Skočiť na hlavný obsah

Lara 92

Pridal aknit11
dňa 03.09.2015 00:44

"Došľaka, Matyena letí priamo k vám, vysielač nefunguje... máte zhruba dvadsať sekúnd dostať sa sem, pohyb, pohyb!" revala do komunikačného zariadenia. Jej muži vybehli spoza skaly a ozlomkrk bežali smerom k nej. Očami merala vzdialenosť. "Nestihnú to!" prebleslo jej hlavou a nerozmýšľajúc o dôsledkoch, sa začala štverať na skalný výbežok nad sebou.
"Čo to dopekla robíš?!" kričal Kilián, trieliac k nej.
"Odlákam ju, dovnútra do jaskyne!" zavrčala a vyhupla na skalný zráz.
"Hej dráčik, tu som!" revala z plných pľúc a mávala rukami, aby si ju dračica všimla. Vtedy zachytila pohyb sprava. Neveriacky sa zvrtla a rozbehla po šikmom zráze. Nielen, že si ju gigantická, nahnevaná dračica všimla a zamierila k nej. Sprava k nej prilietal druhý drak.
"Došľaka! Sú dvaja, dovnútra!" zavelila drsne a naberala rýchlosť po šikmine, ktorá končila po pár metroch, nedohľadnou hlbinou. Vo chvíli, keď vyšľahli z oboch tlám smrteľné plamene, ktoré zachvátili celú plošinu, skočila.
"Lara!" začula Jamesov hlas, ako za ňou zrúkol, ale cesty späť nebolo. Netušila kam padá, pretože ju zahalila hustá hmla, avšak rútila sa závratnou rýchlosťou strmhlav do priepasti, ktorej dno nevidela.
"Kruci, toto asi nerozchodím a to som dúfala, že dokážem aspoň plachtiť." Preletelo jej myšlienkami a žalúdok jej zovrel nával paniky. Potom sa zastavil čas. Uvedomovala si, ako jej telo začalo spomaľovať. Už to nebol voľný pád. Akoby ju niečo brzdilo, akoby ani nemala gravitáciu. Roztiahla ruky, vzduch do nej narážal. Takmer si to užívala, nebyť škrekľavého vresku. Ten ju upozornil, že minimálne jeden z drakov sa vydal za ňou. V hmle zazrela, ako ju míňal. Nevidel ju. Netušila, čo ju to napadlo, ani ako sa odhodlala na takú streštenosť. Hrabla vo vzduchu rukou, zachytila sa a vyhupla na neho. Zviera sebou trhlo. Aj jeho to zrejme prekvapilo. Zdrapla sa okolo krku a objala ho nohami. Zakvačená okolo neho sa snažila udržať. Rozhnevaný a vydesený drak sa ju so všetkých síl pokúšal striasť. Tlama sa mihla len pár centimetrov od jej hlavy, ale zuby cvakli naprázdno. Nedočiahol na ňu, ani nedokázal natočiť krk tak, aby ju zasiahol napalmom. Odrazu zmenil smer, zreval a závratnou rýchlosť vystrelil naspäť, smerom k oblohe. Takmer ju zhodil. Zavrčala a so všetkých síl sa držala jednou rukou i nohami. Druhou rukou sa pokúšala odopnúť opasok. S nadľudským úsilím v boji o prežitie sa podarilo. Dračí krk bol tenký... takže opasok by... rýchle mu opasok zacvakla okolo krku a rukami ho pevne zatiahla. Zviera sa metalo, vzpínalo, vrhalo sa prudko do priepasti, či mierilo k nebu, ako šíp až sa dievčine roztancoval žalúdok.
"Nezhodíš ma kamo! Nesťažuj sa, ak ťa otyčkujem, nikdy som neholdovala horským dráham!" kričala na zviera, aj keď vedela, že jej nemôže rozumieť. Nadobudla stabilitu, už jej neprekážali náhle výkyvy smeru, zmeny tlaku, či výšky. Opaskom stále viac a viac priťahovala krk lapeného dravca. Zároveň sa snažila vyvinúť, čo najsilnejší tlak stehnami. Pripomenulo jej to minulosť. Počas svojho pobytu u indiánov krotila divokého mustanga. Najskôr sa jej nedarilo. Neraz ju rozbesnený kôň zhodil a takmer udupal. Nevzdávala sa. Znovu a znovu vyskakovala na chrbát divocha, ale neúspešne. Až kým jej Polnočný tieň neukázal, ako nato. Zvíťazí ten, kto má pevnejšiu vôľu a lepšiu fyzickú výdrž. Priškrcovanie uzdy, či obojku bolo jedným z veľmi účinných metód, ako dosiahnuť kapitulácie u mustangov. Dravec chrčal a potriasal hlavou, aby sa oslobodil. Znovu pritiahla a trhla "uzdou". Vedela, že ho pridusila. Začali strácať výšku a drak nápadne spomalil. Na chvíľu povolila, aby do seba dostal vzduch. Keď zareval a vzopäl sa, znovu pritiahla.
"Ako myslíš, tak poďme nato... druhé kolo." Zavrčala mu pri uchu, takmer ležiac na jeho krku, lebo už zase stúpali. Po štvrtom kole, pocítila únavu. Vedela, že ak ho nepremôže v nasledujúcich minútach, prehrá. Ruky jej tuhli a chveli sa vyčerpaním. Nohy odmietali poslušnosť a len vôľa prežiť, ju držala na krku draka. Pritiahla a trhla doľava. Zároveň vyvinula tlak ľavou nohou.
Keď zahli doľava širokým oblúkom, svitla jej nádej.
"No tak, vzdaj to ohnivák. Teraz doprava..." Hundrala si unavene a vyvinula tlak na pravú stranu. Reagoval. Nádej jej vliala ďalšie sily.
"Okej, takže si dostal rozum, teraz ideme naspäť." S úsmevom stisla stehnami a pritiahla uzdu. Vo vzduchu zastavil a mával krídlami, aby neklesali. Zmenila smer. Leteli k plošine. Uvedomovala si, že ju odvliekol poriadne ďaleko. Po desiatich minútach jej zapraskalo v slúchadle.
"Lara, ohlás sa... Lara!" monotónny hlas Jamesa, jej vylúdil na tvári úsmev.
"Čo tak znudene?" podpichla.
"Lara, vďaka Bohu!" natešene skríkol.
"Kde si?"
"Letím k vám."
"Le...letíš? Nerozumiem, tentokrát ti vyrástli krídla?" Zafučal.
"Nie tak celkom." Zachichotala sa.
"Sendan prehľadal tú priepasť a... nenašli sme ťa. Už som myslel, že je po tebe, že ťa to dračisko zožralo. Dosť ma to od-rovnalo, musím priznať."
"Ako sme na tom?"
"V pohode. Podarilo sa nám uloviť samicu. Niekto sabotoval UV vysielač, ale našťastie včas sme ho spojazdnili. Kilián ju uspal. Prilákali sme ju podľa frekvencie od Juriela. Pri nádychu ju Kilián zamieril a cez nozdry strelil. Je zviazaná ako balíček a pripravená na de-port."
"Slušný výkon. O chvíľu som na plošine... len ehmm... možno budem mať menší problém s pristávaním... tak by ste mi mohli pichnúť."
"Prepána, hádam len nepilotuješ nejaké vesmírne plavidlo." Zhíkol.
"Ale kdeže, veď neviem pilotovať. Plavidlom sa to nedá nazvať... a ani pilotovaním." Zaškerila sa a jemne pritiahla uzdu. Spokojne vzdychla a potľapkala zviera po krku.
"Fú! To som si vydýchol, tebe by napadla hocijaká blbina. Lara, kde si? Myslím, že sa k nám blíži ten samec dračice. Matyena, zameraj ho. Koľko potrebuje, aby sa k nám dostal, Kilián, podarí sa ti ho streliť? Kde presne si... dávaj bacha, nieže ťa uškvarí."
"Myslím, že som v tomto smere v absolútnom bezpečí... ehmm... Kilián, fakt by si ho mohol streliť. Neviem, ako sa s nim parkuje, ani pristáva. Prepočítaj, akú výšku potrebuje, aby si ho bezpečne uspal. Nechcem, aby dopadol na zem, ako kameň. Mrzelo by ma, keby sa zranil."
"Kriste pane! Zbláznila si sa? Nikto ti nepovedal, že jazdiť na drakovi je fujky?!" vykríkol zdesený.
"Veru nikto." Veselo odpovedala, ale hneď zvážnela.
"Zameraj nás a prerátaj dráhu strely. Nemôže chrliť oheň, pretože som ho priškrtila, ale asi sa budem musieť katapultovať, ak nás zostrelíte." Zachichotala sa.
"Kontaktný cieľ na dostrel." Vážne hlásil Kilián.
"V pohode, tak do toho, streľ ho. Sendan, dokážeš ma chytiť vo vzduchu?"
"Spoľahni sa veliteľ. Som pripravený." Presne vedela, kedy Kilián zasiahol zviera. Trhlo sa a zrevalo. Po pár sekundách začali strácať výšku, aj smer. Asi dvadsať metrov nad zemou sa opatrne postavila. Za-balansovala, ako akrobat na lane, stabilizovala rovnováhu a uvoľnila opasok. Elegantným saltom vpred sa "katapultovala. Takmer v tom istom okamihu, skončila v náručí lietajúceho muža. Žmurkol na ňu a pomaly zosadli.
"Závidím ti, Sendan. Vďaka, že si ma chytil. Poďme, už dopadol. Obozretne chlapci. Prvá idem ja i Matyena. Aktivujte si ohňovzdorný systém v oblekoch, pre istotu." O hodinu požiadali Totariánov v zálohe o transportné plavidlo.

"Výsosť, som nesmierne spokojná s vašim zdravotným stavom. Naozaj nie je potrebná hospitalizácia." Lady Synaxen venovala svojmu panovníkovi vrúcny úsmev a balila svoj lekársky kufrík.
"Veď som vám hovoril, mylady, že som v poriadku. Deti spia?" spýtal sa pobočníka.
"Majú presne stanovený režim dňa, ako nás informovala pestúnka kráľovských výsosti. Pred pol hodinou sa odobrali na odpočinok."
"Výborne. Na zajtra je zvolaná tlačová konferencia?"
"Áno, výsosť. Presne podľa vašich inštrukcií."
"V poriadku. Myslím, že sa dnes tiež odoberiem na odpočinok, skôr ako inokedy. Bol to namáhavý deň."
"Prajem vám príjemný a ničím nerušený oddych. Privolám gardu i pomocníkov." Pobočník sa uklonil a chcel vyjsť z kancelárie. Dvere sa prudko rozleteli a dnu vtrhol tajomník i so sirom Janusom.
"Nautilius, najnovšie správy, kanál osem!" strhaný prikázal.
"Ide to dookola na všetkých programoch, výsosť." Zašepkal unavený.
"Čo presne máte na mysli?" nechápal kráľ a zadíval sa na široký virtuálny panel. Zamračil sa, keď zazrel plamene a čierny dym.
"Zase nejaké nepokoje, ozbrojený konflikt?" hlesol namrzený.
"Ehmm... nie, výsosť." Stihol odvetiť Janus, ale zdesený výraz na panovníkovej tvári, nepotreboval ďalšie vysvetľovanie. Janus ten záznam už videl, ale aj tak mu stáli vlasy dupkom. Princezná bežala po nejakej skalnej plošine a vo chvíli, keď dve zvieratá vychrlili svoj smrtonosný oheň a zasiahli plošinu, skočila do neznámej priepasti, aby sa uchránila pred plameňmi. V duchu jej vzdal hold za chrabrosť a obetavosť. Zachránila svojich mužov. Nestihli by sa včas dostať do bezpečia. Ďalšie pokračovanie záberu mu pripadalo neuveriteľne. Nikdy nepočul o niekom, kto by vysadol na Deuxiliáta. Aby vôbec prežil stret s nim. Musel priznať, že ju obdivoval, aj keď jej odvaha hraničila so samozničením. Záznam skončil. V miestnosti sa ticho a napätie dalo krájať.
"Môže mi niekto povedať, čo robí moja dcéra na Totárií? Ako to že nás o jej pohybe nikto neinformoval?!" priškrtené zasyčal. Tajomník očakával výbuch hnevu, aj keď sa panovník snažil ovládnuť. Poznal ho príliš dobre. Jemne sa mu rozšírili nozdry, inak by na ňom nikto nezaznamenal známky zúrivosti.
"Zrejme si to neželala... alebo netušili, že je potrebné nás informovať... alebo ani sami nevedia, že je na návšteve". Janus vyslovil tri najpravdepodobnejšie možnosti s dôrazom na "návštevu".
"Okamžite ma spojíte s Totáriou, nech ju zadržia!" zavelil stíšeným, nebezpečne sfarbeným hlasom.
"Výsosť dovolil by som si podotknúť, že by to nemuselo mať priaznivý dopad na celkový dojem o vzťahoch medzi vami. Nepriaznivé chýry, ktoré sa už tak, či tak šíria... by mohli nadobudnúť enormné rozmery." Kráľ zaťal zuby.
"Čo navrhujete kancelár."
"Diplomatickým spôsobom zistiť, čo presne princezná na Totárií pohľadáva a pokúsiť sa zistiť ďalšie informácie o jej pohybe."
"Čo tam pohľadáva?!" Zrúkol, tentokrát stratiac nad sebou kontrolu.
"Osedlala si Deuxiliáta, nevideli ste?! Sir Janus!" oslovený sa jemne uklonil.
"Nájdite to bláznivé dievčisko a priveďte ju domov. Mám toho akurát tak dosť... veď... veď ju tá vec mohla roztrhať, zožať, alebo spáliť na popol!" reval, už sa ani nepokúšal ovládnuť.
"Vynasnažíme sa, veličenstvo. Aj keď musím pripomenúť, že dobrovoľným spôsobom to asi nepôjde a bude to viac ako obtiažne."
"Urobte, čo je nutné. Dávam vám voľnú ruku. Použite akékoľvek donucovacie prostriedky, ale nech je doma!" Sir Janus stroho prikývol a v duchu zastonal. Nebolo mu po vôli, prenasledovať Laru. Strávili spolu veľa času. Považoval ju za jedného z najlepších vojakov, stratégov a obetavých veliteľov, čo mal možnosť spoznať počas svojej vojenskej služby. Vnímal ju ako priateľa, druha v zbrani. Nebude jednoduché ju zajať a pritom sa jej dívať do oči.
"Veličenstvo, nechcem sa vmiešavať... ale po skúsenostiach s kráľovskou výsosťou, následníčkou, princeznou Noriánou... ehmm... myslíte, že je to najvhodnejšie riešenie? Odpusťte mi moju drzosť, ale myslím si, že aj keď ju privedú... nedokážeme ju tu udržať, proti jej vôli." Podotkla s nesmelým úsmevom lady Synaxen. Janus jej v duchu dal za pravdu. Bolo to absolútne zbytočné. Ak sa Lara rozhodne utiecť, utečie.
"Veličenstvo, musím súhlasiť s lady Synaxen." Pritakal sir Rorhan. Kráľ hodnú chvíľu zachmúrene mlčal.
"Čo vy sir Janus, máte podobnú mienku ako sir Rorhan, či lady Synaxen?"
"Prepáčte mi moju opovážlivosť, ale tiež som toho istého názoru. Ak sa výsosť, princezná Noriána rozhodne pre útek... nepodarí sa nám ju udržať. Predpokladám, že ju naše počínanie iba vyprovokuje a rozdráždi."
"Máte nejaký návrh sir Janus? Strávili ste v spoločnosti princezny značné obdobie. Predpokladám, že dokážete odhadnúť jej počínanie."
"To je dosť komplikované. V určitých situáciach je výsosť značne nevypočítateľná. Ale je emancipovaná, sebavedomá, vynaliezavá a veľmi samostatná. Neverím, že ju prinútime násilným spôsobom sa podriadiť. Mal by som jeden návrh... ale je dosť neobvyklý v našom ponímaní."
"Len smelo sir Janus, von s tým." Podporil zdráhajúceho gardistu, tajomník.
"Pridať sa k jej jednotke. Môžeme na ňu dohliadať a v prípade nebezpečenstvá ju chrániť. Myslím, že bude menej náročné jej stáť po boku a zabezpečiť jej ochranu, ako ju naháňať, strážiť a zase naháňať."
"Hmm... takže mi tvrdíte, že celá moja garda nedokáže vyzrieť na jednú osemnásť ročnú šibalku?"
"Priznáva sa mi to len veľmi ťažko, ale... preskočí nás ako a kedy bude chcieť." V rozpakoch pokrčil ramenami.
"Ak aj dám súhlas... nebude to považovať za pascu, alebo nejaké špehovanie?"
"Môžeme to zdôvodniť tým, že poznáme pomery v zóne. Tvrdiť, že jej nechcete brániť v jej poslaní, ale trváte na tom, aby tiež trošku popustila a prispôsobila sa, kvôli neznalosti pomerov, tým by sa zabránilo vzniku nejakých sporov. Oficiálne nás prepustíte do civilu, aby sme nevyvolali nejaký diplomatický konflikt tým, že pripadáme k ozbrojeným silám Krynérie. Bude potrebné naše poverenie uchovať v tajnosti. Bolo by dobré psychologický pritlačiť princeznú na tento kompromis. To by zároveň zabezpečilo nielen bezpečnosť následníčky trónu, ale mali by sme aj prehľad o jej pohybe."
"Ak rátam správne, sir Ian je podobného názoru."
"Áno, veličenstvo. Ak dovolíte zrealizovať môj návrh... úctivo žiadam o pôvodné zostavenie jednotky."
"Premyslím si to." Pokýval hlavou. Všetkým bolo jasné, že porada skončila.Skupina sa hlboko uklonila panovníkovi.
"Sopariténský vyslanec pokorne žiada o prijatie." Ozvalo sa nad ich hlavami. Panovník zafučal, tajomník vzdychol a sir Janus ledva potlačil úškrn.
"Zrejme manžel následničky, zhliadol záznam." Sucho hlesol tajomník.

Komentáre 12

aknit11 dňa 03.09.2015 - 00:45

Dnes len kúsok. Nestíham :-)

LanaSavara dňa 03.09.2015 - 11:57

Super (y) (y) a ze kusok :-)
Drakovi sa rychlo dostala na kobylku, sikulka
Veru to dobre odhadli, ze nahanat nasu princeznicku by bola hlupost :-D

aknit11 dňa 03.09.2015 - 23:29

Ou! Akurát pozerám, že mi to včera pridalo dva krát. :-)Keď vytmolím 93-ku, tak to upravím :-)

Lenka023 dňa 05.09.2015 - 12:09

Ďakujeme za ďalší dielik, Aknit. Som veľmi zvedavá, ako to bude pokračovať :-)

LanaSavara dňa 01.10.2015 - 11:43

Haloooo je tu niekto ?
Uz som chcela napisat viac krat halo, ale potom som si spomenula na tu pesnicku od Matelka a ostala som pri jednom halo :-D
Idem k veci (y)
Kde ste kto ?
Ankit ma vela prace s premyslanim dalsich dielikov (giggle) dufam
Ja a Lenka pritomne tu.
Kde sa nam podelo Nevetko a Tomicka ?
Planuje sa tu nejaka svadba ? Alebo pohreb nejakej sialenej kolegyne + (Bola spomenuta v jednom komentari :-D )
A ja o nicom neviem. Som tu v bohom zabudnutej krajine....
Upozornujem toto su asi priznaky sialenstva z nedostatku prisunu novych pismeniek od Ankit
Niekto klope ... zeby priatelia s tou bielou vestickou, co ma dlhe rukavy ? Bude mi pasovat B-]

Lenka R dňa 01.10.2015 - 14:32

Ahoj, ja som bola vyše dvoch týždňov na dovolenke. Bolo fantasticky ,moooc sa mi nechcelo naspäť domov, jediné na čo som sa tešila bolo , že si kúpim tresku :-D
No a teraz po návrate neviem čo skôr. Priznám sa, že nakúkam každučký deň, keď vidím, že nie je nič nové , tak sa venujem práci B-].
Netrpezlivo čakám ... toto je už fakt závislosť , prvé čo si pozriem , keď zapnem počítač, tak túto stránku , až potom maily a ostatné (sun)
Pozdravujem teba aj všetky dievčatá a verím, že sa už dočkáme aj ďalšieho pokračovania od Aknit. Chápem, že má toho moc , ja sa tiež nezastavím, niekedy to nejde a okrem práce musí všetko bokom , no čo už... snáď len vyhrať nejaký jackpot a nemusieť sa každý deň stresovať :-)

nevetko dňa 01.10.2015 - 17:37

Ahoj holky aj ja sa hlásim ja teraz chodím do masérskej školy tak tiež nieje veľa času. aj ja by som rada novinky o babenkách ako sa máte a či sa Tomicka už nevydala ? Píšte babulky píšte už sa teším . Ankit viem že máš veľ veľa robotky ale už sa nám ohlás nevieme sa dočkať .

Lenka023 dňa 11.10.2015 - 19:36

Ahojte dievčatá, ja to tu pravidelne sondujem a keď nie je ešte ďalší dielik, tak aspoň nový komentárik :-). Mňa momentálne trápia nevoľnosti a práve čítanie dobrých príbehov a kníh mi pomáha nato nemyslieť. Už sa chystám aj do knižnice, lebo doma všetko prečítané aj viackrát ;-). Takže sa teším na pokračovania Aknitiných aj vašich príbehov. :-D

tomicka dňa 14.10.2015 - 15:04

Ahojte babenky. Tak som tu po dlhom case. Nejako sa mi vsetko skomplikovalo, tak som bola chvilu mimo. Nevetko, Lana, vydat som sa nevydala, prave naopak, uz som zase solo. Rozisli sme sa a bolo to viac ako bolestne. Dovodov bolo viacero, ale hlavnym chorobna ziarlivost, ktora sa zacala vyvijat do extremov. Je mily, je nezny, je zabavny a starostlivy, ale chorobne ziarlivy, co vsetko to dobre, smahom ruky znici. Par krat sme sa poriadne posekali a tie absurdity a scenare, ktore sa mu stvarali v hlave. Je to chore. Nemala som inu moznost, ako to ukoncit. Vidame sa denne v praci a on sa snazi nadviazat to, co sa potrhalo, ale staci mi pomysliet na tie sceny a nemozem. Tak asi tolko k mojej fiasko love story.

Aknit podobne, ako babenky netrpezlivo ocakavame dalsie pismenka, tak sa zmiluj. Ozaj, aby som nezabudla. Moj ex, ziarlil aj na teba a tvoje pribehy Aknit (giggle)(giggle)(giggle), vraj tomu venujem viacej casu, ako jemu.

aknit11 dňa 15.10.2015 - 11:53

Ahojte dievčence. Tak zase začínam písať. Potrebovala som si na chvíľu vydýchnuť A aj povinnosti a práce bolo veľa. :-)

Tomicka si ma normálne šokovala. Ja som tiež očakávala nejaké pozitívne novinky, aspoň zasnúbenie, alebo tak. Dúfam, že si v poriadku a držím ti palce, aby si sa z toho, čo najskôr dostala. Žiarlivosť je paskuda. Teda v nejakej rozumnej miere môže dokonca polichotiť, ale ten ostatok, je choroba.

A to že žiarlil na mňa a moju tvorbu, mi vyvolalo na tvári úsmev. Niežeby ma to tešilo, len mi to prišlo naozaj absurdné. :-O :-)

LanaSavara dňa 18.10.2015 - 14:02

Tomicka tak to bol zahul. Taky vztah so ziarlivcom je ako na horskej drahe. Clovek este nepredychal vzostup a hned strmhlavy spad, studena sprcha. Odprosenie, odpustenie stracaju vyznam. Dusa boli. Rozum kaze skoncit. Srdce je na prach. A tu nastupuje nasa nezlomnost. Dolamu nam kridla ? Ale dokazeme lietat na metle . Tak pozmetame posledne zbytky nasej osobnosti, popol zo srdca,zamiesime slzami hnevu a vstavame ako Fenix.
Vzdy musi nieco skoncit aby mohlo prist nieco nove a krajsie.
Tomicka aj ked to boli je to lepsie skoncit skor ako sa to ,,skomplikuje ,, . Napriklad detickami. To si neviem predstavit ako by ziarlil na ne.
Drz sa.

Ankit ja viem, ze tu piseme a pozerame kazdu chvilu. A to nepisem za kazdym ked tu mrknem , inak by ma tu zrusili. Ale je to uzasny relax citanie Tvojich pribehov. Clovek premysla, nasmeje sa, poplace. Chodim do prace, mame teraz sezonu, tak aj nadcasy. Popri tom domacnost a deti. Ale cas na to aby som sem pozrela si najdem vzdy. Si velmi nadana Ankit.

Pekny dnik dievcata