Skočiť na hlavný obsah

Lara 90

Pridal aknit11
dňa 09.06.2015 12:14

"Kde to sme?" zvolal Lucius prekvapený.
"Sme u mňa doma, pobalíme nejaké veci a pôjdeme na dovolenku. Môžete sa tu poobzerať. Tam vzadu je laboratórium, sú v ňom zaujímavé vecičky." Odvetila s úsmevom a opatrne zložila dievčatko na gauč. Prisunula ťažké kreslo, aby sa spiace batoľa neskotúľalo. Chlapec, držiac sestru za ruku sa zvedavo pohol vpred. Pestúnka ich nasledovala. Muži sa suverénne po-usedali za stolom a v očakávaní sa zadívali na svojho vodcu.
"V prvom rade sa okúpem a prezlečiem. Urobte si pohodlie. Kto sa chce kúpať... až po mne. Chladnička je prázdna, ale v komore sú nejaké konzervy, sucháre, keksy, arašidové maslo a nejaké kompóty." Vyplávala z obývačky, veselo popiskujúc.

"Ak niekto z vás chce ísť, má jedinečnú šancu... môžete sa vrátiť k svojim rodinám, či priateľom." Vrátila sa už prezlečená, vytierajúc si vodu z vlasov.
"Prečo som nadobudol dojem, že sa nás chceš zbaviť?" usmial sa Matyena a jeho gombíky sa stiahli dovnútra.
"Nie, len vás nechcem zatiahnuť do tejto nepríjemnej situácie. Mohli by nastať komplikácie, bude tam Templa, môj rozčúlený manžel a rozčúlený Ian...a môj rozčúlený otec a vlastne všetci budú ehmm... rozčúlený." Odvetila rozpačito.
"Keby som ťa nepoznal, myslel by som, že sa bojíš toho stretnutia." Jemne podpichol Sendan.
"Bojím? Použil si veľmi mierny výraz. Som smrteľné vydesená, pravdu priznajúc." Pokrčila plecami a vystrúhala grimasu. Muži sa rozrehotali.
"Nikam nejdeme princezná. Začali se spolu, dokončíme to spolu... zabudla si? Je veľa vecí, ktoré plánuješ doriešiť v zóne." S úsmevom protirečil Patsan.
"A chceš mimo zónu, to si nemôžem nechať ujsť. Tam ešte nikto nebol... teda... ehmm... nikto, kto by o tom mohol podať svedectvo." Vyrapotal Zedda prostoducho.
"Ty vieš teda človeka povzbudiť!" zašomral skeptický Sendan.
"Povzbudiť, pripadá ti to povzbudivé? Lebo mne, ani veľmi nie, ale aj tak ma zaujíma, čo je tam ďalej." Oponoval Zedda, prekvapený.
"Zedda to bol sarkazmus, nemyslel to doslovne a nerieš to prosím, bolo by to na dlho." Upozornil James, pretože Zedda už-už otváral ústa.
"Chlapci som vám vďačná, ale ... uvedomujete si, že nás budú čakať? Budú mať uspávačky, magnetickú sieť a ktovie aké sra... kako, ešte." Uškrnula sa.
"Nejaký predbežný plán?" zaujímalo Matyena.
"Zatiaľ len náčrt. Musím si to premyslieť. Predpokladám, že ty James si čo-to okopíroval z funkcie systémov šesťdesiat osmičky?"
"Jasné a Rúfus mi doplnil nejaké nezrovnalosti. Kde vlastne je?"
"Predpokladám, že balí. Bude lepšie, keď vypadneme čím skôr." Zamyslene vyriekla.
"Očakávaš nejaké problémy?" zamračil sa Zedda.
"Netuším, mám len nepríjemný pocit, že mi dýchajú na krk. Ako nás mohli tak rýchle objaviť? Išli na istotu, vedeli, že som tam."
"Možno im podala nejaké informácie Templa."
"Nevedia takmer nič. Zabezpečili sme všetko. K naším dátam, ani kódovaciemu systému sa nedostali, mali len nejaký predpotopný kódovací systém... nemala som viac ako päť, keď som ho zostavila. Ani ho už nepoužívame, nedokážu nás stopovať... netušili, kam ideme."
"Naznačuješ tým, že niekto z nás im..."
"Prepána, jasné že nie. Aj keď pri Jurielovi by som ruku do ohňa nedala... ale nemal čas a... postavil sa na našu stranu. Vlastne, nám zachránil zadky."
"Prečo si myslíš, že Juriel by nás mohol zradiť?"
"Nemyslím, ale som reálna, máme určitý stret záujmov, ktoré sú vo veľmi neistom svetle. Stačí málo a všetko sa obráti úplne naopak."
"Deti?" pochopil Kilián. Krátko kývla.
"Dúfaš, že ich tvoj otec príjme?" zaujímalo Torana.
"Samozrejme, že áno!" odvetila prudšie, ako chcela.
"Cítim, že ťa to rozrušuje, ale nedá mi si odpustiť... čo ak nie?" polemizoval Patsan.
"Deti ostanú so mnou!" vyhŕkla bez akéhokoľvek zaváhania.
"Ou! Práve toho so sa obával. Magada nebudú zdielať tvoje presvedčenie."
"Je mi to fuk! Takže je pre mňa nepochopiteľné, ako nás dokázali tak rýchlo lokalizo... došľaka!" zafučala hnevom, pretože jej práve napadlo, možnosť odhalenia. Muži na nej viseli pohľadmi.
"Podelíš sa s nami o svoje poznanie?" netrpezlivo hlesol zvedavý Matyena.
"James máme plné zabezpečenie, aktívny protokol?"
"Samozrejme, začo ma máš? Neprenikne sem ani myška!" odfúkol urazene.
"Prines skalpel nejaké lokálne anestetiká a šitie!" zavelila rozčúlená a siahla si na krk pod vlasmi.
"Lokalizačný čip, v tom zhone, sme naň úplne zabudli." Vyhŕkol James, pretože pochopil.
"Takže nás zamerali cez tvoj čip? Jasnačka... Templa spolupracuje so Sopariténmi. Ian nie je sprostý. Celkom určite ho to napadlo, ako prvé."
"Švihaj James, vyberieš mi ho, aby som neskákala zo storočia do storočia, ako vysielačka." Zaškerila sa a viditeľne jej odľahlo. Zákrok netrval ani minútu.
"Táto malá mrška k nám pritiahla Sopariténsky bojový krížnik?" Toran si neveriacky prezeral miniatúrny čip na papierovej miske.
"Túto vecičku nezachytíš, ak nepoznáš frekvenciu. Templa ju mala, takže nás našli bez za-dýchania, akoby si naladili rádio." Informoval ho stoický James a odstrihol niť, ktorou zašil drobnú ranku. Prelepil miesto gázou a stiahol si rukavice.
"Navrhujem to odniesť... čo myslíš, kam... žeby sme ich poslali na špacír?" James sa spolu-patrične zadíval na dievča. Zodvihla hlavu a v očiach sa zablysla zlomyseľnosť.
"Štvorka, tam sme chodievali. Nech si Ryan zaspomína!" chladne zašomrala. "Ou! To bude bolieť, aká to zlomyseľnosť!" James so smiechom zmizol v trhline.

"Potrebujeme na dovolenku plnú poľnú?" vyzvedal Sendan.
"Pre istotu áno, zadelíme stráže a všetko ostatné, tak ako vždy, aby sme sa vyhli prípadným prekvapeniam, ale inak... budeme len leňošiť a užívať si more. Teda, ak ostanete chlapci."
"Ja ostávam. Môžeme si všetko do podrobnosti naplánovať." Predložil Xandil. Muži jednohlasne podporili jeho návrh.
"Dobre teda, ide sa na dovolenku." Ohľaduplne zodvihla dievčatko, ktoré ešte stále spalo. Pobalili nevyhnutné a otvorila trhlinu.
"To bábätko ti pristane, možno by si si mala nejaké zaobstarať." Zašomral jej pri uchu Kilián. Štuchla ho do rebier, podala mu spiace dieťa a škeriac sa, na jeho vyľakanom výraze, podišla k trhline.
"Deti do prostriedku aj s mylady! Vytvorte okolo nich obrannú formáciu. Patsan so mnou, istíme prechod. Matyena a Sendan nás poistia na chvoste."
Strávili v štyridsiatom storočí pred našim letopočtom päť týždňov. Po celý čas pripravovali svoj plán, aby dokázali odovzdať deti bez toho, žeby padli do zajatia. Pripravili si viacero únikových alternatív. Spoločne zapracovali na vylepšení ochranných oblekov. Boli teraz oveľa funkčnejšie, ako predtým. Dokázali zmeniť polaritu, virtuálne sa prispôsobovať okoliu, či osobám. Muži žasli nad jej znalosťami v oblasti fyziky a chémie, čo bolo veľmi užitočné, pretože akonáhle prišla na princíp systémov zariadení, dokázala im zmeniť a vylepšiť nejednu funkciu. Stanovili si bezpečnostný, únikový aj pohotovostný protokol. Pri mnohých častiach využívali nejednu schopnosť členov skupiny. Zadala im kódovací systém do komunikátorov, aj do prekladačov v oblekoch. Trénovala s nimi komunikáciu v jednom z kódovacích jazykov, keď deti neboli na blízku. Priniesla z Portlandu omračujúce pištole, vysvetlila im na akom princípe fungujú, ako sa dobíjajú, aj ako reparujú v prípade poškodenia. Navštívila Meggy a strávila s ňou celý deň. Snažila sa jej ohľaduplne vysvetliť, prečo tak často odchádza, aby ju netrápila nevedomosť. Nakoniec jej povedala pravdu. Meggy to vzala nanajvýš pokojne. Keď sa lúčili jednoducho skonštatovala, že nech je to akokoľvek, narodila sa z jej tela a teda je, jej dcéra. Lara sa potešila, pretože očakávala skôr odmietnutie, či zavrhnutie. Zblížila sa so súrodencami. Najmladšia Iana sa od nej takmer nepohla a Laru zachvátil smútok, pretože vedela, ako veľmi jej budú deti chýbať. Vedela, že keď ich odvedie k otcovi už ich tak ľahko neuvidí. Jedine ak by... zavrhla túto myšlienku, pretože nedokázala ani pomyslieť na život princezny.
Sedela pri ohni a bdela. Nočnú hliadku zazrela obďaleč, deti spali v sieťach aj s pestúnkou a okolo nich, spali jej druhovia v zbrani. Zvykli si úplne automatický, deti držať v kruhu. Za týchto pár týždňov... usmiala sa, pretože si užili veľa radosti a zábavy. Muži sa správali milo, deti zhýčkali a rozmaznávali, hrali sa s nimi. Luciusa považovali za statočného mladého bojovníka, ktorý chránil svoje sestry. Chlapec až rástol od hrdosti a Lara neraz žasla nad jeho zrelosťou a múdrosťou, aj keď to bol len päťročný chlapec. Neraz zápasili medzi sebou a chlapček sa rád zapájal do súbojov. Nebola to len zábava, ale aj tréning.
Hľadela do mihotavých plameňov a stiesnene si uvedomovala narastajúcu paniku kdesi vo svojich útrobách. Obávala sa prvého stretnutia so svojim otcom, predstavovala si to všetko úplne inak, ale nemala na výber. Kvôli tým nevinným stvoreniam, ktoré jej dôverovali. Po celý čas im tvrdila, že otec ich s radosťou k sebe zoberie a o všetko sa postará. Už im nikto neublíži. Budú v bezpečí a pohodlí. V duchu dúfala, že tomu naozaj bude tak. Ak nie... zoberie ich k sebe a odídu... avšak, to by mala v pätách nielen Kryneriánov, Sopariténov, ale aj Magada. Bol by to život utečencov, život plný podozrievania a obzerania sa. Nebolo by to nič, vhodné pre deti. A vždy existovala nemala šanca, že sa ju aj naďalej budú pokúšať zabiť. Tým by vystavila súrodencov hrozbe. Najprijateľnejšie riešenie by bolo prenechať deti Jurielovi. Vzdychla.
"Zlato, nemôžeš spať." Skonštatoval James ticho a prisadol si.
"Povedala by som, že ani ty... ale ty nikdy nespíš, niekedy ti závidím." Zamyslene odpovedala.
"Čo ťa žerie?"
"Všetko a nič. Musíme sa vrátiť."
"Ja viem a ty sa bojíš stretnutia s otcom, alebo Ryanom? Predpokladám , že tam budú obaja."
"Ešte som neprišla nato, koho sa bojím viac."
"Vzchop sa zlato. Nebojíš sa draka, nebála si sa ani toho veľkého, huňatého psiska, čo ťa chcel zožrať... či toho chrobáka, čo ťa tiež chcel zožrať.... a zabudol som na jaštericu, tá ťa tiež chcela zožrať. Nadobudol som dojem, že si zrejme veľmi jedlá, väčšina tých vecí ťa chcela zožrať.... myslíš, že niektorý z nich by mohol byť horší, ako tieto veci?" podpichol s úsmevom.
"Asi by som radšej išla loviť toho draka, bojovať s Riavanderom, alebo modlivkou." Tíško sa zachichotala.
"Verím, že by si aj do pekla šla radšej, ale zrejme nemáš na výber. Bude to v pohode. Zvládli sme veľa veci, zvládneme aj toto. Aspoň ho konečne spoznáš. Nebude to na škodu, možno sa medzi vami prelomia ľady a začnete komunikovať." Zašepkal a objal ju okolo pliec. Oprela si hlavu o jeho plece.
"Som rada, že ťa mám James." Šepla.
"Ja viem, som dosť užitočný, ako každý počítač všeobecne."
"Nie si počítač, si môj James." Zašepkala. Robot sa usmial, odtiahol a pobúchal rukou po nohe. Uložila sa na zem s tým, že si hlavu položila na jeho kolená.
"Upokoj sa, zlato. Bude to v pohode. Odvedieme deti, aby mali krajšiu budúcnosť a pôjdeme si po svojom. Ak sa náš plán podarí, prejdeme im cez rozum a nechytia nás. Ak nie, tak nás čapnú a ty budeš na chvíľu nosiť tie mašličkové šatôčky... a možno sa ti to zapáči, alebo vymyslíme, ako odtiaľ zdrhnúť." Dobrosrdečne sa usmieval a hladil ju po vlasoch. V svetle ohňa mu v očiach žiarili plamene. So smiechom zastonala.
"To je skutočne deprimujúca predstava." Odvetila unavene. Vnímala silu a bezpečie, ktorá z neho vyžarovala, ako niečo úplne suverénne, čo ju nesmierne upokojovalo.
"Čo urobíme s Ryanom?" ticho sa spýtal.
"Mali by sme s nim niečo robiť?" zazívala.
"Nevzdá sa ťa dobrovoľne, ale otázkou je, či chceš, aby sa ťa vzdal, alebo... to nechceš." Ticho skonštatoval.
"Poznáš ma lepšie, ako ja sama... ty mi povedz, chcem to, alebo nechcem." Zašomrala, pretože ju zmáhal spánok.
"Cítiš k nemu toho veľa, ale uráža ťa jeho jeho správanie a bojíš sa, aby mu kvôli tebe neublížili... takže by si bola radšej, keby sa ťa vzdal... aj keď ťa to bude bolieť, ako fras. Na druhú stranu ešte nie si pripravená stáť po jeho boku, ako životný partner, čo by on zrejme žiadal, takže zase chceš, aby sa ťa vzdal."
"Ako som povedala, poznáš ma lepšie, ako ja sama. Máš pravdu, nie som pripravená s nim stráviť zbytok života, vlastne som primladá nato, aby som sa s niekým takto zviazala. A navyše ma nezmieriteľnú povahu, chcel by ma vlastniť a ovládať... ale inak... mám ho rada, chýba mi... mám pocit, akoby som niečo krásne stratila, zrejme som sa do neho zamilovala. Aj keď mi jeho hrubosť, žiarlivosť a snaha o manipuláciu ubližuje... ale nechcem, aby sa mu niečo stalo... takže, bude lepšie...chcem, aby sa ma vzdal. " Priznala ticho, už driemajúc.
"Nemusím ti pripomínať, že pri poslednom stretnutí sa ti vyhrážal. Mala by si to brať do úvahy."
"Bol nahnevaný a urazený, zranila som jeho city, sklamala ho. Chcel mi všetko oplatiť rovnakou mincou, čo sa mu len tak mimochodom slušne vydarilo." Zašomrala, už z polospánku.
"Musíš si to s nim vyjasniť, nemôžeš od toho bežať donekonečna." Dohováral jej ticho.
"Ja viem James, ale nie zajtra... bude to ťažký deň aj bez rozhovoru s Ryanom."
"Povieš mi o tom?"
"Keď sa porozprávame, tak jasné, že áno..." Šepkala s námahou premáhajúc spánok.
"Nemyslel som to, skôr ma zaujíma to, čo ti povedal kráľ Arivistov."
"Ách! Temer som nato zabudla. Povedal mi, že jeho brata nevlastnila Usaria." Takmer nezrozumiteľne za-huhňala a jej pravidelne dýchanie mu napovedalo, že zaspala.
"Hm... jeho brata nevlastnila Usaria? A kto bol jeho brat, čo ma s tebou spoločné, jeho brat?" šomral si popod nos, neustále ju hľadiac po vlasoch.
"Lara, však nebol jeho brat, ten zdivený arab, čo stínal hlavy? Sir Janus vtedy skríkol Arivisti...a... Lara, počuješ?! Zobuď sa!!!" prudko ju zodvihol a zatriasol ňou. Nespokojne zamrnčala.
"Zobuď sa zlato! Si hore? Fajn, pekne sa na mňa pozri a povedz mi, že nebol brat toho Arivistu, "ten" Arivista! No tak, otvor oči... a povedz, že to nebol ten šialenec, čo stínal hlavy."
"Aký šialenec? Pre... prečo ma budíš, ledva som zažmúrila." Opäť ňou zatriasol.
"Došľaka James! Vytrasieš zo mňa dušu! Čo ti zase je?!" Namosúrená s námahou otvorila oči.
"Ten arab, čo stínal hlavy, bol to jeho brat?!"
"Áno a to nemohlo počkať do rána? Chce sa mi spať." Zahundrala a zase si ľahla na jeho koleno.
"Ten chlap, vlastne všetci tí Arivisti mali jediné poslanie, sťať ti hlavu!" zavrčal a zase ju začal hladiť po vlasoch.
"Neviem prečo ťa to tak rozčuľuje, však to zase nie je až taká novinka." Zívla a spokojne zatvorila oči.
"To je pravda... ale... nevieš náhodou, kto ho vlastnil?" napadlo mu po chvíli, ale dievča už zase zaspalo. Po-drgal ju.
"Lara, zobuď sa... kto ho vlastnil, vieš to?" neodbytne sa domáhal odpovede a systematický ňou triasol. Šťavnato zakliala.
"Ak mnou ešte raz zatrasieš, prisahám, že ti sabotujem batériu!" zahundrala.
"No tak zlato, už len toto. Sústreď sa, kto ho vlastnil?"
"Prepána, si hrozný, ako by to nemohlo počkať do rána. Ja na rozdiel od teba, potrebujem spať! Áno, viem, kto ho vlastnil. Sopariténský princ." zašomrala a zase zatvorila oči.
"Fíha, nevedel som, že Sopariténi vlastnia otrokov... počkať?! Sopariténský princ? Tvoj manžel poslal otrokov, aby ti odťali hlavu?!" takmer skríkol ohúrením.
"Prepána nie! Ešte sme v tom čase ani netušili, že je princ. Ten druhý a už ma nechaj!" mrmlala.
"Nespi! Nemôžeš si pokojne spať, keď ťa chce zabiť Sopariténsky princ!"
"Dvaja Sopariténsky princovia, ak by sme chceli byť presný. Zdá sa, že Sopariténsky princovia ma nemajú príliš v láske.Tak si asi faktický počkám na toho malého, najmladšieho. " Skonštatovala s krivou grimasou, spokojne sa zahniezdila, zazívala a zaspala.
Ráno sa vyhýbala tejto téme. James zmĺkol, ale namosúrený na ňu gánil počas raňajok.
"James dnes nie, dobre? Budeme to riešiť, ale dnes nie, áno?" milo za-prosila. Zafučal, ale prikývol.
"Niečo nám ušlo? zaujalo Matyena.
"No len sa pochváľ!" zahundral James.
"Sú tu deti, potom to preberieme!" prísne upozornila a kolísala v náručí dievčatko, ktoré sa ukladalo k spánku. Lucius na ňu vrhol zvedavý pohľad a ona cítila, ako sa snaží preniknúť do jej myšlienok. Pohrozila mu prstom a chlapča sa previnilo zaškerilo. Poobede sa vrátili do jej bytu a ona spoločne s Jamesom sa cestovali do skladiska v Alabame, aby nadviazala spojenie. Ohlásil sa zase tajomník. Lara sa zamračila. To neveštilo nič dobrého. Tváril sa nanajvýš vážne.
"Zdravím sir Rorhan. Zrejme je veličenstvo zaneprázdnené rokovaním, takže si nenašlo čas?" ponúkla mu obozretná výhovorku.
"Nie výsosť. Veličenstvo sa nesmierne tešilo na stretnutie s Vami a po počiatočnom šoku, aj na zoznámenie s ostatnými deťmi." Ticho odpovedal a hlas sa mu zlomil. Lare stislo srdce, akoby tušila...
"Čo sa stalo? A neokolkujte, prosím!" prešla priamo k veci.
"Výsosť, neviem ako to povedať. Ehmm... po skončení sedenia so spojencami sa... bol spáchaný ďalší atentát na vášho otca." Vyhŕkol roztrasene. Na chvíľu stratila reč.
"Žije?!" vysúkala zo seba priškrtené.
"Zatiaľ, áno... ale výsosť, stav je kritický a... pred dvadsiatimi minútami upadol do kómy."
"Som na ceste." Rozhodla.
"Počkajte, výsosť. Musíte vedieť, že... nemôžete ho vidieť."
"Prečo nie, čo to má znamenať?" hlas je zľadovel.
"Je to posledný rozkaz veličenstva. A lady Synaxen s jeho rozhodnutím súhlasila. Jedná sa o bio-toxín, ktorým by ste sa mohli kontaminovať. Nikto k nemu nesmie. V žiadnom prípade nemôžeme pripustiť vaše ohrozenie."
"Oblečiem si oblek." Vyhŕkla s nádejou.
"Je mi ľúto, výsosť. Rozkaz znel jednoznačne a nekompromisne. Váš otec sa vás snaží iba ochrániť."
"Možno by som mu dokázala pomôcť."
"Výsosť, nemôžem to dovoliť. Dal som svoje slovo, že vás nevystavím hrozbe. Odpusťte prosím, ale ste príliš dôležitá a hrozba privysoká. Je tu ešte jedna záležitosť, výsosť... a potrebujem vašu okamžitú odpoveď."
"Počúvam."
"Keďže sa jedná o prudko jedovatý toxín a šance na uzdravenie sú žalostne minimálne... musím vedieť, či ste ochotná ujať sa vlády, ak dôjde k najhoršiemu. Obávam sa, žeby mohla vypuknúť panika a anarchia. objavia sa snahy o zabranie trónu, či napadnutie únie zo strany znepriatelených krajín... ak nebude následníctvo jednoznačne potvrdené z vašej strany." Lara mala pocit, že jej niekto naložil na plecia bremeno, ktoré ju pritlačilo k zemi.
"Urobím, čo bude potrebné." Odvetila napäto. Kancelár si uľahčene vydýchol.
"Som vám nesmierne vďačný výsosť. Váš otecko sa poteší... ak sa ešte preberie." Zašepkal skormútený. Lara si uvedomila, že tento človek skutočne smúti. Mal jej otca rád.
"Dajte mi pár minút, potrebujem sa spamätať." Požiadala ticho.
"Samozrejme, keď budete pripravená... kontaktujte ma prosím. Pošlem pre vás Templu. Nevieme, aké zákernosti nás ešte čakajú, musíte byť v bezpečí. Prosím zoberte do úvahy, že sa nejedná len o vašu bezpečnosť, ale aj bezpečnosť princa Luciusa, princezny Tibérie a lady Iany."
"Spoľahnite sa, plne si uvedomujem situáciu." Prerušila spojenie a prudko vstala.
"Nejaký nápad?" James na ňu uprel flegmatický pohľad.
"Že váhaš. Pôjdem preňho, skočím s nim do dvanástky."
"Toho som sa obával. Dúfam, že si uvedomuješ, že to znamená... únos Kryneriánského kráľa. Zato je určite trest smrti. A určite ho prísne strážia a všetky tie zabezpečovacie zariadenia o ktorých nemáme ani potuchy... a... ách! Však áno, pôjdeme preňho!" zašomral nakoniec.
"Ak sa z toho dostane, omilostí ma. Ak nie... nepopravia budúcu kráľovnú. Viem, že ak to neurobím, umrie."
"Možno umrie tak, či tak. Nevieš o aký toxín sa jedná. Možno majú pravdu a tiež sa nakazíš."
"Tak nech, ale ak existuje šanca, že sa z toho dostane... nechcem, aby umrel... ani ho nepoznám! A čo bude s deťmi?!"
"Ja viem zlato. Upokoj sa, si rozrušená. Hovorím to len preto, aby si s chladnou hlavou zostavila plán. Hovoríš v jednotnom čísle. Znamená to to, čo myslím? Chceš nás nechať doma?!" Zamračil sa.
"Mám plán. Poďme." vyhla sa odpovedi.
"Nepáčia sa mi tvoje improvizačné plány. Vždy ti ide o krk, ale doma neostanem!" vyštekol a vošiel za ňou do trhliny.
"Zmena plánov, chlapci. Usúdila som, že naša jednotka nie je práve najperspektívnejšia, takže ju rozpúšťam. Môžete ísť každý svojou cestou. Som vám veľmi vďačná za čas, ktorý ste mi venovali. Lady Trisa pripravte deti, pôjdeme." Drsne preriekla, hneď ako doskočila a vošla do svojej izby. Oslovená len s jednoduchým úklonom opustila miestnosť, aby splnila rozkaz. Muži najskôr sedeli, akoby ich práve poliala ľadovou vodou.
"Nerozumel som dobre, alebo som rozumel až priveľmi dobre?!" piskľavo vyhŕkol Zedda. Navliekla na seba čierne tričko aj nohavice s množstvom vreciek. Zapla si dýky do puzdier na stehnách a pripevnila na tmavú tuniku s kapucňou gombíky, aj brošňu. Do vreciek strčila bodák a fotónový lúč a do zadného vrecka omračujúcu pištoľ. Obula si vojenské čižmy a do oboch podošiev ukryla časovače. Vlasy stiahla do tuhého uzla a upevnila na ňom sponu, ktorá bola provizórnou dýkou. Nakoniec si za-pásala opasok s upraveným ochranným oblekom a naň navliekla puzdro s veľkým nožom. Vrchný diel tuniky to všetko prekryl, takže jej zbrane ostali ukryté, pred zrakom okolia.
"Zhodli sme sa jednohlasne, že odmietame ostať doma, ideme s tebou a hotovo!" ako tajfún do miestnosti vtrhol James. Vzdychla.
"Nechcem vás so sebou." ticho šepla.
"To mi je jasné a viem aj prečo. Chceš nás chrániť, bojíš sa, že sa niečo pokašle a..."
"Hrdelný trest James... vieš, čo to znamená? Mňa nepopravia. Ak niekoho z vás zajmú, popravia ho. Nestihnem tomu zabrániť. Navyše predpokladám, že ochranka kráľa nevydá bez boja. Nemôžem nikoho z vás stratiť. Zlomilo by ma to James."
"Lara, sme vojaci, vieme presne, do čoho ideme." Ozval sa ticho odo dvier Sendan. Jej spolubojovníci stáli na chodbe a s očakávaním na ňu hľadeli.
"Netýka sa vás to. Je to môj otec. Nemôžem od vás očakávať, že pôjdete s hlavami na trh... kvôli mne."
"Ber to z iného pohľadu. Ako záchrannú misiu. Kryneriánský kráľ je jednou z kľúčových osôb, čo sa snažia udržať poriadok a mier v bezpečnostnej zóne. Ak ho udržíme nažive, urobíme veľkú vec pre zónu. To si predsa chcela. Ponaprávať, čo sa dá." Apeloval ticho Matyena.
"Verím ti ako veliteľovi, pôjdem s tebou kam-koľvek. A straty? Lara, musíš rátať aj s tým, že sem-tam niekoho stratíš. Ako povedal Sendan. Sme vojaci. Vieme, aké sú rizika." Dohováral jej Kilián. Zastonala a prešla po nich pohľadom.
"Návrhy?" Vzdychla.
"Takže najskôr by bolo dobre zistiť, kde sa nachádza. A to nemôžeme odtiaľto." Skonštatoval Matyena.
"Aký bol tvoj pôvodný plán, či iba improvizácia?" podpichol s úsmevom Kilián.
"Chcela som sa dať evakuovať s deťmi, zistiť, kde je, uspať stráže a jednoducho ho uniesť." Pokrčila previnilo plecami. Muži sa zasmiali.
"Ten začiatok sa mi pozdáva. Zistíme, pošleme správu na evakuáciu. Templa príde, čím ich odlákame od kráľa. Myslím hlavne Janusa a Iana. Sú naším najväčším problémom." Zauvažoval Toran.
"Máš pravdu, nerada by som s nimi bojovala. Zdržíme ich. Rúfus, tvojou úlohou bude ostať s deťmi."
"Výsosť, mojou prvoradou úlohou je vaša ochrana."
"Nie tak celkom. Tvojim primárnym cieľom je chrániť členov kráľovskej rodiny, moji súrodenci sú potencionálny následníci trónu. Takže?"
"Máte pravdu, čo sa odo mňa očakáva?"
"Ostaneš s deťmi a postaráš sa o ich bezpečnosť. Prejdete na miesto kontaktu a zdržíte Templu. My sa zatiaľ dostaneme ku kráľovi. Povieš, že som sa chvíľu zdržala, ale o pár minút prídem. Potom ti príde správa, že prídem priamo do paláca. Musíš natiahnuť čas."
"Rozumiem. Čo sa týka kráľovského veličenstva je v centrálnej nemocnici. Je tu zabezpečený úsek len pre členov kráľovskej rodiny. Podrobný plán mám... mám, vyhľadávam... aha, zobrazenie na veľkom monitore v obývacej izbe." Zvedavo prešli do obývačky.
"Výborná práca Rúfus. Kde presne sa nachádza?"
"Keďže sa jedná o bio-toxín, bude v de-intoxikačnom trakte. Na toto sú prispôsobené len dve oddelenia. Tu a tu." Zvýraznil miesta na pláne budovy.
"Zabezpečenie je vysoké. Prístupové kódy sa neustále obmieňajú, silové pole drží túto časť oddelenú a obe oddelenia sú so špeciálneho neprestreľného skla, odolného na akékoľvek chemické zlúčeniny a trhaviny. Sklo nie je transparentné pre viditeľné svetlo. V prípade ohrozenia sa trakt uzavrie a ak sa aj nejakým zázrakom dostanete dnu, uväznia vás tu. Ovládanie sa v prípade ohrozenia prepne na manuálne, zvonku. "
"A čo teplota, je ten materiál odolný na teplotu?"
"Samozrejme. Bez špeciálneho zariadenia nedokážete vyvinúť takúto teplotu, výsosť. Laser si ani neškrtne."
"Hmm... bežne je teplota tavenia zhruba tisíc stupňov u kremenného skla dokonca tisíc šesťsto, plus, mínus. Matyena, ak má moja koža neklamala... tak tá teplota, ktorú dosahuješ je?" Obrátila sa na opýtaného.
"Dokážem vyvinúť päťtisíc stupňov, možno o čosi viac... možno..." Zapochyboval.
"Aj keď ho zahrejete na zodpovedajúcu teplotu, museli by ste ju vyvíjať zopár minút, aby sa sklo roztavilo v celej hrúbke a museli by ste zahrievať širokú plochu." Oponoval Rúfus.
"Uvidíme. Teraz kódy. Máš nejaký záznam Rúfus? Kódy, ktoré boli používané, ako často sa menia, niečo okolo toho? Máš potuchy o nejakom algoritme?"
"Spúšťam posledný zápis." Preriekol a na monitore sa objavila nekoordinovaná zlátanina čísel a písmen. Postavila sa pred monitor a trela si bradu, sústredene sledujúc mihotajúci sa záznam.
"Hmmm..." Zašomrala.
"Má to tvoje hmm... niečo konkrétne?" zaujalo Jamesa.
"Nie, na prelomenie potrebujem oveľa viac času, ten nemáme. Jednoducho... vojdeme, ako všetci ostatný, je to nemocnica, no nie?"
"Čo naše genetické skeny? Okamžite nás odhalia."
"Nemali by. Ak naše obleky fungujú, nezistia, kto sme. Aspoň ich vyskúšame v praxi. Ak sa nevydarili, zistia, že som prišla do nemocnice. Potrebujeme sa dostať sem." Označila miesto na plane budovy.
"Prečo práve tu? Je to pivnica....suterén." Zadivil sa Patsan.
"Je tam energetické centrum. Vypneme štíty v tejto oblasti. Pokúsime sa zblbnúť centrálny počítač, hlavne kamerový systém. A skočíme priamo k de-intoxikačnému oddeleniu. Odtiaľto začína tá časť o improvizácií, pretože obe tie oddelenia, majú zdroje štítov priamo v miestnostiach, takže ich nedokážeme vypnúť, iba zvnútra. Na tejto chodbe musíme postaviť vlastné magnetické štíty, aby sa k nám nedostali, kým si poradíme s tým sklom."
"Pivnica bude zabezpečená."
"Áno, to bude." usmiala sa a jemne pohladila brošňu. Muži sa zasmiali.
"Spojím sa s Trianasom. Deti odvedieme na Wivax a zadáme súradnice Temple, aby ich vyzdvihli. Môžeme sa spoľahnúť, že tu budú v bezpečí. Na teba sa Rúfus spolieham, že sa o nich postaráš... a zdržíš Templu."
"Akoby sa stalo, výsosť." Uklonil sa.
"Idem si pohovoriť s mylady, aby bola v obraze."
O pätnásť minút sa už na Wivaxe lúčila s deťmi. Mylady jej vrelo stisla ruky a popriala veľa šťastia. Poďakovala novozvolenému kráľovi za pomoc a nadviazala spojenie s kanceláriou sira Rorhana. Ustarostený skonštatoval, že stav jej otca sa zhoršuje a momentálne za neho dýchajú prístroje. Oznámila mu súradnice, kde sa nachádzajú a čakajú na vyzdvihnutie, ktoré je možné okamžite. Tajomník povolal bezpečnostnú gardu a prisľúbil evakuáciu v následujúcich minútach.
"Vypadneme! Zrovnať frekvenciu komunikácie, aktivovať obleky, zadajte svoje súradnice, stretneme sa na kontaktnom mieste číslo jedna, otvárať!" drsne štekla a prešla trhlinou. Doskočila v nejakej bočnej ulici. Mapu okolia si naštudovala, takže sa pohla smerom k nemocnici. Udivená si uvedomila, že prvý krát vidí hlavne mesto a nesklamalo ju. Svoje pocity by vyjadrila jednoduchou vetou:" Alica, v krajine zázrakov." Budúcnosť jej vyrážala dych. Sľúbila si, že ak všetko dopadne dobre, bude sa venovať spoznávaniu svojej "novej" vlasti, ale aj spoznávaniu celej bezpečnostnej zóny. Podišla k centrálnej nemocnici. Uvedomovala si, že kamerový systém ju zachytil, ale neidentifikoval, takže jej oblek bol predsa len funkčný. Hneď nato sa jej ozvalo nad hlavou. "Porucha kamerového systému, žiadame technikov o prítomnosť v riadiacom centre."
"Jamesovi sa podarilo vyradiť optiku, super." Spokojná, zamierila k výťahom. Na mínus tristo osemdesiatom poschodí vystúpila. Muži na ňu čakali, až na Kiliána. Ten sa objavil vzápätí po nej.
"Dobre, poďme nato. James analýzu."
"O poschodie nižšie strážia vstup do chodby dvaja jedinci s teplotou tridsaťšesť celá, osem stupňa. Bezpečnostné dvere sú hneď za nimi."
"Zedda, teraz tvoja časť plánu. Pusti chlapcom trochu rajského plynu. Ja si zahrám divadielko."
Potichu, obozretne sa zakrádali schodmi. Muži sa ukryli za stenu, deaktivovala oblek a vyšla do priestrannej, osvetlenej chodby.
"Stáť!" Namieril na ňu zbraň.
"Ste v uzatvorenej, bezpečnostnej zóne! Identifikujte sa!" zahrmel druhý zo strážcov. Vyľakaná sa strhla.
"Ách, prepáčte... ja som sa stratila, neviete mi povedať, kde by som našla...", muži sa jej zvalili k nohám.
"To by sme mali. Sendan kamery, ak by ich náhodou spojazdnili." Totarián rozostrel krídla, vzniesol sa a odstránil osem kamier.
"James?" obrátila sa k nemu.
"Za týmito dverami je osemnásť osôb s rozdielnymi teplotami. Jedná sa o niekoľko rozličných rás. Aby sa tie hermetický uzatvorené dvere otvorili potrebuješ vstupný kód, bezpečnostnej služby." Zohla sa k jednému z vojakov a odopla mu náramok s komunikačným zariadením. Chvíľu si prezerala záznam, až kým neprišla na začiatok, ku prevzatiu služby. Víťazoslávne sa usmiala.
"Takéto niečo?" ukázala mu monitor malého prístroja. So širokým úsmevom zodvihol palec.
"Ako dlho budú spať?"
"Vzhľadom k váhe osôb a rozptýľu do ovzdušia... necelých sedem minút." Odvetil Zedda.
"Kryte sa, otváram dvere." Šepla, vytiahla pulznú pištoľ a skopírovala kód skenerom umiestneným na pravej strane dverí. Ozvalo sa jemne sklapnutie.
"Kód identifikovaný, schválený." Odpovedali "dvere" a povolili. Skočila dnu a stlačila brošňu. Väčšina osádky sa sklátila. Dvoch mužov a ženu, ktorá bola rovnakej rasy, ako lady Synaxen skolili jej vojaci pištoľami. Muž za riadiacim panelom, ktorého by prirovnala k Minotaurusovi sa pokúšal zodvihnúť. Zamierila ho ešte raz a strelila, ale muž vstal a potriasol hlavou. Kolísavo sa pohol smerom k nej. Strelila ho opäť, ale on aj naďalej mieril k nej, nebezpečne zamračený, aktivoval fotónovú zbraň.
"Jéjky! Toto nevyzerá dobré. Ten chlapík je silný, ako býk!" zahundrala si popod nos a aktivovala svoju zbraň, ale vtedy sa muž zatackal a klesol k zemi. Pokúsil sa pozviechať, ale nakoniec ho slabosť ovládla a stratil vedomie.
"Musíme si upraviť pištole, aby mala väčší výkon."
"Na Pengatixína ti fungovať nebude. Absorbujú energiu. Dal ho dole plyn, ktorý vylúčil Zedda." Ticho ju upozornil Toran.
"Uzatváram vchod." Ohlásil Xandil.
"Zabezpečíme miestnosť a zatvoríme osádku v tej bočnej miestnosti, nevieme, ako dlho to na nich bude účinkovať." Navrhol Kilián a muži mu pomáhali.
"Preverujem v ktorej časti sa nachádza pacient." Informoval ju Matyena.
"Vnikol som do systému, ale prístupové kódy nedokážem získať, je to všetko heslované a po-prepájané navzájom. Potreboval by som viac času."
"Kontaminácia neznámym plynom. V rámci bezpečnosti aktivovať respiračné ochranné obleky. Chemický poplach!" ozvalo sa im nad hlavami.
"Vypni to, došľaka!" zavrčala a skočila k riadiacemu panelu.
"Hrozba odstránená, jednalo sa o cvičný poplach!"
"Teraz rýchle, odstraníme magnetický štít a skočíme. Už sme zrejme na seba upozornili, teraz to budú preverovať. Nemáme veľa času. Máš ho, Matyena?" Otočil k nej tablet.
"Je v de-intoxikačnom trakte číslo dva. Medzi komorou a hlavným vchodom je chodba. V nej sú stráže. Dvaja na začiatku, dvaja na konci. V tejto chodbe musíme postaviť magnetickú sieť takmer okamžite, pretože si nás hneď všimnú."
"James zblbni im kamery."
"Dokážem len tie v chodbe. Vo vnútri je samostatné ovládanie."
"Okej. Patsan tvoj je prvý zľava, Toran tvoj druhý sprava. Xandil vzadu prvý zľava, Kilián vzadu, ten sprava. James si technická podpora a dohliadneš na sérum. Sendan istíš nás zvrchu v prípade ťažkosti, Zedda priprav sa na vylučovanie, Matyena a ja postavíme štít, poďme, otváram!" Všetci ako na povel vytiahli omračujúce pištole. Vtrhli do chodby a okamžite zlikvidovali stráže. Za pre-sklenou stenou, z druhej strany chodby, sa rozozvučal alarm. Vojaci sa vzápätí objavili, ale James laserom poškodil dvere, takže sa ich pokúšali otvoriť manuálne. Bežala až na koniec a postavila malé zariadenie na zem.
"Matyena, senzor položený, aktivuj silové pole!" zrevala, pretože vojaci na druhej strane práve otvorili bezpečnostne dvere. Siréne naďalej vrieskala. Nepríjemný zvuk, ktorý vydávali strelné, fotónové zbrane narážajúce na štít ju uistili, že ochranné pole, sa im podarilo aktivovať. Nevšímala si paniku, ktorá nastala z druhej strany a sústredila sa na miestnosť, ktorej skla okamžite stmavli. Niekto zvnútra zabezpečil ich neprehľadnosť.
"James?"
"Dve osoby, jedná v kľudovom režime, s nitkovitým pulzom, druhá s vysokou pulznou frekvenciou a teplotou o tri celá, osem stupňa vyššia, ako bežná teplota humanoidnej rasy. Ako sa chceš dostať dnu?" Lara sa poobzerala okolo seba.
"Matyena dokážeš zahriať to sklo?"
"Veliteľ, celý povrch určite nie, časť možno." Pokýval hlavou.
"Začni ho zahrievať, rozpáľ ho čo najviac!" prikázala a pohla sa k stene chodby. Našla malú skrinku, čo predpokladala, že je hydrant.
"Chceš ho roztaviť a následne prudko schladiť?" prekvapene zvolal Matyena a ona sa sladko usmiala.
"No jasné, šoková reakcia. Praskne pri prudkom ochladení." Pochopil Xandil a zasmial sa. Matyena sa rozohrial a skupina ustúpila. vedeli, že o chvíľu vzbĺkne. Sklo odolávalo, ale keď Matyena vzbĺkol, začalo sa postupne prehrievať.
"Predpokladaná teplota je päťtisíc stupňov, viac nedokážem." Ozvalo sa z horiacej "fakle".
"To stačí, ustúp!" Prúd vody, vyvalil kúdol pary, ktorá ich zahalila, ale zreteľne počula ten nepatrný, syčivý praskot. Keď sa opar usadil, pred očami mala celú spleť trhlín.
"Kryte sa!" prikázala a na pár sekúnd zaváhala. Zhlboka sa nadýchla, odhodlane zovrela palec s ukazovákom a víťazoslávnym úsmevom, strelila frčku do skla. Rinčanie skla jej neprekážalo, iba vtrhla dnu a namierila pištoľ. V miestnosti, pred lôžkom odhodlane stála lady Synaxen s aktivovaným fotónovým lúčom.
"Okamžite odtiaľto vypadnite!" hromovým hlasom, nebojácne skríkla a zakrúžila zápästím, takže zelené svetlo jej zbrane, nakreslilo osmičku.
"Je mi ľúto, ale musí to byť lady Synaxen!" Lara vystrelila a lekárka sa zvalila, ako pod-ťatá. James ju zachytil a položil opatrne na zem.
"Hmm... kto by to povedal do kvetinky. Zaujímavá žena." Skonštatoval a nahol sa nad bezvedomého kráľa.
"Deaktivuj vnútorný štít James. Matyena, ako vyzerá naše magnetické zabezpečenie?"
"Snažia sa ho zrušiť, odoláme maximálne štyridsať sekúnd. Potom začne klesať, skúšajú pre-pólovanie, alebo premostenie." Podišla k lôžku. Nastrelila sérum do ramená nemocného. Neodvážila sa mu pohliadnuť do tváre.
"Neskôr, keď bude za vodou si ho poobzerám a hodíme reč." zaumienila si v duchu.
"Vnútorný štít miestnosti úspešne de-aktivovaný, môžeš otvárať." nahlásil James.
"Evakuačný plán číslo jedna. Vidíme sa o pár minút. Toto musím urobiť sama. Dobrá práca, chlapci." Jej priatelia s pochopením po jednom mizli v trhline. Rýchle po-odpájala prístroje, ktoré okamžite signalizovali zlyhanie základných životných funkcií. Otvorila transportér. S námahou ho posadila, uchopila okolo pása a vtiahla do trhliny.

"Preboha! O čom mi to tu hovoríte?!" zreval kancelár.
"Je mi ľúto kancelár. Robili sme, čo bolo v našich silách, ale najskôr vnikli do riadiaceho centra, kde de-aktivovali kamerový systém a magnetický štít, takže sme nemali ani potuchy o tom, čo sa chystá. V chodbe postavili elektromagnetickú sieť a kým sme ju zničili, dostali sa k veličenstvu."
"A veličenstvo?"
"Obávam sa najhoršieho. Jeho stav bol kritický a bez prístrojov... netuším, prečo ho uniesli... ale... neviem, čo povedať. Nedokázali sme im v tom zabrániť."
"Ako sa mohli dostať až tak ďaleko? Ako to, že prešli cez bezpečnostné sklo, miestnosť nebola uzatvorená?!" kričal rozčúlený.
"Boli nanajvýš pripravený, mali informácie o celom objekte, čo má navádza na myšlienku, že dochádza k úniku bezpečnostných informácií... a pane... sklo rozbili." Opatrne dodal.
"Nehovorte hlúposti. Sám dobre viete, že to sklo nie je možné rozbiť."
"Najskôr ho zahriali do enormnej teploty a potom prudko schladili hydrantom. Keďže popraskalo, veliteľ tej jednotky ho jednoduchou frčkou, rozbil na tisíc dielikov."
"Lady Synaxen, je nažive?" zastonal bezmocný tajomník.
"Je iba paralyzovaná, ako väčšina. O pár minút budú v poriadku. Použili nejaké zbrane, ktoré nezabíjajú, ale iba paralyzujú. A omámili ich nejakým plynom. Je to neregistrovaný tip zbraní."
"Ježiši! Ako mám toto vysvetliť princeznej?! Čo jej mám preboha živého, povedať?! Ohlásil sa evakuačný výsadok?"
"Zatiaľ nie, ale každú chvíľu by mali byť naspäť, aj s kráľovskými deťmi. Zdržali sa."
"Zistíte prečo majú meškanie, niečo nie je v poriadku. Dúfam, že nás nečaká ďalšie nepríjemné prekvapenie. Zistili ste niečo o identite únoscov, čo tajná služba? Ohlásil sa niekto so žiadosťou o výkupné... za telo?" dodal pomaly, utrápene.
"Zatiaľ nie. Ich genotyp sme nedokázali identifikovať. Tajná služba je z toho vykoľajená. Mali nejaké špeciálne obleky, ktoré neutralizovali ich genotyp, takže nie je možné... ich zaradiť. Aj keď dve rasy sme identifikovali. Jeden z nich bol celkom určite Xzi-suin, pretože rozžeravil to sklo. Vzbĺkol, ako fakľa. A jeden bol Totarián, istil ich zhora."
"Čo?! Chcete mi povedať, že Totarián si veselo poletoval v bezpečnostnej chodbe? To je absurdné, oni predsa krídla ukrývajú."
"Poletoval? Nie tak celkom, suverénne si vyletel hore. Mieril na nás, ak by padlo ich silové pole. Hovorili medzi sebou jazykom, ktorý náš tlmočník nemá v archíve. Počítač ho identifikoval, ako kódovací jazyk, ale nedokázal ho rozlúštiť. Práve sa mi hlásia z Wivaxu. Zdržali sa, pretože princezná si ešte súrne musela niečo zariadiť, tak na ňu čakajú." Nízky muž vytreštil oči na dôstojníka.
"Hovoríte kódovací jazyk? A mali omračujúce zbrane a špeciálne obleky... a princezná si niečo zariaďuje? Ježiši!" za-úpel a klesol do kresla.
Veliteľ hliadky ho znepokojený pozoroval.
"Sir Petron, mám taký nepríjemný dojem, že princezná sa na Wivax nedostaví." Preriekol pomaly, ako si zložil súvislosti.
"Ako ste to vedeli, práve poslala jednotke správu, že príde priamo do paláca. Vracajú sa."
"Ona tu totiž už bola!" zasyčal nahnevaný kancelár a prudko vstal.
"Toto sa nesmie dostať von, zabránite akému-koľvek úniku správ. Predpokladám, že kráľa Luciusa uniesla jeho vlastná dcéra." Vojak vyvalil oči.
"Následníčka, prečo by to robila?!"
"Nedovolil som, keď žiadala o stretnutie s ním. Bolo to priveľmi riskantné zo zdravotného hľadiska. Veličenstvo vydalo tesne pred upadnutím do bezvedomia, jasné príkazy."
"Ale veď tým ho zabije, nevie o tom?!"
"Dávajte si pozor na jazyk sir Petron! Hovoríte o svojej budúcej kráľovnej. A veličenstvo nemalo ani najmenšiu šancu na uzdravenie, pokúša sa mu pomôcť."
"Prepáčte, nechcel som... znevažovať, či podozrievať budúcu panovníčku." Ticho sa ospravedlnil. Počítač nahlásil, že výsadok z Wivaxu žiada o prijatie.

Dopadli do piesku a muž vedľa nej lapal po dychu. Prudko ho udrela medzi lopatky a odskočila, akoby pálil, pretože si uvedomila, že zazrela jeho holý zadok.
"Vy ste nahý?!" skríkla šokovaná a odvrátila sa. Muž sťažka lapal po dychu, pozviechal sa, posadil a ochranné pritiahol nohy až ku brade, aby zakryl svoju nahotu.
"Obávam sa, že áno." Zašomral.
"Zase tá fóra s cisárovými novými šatami? Nech vyzerám akokoľvek sprostá, nevidím na vás žiaden odev... zazrela som iba váš holý zadok, došľaka! Celkom určite budem potrebovať psychoterapeuta!" zašomrala a popod nos zahrešila.
"Je to nanajvýš nepríjemné. Mal som na sebe virtuálny odev, ale v tomto storočí zrejme nefunguje, kde to sme?"
"To teda nefunguje. Nemám odvahu sa obrátiť k vám tvárou. A sme v dvanástom storočí."
"Noriána, ako ste ma sem dostali? A ako to, že som v poriadku?"
"Uniesla som vás z nemocnice vo vašom "virtuálnom" odeve." Slovo virtuálnom zdôraznila.
"Nenapadlo mi, že máte na sebe iba elektromagnetickú mriežku, inak by som okrem vás, pajzla z tej nemocnice aj plachtu!" hundrala si naďalej.
"Cítim sa veľmi trápne. Naše stretnutie som si tisíc krát pripravoval a predstavoval. Nikdy by mi nenapadlo, že sa stretneme....ehmm... takto."
"Niečo mi o tom hovorte, pane. Ani sa mi nesnívalo, že na našom prvom stretnutí, budete ako novorodenec. A to som zvedavá, ako vás doteperím naspäť... nahého, ako Adam... to je ten prvý tipek z raja, čo zožral celé jablko, nenažranec jeden... ani sa s Evou nerozdelil a ešte sa aj vykrútil a zodpovednosť hodil na jej plecia, že ho vraj nahovorila... ale jablko zožral sám! Však viete, na počiatku ľudstva. Ten bežne pobehoval s figovým lístkom. Škoda, že tu nie sú figy, dala by som vám aspoň lístky... aj javor by ušiel... teda, ak nie ste priveľmi obdarený, inak by list bol malý... tak podrobne som vás nestihla analyzovať, však viete.... ste môj otec, asi by sa nepatrilo merať vám všetky ehmmm... telesné údy...a tak...ehmm... možno postačí aj palmový list... ale nie, tie sú ostré, mohli by ste sa zraniť na citlivých miestach... a... nechcete aspoň moju tuniku? Možno by vám poslúžila, ako bedrový pás...a..." rapotala nervózna, pretože nevedela kam sa podieť od rozpakov. Za ňou sa ozval sýty, tichý smiech.
"Tunika by bola veľmi vyhovujúca, Noriána." Rýchle si odopla opasok, tuniku pretiahla cez hlavu a hodila za seba. Puzdro s nožom vsunula do bočného vrecka a opasok tiež hodila za seba.
"Aktivujte si oblek pane, možno ten váš virtuálny odev začne fungovať, ale nechajte si aj tuniku, pre istotu... ak by došlo k energetickému skratu, alebo nejakému nedostatočnému dobíjaniu energie. Strašne nerada by som... ehmm... však viete. A pokojne si ju nechajte, už ju asi nebude nosiť... pripomenula by mi, na ktorých partiách bola nosená a... nebudem to radšej rozvádzať... mohlo by to byť zase trápne...a...", ukončila svoj monológ. Zase sa ozval sýty smiech.
"Zdá sa vám to komické, pane?"
"A vám nie, Noriána? Už sa môžete obrátiť, myslím, že všetko funguje, ako má."
"Nemusíte mi vykať, ste predsa môj otec... teda... ak to vaša tetuľka Félix s tým jej protokolom, dovoľuje." Zaškerila sa a obrátila tvárou k mužovi, ktorý bol jej otcom. Chvíľu sa premeriavali. Predstavovala si ho inak. Bol to mohutný, veľmi pohľadný blondiak, s prenikavými modrými očami a výraznými črtami tváre.
"Výškou, na vás asi nebudem." Nesmelo sa usmiala.
"Nie, výškou si ako tvoja matka. Podobáš sa jej... akurát mala iný odtieň vlasov. Tie máš po mne."
"Lucius... ehmm... váš syn, akoby vám z oka vypadol." Skonštatovala. Zacítila za sebou chlad. Reflexívne sa obrátila, vytrhla spoza pása bodák i lúč.
"Držte sa za mnou veličenstvo, trhlina sa otvára!" zvolala prudko a prikrčila do bojovej pozície. Kráľ pohoršene zaprskal a zastal po jej boku. Z ruky jej takmer vytrhol lúč. Uškrnula sa, pokrčila plecami a vytiahla veľkú dýku. Objavil sa James a ona si uľahčene vydýchla.
"Čo tu strašíš, človeče?! Mohla som ťa zapichnúť!" zavrčala.
"Sorry zlato, ale napadlo mi... ách! Už si doriešila situáciu s cisárovými novými šatami." Zaškeril sa robot, hodil k nej balíček s odevom a hlboko sa uklonil.
"Veličenstvo som nesmierne rád, že sa vám uľavilo."
"Prečo ťa ten chlap oslovuje, zlato?!" zamračil sa kráľ.
"To je môj James, veličenstvo."
"Tvoj robot, ťa oslovuje zlato?" nevychádzal z údivu.
"Som veľmi nedisciplinovaný, svojhlavý a samostatný robot, ale na svoju obhajobu musím povedať, že ma programovala vaša dcéra." Za nimi v diaľke sa rozozneli bubny. James s Larou si vymenili pohľady.
"Mali by sme vypadnúť, veličenstvo. Mohli by sme dopadnúť, ako špíz na prírodno." Lara sa zaškerila a otvorila trhlinu.
"Aký špíz, čo tým myslíš?" Obozretne sa spýtal kráľ.
"Sme na území Polynézanov. Sú to kanibalské kmene. Raz ju skoro zožrali.Vlastne, väčšina z tých vecí, ju chce zožrať." Stručne mu vysvetlil James a rukou ho ponúkol k trhline, v ktorej už zmizla dievčina.

Komentáre 10

aknit11 dňa 09.06.2015 - 12:15

Tak konečne som preklenula "krízu" v písaní. Nevedela som vymyslieť, ako to "zaonačiť", aby sa konečne stretli a pritom ich nechytili :-)

tomicka dňa 10.06.2015 - 08:24

Potesila som sa novemu dieliku a to ako. Hned mam lepsi den (clap) No teda. Tak som ocakavala zase nieco uplne ine :-) Zase si ma prekvapila. Toto bolo dobre, super si to "zaonacila". Aj som sa nasmiala, to s tym nahym otcom, nemalo chybu. A tie listky figove, javorove a palmove (giggle) Aj ked som sa uplne zosokovala. Najskor som myslela, ze umrie a urobis z Lary kralovnu.:-O Tak teraz sa konecne porozpravaju. Ostava uz len Ryan :-) Netrpezlivo ocakavam, co sa z toho vykluje :-)

Lenka R dňa 10.06.2015 - 11:35

Veľmi som sa potešila novému dieliku. Myslím, že je jasné po kom Lara je. Zmysel pre humor a okamžitá reakcia , keď sa otvorila tá trhlina... Tiež som sa pobavila tými listami na zakrytie nahoty. Milé. Ľady sa prelomili a verím, že si so svojim otcom budú viac ako rozumieť (sun)
James nemá chybu ako vždy , tie jeho hlášky ... a opravedlnenie , ale naprogramovala ma vaša dcéra (rofl)
Som veľmi zvedavá čo bude ďalej. A na stretnutie s Ryanom. Predpokladám, že sa jej podarí uniknúť a stretnú sa až keď vybaví draka a orfézy. No a potom..... (heart) :-) nemôže to dopadnúť inak ako krásne .

LanaSavara dňa 11.06.2015 - 13:31

:-) :-) :-) supeeeer (Y) (y). Vcera v praci som stihla precitat len kusok. Paradny dielik Ankit (y) . Tak som sa nasmiala :-D. Nemali chybu obaja dcera a otec su fakt podarena dvojka. Mam taky dojem, ze sa zabavime na tom co oni dvaja este ,,spachaju ,, :-D :-D .
Mozno da tatus este naporiadok :-) naseho agentika s hviezdickovanymi boxerkami, pardon princatko (giggle) . Hmm len co sa potom stane s napomadovanym nahradnym slizakom co je namiesto agentika princom ,,zatial,,
Ale ked si pomyslim ako sa Lara s manzelom vzdy nejako zamota do osudov ineho ... asi to len take lahke pre nu nebude :-(
Aj si nam dala zamyslenie ako to vlastne preziva. Ten strach, obavu o milovaneho ...

Lenka023 dňa 13.06.2015 - 12:22

Ahojte dievčatá, tak som vás dobehla,včera v noci. No tak teraz to len bude sranda, čakať na ďalšie dieliky. Aspoň doma toho viacej urobím ;-). Aknit, si neskutočná, Lara je super, všetky jej hlody a aj Jamesové, úžasné dielo. Neviem sa už dočkať pokračovania. Strašne som zvedavá na stretnutie s Ryanom, lovenie dračice, Ianovú reakciu na dieťa či na vývoj vzťahu s otcom a všetko ostatné :-). V tomto tvojom diele sa ani nedá predvídať, čo bude ďalej, vždy prekvapíš. :-) (y) (clap)

LanaSavara dňa 12.07.2015 - 20:03

halooo kde ste kto ? Vsetci dovolenkujete ? Uz je to viac ako mesiac :-O

Lenka R dňa 16.07.2015 - 08:41

Aj ja nakukujem každý deň a netrpezlivo čakám...
Kvôli práci idem na dovolenku až v septembri, takže sedím pri počítači, bojujem s teplom a snažím sa si užiť aspoň víkendy. (sun)

Lenka R dňa 07.08.2015 - 11:42

Tinka , netrpezlivo čakáme na pokračovanie (heart) (sun) (sun) (sun) (sun) (sun) (sun) (sun)
Viem, že je leto a dovolenky , prepáč nechcem ťa naháňať , ale už sa mooooc teším na ďalší dielik :-)

LanaSavara dňa 08.08.2015 - 18:23

Tak veru, tak. Netrpezlivo čakáme (blush) . Normálne píšem aj s diakritikou (konečne som na pc kde mám aj sk klávesnicu ) :-D
Ja som už v stave , že začínam nechty obhrýzať a to som prosím pekne nerobila 25 rokov :-(.
Ankit zľutuj sa nad nami. Aspoň bodku, že kedy asi . Vieš nejaký ten dátum približne :-P , nech sa možeme tešiť. To bude ako narodeniny . Budeme rátať každý deň :-D
Ale vážne. Dlho si sa neozvala. Dúfam, že si v poriadku.