zamračila sa a obrátila k nemu.
"Pozri, či mám vzadu oči, došľaka!"
"Vzadu... oči? Nemáš tam žiadne oči. Je ti fajn?"
"Stotožnili ste sa s Arivistami? Je pravda, že majú oči, aj vzadu?" zaujalo Juriela.
"Máme tri páry oči, ale vy ich nevidíte. Okrem toho jedného páru vpredu." S úsmevom vysvetlil vojak.
"Mala som reakciu, tak skontrolujte, či tam nemám oči. Vidím, aj za seba." Trvala na svojom dievčina.
"Neboj, nenarástli ti, čo je inak fajn... predstav si, že budeš raz krátkozraká, potrebovala by si troje okuliare." Sucho vymenoval James. Rôznorodá skupina zaprskala smiechom.
"Ak sme správne pochopili, plánujete výsadok na Wivax. Hlásim sa dobrovoľne." Navrhol Matyena a Zedda iba súhlasne zodvihol ruku, ako žiak v škole, ktorí sa hlási odpovedať.
"Nebudete mať z toho problém so svojimi nadriadenými?"
"Na tento projekt sme mali poverenie vlády. Úspešne sa to zvládlo. Tým sa končí naša zmluva s vládami. Sme slobodný ľudia. Môžeme ísť kam chceme, kedy chceme a s kým chceme. Keďže pociťujem voči vám určitý záväzok, veď viete... tie veľké, nenásytné rybky... rád vám ponúkam svoje služby." Ukončil Zedda a oči sa mu smiali, pri slove rybky.
"Zedda, Matyena... neviem, čo povedať. Žijem dosť búrlivým a nepokojným životom. Navyše, mám niekoho vždy v pätách. Neviem, či ste pripravený na život vyhnancov. Nepatrím nikam a aj tam, kam som kedysi patrila, už nepatrím."
"Mne vôbec neprekáža kočovný spôsob života. Sedel som celé veky nad knihami. Sníval o miestach, o ktorých čítam. Konečne mám možnosť." Preriekol Matyena vážne. Sendan udýchaný pristal a zložil si krídla.
"Teda výsosť, riadne ste nás dobehli. Dúfali sme, že vás stihneme. Xandil upaľuje po svojich, takže mu to potrvá o čosi dlhšie. A Patsan s Toranom vás prosia, aby ste na nich počkali... ehmm... ešte sú trochu pritlmený, z tých sedatív. Stopári spia, ako polená, ale pravdepodobne ostávajú s Templou, sú pod prísahou." Lara si vymenila pohľad s Jamesom a Kilián sa zasmial.
"Nemali by sme sa zdržiavať, aby sa náhodou Templáci neprebrali." Váhavo nadhodila.
"Môžem vás upokojiť, pre istotu sme im za-dupľovali dávku. Nepreberú sa najmenej osem-desať hodín." Zadýchaný vyhŕkol Xandil, ktorý práve dobehol a fučal od námahy.
"Myslím, že budeme potrebovať nový, oveľa väčší byt. Ohňovzdorný, s dobrou ventiláciou, ktorá odsaje rýchle a účinné halucinogény a špeciálnu keramiku, ktorá sa nerozleptá." Vyratúval James na prstoch a žmurkol na dievča.
"Môžeme dokonca zmeniť storočie. V dvadsať jednotke nás tak-či tak, už nič neviaže. Teda je tam Meggy a... tvoja teta Kilián, ale môžete ich navštevovať." Navrhol zase počítač.
"O tom budeme uvažovať neskôr. Máme veľa práce. Zistite, ako sú na tom Patsan a Toran. Ak sú ešte mimo, ostanú v tábore. Ak sú v pohode, povedieme ich so sebou. Znalosti, ktorými disponujú, by nás mohli včas upozorniť na nebezpečenstvo." O chvíľu obaja Zahraviáni vyši z trhliny v sprievode Kiliána.
"V poriadku. Sendan, poistíš nás zhora. Xandil držíš s Jurielom ľavú stranu. Kilián a ja istíme pravú stranu, Toran s Patsanom držia chrbtovú líniu. James, aktivuj svoj infračervený skener, navigáciu, aj aktualizáciu s najbližším satelitom. Okamžite po doskoku, aby sme včas zistili, ak je tam niečo živé. Premiestníme sa na Wivax. Skontrolovať zbrane a kompletnú výstroj!" James k nej pristúpil a podal jej zbrane, ktoré u neho zanechala.
"Má niekto z vás konkrétne, aktuálne údaje o tejto planéte?" Prehodila vkladajúc si dýky do puzdier.
"Niečo máme v archíve. Je starý zhruba dva týždne, ale James prehľadával databázu Kryneriánov. Niečo mi hovorí, že tam dokáže vliezť úplne bez problémov a získať čerstvé dáta." Usmial sa Zedda a podal mu tablet. Netrvalo mu to viac, ako tridsať sekúnd a so širokým úsmevom k nej obrátil tablet.
"Vyzerá to naozaj dosť zanedbane a ošumelé, ale na začiatok sa poopravujú niektoré príbytky, niečo sa zbúra, pokusíme sa obnoviť zdroje energie. Urobíme rýchly rozbor pitnej vody a kontaminácie prostredia." Preriekla s nádejou a Trianas zvedavo nakukol cez jej rameno.
"Vyzerá to úplne ideálne, výsosť. Za posledné roky sme žili na oveľa horších miestach. Rád by som sa pripojil k výsadku."
"Dobre, vaši ľudia sú opäť zoskupený. Vysvetlíme im situáciu a vyrazíme." Lara si prekvapene uvedomila, že všetci muži, okrem zranených, sa prihlásili, ako dobrovoľníci. Okamžite sa zoradili do bojových formácií, pripravený vyraziť.
"No, čo povedať. Berieme tri jednotky, po dvadsať mužov. Komunikačne zariadenia nastaviť na rovnakú frekvenciu. Doskočíme na mieste, ktoré bolo kedysi hlavným mestom. Tu je najväčšia pravdepodobnosť, že bude niečo funkčné. Ostatok ľudí zbalí všetko, čo máte so sebou a postaráte sa o zranených. Akonáhle zistíme, že prostredie je nekontaminované a bezpečné, prídeme po vás. Aktivovať protichemické obleky, otváram!" zavelila.
Zedda, Matyena sa postarali o okamžitú analýzu chemického zloženia vody, atmosféry i zeme. Sledovali snímky satelitu a preverili skenermi a kamerami značnú časť bývalého, teraz ľudoprázdneho, zničeného a devastovaného mesta. Na mieste, ktoré bolo kedysi nemocnicou v laboratóriu, spolu s Jurielom urobila rýchle testy na biologické a bakteriálne zloženie vody i zeminy. Spokojne skonštatovala, že prostredie nie je chemický, ani biologický kontaminované žiadnymi nebezpečnými látkami, či baktériami. Úspešne sa im podarilo aktivovať chemicko-biologické filtre, ktoré potvrdili negativitu bakteriálnej, či vírovej hrozby. James spolu s Xandilom pracovali na obnovení samonabíjacieho zdroja energie. Keď zahučali, škrípavými zvukmi turbíny ventilácií a svetlo zablikalo, natešene sa usmiala.
"Začneme so sťahovaním. Vrátime sa na Parsachatu pre ostatok ľudí. James, Matyena, Zedda ostanete tu pokúsite sa z centrálneho počítača vytiahnuť dáta. Kde sa nachádzajú ďalšie záložné zdroje, ovládacie zariadenia. Nejaké možno existujúce sklady materiálu, zbraní, liečiv, či potravín. Nejaké technické stanice a všetko, čo by mohlo byť na začiatok k úžitku. Juriel s Kiliánom pôjdete pre Rúfusa. Teraz sa hodí. Má určitý prehľad o Kryneriánskych kódovacích systémoch, aj celkovom usporiadaní. Zistíte, čo sa dá. Ostane s vami Toran, Patsan a Sendan, poistite ich bezpečnosť, aby sa mohli venovať práci. Opatrnosť, chlapci. Vyzerá to tu pokojné, ale... čert nespí."
"Ehmm... čo je čert, Lara?" hlesol zvedavo Matyena.
"To je vám taký, divný chlapík, čo má rohy, kopytá a chvost... myslím, že je červený, alebo žeby čierny?" vysvetlil cez plece James, venujúc sa obnove systému.
"Myslíš, žeby tu bol nejaký Trawtixanin? Zdá sa mi to dosť nepravdepodobné, je to priďaleko od ich základne." Gombíky mu prekvapene zažiarili.
"Čo je Trawtixanin?"
"No to, čo si povedal... divný chlapík, červený, ma rohy a kopytá, alebo skôr nejaké paznechty, ale netušil som, že majú aj chvost." Začudoval sa Zedda.
"Moje nervy! Čert existuje, ak stretnem aj Mikuláša, požiadam ho o celý balíček piluliek proti nervovému kolapsu." Zafučal. Lara sa zachichotala.
"Niekedy vám porozprávam rozprávku o čertovi a Kačene." Prisľúbila. Muži nadšene prikývli a ona zadala strohý rozkaz do komunikačného zariadenia. Vyšla pred budovu, kde čakali skupiny vojakov. Zmizli v trhline.

Komentáre 3

aknit11 dňa 27.04.2015 - 11:18

Tak zase kúsok :-)

LanaSavara dňa 27.04.2015 - 18:58

Perfektny dielik (y) . Ta Lara je zlata :-) .

tomicka dňa 27.04.2015 - 21:36

Toto bol zase jeden milo-usmevny dielik. Pekne nam to striedas :-) Uz netrpezlivo cakam na pokracovanie (y) James bombovy, ako vzdy (clap)