Skočiť na hlavný obsah

Lara 94

Pridal aknit11
dňa 17.02.2016 15:51

Na balkóne sa kochala prekrásnou rozprávkovou krajinou, rozprestierajúcou sa pod zámkom. Kiliána zacítila skôr, ako k nej podišiel.
"Čo ty tu tak sama?"
"Potrebujem si utriediť myšlienky." Zamyslená odvetila.
"Je tu prekrásne, pripomína to rozprávku, z ríše elfov." Podotkol a zhlboka vdýchol vzduch.
"Celkovo pripomínajú elfov. Akurát nemajú také špicaté uši." Dodal, keď neodpovedala.
"To je v poriadku Kilián. Viem, čo mi chceš povedať. Je čas, aby sa naše cesty rozišli." Ticho šepla a usmiala sa.
"Ja... vlastne, nechcem opustiť jednotku... ale, chcel by som sa uchádzať o Bonie."
"Myslím, žeby si sa o ňu nemal uchádzať, ale priamo ju požiadať o ruku."
"Uvažoval som o tom, ale neviem, aký je postup v tejto nóbl, vysokej spoločnosti."
"Bonie bola ochotná umrieť, ale odmietla sa vydať za niekoho iného. Tak ju ten pako obvinil a boli by ju popravili. Ak tým nedokázala, že jej na tebe záleží, tak ti to už ničím nedokáže. Bude ti dobrou životnou družkou."
"Myslíš, že to bude fungovať? Vieš, deti a tak. Neviem, či môžeme mať deti." Lara sa perlivo zasmiala.
"Keby nemali krídla, boli by ako my. Takže nevidím problém. Si na spoločenskom rebríčku, na tej istej úrovni. Máš svoje kniežatstvo, máš jej čo ponúknuť. Možno prišiel čas zavesiť pušku na klinec a usadiť sa."
"Mám z toho zlý pocit. Nechcem ťa opustiť." Priznal ticho.
"Neopúšťaš ma. Viem presne, kde sa nachádza tvoje kniežatstvo. Kedykoľvek sa môžeme navštevovať. Si múdry, lojálny, statočný a spravodlivý. Si slušný človek a budeš aj slušný panovník. Bonie ti pomôže všetko zvládnuť, je vzdelaná. Celý život ju pripravovali stáť po boku vladára. A je tu môj otec. Môžeš sa čo-to, podučiť od neho."
Vedela o Kryneriánoch skôr, ako ich ohlásili. Zmenil sa tlak v atmosfére. Plavidlo síce nevidela, použili krycí štít, ale vnímala ich. James strčil hlavu do dverí.
"Zlato, máme spoločnosť..."
"Viem, Kryneriáni... zásahové komando, ak sa nemýlim."
"Zdrháme, či?" oči sa mu smiali.
"Myslím, že  na nich počkáme." Chladne sa usmiala a vošla dnu.
"Máme spoločnosť. Aktivovať protipólovú funkciu v oblekoch! Pripraviť magnetickú pascu. Sledovať zmeny elektromagnetickej energie. Mutačný program na ukrytie genotypu. Virtuálny filter 2. Nabiť zbrane na maximum, ... oči na stopkách ľudia. Zedda, poznámka pre teba. Znamená to najvyšší stupeň ostražitosti, nie... vybrať si oči a osadiť na stopky." Dodala cez rameno, nastavujúc funkcie na malom tablete, a zaškerila sa.
"Už to chápem, minule mi to James objasnil." Muži sa zasmiali. Ben, so svojou sestrou sedel pri stole a zvedavo pozorovali vojakov, ako sa pripravujú na boj. Keď sa ukázal virtuálny filter oblekov, obaja sa prekvapene nadýchli. Všetci do jedného vyzerali, ako princezná. Keby nevideli, kde predtým stála, nevedeli by, ktorá osoba to je v skutočnosti.
"Výsosť, čo... ako ste to urobili?" zvolala udivená Pertana.
"Virtuálny filter. Hovorila som vám, že chlapci sa radi hrajú, zostavili virtuálne simulácie. Zdokonalili sme krycie a mutačné funkcie, takže sa nedá určiť genotyp. Skener genotypu, blokuje náš mutačný program a silný filter." Pokrčila plecami.
"Tak na toto sa rád pozriem, bude to zábavné." Zasmial sa Marnaviánsky vodca.
"Výsosť, kryneriánske zásahové komando, pokorne žiada o prijatie." Ozvalo sa nad ich hlavami.
"Prijmem ich okamžite, dávam povolenie na vstup transportérom." Bezstarostne odvetila a kývla k Jamesovi. Žmurkol a jemne prikývol. Vojenská jednotka sa zjavila vzápäti. Hlboko sa uklonili a ona s úsmevom pozorovala moment, keď si všimli, že princezien je akosi priveľa.
"Mám ich." Oznámil James v komunikačnom zariadení.
"Čo to má znamenať?!" zahrmel sir Ian a vykročil. Narazil do neviditeľnej bariéry.
"Len malá prevencia." Ozvalo sa sladko, ale zvuk bol tak akustický rozložený, že dokonca ani Ben nedokázal určiť, odkiaľ vychádza.
"Uvoľnite silovú bariéru výsosť." Požiadal sir Janus chladne.
"Mám vaše slovo, že sa ma žiadnym spôsobom nepokusíte atakovať?"
"To by sme si v živote nedovolili." Súhlasil s tvrdým úsmevom.
"V poriadku. Ako sami vidíte, sme v úplnom poriadku. Správa a žiadosť o pomoc bola vyslaná predčasne, ako prevencia. Obávam sa, že ste sa sem pre-motali zbytočne." Tentokrát sa ozvali všetky princezné-jednohlasne. Ian sa zamračil.
"Potrebujem hovoriť s výsosťou, korunnou princeznou Noriánou, takže poprosím o odhalenie totožnosti." Požiadal stroho.
"Nejaký zvláštny dôvod?" zborová odpoveď.
"Mám správu od vášho otca." Noriána vzdychla.
"V poriadku chlapci, ukončiť vizualizáciu. Nasledujte ma sir Ian." Vystúpila vpred a pohla sa k terase.
"Protokol tri, aby ich nenapadla nejaká blbina." Prehodila cez plece.
"Čo je protokol tri?" opatrne sa spýtal sir Ian, nasledujúc princeznu.
"Síce je silové pole uvoľnené, ale nepriamo kopíruje váš pohyb. Pri akomkoľvek náznaku nevôle sa opätovne aktivuje a konvektor zmení elektromagnetickú energiu na pulzný výboj."
"To znamená, že nás každého, samostatne skenujete a kedykoľvek môžete paralyzovať, alebo uväzniť?!" príkro zasipel.
"Asi tak." Bezstarostne sa usmiala a vyšla na balkón.
"Nejaké problémy s deťmi, sú v poriadku?" bezstarostný výraz náhle zmizol a nahradili ho obavy.
"Nie, nerobte si starosti, výsosť. Všetko je v najlepšom poriadku. Mám vaše dovolenie výsosť, hovoriť mimo protokol?" prikývla.
"Lara, chcem ti poďakovať a zároveň ťa zaškrtiť zato, že si mi nič nepovedala."
"Hneváš sa na mňa právom a prosím o prepáčenie Ian. Nemohla som nič povedať, pretože som nevedela, či sú deti nažive a v akom sú stave. Musela som ich najskôr nájsť... a... prepáč. Mal si právo to vedieť, ale nechcela som otcovi, ani tebe, dávať falošnú nádej. Ak by sa ukázalo, že deti... už niet. Povedala by som ti to."
"Dobré, ospravedlnenie sa prijíma. Teraz k inej záležitosti. Čo dopekla si to vystrájala na tom drakovi?! Tebe nikto nepovedal, že sa na nich nejazdí?! " zahrmel. Lara potiahla uličnícky nosom a poškrabala sa na hlave.
"Ehmm... tak nejak mi nedal na výber. Padala som do tej priepasti, ako kameň a on letel okolo, tak som naňho vyhupla. Myslím, že sa zľakol viac, ako ja." Zachichotala sa.
"Ježiši, ty si celkom zošalela!" zreval, až podskočila.
"Aby si vedel, nemal by si na mňa revať. Zaľahlo mi v ušiach a... tep sa mi zrýchlil minimálne o tridsať percent od ľaku!" odvrkla.
"No to určite! A na drakovi sa ti nezrýchlil?! Raz ťa prehnem cez koleno a vyplatím, ako malé neposlušné decko!" soptil nahnevaný.
"Naozaj by si na mňa nemal revať, som tvoja korunná princezná!" zagánila. Spamätal sa.
"Pokorne prosím o prepáčenie, výsosť. Nechal som sa uniesť obavami o vaše zdravie a bezpečnosť."
"Ospravedlnenie sa prijíma. Teraz k tomu odkazu. Deje sa niečo mimoriadne?"
Muži načúvali a zabávali sa na dialógu, medzi priateľmi. Hlasy stíchli do polo-tlmeného nezrozumiteľného rozhovoru.
"V žiadnom prípade, kategorický odmietam!" ozvala sa pobúrená dievčina.
"Lara, je to jediná schodná cesta. Je to niečo medzi, ty ustúpiš, tvoj otec ustúpil... uvedomuje si, že ti nedokáže rozkazovať, ani ťa zmeniť a ani sa o to nepokúša. Snaží sa o komunikáciu, snaží sa prispôsobiť. Verí, že časom vyzrieš a zvykneš si na myšlienku byť kráľovnou... a dovtedy ti budeme pomáhať!"
"Budete ma obmedzovať a kontrolovať, nie a nie a ešte raz nie!" zamietla búrlivo. Muži v miestnosti nepočuli o čo sa jedná, ale podľa jej búrlivej reakcie si domysleli, že ide o nejaký spor "kráľovského" charakteru.
"Nebudeme. Ty si veliteľ. Bude to presne, ako naša prvá spolupráca. Len my sme tu nato, aby sme ťa dokázali vyvarovať sporných bodov, alebo diplomatických konfliktov." Dohováral jej.
"Musím si to premyslieť."
"Lara, oficiálne je toto naša posledná misia. Plavidlo patrí odteraz tebe. A my sme prepustený z kráľovskej gardy, do civilu. Sme pridelený k tebe, ale naše poverenie je prísne tajné." Zamyslene na neho hľadela.
"Tak dobre, ale ja som veliteľ a čo rozhodnem, to sa urobí. Inak vás vykopnem naspäť ku kryneriánskej garde!" zafučala nespokojne.
"Ako povieš veliteľ!"
"A naučíš ma pilotovať." Dodala veselo. Ian zúfalo zastonal. Vošla dnu.
"Stiahnuť pohotovosť, máme ich v balíčku!" vystrúhala grimasu smerom k vojakom a deaktivovala bezpečnostný protokol.
"Koho?" nechápal James.
"Vlkov, aj plecháčov." Muži si vymenili prekvapené pohľady.
"Deje sa niečo závažné. Je opäť nejaký apokalyptický problém v zóne?" zaujímalo Matyena.
"Zatiaľ o žiadnom neviem, ale vykopli ich z gardy, tak sa hlásia u nás." Pokrčila plecami. James sa na ňu pozorne zahľadel.
"A ty sa ich ujmeš... taká si dobrá... a milá." Podpichol.
"Ako inak, vykopli ich kvôli bratríčkovaniu s nami, tak ich prichýlime, no nie? A môžu sa celkom hodiť... už viem! Môžme ich použiť, ako návnadu pre drakov." Zaškerila sa.
"Výsosť, to, že nás prepustili, neznamená, že sme ohluchli." Podotkol príkro Janus.
"Tu výsosť si vyčiarknite zo slovníka, chlapci. Ako za starých dobrých čias, Lara postačí... alebo veliteľ. Apropo, neuposlúchnutie rozkazov... znamená, že vás tiež vykopnem, len aby bolo jasné, hneď od začiatku. Ou! Skoro som zabudla, dostali sme raketu, takže sa budem učiť pilotovať." Natešene si pomädlila ruky a James sa zachechtal.
"To znie dobre. Takže, kam teraz?" zaujímalo ho. Šibalský fľochla na Bena.
"Ben, prepásli ste parádny lov, čo takto si to zopakovať?"  oslovenému dychtivo zasvietili oči.
"Takýto návrh sa nedá odmietnuť, výsosť. Teda pokiaľ ma nebudete nútiť jazdiť na tom zvierati." Zasmiali sa.
"Buďte bez obáv, tentokrát to bude bez jazdy. Sendan, vábnička?" obrátila sa k Totariánovi.
"Plne nabitá a pripravená na použitie."
"Takže pôjdeme sa rozlúčiť a dokončíme, čo sme začali. Ian, akú teplotu znesie tá kocábka, čo sme na-fasovali? Aké má štíty a zabezpečenie, transportér?"
"Najvyššie zabezpečenie, najnovšie technológie a je ohňovzdorná."
"Paráda. Takže, nový členovia, nás budú nasledovať v bezpečnej vzdialenosti loďou." Janus už, už otváral ústa, ale milo sa na neho usmiala, čo ho odzbrojilo.
"Nie je to nič osobné, ale prešlo veľa času, ako ste odišli z jednotky. Budete v zálohe, nie ste s nami zohraný a nemáte bezpečnostné obleky. Navyše, najskôr tu loď otestujeme a upravíme k našim potrebám. Zatiaľ je pre nás pojem neznámy a to si nemôžeme momentálne dovoliť."
"Plán, veliteľ?" zaujímalo Zedda.
"Ako naposledy, vylákame ich a vytiahneme zo zóny. Verím, že intuitívne trafia domov. Dúfam, že tentokrát sa nič neskomplikuje. Ben, môže počítať s vašou podporou a transportom?"
"Samozrejme, presne podľa plánu."
"Takže, čas na rozlúčku?" usmiala sa a požiadala cez komunikačné zariadenie o audienciu u panovníka. Mladý kráľ vyslovil ľútosť nad tým, že ich tak skoro opúšťajú. Nesmierne vďačný za všestrannú pomoc udelil Lare najvyššie vyznamenanie Totariánskeho kráľovstva a vyjadril nádej, že mierová zmluva, ktorú uzavreli ich otcovia, bude naďalej platná. Dievčina sa chopila príležitosti a predstavila Kiliána, ako princa a veľkoknieža. Okamžite využil situáciu a požiadal o možnosť uchádzať sa o ruku Bonie. Panovník spokojne skonštatoval, že v to dúfal, už kvôli svojej sestre. To, že je Kilián rovnakého spoločenského postavenia, v mnohom situáciu uľahčilo, aj keď, ako podotkol, to nehralo v prípade princezny žiadnu úlohu. Opúšťali kráľovský dvor nadmieru spokojný. Vo vlajkovej lodi Marnavianského kráľa prevzali na pár hodín velenie. Museli nainštalovať vábničku, premostiť štíty, aby plavidlo vydržalo prípadný útok. Tentokrát sa im podarilo prilákať obe zvieratá, bez komplikácií a v bezpečnej vzdialenosti pod neviditeľnými štítmi ich vytiahli, až na hranicu bezpečnostnej zóny.
"Tak toto je hranica zóny?" hľadela na obrovský oblúk.
"Posledná brána, výsosť. Keď prejdete cez ten oblúk, niet návratu." Prvý dôstojník úslužne odpovedal.
"Nikdy ste neboli za tým oblúkom."
"Nikto, kto má štipku pudu sebazáchovy, tadiaľ neprešiel. A ten, kto vyšiel, sa nevrátil. Až na pár jedincov." Odvetila Pertana a pátravo pozorovala zamyslený výraz princezny.  Sledovala oblúk a trela si bradu.
"Možno sa im tam tak páčilo, že sa nechceli vrátiť." Hlesla ticho.
"Deväťdesiat deväť percent je mŕtvych a to necelé jedno percento, čo sa vrátilo, je mentálne nespôsobilé, či nervovo zrútené." Podotkol Ben.
"Hmm..." Zamrmlala a očami premeriavala oblúk.
"Je tam nejaká stráž, alebo colnica... niečo také?"
"Sú tam spojenecké jednotky. Nestrážia východ von, ale dnu... pre každý prípad. Regulujú a udržujú funkčnosť oblúka." Informoval ju opäť dôstojník.
"Hmm... dobre. Chlapci všetko pripravené? Dostaneme sa až k oblúku a nasmerujeme signál smerom von, kaskádové echo, aby to rezonovalo, ako signál zvonku. Stiahneme sa bokom, aby mali voľný prechod. Ben, zabezpečili ste všetko potrebné s tou... ehmm... colnicou?"
"Všetko je dohodnuté. Spojíme sa s posádkou oblúka, otvoria štíty a prechod oblúkom. Máte pre-počítanú dráhu, aj približný čas preletu? Môžeme ich kontaktovať."
S napätím sledovala prelet zvierat.
"Len leťte ďalej... ďalej k oblúku, nasledujte signál... pôjdete domov." Zašepkala. Až keď zmizli v bielej hmle oblúka, vydýchla si.
"Deaktivovať vábničku. Sú vonku, cestu domov, snáď nájdu." Usmiala sa.
"Ďakujeme Ben za vašu pomoc, nesmierne si to cením. Myslím, že je čas, aby sme sa pobrali po svojom." Obrátila sa k mužovi, ktorý ju uprene pozoroval.
"Môžem na slovíčko výsosť?" s úsmevom odstúpila bokom od skupiny.
"Výsosť, mám taký dojem, že sa zaujímate o veci, za tým oblúkom."
"Pravdu povediac, áno."
"Nechcem vás prehovárať, všimol som si, že je to zbytočné... ale, je to takmer istá smrť."
"To nemôžete s určitosťou vedieť." Usmiala sa.
"Lara, neviem... ako by som vás presvedčil, aby ste to nerobili."
"Ben, tam na druhej strane... je nový svet."
"Je to peklo, nie svet."
"Pochádzajú odtiaľ rasy, ktoré tu uviazli. To znamená, že tam existuje normálny život."
"Rasy, myslíte Orfézy? Vieme, že pochádzajú spoza oblúka. Nepripadajú mi, ako niečo priateľské a niečo, čo sa dá označiť ako normálne, alebo normálne žijúce."
"Iba sa prispôsobili podmienkam. Na nešťastie uviazli v pustine Sachrateri. Už len to, že tam prežili svedčí o tom, že sú mimoriadne schopná a prispôsobivá rasa."
"Živia sa mäsom humanoidných a netoxických rás." Vytkol.
"Niečo jesť musia. Pustina Sachrateri nie je práve pohostinná, všetko ostatné je pre nich toxické. Je to o prežití. Navyše, nie je to kanibalská rasa. Nie sú humanoidného genotypu, vlastne sa nezhodujú ani s jedným genotypom z tejto strany... alebo... možno s jedným, alebo dvoma." Dodala zamyslene.
"Je ich tu viac, teda rás, spoza oblúka?" prekvapený, vyhŕkol. Prikývla.
"Čo sa týka Orféz. Zistila som nejaké skutočnosti, ktoré trošku zmenili moje plány. Musím si overiť príbeh jedného známeho. Ak je pravdou jeho story, tak budeme potrebovať... jednoznačne sa vám vopred ozvem a dohodneme sa. Vy sa zbavíte Orféz a oni sa dostanú domov." Usmiala sa a podala mu ruku.
"Kam smerujú vaše kroky, výsosť? Teda, ak to nie je tajomstvo."
"Samozrejme, že nie je. Transportujeme sa na našu novú loď, uvidíme, čo s Templákmi. Budeme potrebovať nejakú základňu. Môj byt začína byť pritesný. Nie sú to len Templáci, ale aj posádka, ktorá technický udržiava to plavidlo."
"Vlastníte veľa statkov a planét. Niektoré sú neobývané, podobne ako bol Wivax."
"Hmm... dobrý nápad. Niečo nájdeme. Majte sa Ben a ďakujem za všetko." Objala ho. Na pár sekúnd stuhol, ale potom ju otcovský potľapkal po chrbáte a zasmial sa.
"Pertana, opatrujte sa." Podišla k princeznej a potriasli si rukami. Kontaktovali svoje "materské" plavidlo. Skupiny sa navzájom pozdravili a Matyena otvoril trhlinu.

 

Komentáre 5

aknit11 dňa 17.02.2016 - 15:54

Tak zase kúsok Lary Úsmev

Lenka R dňa 18.02.2016 - 08:54

TlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskamSlnko

Potešila si ma Aknit , dnes je škaredo sychravo a mám kopec roboty a chytala ma depka ... ani nevieš akú som mala radosť , keď som zbadala nový dielik Úsmev 

Spríjemnila si mi ráno a dúfam, že aj celý deň.

Super príbeh , Lara je skvelá , Ian, James , Ben - už mi chýbali ich ďalšie dobrodružstvá . A som aj moc zvedavá kedy sa Lara stretne s Ryanom a ako ich stretnutie dopadne Slnko

Držím ti palce Aknit, nech si zdravá a máš opäť náladu na písanie , lebo veľmi rady , všetky čo tu sme, čítame tvoje príbehy a tešíme sa na ďalšie nové pokračovania.

tomicka dňa 18.02.2016 - 16:00

Veru, veru uz nam chybali Úsmev Lenka aj ja mam hned lepsi den Bozkávam Ako inak humor, city, dobrodruzstvo. Tesim sa na dalsi siel. A tiez horim od zvedavosti ako to vymyslis, aby sa ty dvaja zase stretli Srdce

tomicka dňa 18.02.2016 - 16:04

Tusim tam mam poriadnu hrubicu, ze ty dvaja Prekvapenie. Asi by to malo byt ti dvaja, ale neda sa to opravitSmútok