Skočiť na hlavný obsah

Lara 89

Pridal aknit11
dňa 18.05.2015 09:12

"Ak dovolíš Lara, spojím sa s Magada a poinformujem starú matku o pozitívnych novinkách." Ticho preriekol Juriel hneď potom, ako sa zoznámil s deťmi.
"Samozrejme, nič iné som ani neočakávala. Ja sa tiež musím spojiť s kráľovskou kanceláriou a poinformovať ich o nastávajúcich zmenách." Kyslo zamrmlala.
"Pokiaľ tvoj otec nebude súhlasiť, radi sa deti ujmeme a vychováme ich." Ticho navrhol princ.
"Príjme svoje deti, viem to!" prudko odvetila.
"Dúfam, hlavne kvôli tebe, že je to tak. Ale ak nie... ponúkam ti to, ako alternatívne riešenie."
"Ak by sa čokoľvek pokazilo, deti ostanú so mnou!" zašomrala.
"Nerád to hovorím, ale to nebude možné. Ak ich tvoj otec nepríjme, ako ich najbližší príbuzný po meči, mám povinnosť sa o ne postarať. Právo prináleží mne. Sú kráľovskej krvi a sú Magada. Nemohli by ostať s tebou." Snažil sa, aby jeho hlas znel, čo najjemnejšie, ale to, čo uvidel v jej očiach ho upozornilo, že žiadne slová, ani zákony by ju nepresvedčili.
"Je bezpredmetné vopred o tom hovoriť. Môj otec ich príjme." Vzdychla a vstala.
"James zabezpeč mi spojenie s kráľovskou kanceláriou Kryneriánskej únie!" zavelila chladne a vošla do pracovne, ktorú jej pestúnka uvoľnila, aby mohla komunikovať so svojim otcom. Na monitore sa objavil sir Rorhan, tajomník.
"Ako inak. " Zašomrala skeptický.
"Výsosť, som veľmi rád, že vás vidím." Začal milo.
"Ja nebudem až taká zdvorilá a prejdem k veci. Kde je môj otec, potrebujem s nim súrne hovoriť."
"Výsosť, momentálne je na rokovaní so spojencami. Keďže ste situáciu bravúrne zvládli a nebezpečenstvo eliminovali, situácia sa upokojila, bolo potrebné informovať spojencov."
"Naozaj je to súrne."
"To znie veľmi vážne. Keďže nevie, že spolu práve hovoríme, pokúsim sa ho odvolať, aj keď spojenie asi nebude možné, vzhľadom k tomu, že spoločnosť si želala nebyť rušená. Môžete mi aspoň naznačiť o čo sa jedná? Má to niečo spoločné s Wivaxom? Výsosť musím jednoznačne protestovať, proti formulácií zmluvy o prenájme. Z ekonomického hľadiska je pre vás úplne nevýhodná a keďže nie ste plnoletá, je možné ju zrušiť."
"Sir Rorhan, som vydatá, takže zákon o plnoletosti padá. Je neprestreľná!" odvrkla.
"Výsosť, ale je nevýhodná... z ekonomického hľadiská je absolútne neprijateľná." Prísne odporoval.
"A čo z ľudského hľadiska? Nikdy ste o nich nerozmýšľali? Nikdy ste sa nepozastavili nad tým, že vás žiadali o pomoc a nedočkali sa jej? Mohli ste pokojne spávať, nehanbili ste sa sám pred sebou?"
"Výsosť, bol výnimočný stav. Sami sme mali problém sa udržať a zachovať naše postavenie." Oponoval už oveľa miernejšie.
"Naozaj? A čo po vojne... prečo ste sa nesnažili im pomôcť."
"Určitým spôsobom sme sa snažili. Váš otecko všemožnými spôsobmi bojuje za zrušenie otroctvá. Ale škody sa už nedali odčiniť. Väčšina z nich zahynula, alebo skončila v otroctve."
"A uvažovali ste nad tým, že keď sa zruší otroctvo, tak nemajú kam ísť? Keďže sa tak snažíte pomôcť... verím, že môj otec nebude mať námietky, voči môjmu postupu. Koniec-koncov so svojim majetkom môžem urobiť, čo sa mi zachce. Nie je tak?"
"Samozrejme výsosť, ale treba myslieť na budúcnosť a nekonať impulzívne." Mierne jej dohováral.
"Práve preto, že myslím na budúcnosť a na hanbu, s ktorou by som musela v budúcnosti žiť, som konala, ako som konala. Arivisti boli veľká facka humanizmu, základným pravidlám slušnosti a ohľaduplnosti! Ale dosť o tomto. Nebudem zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Mám niečo oveľa súrnejšie. Spomínate si na Astridu von Niero?"
"Samozrejme." Opatrne hlesol, akoby očakával nejakú ďalšiu Jóbovu zvesť.
"Konečne sme preložili jej denníky."
"Obsahujú nejaké informácie, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť Kryneriánskej únie, keďže sa domáhate stretnutia so svojim otcom, čo u vás normálne neprichádza do úvahy... začínam mať obavy...", skočil jej nedočkavo do reči.
"Nechajte ma dohovoriť, prosím!" tvrdo ho zahriakla.
"Prepáčte, výsosť....samozrejme pokračujte." Vyľakaný, zatajil dych.
"Práve naopak. Mylady sa veľmi pekným spôsobom vyjadruje o mojom otcovi. Považovala ho za rozhľadeného, príjemného, spravodlivého a múdreho vládcu, ale odbočujem. Lady Astrida bola Magada, ako sa nám podarilo zistiť. Dostali ste tieto informácie?" letmo prikývol a dychtivo očakával, čo z nej vylezie ďalej.
"Nuž, tak vám musím zvestovať, že počas vzťahu s mojim otcom porodila dve deti." Jednoducho vyhŕkla, pretože nevedela, ako mu to, čo najšetrnejšie zvestovať.
"Čo?!" vytreštil tie svoje rozpité, vodové oči, až dievčina nadobudla dojem, že mu vytečú z očných jamôk.
"Nebudem to naťahovať. Jednoducho mám brata a sestru!" netrpezlivo vyštekla.
"To nie je možné. Váš otec by predsa o takomto niečom vedel... a... to je nemožné!"
"Usaria ju donútila sa vymeniť. Neviem, či to bola dobrovoľná gravidita a nerada by som o spôsobe oplodnenia uvažovala... ale akonáhle otehotnela, na jej miesto nastúpila Usaria. Držala v zajatí jej sestru, čím ju prinútila poslušnosti a neskôr aj chlapčeka. Astrida nemala na výber. Po pôrode dievčatka, môj otec vzťah s Usariou ukončil, pretože... jednoducho si viem predstaviť, prečo asi... bola šialená. Ale nepodstatné. Astrida von Niero porodila aj tretie dieťa. Usaria ju prinútila ostať v dvanástom storočí po boku sira Iana, aby po mne pátrala. Mylady si sira Iana zamilovala a porodila mu dcérku. Sir Ian ma z tohto obdobia výpadky pamäte, takže si na ňu nespomína. Netuší nič o svojej dcérke. Nemohla som o tom hovoriť, pretože... vedela som o deťoch, ale nesmela som o nich hovoriť, kým sa mi nepotvrdilo, že sú nažive. Poproste oboch o prepáčenie, v mojom mene. Nemohla som im dať nádej a hneď ju aj vziať, ak by deti už neboli živé."
"Viete, kde sú teraz tie deti?" opatrne sa spýtal.
"Našla som ich a momentálne sú so mnou. Ale keďže sú aj Magada, ak ich môj otec nepríjme... Magada si ich bude nárokovať."
"Výsosť, musím uvažovať. Je to veľmi neočakávaný zvrat situácie. Neviem, čo povedať. Som si istý, že váš otec sa svojich potomkov nevzdá a postará sa o ich budúcnosť... ale ak dúfate, že sa tým zmení vaša pozícia... nezmení, sú to nezákonné deti... a... počkať, Magada!" Presne videla, kedy pochopil a zlomyseľne sa zachichotala.
"Je to legitímne potomstvo, drahý kancelár." Spokojne skonštatovala.
"Ak uvažujete o abdikácií v ich prospech, to nie je možné, až do dovŕšenia vašich dvadsaťjeden, nie osemnásť. Ako ste pred chvíľou poznamenali, výsosť... ste vydatá. A s abdikáciou musí súhlasiť aj váš manžel." Vrátil jej s úsmevom, už zase vo forme. Vystrúhala nepeknú grimasu.
"Ak v tom čase budem ešte vydatá, to ste mali na mysli?!" venovala mu provokačný úškľabok. Nenechal sa vyviesť z miery. S úsmevom pre-počul provokáciu.
"Takže, ak dovolíte výsosť, porozprávam sa s vašim otcom a ohlásime sa. Nepotrebuje čas nato, aby sa rozhodol. Poznám svojho kráľa. Nezaprie svoje deti, ale prosím o trpezlivosť. Celkom určite chápete stres, ktorému bude vystavený, keď sa to dozvie."
"Koľko potrebujete času?"
"Dáte nám tri-štyri hodiny?" prikývla.
"Ozvem sa." Už chcela prerušiť spojenie.
"A výsosť? Som veľmi rád, že ste v poriadku. Vyzerali ste dosť... ehmm... zbiedené. Dúfam, že sa nachádzate na bezpečnom mieste. Nebolo by vhodnejšie pre vašu bezpečnosť a bezpečnosť detí, aby ste sa transportovali domov?"
"Všetko je zabezpečené, ale cením si vašu starostlivosť. Zasielam vám kópie denníkov, aj originálne znenie záznamov. Rozhovory medzi Usariou a Astridou. Potom stačí, aby ste porovnali genotyp." Tvrdo sa usmiala, kývla a prerušila spojenie.
Oprela sa o stoličku a konečne sa zhlboka nadýchla.
"Rúfus, čo keby sme si urobili zase výlet, si ochotný sa nás ujať? Ako inak, je nás celá hromada, ale pomohli by sme ti a potrebujem si kúpiť čas." Obrátila sa k robotovi, ktorý postával pri dverách.
"Samozrejme výsosť, nerobí mi to žiaden problém. Mali by sme sa vrátiť domov, aby som zabezpečil vhodné veci."
"Výborný nápad. Takže balíme." Vstala a vrátila sa k ostatným do salóna.
"Balíme. Madam, je všetko pre deti prichystané? O tri- štyri hodiny sa spojíme opätovne s kráľovskou kanceláriou. Momentálne prebieha jednanie spojencov, takže som otca nezastihla. Ako náhle ho kancelár zastihne, porozprávame sa a dohodneme, podrobnosti. Zrejme bude potrebovať chvíľku na pre-dýchanie. Medzitým navrhujem krátku dovolenku. Lucius, videl si niekedy more?" Obrátila sa k chlapcovi. Oči sa mu zajagali a dychtivo pokrútil hlavou.
"Tak to musíme napraviť, čo ty nato Tibéria?" usmiala sa na staršie dievčatko a zodvihla automatický driemkajúce batoľa, ktorému začala padať hlávka, sediac v stoličke. Jemne si jej hlavičku položila na rameno a mimovoľne dieťatko hladila po chrbátiku. Dievčatko spokojne zahmkalo, strčilo si do ústočiek palec a zatvorilo očká.
"Vytvoríme obrannú pozíciu pre prechode trhlinou. Sendan a Xandil pôjdete ako predvoj s Rufusom. Budeme ich nasledovať hneď, ako nám potvrdia, že prostredie je ehmm... čisté. Vezmite so sebou Kiliána a Torana, pomôžu vám s vašimi vecami, aj vecami pre deti. Ak si chcete niečo so sebou zobrať. Nie je to potrebné. Pokojne sa môžeme vybrať nakupovať. Lucius, Tibéria ak si chcete niečo zobrať, bežte s lady Tricou." Usmiala sa na deti i mylady, tá prikývla a zmizla. Muži ju nasledovali. Obrátila sa tvárou k obloku so spiacim batoľaťom na pleci.
"Sendan poponáhľajte sa s hlásením. Predpokladám, že naše súradnice by mali byť bezpečné, ale pre istotu. Nech vypadneme, čím skôr. Toto miesto je príliš voňavé, nezdravo voňavé. James oskenuj prostredie, Patsan zabezpeč vchodové dvere. Zedda, Matyena dohliadnete na okolie domu." Muži opustili miestnosť.
"A čo ja? Nedostane žiadnu úlohu?" zaujímalo následníka Magada.
"Predpokladám, že našu jednotku čoskoro opustíte princ Juriel." Ticho skonštatovala, prejdúc na vykanie, ani sa k nemu neobrátila.
"Mal by som." Pripustil váhavo.
"To je v poriadku princ. Máte povinnosti vo vašej vlasti. Nemusíte ísť ďalej s nami. Vlastne by bolo najlepšie, keby sme sa rozlúčili už teraz."
Usmial sa.
"Nechcete, aby som vedel kam sa poberiete?"
"Keďže ste len dočasným členom jednotky, nie je potrebné aby ste vedeli o našom ďalšom pohybe."
"Nedôverujete mi?"
"Pravdu povediac, mám svoju dôveru voči vám, ohraničenú na spoločné záujmy. Presne ako vy, voči mne. Nedôverujete predsa nikomu, no nie?" podpichla chladne.
"Neveril som, že to niekedy poviem, hlavne preto, že nie ste Magada, ale dôverujem vám. Kľudne by som svoj život, vložil do vašich rúk."
"Nechce sa mi veriť, žeby ste urobili takú kravinu." Odfúkla a obrátila sa k nemu, pretože začula tichý smiech. Oči jej zmäkli a láskavo sa na neho usmiala, pritom hladiac spiace dievčatko po chrbátiku. Odrazu sa prestal smiať a vstal.
"Si stvorená pre rodinu Lara. Miluješ deti." Priškrtené zašepkal. Zrozpačitela, pretože jeho pohľad jej hovoril niečo... jeho myšlienky boli... zmätene zažmurkala.
"Počula si ma dobre, myslím to vážne. Ak by si mi dala niekedy šancu... ak to nebude s tvojim manželom fungovať, alebo by ti ubližoval... bolo by mi cťou, uchádzať sa o tvoju priazeň, princezná."
"Ja... ehmm, zaskočil si ma Juriel, ja... ehmm... som príliš mladá, aby som uvažovala o nejakom vážnom vzťahu... a... vlastne už nejaký mám..." chaotický sa snažila niečo odvetiť, aby to nevyznelo znevažujúco, či drsne.
"Nikam sa neponáhľam výsosť. Som Magada, žijeme celé storočia... a patrím k rase, ktorá je veľmi trpezlivá." Upokojujúco sa usmial.
"Koľko máš vlastne rokov?" zaujalo ju.
"Dvestošestnásť, podľa vášho letopočtu." Pokrčil plecami. Prekvapene zodvihla obočie.
"Fíha, neodvážim sa spýtať, koľko má tvoja stará matka." Vyhŕkla spontánne a Juriel sa zase ticho zasmial.
"Má osemsto tri. Ako správne podotkla... je staršia, ako hociktorá vrana." Smejúc sa podpichol a Lara zrumenela.
"Teraz celkom dobre nerozumiem vašu hierarchiu. Ako to robíte, teda počas tých generácií sa rodia deti a len minimum umiera na starobu. Nemáte problém s preľudnením?" zvedavosť v nej zvíťazila nad rozpakmi.
"Nie každá generácia je schopná rodiť potomkov. Univerzum to zariadilo takýmto spôsobom. Nikdy sa nevie, kto a kedy stvorí potomkov, ale je veľa generácií, ktoré sú bezdetné."
"Skľučujúce. Predstava, že celé storočia čakám, že budem mať dieťatko a možno to nakoniec nevyjde... nepekná predstava. Vaše rasa musí byť naozaj veľmi trpezlivá a zmierená s osudom. To znamená, že tvoja stará matka za celé tie storočia mala iba tieto dve dcéry?" prikývol.
"A to mala šťastie, že mala dve deti. To je dosť veľká nepravdepodobnosť. Medzi mojou matkou a tetou bol tristoročný rozdiel. Málokedy sa to podarí."
"Takže máte generačné problémy a hrozí vám určitým spôsobom zánik. Ak sa rodí malo deti... aj starci kedy-vtedy vymrú a mladých je málo. Hmmm... zvláštne." Zahmkala. Zamračil sa.
"Čo považuješ za zvláštne?" nechápal.
"Nezdá sa ti zvláštne, že tvoja teta porodila za sebou dve dcérky úplne bez problémov? Hneď po svadbe jedno a po dvoch rokoch druhé. A možno by ich bolo viac, keby neumrela pri pôrode. A Astrida úplne prirodzene porodila tri deti." Zalapal po dychu.
"To mi nikdy nenapadlo. Možno dala nejakým spôsobom upraviť svoju genetiku."
"Nedala, nezabúdaj, že Astrida mala alergiu. Ak by upravila svoju genetiku, Astrida by nemala genetiku Magada a jej deti tiež nie... Tibéria jednoznačne nemá problém si prispôsobiť svoj vzhľad okoliu. Doteraz som netušila, že sa dokážete maskovať aj za veci."
"To je dosť výnimočný fenomén, aj keď sa z času, na čas ukazuje. Nevedel som, že sa Tibéria dokáže maskovať za hmotné veci." Začudovaný zvolal.
"Uvedomuješ si... ehmm... byť vami, urobila by som malý experiment, výsosť." S úsmevom navrhla, podišla k pohovke a opatrne položila spiace dieťa. Jemne ho prikryla dekou a obrátila sa k nemu.
"Ja celkom nechápem, kam mierite princezná." Vrátil sa k oficiálnemu tónu i osloveniu.
"Prezrela by som záznam svojich osadníkov, ktorý opustili na nejaký čas Magada a zistila by som, či sa náhodou niekomu nepodarilo počas "výletu", splodiť potomstvo. Ak by som našla nejaký náznak, ktorý by to potvrdzoval... poslala by som zopár párov, ktorý si veľmi želajú potomstvo, mimo Magada. Ak by sa to podarilo... ehmm... možno je to do prostredia, ale to naozaj strieľam naslepo. Nemám podklady, je to len teória, ktorá sa nedá potvrdiť, ani vyvrátiť, keďže ste veľký tajnostkári." Pokrčila plecami a uškrnula sa. Chvíľu na ňu mlčky civel.
"Ty si jedným slovom... neuveriteľná." Šepol.
"A teraz bežte, princ Juriel. Ak ma tušenie neklame, máte veľa práce."
"Rozlúčim sa s deťmi a pôjdem. Uvidím vás ešte niekedy, výsosť?"
"Čo ja viem? Ozvite sa, ak budete potrebovať odstreliť krídla, všivavým sfingám. To by som si nenechala ujsť, bude švanda." Bezstarostne sa zaškerila a Juriel vyprskol do smiechu.
"Pochopil som. Nemáš rada lúčenia a tak mám vypadnúť." So smiechom k nej pristúpil a podal jej ruku. Pevne ju stisla, ale on si to na poslednú chvíľu rozmyslel a pritiahol ju k sebe. Stuhla prekvapením.
"Zlomíš mi nos ak ťa pobozkám? Čert zober nos, veď sa zrastie!" zachripel vzrušene a našiel jej ústa. Bozk nebol nepríjemný. Teplý, mäkký a plný potláčaného temperamentu, ale... necítila to chvenie v žalúdku, ako keď ju pobozkal Ryan. Tíško vydýchla protestom, ale on akoby to považoval za zelenú, bozk zintenzívnil. Prekvapenie ju na chvíľu ochromilo, ale spamätala sa a zaprela dlane do jeho hrudníka. Zastonal, pretože pochopil nesúhlas a pustil ju. Vtedy sa ozvalo odkašľanie.
"Nerád ruším, ale výsadok hlási, vzduch čistý... sorry, netušil som, že sa tu práve rozbieha evolučný proces, dvoch rás." Sucho prehodil James.
"Kdeže James, mylný predpoklad. Iba sme sa s Jurielom rozlúčili podľa "ich", zvyklosti." Bez mihnutia oka, podala toto klamstvo, ako vysvetlenie.
"To ma prekvapuje. Nato, že ste neľudomilný, bez empatických prejavov a poriadne nekomunikatívny, máte zvláštne emotívny spôsob lúčenia." Zahmkal, pokýval hlavou a vyšiel.
"Môžete pokračovať ehmm...v lúčení. Nezabudni si dať tabletku, ak by ste sa lúčili detailnejšie, ktovie kam až, siahajú tie ich zvyklosti." Prehodil cez plece, ako vychádzal. Juriel sa na ňu zasnene zadíval.
"Lara... ja, chcel by som ti niečo ..." Začal opatrne a zmĺkol, keď videl, ako pokrútila hlavou.
"Nie, Juriel. Nič nehovor. Nefungovalo by to, ver mi. Mám úplne iné plány... a je tu môj manžel... neviem, čo bude, ani ako to všetko dopadne. Neuvažujem o nejakom vzťahu... ja ehmm.. prepáč, cítim sa nesvoja. Väčšinou nevediem debaty tohto charakteru." Previnilo sa usmiala.
"Dávaj na seba pozor, dievča. Máš veľa obdivovateľov, ale približne dva krát toľko nepriateľov." Prikývla. Keď vychádzal z dverí, zastavil sa a vrátil.
"Tieto súradnice ti uložím. Ak by si niekedy chcela navštíviť Magada... nemusíš ostreľovať sfingy. Ak zadáš súradnice a kód, odvedú ťa priamo ku mne." Uchopil ju za ruku a rýchle zadal prístupové kódy.
"Kam ma to premiestni?"
"Vstupná brána Magada. Tadiaľ cestujeme dnu a von. Keď uvedieš kód, zadajú súradnice a premiestníš sa priamo ku mne."
"Dúfam, že nie do spálne." Podpichla šibalský. Zasmial sa.
"Aj keď by som si to veľmi želal, nie. Premiestni ťa to do mojej pracovne. Keďže si časťou Magada, bolo by dobré, nájsť si čas a prísť. Mala by si sa naučiť písmo Magada." Veľkodušne navrhol.
"Celkom určite sa zastavím, hlavne ak budú u vás deti. Predpokladám, že budete žiadať o návštevy. Písmo Magada som sa už naučila." Uškrnula sa, keď na ňu vyvalil oči.
"Kedy a ako?!" nechápavo vyhŕkol.
"Ako som sa prispôsobila tvojmu genetickému kódu... ehmm... výhodou je, že... jednoducho rase, ktorej sa prispôsobím, rozumiem jazyk. Čítala som tie denníky a preklad. Tak nejako to dávalo zmysel a tak som si priradila písmena a zostavila slová... a bolo to to." Pokrčila plecami, akoby to nebolo nič nezvyčajného.
"Kam máš teraz namierené?"
"Asi na Totáriu."
"Sú tiež dosť izolovaný, hlavne ako sa rozkmotrili s Marnaviánmi. Vlastne, už sú zase v spolku, aj so Zahraviánmi. Dosť silná a nebezpečná kombinácia. Tvoj otec podnikol múdry krok, keď dosiahol prímerie a spojenectvo. Ale aj tak predpokladám, že ťa nevpustia dnu. Je potrebné oficiálna žiadosť o vstup, schválená ich ministerstvom zahraničných vecí. Dúfam, že nebudeš klopať podobným spôsobom, ako u nás. Tie ich drápky, vzbudzujú rešpekt."
"Nemaj obavy. Sendan je Totarián a je tu s nami. Má poverenie svojej vlády... takže problém so vstupom nebude."
"Ideš tam na oficiálnu návštevu? Ty máš pozvanie!" prekvapený uhádol.
"Tak nejako."
"Lara, mal som možnosť ťa spoznať za týchto pár týždňov. Keď vykrúcaš, je za tým niečo viac. Prezradíš mi to, alebo mi už nedôveruješ?"
"Som niekde medzi. Moje podvedomie chce veriť Jurielovi, druhovi v zbrani, ale druhá polovica odmieta, dôverovať budúcemu kráľovi Magada." Hlesla zamyslene.
"Mám oficiálne pozvanie princa Horiasa, ak to upokojí tvoju zvedavosť." Zmierený prikývol a pobral sa zase k dverám. Zrazu sa zasekol a prudko obrátil.
"Ak sa ešte raz vrátiš odo dvier... začnem si myslieť, že nechceš odísť." Uštipačne sa uškrnula.
"Že ty ho ideš loviť?!" zvolal ohúrený. Jej drzý pohľad mu dal odpoveď.
"Princezná, nadobudol som dojem, že chcete silou- mocou prísť o hlavu." Pobúrené pokrútil hlavou a vyšiel.
"Naši najstarší si ich ešte pamätajú, kedysi tu žili. Nemá rada náš krik. Hlavne vysoké tóny. Zaženieš ju tým, ale daj pozor na ostatných. Tvoj krik by ich mohol zabiť." Prehodil cez plece tichu informáciu, ako pomôcku a zmizol na chodbe.
"A čo sa stane s ňou, zdochne?" zvolala za nim. S chodby sa ozval sýty, pobavený smiech.
"Kdeže. Sú to pradávne stvorenia. Len nemajú radi vysoké frekvencie, prekážajú im, odpudzujú ich. To že útočí znamená, že v jej blízkosti sa nachádza niečo, čo vydáva zvuky podobné tým, ktorými komunikujú, keď sú v nebezpečenstve. Stačí, ak odstrániš zdroj a upokojí sa. Ak ju nikto neohrozuje, bude pokojná. Hlavne teraz, ako čaká potomstvo. Dorozumievajú sa medzi sebou vo veľmi nízkych frekvenciách. Ak chceš, zdržím sa ešte pár hodín a vysvetlím ti to." Navrhol a vrátil sa do miestnosti. Pozorne sa na neho zadívala.
"Myslím, že to zvládneme za pár minút, kým sa deti zbalia. Vyklop, čo vieš a choď!" jej hlas znel drsne, akoby očakávala niečo veľmi nepríjemné.
"Prekáža ti vekový rozdiel?"
"Netuším kam mieriš."
"Vieš, to princezná... vieš presne, načo sa pýtam. Medzi nami je dvesto ročný vekový rozdiel. Alebo ti prekáža môj vzhľad?"
"Prekáža mi, že si neuvedomuješ, že už som zadaná."
"Podľa tvojho správania usudzujem, že neostaneš vydatá dlho. Spojenie medzi Kryneriánskou úniou a Magada by bolo veľmi výhodné a v histórií nemá obdobu. Dokázali by sme toho spolu veľa. Mohla by si toho veľa zmeniť."
"Zmeniť sa dá veľa aj bez svadby. Juriel... ja si naozaj cením a vážim tvoj návrh... ale ja sa necítim nato, aby som zasadla na trón, či sa zaviazala na celý život. Zatiaľ nie."
"Princezná tvoj mutačný gén ti zabezpečil dlhovekosť. Ak si na seba prevzala gény Magada... ehmm... prežiješ veľa normálnych manželov. Nejakým spôsobom som pre teba najvýhodnejšia voľba. Pozerať sa na nich ako starnú a umierajú nebude príjemné."
"Možno som neprevzala fyzické prejavy. To nevieš." Oponovala rýchlo.
"Myslím, že prevzala a vieš to tak dobre, ako ja. Bol som v tom čase slepý, ale chlapi hovorili, že si vyzerala ako Magada. Zabezpečila by si svojmu národu dlhú a stabilnú vládu. Teraz ti to nič nehovorí, ale o sto, dvesto rokov... keď pochováš takého ôsmeho manžela a len nepatrne sa zmeníš fyzický... a oni zostarnú... predstav si, že zdieľaš lôžko s mužom, ktorý vyzerá ako tvoj starý otec... oceníš moju ponuku."
"Juriel, nech je to akokoľvek... nemienim sa zviazať na dlhé storočia z politických dôvodov. Ak je to pravda a mňa čaká dlhý- predlhý život, mám čas nad tým pouvažovať, no nie?" mierne s nádejou sa usmiala.
"Som veľmi trpezlivý, celkovo Magada sú trpezlivý. Čas pre nás veľa neznamená, jedného dňa ktovie..." Vrátil jej milý úsmev a očami ju pohladil.
"Okej, teraz k dračici. Chceš mi povedať, že je tam niečo, čo ju dráždi?"
"Áno, nejaký vysielač, alebo zosilňovač. Ak ho odstránite, prestane útočiť."
"Celý čas ste to vedeli a nepovedali ste im to?" zvolala napajedená.
"Nikto sa nás nepýtal. Prečo by sme zasahovali do problémov inej rasy?!"
"Vieš ty vôbec, koľko ľudí uškvarila?!" sykla hnevlivo.
"Nečerti sa Lara. Tu to nefunguje tak, ako si predstavuješ! Každý sa stará sám o seba. Keby sa opýtali, dostali by odpoveď." Pokrčil plecami. Potlačila nevoľu a rýchle uvažovala.
"Dobre, odstránime zdroj dráždivých zvukov a ona sa upokojí. Hovoríš, že komunikujú medzi sebou zvukmi s nízkou frekvenciou. Dala by sa prilákať?"
"Myslím, že pri-lákavať by ju chcel len nejaký samovrah. Nie je to prítulné domáce zvieratko, avšak nie je to nemožné. Je rozumná, ale je to len zviera... vábnička zaberie, presne ako u iných zvierat. Otázkou je, čo s ňou, keď ju privoláš. Keď zistí, že sa tam nenachádza nikto z jej druhu, bude sa cítiť v nebezpečenstve a mohla by zase útočiť. Pancier nie je možné preraziť bežným zbraňami."
"Nechcem ju zabíjať! Chcela by som ju odlákať mimo zóny... aby sa... ehmm... vrátila domov." Dodala ticho. Prekvapene sa na ňu zadíval a oči mu zase zvláčneli, akoby ju hladil. Lara vnímala energiu všade okolo seba. Mala pocit, akoby sa jej dotýkal, hladil ju.
"Prestaň s tým!" zasyčala. Vzdychol a podišiel až k nej. Prudko cúvla, takže narazila na roh stola.
"Upokoj sa, nechcem sa ťa... ehmm... nie som násilník. Ako som povedal, som trpezlivý. Budem čakať. Chcem ti iba skopírovať nejaké frekvencie, ktoré sú v našom archíve, informácie, ktoré máme a pôjdem. " Rýchlo vykonal jednoduché úkony vo svojom malom tablete na zápästí a odstúpil.
"Odvedieš deti na Krynériu?" prikývla.
"Ostaneš s nimi?" pokrútila hlavou.
"Spojíme sa s kanceláriou tvojho otca, ohľadne návštev. Myslím, že bude najlepšie, pokiaľ sa ich pôvod zachová v tajnosti. Lady Trisa môže zatiaľ ostať v ich prítomnosti, ako pestúnka, ale budeme trvať, aby sa vzdelávali aj ako Magada, určitý čas trávili vo svojej druhej domovine a mali náležitú ochranu. Pokiaľ sa nezabezpečí potomstvo v mojej línií... jedno z tých detí, je budúcim panovníkom Magada."
"Myslím, že kancelár je veľmi ústupčivý rozumným návrhom." Podotkla.
"A čo tvoj otec, aj on je prístupný?"
"Verím, že áno." Zľahčila s úsmevom, ale jej strnulé držanie tela ho upozornilo, že niečo nie je v poriadku.
"Princezná, ak niečo... ak deti nebudú v bezpečí, ak ich tvoj otec nepríjme, alebo sa k nim nebude správať s úctou..." Nebezpečne ticho preriekol a zabodol do nej pátravý pohľad.
"Ale bude! Bude sa k svojim deťom správať, ako otec."
"Podľa dostupných údajov, teba zatvoril do väzenia."
"Ja som niečo iné, bolo to na moju ochranu... a...ehmm, dočerta! Už choď preč!" zavrčala.
"Zaujímalo by ma, prečo s nim bojuješ. Je to tvoj otec."
"Došľaka! Nebojujem s nim, nemôžem bojovať s niekým, koho som ešte ani nevidela! Dočerta a vôbec, čo ťa do toho?!" hnevlivo vybuchla.
"Ty si ho ešte nevidela?" vyhŕkol zvedavo.
"To nie je tvoja vec. Hovoril si, že sa do ničoho nemiešate! Tak prosím, dodržuj tie vaše vzácne pravidla!" odvrkla a nahnevane sa k nemu obrátila chrbtom, hľadiac von oblokom. Spozorovala, že sa niečo zmenilo. Farby stmavli a všetko stíchlo.
"A toto je zase čo, došľaka?!" zamračene, šomrajúc hľadela na dvor. V tej istej chvíli pristúpil k obloku.
"Magnetická sieť!" vyhŕkli obaja jednohlasne, prekvapením. V tej istej chvíli dnu vtrhol dnu James a Matyena.
"Máme problém Lara, niekto nás uväznil." vyrapotal James.
"Vidím. Nejaká analýza, kontakt, nejaké info?"
"Bežne používaná magnetická sieť, aká je využívaná na zaistenie priestorov. Nedostaneme sa von, ak nezrušíme zdroj." Otočil k nej tablet.
"To je zdroj? Čo je to?" zaujalo ju, keď zazrela 3D modul, obrovského, nebeského plavidla.
"Sopariténsky bojový krížnik. Má vysunuté štíty, takže sa nedostaneme k zdroju a ... to znamená, že nie sú práve priateľský naladený. Nedotiahli by s bojovým krížnikom, pod plnými štítmi, aha... vyzerá to, že začínajú vysielať." Stroho ju informoval Zedda a otočil k nej svoj tablet.
"Máme tu nejaký kryt? Treba odviesť deti do bezpečia. Kilián, Toran, zabezpečte ich presun a okamžite upovedomte krížnik, že pri ataku vyvolajú medzinárodný konflikt s Kryneriánskou úniou, spojencami a planetárnou sústavou Magada."
"Myslím, že je to Ryan. Nebolo by lepšie sa s nim porozprávať?" jemne jej navrhol James.
"To nie je isté a ak si spomínaš, naposledy sa mi vyhrážal smrťou. Vieme, čo vysielajú?"
"Žiadame o vydanie korunnej princezny Noriány." Preložil Matyena.
"Odpíš... akým právom." Pokojne odvetila.
"Princ Sobrahiel si želá evakuáciu svojej manželky, do bezpečia." Zastonala.
"Píš, princezná Noriána sa nenachádza na týchto súradniciach." Matyena na ňu vrhol rýchly, pochybovačný pohľad, ale odpísal.
"Myslím, že na tom nezožerú." Dodal ticho.
"No, nehovoril som?" obrátil k nej tablet. Rýchle ho preletela očami.
"Ste ochotný podstúpiť genetický sken? Neželáme si konflikt, jedná sa iba o bezpečnosť manželky, princa Sobrahiela." Stálo na monitore.
"No, to určite! Napíš, samozrejme." zafučala." Opätovne na ňu vrhol pochybovačný pohľad.
"Si si istá? Ak sa skryješ, zistia to. Monitorujú farmu."
"Nepíš! Otvor vizuálne spojenie. Tak na toto sa pozriem!" zasyčal Juriel a v tej chvíli sa objavil vo svojej prirodzenej podobe. Tmavá kresba žíl, ešte viac stmavla, takže nadobudla takmer čiernu farbu. Kontrast s mliečnou pokožkou bol do oči bijúci. Už pred tým si všimla, že sa to u neho deje vždy, keď sa hnevá. Matyena k nemu obrátil tablet a ona uhla, zo zorného poľa.
"Som princ Juriel, následník trónu Magada! Ako sa opovažujete žiadať ma, o genetický sken?! S kým komunikujem!" povýšenecký vyštekol na monitor.
"Veličenstvo, som plukovník Dural, Sopariténske ozbrojené sily." Predstavil sa pokorne veliteľ lode a zasalutoval.
"Dávam vám šancu, okamžite mi vysvetliť, čo hľadáte na súkromnom majetku Magada!" arogantne odvrkol, ale nepreriekol "pohov", takže plukovník stál aj naďalej v pozore.
"Výsosť, ehmm... nemali sme potuchy, že sa nachádzate na týchto súradniciach. Veľmi sa ospravedlňujeme. Máme nepresné informácie, že majetok spadá pod kontrolu Kryneriánskej únie."
"Máte skutočne nekvalitné zdroje informácií. Keďže nie je zatiaľ stanovený poručník mojich príbuzných, majetok spadá tak pod správu Kryneriánskej únie, ako pod správu Magada! Ako si vôbec dovoľujete nás tu obťažovať?!" nekompromisne ťal do živého.
"Ešte raz úprimne žiadam o odpustenie. Dostali sme nepravdivé správy. Nikdy by sme si nedovolili, nejakým spôsobom vás obťažovať a nieto ohrozovať." Pokorne sa vyhováral plukovník.
"Máte jedinečnú šancu stiahnuť magnetickú sieť a okamžite opustiť oblasť súkromného majetku planetárnej sústavy Magada. Ak tak učiníte som ochotný, to považovať za nepríjemné nedorozumenie a nereagovať. Pokiaľ tak neurobíte, bude to jednoznačne zneužitie právomoci mimo svojho územia. Tým pod-rozumievam diplomatický incident a ozbrojené napadnutie planetárnej sústavy Magada. S okamžitou platnosťou budeme adekvátne reagovať, vyhlásením vojnového stavu Sopariténskej únií!" Chladne zakončil a na tvári sa mu nepohol ani sval.
"Prijmite ešte raz naše ospravedlnenie. Skutočne je to nedorozumenie. Nemáme ani v najmenšom záujem o diplomatický spor. Opúšťame tieto súradnice, veličenstvo." Princ krátko prikývol a kývol rukou, aby Matyena prerušil spojenie.
"Stiahli štít a menia navigačné súradnice." Ticho zaševelil James.
"No teda, toto bolo dobré. Si dobrý herec, tá arogancia nemala chybu. A tie plané hrozby, vojnového konfliktu... myslím, že sa poriadne zapotili a majú v gatiach!" zachichotala sa princezná. Následník trónu jej venoval milý úsmev, ako dieťaťu, ale oči mal ešte stále chladné, ako mramor.
"Ehmm... nechcem protirečiť, ale to asi nebola planá hrozba." Skonštatoval James.
"Neblázni, vojnový konflikt, kvôli takej hlúposti?!" smiala sa.
"Ehmm... žiadať genetický sken budúceho panovníka je nesmierna urážka a diplomatická smrť. Viem aj o menších politických prešľapoch, kvôli ktorým vznikli ozbrojené konflikty." Vysvetli jej Matyena. Prešla pohľadom na Juriela, Matyena a Jamesa. Tvárili sa vážne, mysleli to vážne.
"Ste blázni. Vypadneme odtiaľto. Je všetko pripravené?" obrátila sa k pestúnke, ktorá medzitým doviedla deti. Dôstojne pritakala.
"James otváraj, ideme domov. Na dnes môj pohár prekvapení pretiekol!" zašomrala a podišla k sniacemu dieťatku. Nežne ho zodvihla a položila jeho hlávku na rameno. Batoľa spokojne zamrnkalo a spalo ďalej. Muži ich automatický obranné obkľúčili a postupne prechádzali trhlinou.
"Ďakujem Juriel za tvoju pomoc. " Zašepkala a ako posledná chcela prejsť.
"Dávaj na seba pozor, princezná. Ak budeš čokoľvek potrebovať, vieš, kde ma nájdeš." Krátko mávla a prešla trhlinou.

Komentáre 18

aknit11 dňa 18.05.2015 - 09:13

Tak zase kúsok :-)

LanaSavara dňa 18.05.2015 - 20:23

Tak to bolo super (y) Jamesove trefne poznamky (y) :-D to su ine hlasky.
To nase princatko z Magady sa nezda, chuderka Lara. Ale ukazal sa aj v inom svetle ako buduci panovnik (y). Ostala som prekvapena.
No padla mi sanka z naseho agentika ako si poslal pre manzelku :-D :-D skoro ma piclo od toho. Ked som si predstavila ako by tam napochodoval a ta potycka s Larou potom...
Dufam, ze deticky sa budu mat dobre, som rada, ze su nazive. Este ako to zoberie Ian... hmmm to bude zaujimave
Super pismenka Ankit. Len nas nenechavaj tak dlho cakat (giggle)

tomicka dňa 19.05.2015 - 10:55

Aj ja som zaprskala, ked som precitala Jamesove komentare na "lucenie" (giggle) Nema chybu. :-) Tak toto bolo zase nieco uplne ine, ako som ocakavala. Ale mam rada tvoje prekvapenia. Horim nedockavostou, ako sa to vyvinie.:-) Necakala som, ze sa Juriel "prejavi". Tiez som usta otvorila, ked reagoval ako buduci kral :-O A Ryan? Som normalne nechapala, asi sa uz udomacnil vo svojej novej "domovine". Tak sa tesim na pokracovanie. Netrpezlivo cakam, ako vobec odovzda tie deticky. Same ich neposle, ale budu ju cakat. Tiez ma zaujima ako zareaguje Ian a co podnikne este Ryan, aby sa stretol so svojou manzelkou. Nieco mi hovori, ze Lara sa s nim nebude chciet stretnut.:-)

Lenka R dňa 25.05.2015 - 08:51

Jej , to bol úžasný dielik! Juriel sa nezdá, ale bol super .
Som veľmi rada , že detičky sú v poriadku. Som zvedavá ako sa Lare podarí odovzdať detičky a potom uniknúť ... a kedy sa stretne s Ryanom.
Taktiež som zvedavá kedy sa stretne osobne so svojim otcom. Chúďa Lara, ako vždy reaguje, keď je reč o ňom. A je krásne ako má rada tých drobcov, verím, že kým ich odovzdá domov, ešte si to krásne užijú pri mori a ona sa tiež konečne odreaguje a zabaví :-)(sun)
Krásny dielik, už sa mooooc teším na pokračovanie :-)

Lenka023 dňa 28.05.2015 - 11:49

Zdravím,zaregistrovala som sa,aby som vzdala hold aknit11. Úžasne píšeš, už asi 2 mesiace patrím do klubu závisláčok :). Zaujímavé, že ako knihomoľ, som túto stránku objavila len nedávno. K Lare som sa ešte nedostala, ale mám prelúskanú Gabrielu, Sofiu, Leu, Anabell, Emmu a Zajatkyňu. Teraz sa chystám na Tamilu. Už skôr som tu chcela napísať, ale príbehy čítam zaradom na mobile pri kojení a píše sa mi lepšie na pc. Vždy si prečítam aj všetky komentáre, ktoré sú tiež super. Prajem veľa tvorivých chvíľ. :)

LanaSavara dňa 29.05.2015 - 12:01

Vitaj medzi nami Lenka023 :-)

Ankit kde si sa nam podela? Kazdu volnu chvilu tu nakukam ci nahodou nie je pridane. Uz si pripadam ako kukuckove hodiny (giggle)

Lenka R dňa 28.05.2015 - 16:00

Vitaj Lenka - menovkyňa :-)
Dievčatá aj ja sa priznávam , už ako závislák, pri každom zapnutí počítača, pozerám, či nepribudol ďalší dielik a samozrejme aj x -krát počas dňa :-D

aknit11 dňa 28.05.2015 - 18:37

Takže najskôr. Vitaj Lenka medzi nami. Som rada, že sa ti moja tvorba páči, aj keď je častokrát uletená (giggle) A samozrejme, komentárik vždy poteší :-) Ak sa ti zdala Gabriela, Lea a Tamila uletená, tak pri Lare som sa poriadne odtrhla. A nie a nie ju dokončiť. Stále tam pri-splietam niečo nové a stránky pribúdajú :-) Mala by som pokračovať aj v Emme a Tamile, ale najskôr chcem dokončiť Laru (neviem, kedy to bude :-)) Dievčence ospravedlňujem sa. Boli sme na Slovensku. Bolo to rok, čo zomrel môj ocko, tak som bola taká nijaká, nemastná- neslaná. Do ničoho sa mi nechcelo. Ale polepším sa :-)

LanaSavara dňa 29.05.2015 - 12:07

Ankit niet sa za co ospravedlnovat. Vies, ked podpichujeme, ze dlho nepises (giggle) je to v dobrom . A nie vzdy je chut, nalada pisat. Clovek ma tie svoje ako to ja volam ,,suflicky,, v hlave naplnene inymi vecami. A spomienky, smutok nam treba nechat prirodzene odzniet (hug). Vsetko ma svoj cas a miesto. Aj spomienky. Vdaka nim sa posuvame dalej. Tvoria nas. (heart)

Lenka R dňa 29.05.2015 - 12:16

Ako píše Lana , naozaj sa nemáš za čo ospravedlňovať . Chápeme to (hug) (hug) (hug) . Je to už pár rokov čo zomrel môj ocko, ale ťažko sa to akceptuje, že je to naozaj pravda... drž sa kočka (sun)
My len veľmi rady čítame tvoje dielka , sú naozaj úžasné.
Prajem pekný víkend dievčatá :-)

Lenka023 dňa 29.05.2015 - 12:45

Veľmi pekne vám ďakujem za privítanie. Práve som dočítala Tamilu, super som sa pobavila aj na komentároch :-D. Aknit, ja by som nepovedala, že sú uletené, ale jednoducho skvelé. Sci-fi ma baví už od decka, mám veľmi rada súčasné aj historické romány. Obdivujem tvoj talent ako vieš dať všetko dokopy, ten dej, dialógy, má to grády, humor, napätie aj romantiku. Tvoje dielka sú skrátka na "zožratie" :-). Myslím si, že mám tiež bujnú fantáziu, ale oproti tebe to nie je ani slabý odvar :-). Tvoje vedomosti z rôznych oblastí sú viac ako obdivuhodné. Napadlo mi, že ty si možno ako jedna z nich, tvojich hrdiniek, určite si veľmi múdra, vzdelaná, šikovná, vysoko inteligentná a zároveň zábavná a vtipná. Ako už bolo v jednom komentári pri Tamile spomenuté "kdo umí, ten umí" ;-). Pripájam sa k Lenke R. a tiež prajem pekný víkend :-)

nevetko dňa 29.05.2015 - 18:09

ahojte babenky dlho som sa neozývala ale stále som s vami . Ako napísala LanaSavara aj ja mám svoj suflícek plný a musím si ho upratať . Už to trvá síce dosť dlho ale stále dúfam že sa to už hádam skončí a bude tam poriadok . Potom sa začnem už zapájať zasa aj ja . Nedá mi neprivítať do nášho závisláckeho klubu ďalšiu členku. Vitaj medzi nami Lenka .Bude sa ti tu páčiť my sme tu všetky tak správne uletené, babi sú super . A aj keď ich osobne nepoznám mám k ním bližšie ako k niektorým ľuďom čo si vravia že sú moji kamaráti. Ankit ja to chápem a určite aj babule trpezlivo čakáme .

tomicka dňa 30.05.2015 - 14:50

Jej, ale sa to tu rozbehlo s komntarikmi. :-) Nevetko som rada, ze si sa ozvala. Uz som normalne rozmyslala, ze ci sa na nas nehnevas, ci sme sa ta niecim nedotkli. Neboj, vsetko sa da do poriadku, len to asi chce cas. (heart)

Aj ja vitam medzi nami nasu novu clenku v klube zavislakov. Dufam, ze budes pravidelne prispievat svojimi komentarmi. Je to sranda, casto sa nasmejeme :-)

A teraz pre aknit11. Sme tvoje obdivovatelky, takze sme niekedy nedockave, ze co bude dalej, ale nic si z nas nerob. Clovek niekedy potrebuje "vydychnut" :-) Tak naber vela sil a sup-sup do pisania (giggle) Som odporna, ze? (giggle)

LanaSavara dňa 30.05.2015 - 15:37

Tomicka opisala myslienku aj za mna. Tiez ma viac krat napadlo kde sa podela Nevetko. Hlavu hore, nadych a pri upratovani vyhodit co nas tazi uz dlho. Tazko to ide, viem. Obcas to trha kusky v nas ...ale potom je lepsie, lahsie (sun) a clovek sa divi, ze preco to neurobil uz davno. Tiez ma to caka.

Tomicka vobec nie si odporna (rofl) (rofl) (rofl) to je ta nasa nedockavost. Ankit ked Ty pises tak uzasne a to sa neda len tak . Vzdavame Ti hold (y) (y) (y) (y) (y). A zaroven Ta bombardujeme kedy bude dalsi prispevok :-)

nevetko dňa 02.06.2015 - 10:09

babulky ste veľmi zlate ďakujem za podporu. sľubujem že ja si švihnem a rýchlo to upracem . a potom sa zasa s vami budem rehniť .

Lenka023 dňa 03.06.2015 - 11:37

Tomicka a nevetko ďakujem vám :-). Mám za sebou 32 dielov Lary, je to teda riadna pecka :-). Kvantová fyzika mi nič nehovorí, ale to cestovanie v čase je waaaw. Aknit ty si hotový génius. Manžel vedel, že čítam o psychotronikoch, ale keď som minule spomenula o cestovaní v čase, tak povedal, že by to chcel ako film :-). Ako si opisovala v komentári tú príhodu s lekárom a operáciou, či reklamou, tak to si teda riadne číslo, ale samozrejme iba v dobrom ;-). Nevetko, mne sa tu páči od začiatku, aj všetky vaše komentáre, akoby ste boli moje kamošky, aj keď som sa ozvala až teraz. Tomicka, to ako si dostala voľno od šéfa v práci, keď Lea skoro umrela, to bolo dobrééé :-D. No už sa teším, kedy so dostanem ku aktuálnej časti a budem s vami vyzerať novú, aspoň toho doma viacej stihnem urobiť :-).

LanaSavara dňa 05.06.2015 - 21:24

Tak tak :-) Lenka 023 tak je to ked clovek objavi Ankitine pribehy :-D clovek nevie prestat

aknit11 dňa 09.06.2015 - 11:24

Pána Beka! To je komentárov :-) Dievčence som rada, že vás moja tvorba tak zaujíma, baví a podnecuje. Teším sa z toho (heart).