Skočiť na hlavný obsah

Lara 96

Pridal aknit11
dňa 26.02.2016 11:50

Vyšli na pláži. "No pekne, štvrté storočie", pomyslela skleslo. Považovala to skôr za zlé znamenie. Naposledy tu nechala lokalizačný čip, aby ho poslala úplne iným smerom. A predposledný krát sa tu pobili a rozišli. Pustil ju hneď, ako sa ocitli  mimo trhliny. Mlčky sa posadila do piesku, nevšímajúc si pátravého pohľadu, ktorým ju meral.
"Ak si sa na-pozeral, môžeme začať." Chladne preriekla.
"Začať?" vytlačil zo seba priškrtené.
"Pokúsiš sa ma zabiť, no nie? Ak si dobre spomínam, akože to bolo? Aha! Už viem... pri prvej príležitosti ma zabiješ, pretože ma nenávidíš." Zrozpačitel.
"Netrep Lara, vieš dobre, žeby som ti nikdy neublížil."
"Prečo, aha... viem... povedal si, že nie som človek, tak ma môžeš zabiť. Teraz, keď vieš, že aj ty si emzák... bolo by to asi blbé." Vystrúhala posmešnú grimasu.
"Došľaka Lara, nezneužívaj môj hnev na... toto. Bol som rozčúlený a zradený. Cítil som hlbokú bolesť a zúrivosť. Bola si späť a neprišla si za mnou. Celé dni som sa zožieral, že ťa zajali kvôli mne a že ťa už nikdy neuvidím."
"Nie tak celkom, ožrala som sa ako krava a vzdala sa. Takže si nič nemusíš vyčítať."
"Viem o tom. Videl som záznam. Prečo si preboha za mnou neprišla, po návrate. Prečo si ma nechala myslieť , že ťa niet?"
"Nuž, mala som za pätami masochistickú mrchu s klonmi, čo mali v útrobách biologické svinstvo. Hrozilo, že vyhladia ľudstvo.  Nebol čas na sexuálne radovánky." Tvrdo odsekla.
"Sexuálne radovánky? Iba toľko pre teba náš vzťah znamenal?"
"Pre teba snáď, áno? V posteli nám to šlo, ale inak... nedokázali sme sa ani porozprávať bez toho, aby sme sa nepohádali, či nepobili. Máme rozdielne priority a názor na svet."
"To nie je pravda. Strávili sme tu veľa času bez toho, aby sme sa hádali."
"Možno to bolo iba preto, že sme vedeli... nemali sme veľa času, tak sme chceli, iba to najlepšie."
"Teraz ten čas máme Lara. Akú výhovorku si nájdeš tentokrát?"
"Nebudem si hľadať výhovorky. My dvaja nie sme zrelý na vzťah. Aj keď sme manželia a zasnúbený už od narodenia. Naše manželstvo je viac menej... neplatné a zásnuby? Pch!" odfúkla.
"Lara, ty ma naozaj nechceš? Povedz to, raz pre vždy a ja ťa nechám ísť."
"Nechcem Ryan." Pevne preriekla. Zastonal.
"Dobre, Lara. Nebudem sa ti vnucovať." Zašepkal a posadil vedľa nej do piesku. Chvíľu iba mlčali a pozorovali morskú hladinu.
"Prezradíš mi, prečo máš ku mne taký odpor?" nevydržal.
"Odpor? Nemám k tebe odpor. Naopak. Vždy si sa mi páčil a vzrušoval ma. Mám ťa rada, teda až na pár výnimiek, ale my dvaja nie sme pre seba stvorený."
"Ja ti naozaj nerozumiem. Máš ma rada, vzrušujem ťa a páčim sa ti, ale napriek tomu ma nechceš."
"Nie som žena pre teba. Chcem cestovať, vzdelávať sa, chcem... veľa vecí. Ryan mám osemnásť. Neviem ešte byť  manželkou, ani princeznou, či kráľovnou. Videla som toho už veľa, veľa zlého. Teraz chcem vidieť aj niečo pekné. Konečne to vyzerá, že sa môj život ako tak stabilizuje, nechcem hneď záväzky."
"Videl som všetky tie záznamy, bolo to desivé." Podotkol. Pokrčila plecami.
"Robila som, čo bolo potrebné na prežitie."
"Mučila ťa." Šepol.
"Kto?"
"Usaria. Nechcel som, aby si sa jej vzdala. Tušil som, že ťa bude mučiť a desil som sa... zapríčinil som tvoju smrť."
"Nemučila, dostala som pár krát do nosa, to je všetko. Boli by ťa na mieste podrezali. Preto som sa od teba po celý čas, držala ďalej, aby sa na teba nezamerala. Prežila som a ukončila túto kapitolu života." Zase mykla plecom.
"Bol som taký hlupák, Lara. Chcem sa ti ospravedlniť. Povedal som veci, ktoré som tak nemyslel. Urazil som sa, ako malé decko. Prepáč, že som taký zadubený egoista a že som ti ublížil."
"Mám ťa radšej urazeného. Toto kajanie, ti nepristane. Prestaň s tým. Všetko dobre dopadlo a to je podstatné."
"Vedela ... už vtedy si vedela, že som stratený princ?"
"Vtedy som sa to dozvedela. Nevedela som to po celý čas, ak nato narážaš. Musela som ťa ochrániť, ale ako Ryana, nie princa. Potom som stretla tvojich bratov. Podobnosť s Toraxom, bola neuveriteľná. Chcela som porovnať DNA, ale vreckovka s jeho DNA sa zničila v pustine Sachrateri. Nemala som istotu. Potom vlci, ehmm... Ewarniáni, oni cítia pach rás a vidia auru... Wemarnisa... zaujímalo ho, prečo ma strážiť Sopariténa. A tak sa to nejako rozmotalo. Odobrali ti DNA a potvrdili genosken. Nariadila som okamžitú evakuáciu. Neverila som jej, mohla poslať niekoho, aby... nepodstatné. Je to minulosť. Radšej mi povedz, ako si si zvykol."
"Nezvykol." Ticho odvetil.
"Je niečo v neporiadku?" zamračila sa.
"Uvažovala si niekedy nad tým, že po odhalení mojej totožnosti... mi zničíš život? Zoberieš všetko, čo som poznal a mal rád a vhodíš ma do víru chaosu? Do chaosu, pred ktorým ty sama unikáš?" jeho hlas bol plný bolesti a obvinení. Zatvorila oči a vzdychla.
"Je to také zlé? Nesprávajú sa k tebe dobre?"
"Práve naopak. Chovajú ma ako v bavlnke... ale... odrazu nevidím zmysel svojho života. Pracoval som, robil niečo užitočné pre svoju vlasť, spoločnosť, dávalo to zmysel a teraz? Teraz môj život, "a la parazit", nemá cieľ."
"Prečo nerobíš to isté, čo na Zemi? Bol si dobrý fízel. Sopariténi nemajú fízlov, tajných, nemajú kriminálnikov, ktorých treba uloviť?"
"Myslíš, že niekto vezme princa do práce?"
"Si princ, môžeš  im to rozkázať... koniec-koncov, ak povieš svojmu otcovi, presne toto... niečo s tým urobí. Jednoducho  povieš, že chceš robiť niečo, čo ťa napĺňa, niečo zmysluplné. Vysvetlí mu, že nevieš len tak prežívať, potrebuješ k svojej spokojnosti, aktívnosť." Chvíľu ju nechápavo pozoroval, potom sa zasmial.
"Lara, vždy dokážeš nájsť jednoduché riešenie." Zvolal a  naradostený ju objal. Najskôr to bolo priateľské objatie, vyjadrenie nadšenia. Nevedela, kedy sa to zmenilo. V okamihu sa vášnivo milovali v piesku, Havajskej pláže.
Pevne ju objímal, aj napriek tomu, že ich dych sa upokojil a telá ochabli, sladkou únavou uspokojenia. Vymanila sa z objatia a vošla do lagúny. Zaplávala desať metrov, vrátila sa, poumývala a vyšla na pláž.
"Nikdy si nebola hanblivá, ani ako panna." Skonštatoval s úsmevom, ležiac na boku. Rukou si podopieral hlavu a ležérne premeriaval jej nahé telo.
"Beriem svoje telo také, aké je. Nikdy som nemala problém so svojou fyzickou schránkou. Nahota je pre človeka prapôvodná."
"Si krásna."
"To záleží od uhla pohľadu." Pokrčila plecami a začala sa obliekať.
"Nechcem ťa nejak stresovať, ale mal by si sa obliecť. Každú chvíľu by sa tu mohol objaviť James."
"Ako nás nájde?"
"Vystopuje tvoj časovač a ako druhé je to vysoko inteligentný robot. Vydedukuje možnosti." Zodvihol sa ladným pohybom tigra a vošiel do rozbúreného prílivu. Nahádzal na seba oblečenie. Lara si pripla opasok a dýky na stehná pod tuniku.
"Si ako chodiaca zbrojnica."
"Nemám rada prekvapenia."
"Už ti nehrozí žiadne nebezpečenstvo, však? Bláznivý klon, aj s armádou ste zlikvidovali. A odmena na tvoju hlavu, bola prebitá vyššou ponukou, je tak?" ustarostene sa spýtal.
"Presne tak." Usmiala sa.
"Prečo teda tá jednotka zabijakov a všetky tie zbrane?"
"Nie sú to zabijaci, ale vojaci."
"Viem, že opatrnosti nikdy nie je dosť, ale... načo sú ti? Videl som ten záznam na Totárií. To bol ten tvoj lov. Vyhľadávaš smrť a nebezpečenstvo, lebo sa nudíš?"
"Nudím? Nie som masochista, aby si vedel. Požiadali nás o pomoc. Ibaže sa tam medzitým odohral politický puč, my sme sa vtom ocitli uprostred a tak sa muselo improvizovať. A vôbec, neviem prečo ti mám niečo vysvetľovať!"
"Nemusíš drahá, len ma to zaujímalo. Vždy si bola nepokojná a tak nejako... ťa ten nepokoj a tvoj dokonalý mozog, priviedli  do problémov."
"Nooo... tak nejako." Uškrnula sa. S úľubou na ňu hľadel a srdce mi stislo.
"Uvidím ťa ešte niekedy?"
"Ehmm... zrejme, áno. Teraz, keď sme... v jednom storočí, asi sa jeden druhému nevyhneme." Zvážnela.
"Čo bude ďalej?"
"Čoby malo byť? Snaž sa zariadiť si svoj život. Ja urobím to isté."
"Kde by som ťa našiel? Ešte stále unikáš, nerozumiem prečo. Dnes si sa tam ukázala a úplne suverénne predstúpila pred celý kozmos. Čo vlastne chceš?"
"Nehľadaj ma, pretože by si mi spôsobil... sťaženú situáciu. Nepôjdem do paláca, hrať sa na vymašličkovanú princeznu. Mám osemnásť. Pred chvíľou som to hovorila. Chcem žiť. Nebudem v klietke, aj keď je zlatá. Vy-dobijem si svoje postavenie slobodnej ženy. Ako druhé, chcem cestovať, poznávať zónu, rasy, technológie. V paláci by to nebolo možné. Nedovolil by mi to prísny dvorný protokol. A ak by ma aj niekam pustili s celou gardou, dvornými dámami... a... Ryan my dvaja... ty vieš, že mi na tebe záleží a je mi s tebou fajn. Avšak zase apelujem na môj vek. Nie som ešte pripravená na nejaký trvalý vzťah, nieto ešte manželstvo. Ja viem, že sme sa zosobášili, ale sám vieš za akých okolnosti. Naši otcovia nás zasnúbili. Nepristúpim na niečo také. Ak s tebou budem, bude to preto, že to chcem a že som si istá, že je tak správne. Nebudem dodržiavať nejakú zmluvu. Veď keby ťa neboli našli, musela by som sa vydať za jedného z tvojich bratov. Takú absurditu nemienim akceptovať. Ak tak naši otcovia chcú uzavrieť zväzok... nerozumiem prečo sobášom, dá sa to aj napísať na papier a podpísať... nuž sú obaja ešte vo veku na ženenie. Nech sa oženia so ženami našich krajín, z radov svojej kasty a je to."
"Nenútim ťa so mnou žiť." Ticho hlesol.
"Ja viem a som ti zato vďačná. Pokúsime sa dať si do poriadku svoje životy a smer, ktorý sa chceme vydať. Čas ukáže, áno?" jemne vysvetľovala a prosebne mu hľadela do oči. Usmial sa.
"Nemusíme spolu žiť, ale môžeme sa vídavať. Zistíme, či sa k sebe hodíme, alebo nie. Dovoľ to Lara. Skúsme spolu randiť a...", videl, ako sa zamračila.
"Len sem tam, nie ako povinnosť. Skúsme obyčajne veci. Vybehnúť si na večeru, do kina...", rýchle rozvíjal svoju myšlienku, keď už-už otvárala ústa na protest.
"Dobre, prečo nie. Môžme to vyskúšať. A teraz sa vrátime."
"Dobre, ale ako sa skontaktujeme?" nechápal.
"Ja si ťa nájdem. Veď vieš, ešte stále som tak nejako utečenec."
"Nechýba ti dvadsať jednotka?" nesmelo šepol. Prekvapene na neho fľochla.
"Prečo by mi mala chýbať? Skočím si domov, kedy sa mi zachce."  Zažmurkal.
"Ale ako. Ja... chcel som, chýbajú mi súrodenci a priatelia. Zmizol som bez stopy. Ťaží ma vedomie, že... za mnou smútili a nikdy sa nedozvedia, čo sa so mnou stalo."
"Jednoducho, v čom je sporný bod. Nedovolia ti sa voľne pohybovať?" zamračila sa.
"Nie, to nie... ale čas tu plynie inak. Dole prešlo štyridsať rokov a... možno už ani nežijú."
"Počítal si to, čo? Daj sem časovač. Nikto ti neukázal, ako to funguje?" Už zase sa roztopašne vyškierala. Niečo úporne nastavovala v jeho časovači, potom ho prepojila s malým monitorom na zápästí. Chvíľu ju pozoroval a v duchu obdivoval jej múdrosť a spôsobilosť.
"A je to. Jednoducho tam zadaj dátum a čas... súradnice, kam chceš ísť. Ja sa vždy vraciam v pár dňových intervaloch. Môžeš sa vrátiť ešte v ten deň, ako si odišiel. Dávaj pozor, aby si sa nevrátil na to isté miesto, v tom istom čase. Nesmieš stretnúť sám seba."
"Prečo nie?"
"To je fujky! Pamätáš  stonožku?" pokrčila nos a zaškerila sa.
"Vysvetlí im to všetko. Najskôr sa budú na teba pozerať ako na magora, ale skoč s nimi niekam, aby uverili."
"Meggy, toto všetko vie?"
"Od začiatku, je to tak jednoduchšie. A nezabudni na protilátku a vyberaj si len pokojnejšie storočia. A ak niečo nevieš, spýtaj sa Thoraxa. Je to veľmi múdry chlapec." Dobromyseľne mu poradila. Zacítila chlad a reflexívne uchopila bodák. Trhlina sa otvorila a obaja cúvli. James.
"Zlato, nejako si sa zdržala. Prepáč, nechcem byt piate kolo u voza, ale začínal som byť nervózny."  
"Princ." Vypľul chladne, kývol mu hlavou a prešiel okolo Ryana, bez povšimnutia.
"Som v pohode, potrebovali sme si kadečo vysvetliť."
"Zrejme ste si  veľavravne... a zdĺhavo vysvetľovali." Podpichol a prechádzal po nej očami. Vedela, že ju analyzuje. Zasmiala sa. Zalovil vo vrecku.
"Prehltni to. Vzal som jednu, len tak pre istotu, ešte šťastie." Podal jej tabletku "potom".
"Myslíš aj za mňa, zlatý James."
"Ak si takto budete často vysvetľovať, mala by si si zohnať antikoncepciu." Skeptický skonštatoval. Štuchla do neho a znovu sa zasmiala .
"Kde sú chlapci."
"Na základni. Čakajú rozkazy a myslím, že lynčujú Xantipu, chuderku."
"Myslím, že Xantipa zlynčuje ich. Musíme jej zase pridať zopár programov, nejaké nové techniky a je  čas na manévre. Aby sme zosúladili vlkov a plecháčov. Dosť za nami zaostali. Tak poďme, nejak som vyhladla. Dúfam, že Rúfus už vypeká koláče."
"To vieš, že áno, zlato." Milo sa usmial a postrapatil jej vlasy. Ryan ich so závisťou pozoroval. Patrili k sebe, odjakživa. To on nepatril k nim.
"James, neublížil by som Lare, nikdy." Prehovoril jeho chrbátu.
"Naozaj? Tak to sa asi necítiš. Pretože doteraz si sa jej na-ubližoval viac, ako dosť. A neraz ju takmer kvôli tebe zabili. Iba ťa chránila, ty nevďačný chrapúň!" zasyčal nepriateľsky.
"James, dosť! Čo bolo, bolo. Teraz sme obrátili list. Pokúsime sa začať nové životy. Ani Raynovi nie je ľahko."
"Zase sa nad nim zľutuješ? Pri prvej príležitosti, ťa potopí, zraní... pretože jeho narcistické ego neznesie, že si schopnejšia, ako on."
"Toto si myslíš James? Mám mnoho chýb, ale vôbec mi neprekáža, že je Lara schopnejšia, ako ja. Ja to totiž dávno viem. Jediné, čo mi prekáža sú tajnosti, klamstvá a nevedomosť!" odsekol.
"Nuž nemal si pochopenie ani pre drobnosti, ako ti mohla všetko vyklopiť... nepokúšala sa snáď?!"
"Máš pravdu a mrzí ma to. A teraz pôjdem. Mám niečo odkázať tvojmu otcovi?"
"Povedz, že čoskoro sa uvidíme, chcem prísť na návštevu k deťom." Podišiel k nej a jemne ju pobozkal. James nespokojne zafučal, ale nič nepreriekol.
"Nenechaj ma dlho čakať." Zašepkal a zmizol .
"Ideme?" nevinne sa usmiala na svojho priateľa, ale ten jej pred očami začal plávať, rozplývať sa. Zatackala sa.
"Zlato, si okej?" zachytil ju, inak by spadla.
"Je mi nejak divne... som asi fakt poriadne hladná." Zašepkala. Skenoval ju, ale ona potlačila nevoľnosť a otvorila trhlinu. Pokrútil hlavou a vykročil za ňou. Dopadla na zem. Nevládala sa udržať na nohách. James k nej priskočil a zodvihol ju. Krvácal jej nos a zbledla tak veľmi, že jej presvitali drobné žilky. Muži sa s veselými pokrikmi nahrnuli do miestnosti, ale ustrnuli. Zodvihol ju na ruky.
"Čo ti vykonal Lara, čo ti to vykonal?!" zašomral a niesol ju do jej izbietky vzadu skladu.
"Nič... je to nejaká reakcia."
"Dotkla si sa nejakej rasy? Niekoho na tej lodi, na tej konferencií?"
"Nie, došľaka!" za-úpela, keď jej kŕč zovrel útroby.
"Pusti ma a vypadni, hneď!" skríkla a vytrhla sa mu. Spadla na zem. Chcel ju zase zodvihnúť.
"Von!" oprela sa na lakeť a pomaly prisunula k stene. Odstúpil, ale neodchádzal.
"Choď James, prosím. Nevieme, čo to je, aby som... ťa nepoškodila."
"Niečo sa deje s tvojimi vnútornými orgánmi. Hepar je enormne preťažený, tesne pred kolapsom. Chemické zloženie... čo to má byť? Je to divné. Bolí to?" zašepkal ľútostivo.
"To prejde, len choď von." Hlesla a zatvorila oči bolesťou. Ruky sa jej rozochveli . Uvedomovala si, že jej nechty stmavli, nadobudli sivý odtieň. Začalo ju napínať na vracanie.
"Odober mi krv, hneď!" prikázala a vyvrátila obsah žalúdka so smetného nádoby. Robot sa prihnal a za ním aj Kilián.
"Lara, čo je, reakcia?"
"Odober mi krv a musím si skočiť." James vykonával jej pokyny takmer automatický. Obaja sa k nej sklonili, Kilián ju vzal do náručia a spoločne prešli časopriestorom. Zhlboka sa nadýchla.
"Môžeš ma pustiť, je mi fajn." Usmiala sa.
"Ja toho hajzla zabijem! Mal som to urobiť už dávno!" zúril James.
"Čo sa to dialo, koho myslí James, Ryana?" nechápal bratranec.
"Otrávil ju, nevidíš?"
"Otrávil?! Preboha! Myslel som, že je to reakcia."
"Nebol to Ryan. Nič som nejedla, ani nepila v jeho prítomnosti. Nepodával mi žiadne lieky, ani injekcie. Nemohol to byť on!" bránila ho dievčina.

Komentáre 6

aknit11 dňa 26.02.2016 - 13:46

Tak zase kúsok LaryÚsmev

LanaSavara dňa 27.02.2016 - 09:43

NIeeee Plačemuz zase. Uz som si myslela, ze hadam zacnu pracovat na ich vztahu. Ako ich pozname s obcasnym uletom. Ale toto som necakala .

Ankit chces nas zabit ? Toto su infarktove okamihy . Este, ze tu nie je emotikon ako ze truhla. lebo ma fakt skoro piclo Veľký úsmevod soku. 

Ako vzdy tak si ma vtiahla do deju, uzasne pisane Áno

Chudatka nase, co im neni sudene tulat sa spolu po vesmire , objavovat ich svety a skusat napravat nepravosti v ich kralovstvach ? Dufam, ze  spoja a najdu toho ujaja co to ma svedomi ako to nazyva moja dcera. Ma napadol ten kusok modlitby ... 

Ankit zmiluj sa nad nami BozkávamChichocem sa

tomicka dňa 29.02.2016 - 12:41

Tiez som si to predstavovala inak. Toto mi zase zasadilo do hlavy chrobakaÚsmev To by ma zaujimalo, kto u otravil Prekvapenie A ako sa Ryan s Larou budu stretavat a ako budu randit Úsmev Uz sa tesim na dalsi dielikSrdce

Lenka R dňa 01.03.2016 - 15:53

Tiež som si myslela , že ich stretnutie dopadne inak - čakala som vášeň , romantiku a že  budú spoločne cestovať po zóne a tak ... ale verím, že sa určite dočkáme aj toho Úsmev

Tiež som zvedavá kto ju otrávil a ako ? Jediné čo si dala bola tabletka od Jamesa . Nedáva to zmysel. Ale ty nás vždy prekvapíš niečím nečakaným a držíš v napätí do ďalšieho dieliku.

Inak , super dielik , pred tými novinármi bola skvelá Slnko

A trošku ma prekvapil James s tým nepriateľstvom voči Ryanovi , veď oni boli predtým celkom v pohode . No veď uvidíme , čo bude ďalej .

 

aknit11 dňa 20.03.2016 - 13:06

Ďakujem dievčence. Vaša chvála ma vždy potešíSrdce

Lenka023 dňa 21.03.2016 - 15:17

Ahojte, Laru som si prečítala už pred pár dňami, ale reagovať mám čas až teraz. Super, že sa stretli, aj si pohovorili. Veľmi ma zaujíma ako sa bude ich vzťah ďalej vyvíjať. Úsmev Nerozumiem len tomu, prečo vždy, keď medzi nimi k niečomu dôjde, berie tabletku potom. Chápem, že je mladá a ešte nechce potomstvo. Ale keď sú takí vyspelí a inteligentní a Lara má Jamesa, super výkonný dokonalý počítač, ktorý ju mihnutím oka zoskenuje, zmonitoruje životné funkcie a vnútorné orgány, tak by preňho mala byť banalita zistiť fázu jej cyklu a z toho zistiť, či tabletku skutočne potrebuje.  Prepáč Aknit, nechcela som ťa tým uraziť ani kritizovať. Ide čisto len o môj subjektívny názor. Ak som to prehnala, tak sa ospravedlňujem. Veľmi sa mi páči tvoje písanie a vážim si, že sa tuto prostredníctvom komentárov dá s pani spisovateľkou komunikovať. Teším sa na ďalšie pokračovania. Úsmev