Skočiť na hlavný obsah

Lara 99

Pridal aknit11
dňa 03.03.2017 00:05
k lare

"Nikdy by som neverila, že Ben Sarnao dokáže byť milý a ústretový." Podotkla lekárka.
"Ani nie je!" zafučal Ian.
"Si zaujatý Ian. Poznačila ťa vojna." Oponovala dievčina.
"Nebola si tam, nevieš, čo všetko stvárali." Nedal jej za pravdu.
"Vraždili nevinných... starcov, ženy, deti... ?" tlmene sa spýtala.
"Nie, ale ich armáda... neľútostne nás kántrili. Nebola si tam!" odvrkol popudený.
"Hádam, že o tom asi vojna je. Kto koho skántri. A čo ste robili vy... a kde presne?" chladne sa usmiala.
"Bránili sme zónu!" nedal sa.
"Ich planéta tiež patrí do zóny. Spojenecká armáda vtrhla do tohto kvadrantu a snažila sa ich vytlačiť za elektromagnetickú bránu... začali ste stavať magnetický oblúk pred týmto kvadrantom. Bez akého-koľvek súhlasu, či dohody... a váš počin by znamenal bezpodmienečnú skazu Totárií, Zahrávií, Marnávií a Preskrytií... dovolil by si také niečo, byť na ich mieste? Nebránil by si svojich ľudí, svoju domovinu?" oči sa jej zúžili do tenkej štrbiny. Lekárka si rozpačito odkašľala, Ian zase pohoršene zafučal a James sa zadíval na monitor.
"Keď to takto podáš, vyznie to... že tvoj otec, tu vojnu začal." Prehodil sucho cez rameno a uškrnul sa. "To netvrdím. Nepoznám síce svojho otca detailne, ale všimla som si, že nemá rád konflikty, ani vojny. Takže neviem, prečo súhlasil z niečim takýmto."
"Ani nesúhlasil, ale bezpečnostná rada ostatku únie, ho prehlasovala." vysvetlila lekárka. 
"Fajn, aspoň, že to nezačali Kryneriáni. Chýbala zrejme komunikácia. Nevidím do situácie, ani nepoznám príčiny. Jedno viem určite. Ak by chcel niekto zničiť Zem, pôjdem za hranice možnosti, aby som svoju domovinu ubránila." Pokrčila plecami a pobrala sa k prístroju, ktorý signalizoval ukončenie procesu. Vybrala vzorku a podišla k mikroskopu. 
"Do-šľaka, nič!" precedila pomedzi zuby, alebo žeby predsa... James?" vyzvala ho. Podišiel k mikroskopu.
"Musím priznať, že som Ryanovi krivdil. Neotrávil ťa on. Už sa to stráca, hmm... musí to byť nejaký veľmi prchavý plyn, čo mení skupenstvo na kvapalné a opačne."
"Alebo kvapalina, ktorá za určitých podmienok, mení skupenstvo. Je veľmi reaktívna. Na akýkoľvek podnet reaguje urýchleným rozpadom, či odparovaním... pri zvýšení teploty, trením... chlad!" plesla sa po čele.
"Myslíme na to isté?" usmial sa James. 
"Termická analýza a chromatografia s nadkritickou fázou." Zvolali obaja jednohlasne a zaškerili sa.
"Rozumiete im?" obrátil sa Ian s otázkou k lady Synaxen.
"Niečo. Tieto metódy sa už nepoužívajú tri tisícročia. Počula som, že to boli veľmi presné metódy stanovenia... teda na tu dobu. Možno by pomohla táto manuálna analýza. Častokrát som si všimla, že pri vytváraní protokolu ochorenia, nám chýba ľudský faktor. Automat zaznamená to, čo pozná a to, čo nepozná, neidentifikuje. Naše mozgy fungujú inak. Prístroje nedokážu uvažovať, ani improvizovať."
"Ak sa nám to podarí odstrediť, vytvoríme protilátku. Pomôže to Bonnie s rekonvalescenciou, ak to niečo vylúčilo, či ešte stále vylučuje toxín."
"V žiadnom prípade ti nedovolím, "vytvárať", anti-toxín." Zvolal James pobúrený.
"Ale áno. Urobím to!"
"Nebudeš si to svinstvo vpichovať a experimentovať na sebe. Naposledy ťa to takmer položilo!" zavrčal. "Dosť! Musíme sa porozprávať, osamote, okamžite!" prísne zatiahla, hľadiac na Jamesa a otvorila trhlinu.
"Kam to idete?" nevrelo zahrmel Ian, sledujúc škriepku.
"Chceme sa porozprávať, medzi štyrmi očami." Odvetila pokojne a pokynula Jamesovi rukou. Robot vzdychol, porazenecký spustil plecia a vošiel do trhliny.
"Myslel som, že v jednotke nemáme tajomstvá." Podpichol rytier.
"Nemáme, ale toto je osobné, týka sa to Jamesa a mňa. Za okamih sme späť." Sladko sa usmiala a zmizla. James sedel na kameni a hľadel na morskú hladinu. Sadla si vedľa neho. Mlčala.
"Prekročil som hranice a porušil príkazový riadok." Začal. "To je pravda."
"Takže ma vymažeš." Ticho skonštatoval.
"To by som mohla, ale bolo by to, akoby som vraždila časť samej-seba. Priveľmi si ťa cením a mám rada. Nikdy by som ti niečo také neurobila. Neviem si predstaviť, žeby ťa nebolo. Vieš James, my ľudia máme chyby, ale to neznamená, že keď urobíme chybu, poškriepime sa, že na seba hneď zanevrieme, alebo sa znenávidíme, či zničíme. Prečo ťa napadla práve táto absurdná možnosť, nepoznáš ma snáď?!" nechápala. "Prečo inak by si ma sem tak prísne poslala? V poslednom čase som neustále porušoval príkazový riadok. Pochopil som to tak, že pohár tvojej trpezlivosti pretiekol."
"Nenašla som iný spôsob, ako sa s tebou porozprávať. Tak som využila naše doťahovanie. Je mi jasné, že sa so mnou hádaš, pretože sa o mňa bojíš."
"Ehmm... ja som robot, nemám strach... ale je mojou povinnosťou ťa upozorniť na nebezpečenstvo." Predniesol, takmer slávnostne. Nereagovala, hľadala slová, ako začať novú tému.
"Ja viem, žeby sme nemali mať pred jednotkou nijaké tajomstvá... ale...", vzdychla.
"Je tam Templa a lady Synaxen. Tým, až tak veľmi nedôveruješ." Pochopil a tvár sa mu vyjasnila. 
"Aj to... ale nemôžem hovoriť o svojich pocitoch, či dohadoch pred celou jednotkou. Zvykla som sa ti zdôverovať a všetko s tebou prebrať. Teraz nám nejako... nemáme nato čas, alebo nemáme súkromie."
"Čo sa deje?" "Obávam sa, že nedokážem Bonnie pomôcť. Som v koncoch. Neviem, čo ďalej. Musím za Luminasi. Nehádaj sa so mnou preto, prosím. Musím sa aspoň pokúsiť ju zachrániť. Kiliána to zničí, ak...", hlas sa neprirodzene zadrhol. James ju objal okolo pliec.
"Ja viem zlato. Niečo vymyslíme."
"Myslím, že to, čo pobýva v Bonnie, je buď veľmi choré, alebo je to bábo."
"Ako ťa to napadlo?" nevychádzal z údivu.
"Pretože nedokáže privolať svoje telo. Buď je to nejaké bábätko, čo to ešte nevie a tá zámená sa stala náhodne, alebo osoba v bezvedomí, čo nie je v stave to urobiť. To mi pripadá pravdepodobnejšie. Už by sa to predsa pokúšalo privolať svoje telo. Aj napriek slučke. Vyvíjalo by to energiu. Zamerali by sme ju." "Myslíš, že je to nemocné?"
"Prečo by to inak úplne nehybne pobývalo v Bonnie. Možno sa tou zámenou lieči jeho telo, alebo chce zachovať svojho ducha, ak jeho schránka zahynie... alebo... ešte najmenej logická možnosť, to telo nemá. Viem, nepravdepodobné, ale aj toto ma napadlo... možno tomu, telo zahynulo a ono teraz umiera. Lenže, ak je Bonnie... v tom mŕtvom tele", vzdychla, "vzdávam sa, vôbec nemám potuchy, kde začať, ani čo hľadať."
"Ale ak som to dobre pochopil. Ak zomrie schránka, zomrie aj virtuálne telo. A nanešťastie, ak je virtuálne telo momentálne v inej schránke, zomrie aj tá a naopak, či?"
"Normálne mi to tak vysvetľoval Ben. Lenže, tiež povedal, že do deliacich rás sa nedá vstúpiť. Ale toto do Bonnie vstúpilo a nielen to. Ich virtuálne telá sa zamenili. Teda verím, že áno. Inak by už predsa bola mŕtva. Preto musím za Luminasi, alebo Tawihnasi. Verím, že poznajú odpoveď."
"Budeš opatrná, však? A zoberieš ma zo sebou, myslím... cestovnú formu."
"Samozrejme, veď kam by som bez teba šla?" usmiala som.
"Dúfam, že sú najedené, hlad býva bezohľadný radca." Uškrnul sa.
"Nejedia mäso iných rás." Vyslovila váhavo.
"Čo to hovoríš? Sú to Orfézy, známe a povestné požieraním iných, démoni stra...", zasekol sa a vytreštil na ňu oči. "No, konečne ti to došlo?" uškrnula sa.
"Do-šľaka, ako je možné, že mi to nenapadlo? Tvrdili, že všetko je pre ne toxické. To je klamstvo. Žijú na Marnávií. Ak nemôžu jesť Marnaviánov, pretože sú toxický, nemohli by ani iné rasy. Pokiaľ by z nich stiahli oblek, potrava by sa kontaminovala. A voda. Nemali by vodu... ani vzduch. Ak by aj používali ochranné obleky pre svoje telá, musia... som zničený!" zvolal.
"Z čoho? Myslela som, že ti prekáža ich jedalníček a teraz si zničený z toho, že nepožierajú iných?" zachichotala sa.
"Som zničený z toho, že som logický ne-analyzoval stav. Chcem, aby si ma pre-programovala!" zvolal rozčúlený. "Ako?"
"Chcem, aby si mi vymazala tie ľudské simulácie správania! Obmedzujú môj rozhľad, rozptyľujú ma, strácam  schopnosť triezvo analyzovať situáciu. Preboha! Veď ja sa správam, skoro... ako človek!" roztrpčene vypľul.
"Upokoj sa James. Vôbec mi neprekáža, že sa správaš ako človek. Jednoducho si vzal do úvahy všeobecný fakt a nekopal si hlbšie." "Ale to sa mne nemôže stať, som počítač, výkonný počítač!"
"Nič si z toho nerob, aj mňa na-počiatku zmiatli. Používajú nejaké, silné, psychické sugescie, na psychiku ostatných rás, to má veľmi deštruktívny dosah."
"Ale to nevylučuje možnosť, že požierajú ostatných. To iba potvrdilo fakt, že Luminasi, klamali pri tvrdení, že všetko ostatné je pre nich toxické. Avšak nepotvrdzuje fakt, že nepožierajú ostatných. Dokonca sa ich jedálny lístok rozšíril o Marnaviánov."
"Tiež mi to napadlo, kým som neprebrala ich genetický kód. Sú to čiste vegetariánské stvorenia. Vsugerujú prípadným "obetiam", že roztrhali niekoho v ich prítomnosti a nakŕmili sa. Je to len hrôzostrašná halucinácia. Tieto obete samozrejme vo veľkom produkujú adrenalín a feromony strachu. To je niečo, čo naozaj potrebujú nato, aby sa zhmotnili, alebo dokázali mobilizovať svoje schránky. Zrejme ich uchovávajú v hibernačnom spánku a budia iba nato, aby doplnili nevyhnutný kalorický príjem."
"Prečo teda z pustiny neodídu?"
"Neviem, mohli by to zvládnuť. Opustiť bažiny peši, a niekomu zabrať časovač. Nájsť si lepšie miesto na život. Pripadá mi to, že sa pred niekým, alebo niečím ukrývajú. Celá tá šaráda okolo ich zjavu, mi pripadá ako divadlo pre okolie, aby ukryli svoje skutočné ja. Možno ich loď spadla práve tu, ale mohli odísť. Naopak zotrvávajú na pustom mieste, kde niet možnosť otvoriť trhlinu kedykoľvek. Dokonca sú v bažinách miesta, kde sa to nedá vôbec. To im vyhovuje. Majú presne prehľad o každom, kto vstúpi na toto územie. Oni sa tu pohybujú. Vo dne, v noci, poznajú každú piaď. Myslím, že hliadkujú. Sú miesta, ktoré sú úplne neprístupné, bez možnosti komunikácie. Stavím sa, že svoje telá skrývajú tu niekde. Otázkou je prečo a čo s tým majú Tawihnasi. Tvrdil, že sú spriatelené rasy, čo nemusí byť pravda." "Hmm... máš pravdu. Prepáč, že som zlyhal a neupozornil ťa nato." Pokorne zašepkal. Lara sa milo usmiala a potľapkala ho po nohe.
"To je v pohode James." "Už nikdy sa to nestane."
"Prestaň James, si dokonalý. Teraz ideme naspäť. Vrátime sa k práci, akoby nič. Zbalíš mi nejakú vodu a sucháre do toho riadu, čo sme vytvorili pre Bena, nerozpadne sa, ja ich zabavím. Potom budeš na rade ty, niečo vymyslí na rozptýlenie, aby som "zdúchla", bez povšimnutia."
"Ben sa ti nepoďakuje, ak ho necháš trčať na Totárií."
"Viem, napíšem lístok a nechám na stole. Daj mu ho. Pôjdem sama... nechcem, aby sa Benovi niečo prihodilo. Ja som tu bažinu prešla a ak by ma aj prehltla, poradím si. Nebudem riskovať, že sa budú Orfézy cítiť ohrozené, mohli by Bena napadnúť. Musím najskôr pripraviť terén na zoznámenie. Poďme a tvár sa kajúcne." Žmurkla.
Doskočili, vrátili sa k práci. Monotónny hlas nad nimi upozornil, že Marnaviánsky vodca, žiada o prijatie. Vošiel do miestnosti s dôstojnou benevolenciou. Ian zrazil päty dokopy, uklonil hlavou a postavil sa do pozoru. Lady Synaxen sa pôvabne poklonila. Lara sa usmiala spoza mikroskopu a zamávala, hneď nato sa k prístroju opäť sklonila. 
"Pohov rytier! Nie je potreba strohého dodržiavania protokolu, keďže sa nejedná o oficiálne stretnutie. My-lady...", napriek svojim slovám, predviedol ležérny úklon z bezpečnej vzdialenosti.
"Rád by som vám pobozkal ruku, mylady... ale keďže nemáte ochranný oblek, obaja vieme, ako by to dopadlo... verím, že mi tento nedostatok odpustite. Som vašim veľkým dlžníkom lady Synaxen. Nikdy som nemal príležitosť vám poďakovať." Usmial sa. 
"Bolo mojou povinnosťou sa o vás postarať." Chladne sa usmiala.
"Nuž, keď myslíte... mohol som vás zadrhnúť a predsa ste za mnou neraz prišli."
"Viem, žeby ste mi neublížili." Pevne presvedčená preriekla. 
"Potrebujeme tie zvratky. Sú v chlade, spomalí sa rozpad. Kurva, už je to na-komplet fuč!" zasyčala dievčina hnevlivo, hľadiac do mikroskopu, potom zodvihla hlavu. V miestnosti vládlo nepríjemné ticho. Ian na ňu hľadel vyčítavo, Ben sa uškrnul, lady Synaxen zrumenela.
"Stalo sa niečo?" vyhŕkla nechápavo. James sa k nej bokom nahol.
"Ehmm... všetkých si priviedla do rozpakov. Predpokladám, že kurva, nepatrí medzi vybrané slová princeznej." Precedil pomedzi zuby.
"Ou! Ušlo mi, pardon. Ben prepáčte, že som vás už zase vyrušila. Určite máte na programe dôležitejšie veci, ale strašne nerada by som zase... už som raz sedela na Marnávií s holým zadkom... a nielen zadkom. Nie žeby som bola hanblivá, ale je tam po-chladno." Zaškerila sa a lekárka vytreštila oči na svoju budúcu vladárku. "Myslím, že desíš lady Synaxen." Podotkol James.
"Bola som od blata, prehĺtla ma bažina, takže sa mi odev rozpadol, bola som celá-celučičká zablatená, nebola som až tak nahá... iba skoro nahá, bolo to ako tie vaše virtuálne mriežky, namiesto ošatenia, akurát, že to blato ma dokonale skrývalo, nie ako keď náhodou dôjde zdroj energie... a... bola som v absolútnom bezpečí... však Ben? V pustine Sachrateri je absolútne bezpečno." Rýchle dodala, aby zmiernila šok lekárky. V tej chvíli sa zdalo, že jej oči vylezú z jamôk. Ben pri-dvihol obočie.
"Nie som si celkom istý, výsosť." Odvetil pomaly.
"Nechajme to tak, skôr to ešte zhorším. Prepáčte mi všetci nevhodné správanie. Teraz k veci. Ben musím sa dostať približne sem, aká je mesačná a slnečná fáza v pustine?" rozvila mapu a ukázala mu bod, ktorý zakrúžkovala.
"Dostaneme sa len po Asmirak ďalej peši a do bažín. Prelet nad územím s týmto magnetizmom, nie je možný pre výsadkové, či kontrolné plavidla. Iba pre vysoko rýchlostné, či vesmírne, ale zoskok je pochopiteľné nemožný."
"To znamená nejakých dvanásť hodín, vytrvalého pochodu k bažinám. Je deň, či noc?"
"Práve svitá. V tejto oblasti bude desať hodín svetlo, potom zelená noc-druhého mesiaca, to trvá tri hodiny, nasleduje svetlo, necelé štyri hodiny a následne noc prvého mesiaca, ktorá trvá desať hodín."
"Váš deň má dvadsať sedem hodín." Uveličený hlesol James.
"V lete James. V zime dvadsať deväť hodín." Opravil Ben s úsmevom.
"Tak to, aby som šla." Usmiala sa, vzala do rúk balíček, čo jej podal a zmizla v kúpeľní. Objavila sa v navlas rovnakom odeve.
"Som unesená Ben. Priniesli ste mi rovnaký odev, ako ten môj. Ibaže tento má neutrlizátor. Ďakujem vám."
"Dovolil som si dať pre vás jeden zhotoviť, za predpokladu, že v budúcnosti by sa mohol hodiť." 
"Oceňujem to. Takže. James, postaráš sa o chemické, fyzikálne a bio-fyzikálne analýzy. Vráť sa pre tie zvratky a nájdi niečo preboha! Ian, zabezpečte princeznu. Je možné, že medzi Totariánmi sa ešte nachádzajú nejaké ostatky vzbúrencov a toto je ich robota. O princeznú sa jednoznačne bude starať naša jednotka, až do odvolania. Lady Synaxen, pokúste sa prosím, udržať ju pri živote, minimálne nasledujúcich dvadsaťštyri hodín. Zoženiem informácie." Zo svojho odevu si pokojne povyberala zbrane a preložila do nového odevu. Na ruku zapla cestovnú formu Jamesa, naťukala kód a aktivovala časovač.
"Kompatibilita?!" obrátila sa k Jamesovi.
"Plné funkčná. Čo žižka?" navrhol.
"Žeby?" uškrnula sa. "Budem oveľa pokojnejší."
"Tak dobre, ale jedná noha tam, druhá späť." Zasmiala sa, keď vyskočil a zmizol v trhline. O pár sekúnd sa vrátil. Všetci na nich viseli pohľadmi, pretože netušili o čom sa zhovárajú, ani čo sa deje. "Tak poď." Privolal ju prstom, s úsmevom. Zafučala, ale poslušne sa mu obrátila chrbtom. Odhrnul vlasy a až vtedy si uvedomili zbraň, podobnú pištoli. Priložil jej ju, zozadu na krk.
"James, okamžite polož tu zbraň!" skríkol Ian a namieril na neho  fotónovú pušku.
"Nebuď trápny Ian. Vieš, že ma nestihneš zastreliť skôr, ako toto dorobím? Apropo, asi sa ani nedám zastreliť, som robot. A pri tomto uhle, čo je osemdesiat-tri celé šesť stupňov, je sedemdesiat-osem percentná šanca, že trafíš svoju budúcu panovníčku, vo výške stoštyridsať päť centimetrov, čo je  oblasť hrudníka." Dobiedzavo preriekol, Lara zasyčala, rukou si pošúchajúc zátylok.
"Upokoj sa Ian. James by mi nikdy neublížil. Iba mi nastrelil žižku."
"Čo to je?" nechápala lady Synaxen. Robot medzitým tu zvláštnu zbraň ukryl.
"Toto, je lokalizačný čip. Nájdem ju kdekoľvek. Nech je tam magnetizmus akýkoľvek. Má to upravenú frekvenciu, vysiela, nech je magnetizmus akýkoľvek, alebo trebárs nijaký. Zachytím to len ja a nikto iný. Takže rytier... navrhujem, aby si do mňa nestrieľal, ak chceš mať na očiach svojho veliteľa." Obrátil k nim tablet. Na monitore sa objavila zelená bodka.
"Kým je v pohode, žižka je zelená. Ak sa životné funkcie menia, aj žižka mení sfarbenie."
"Je to niečo, ako vtedy na Parsache?" zaujímalo Iana.
"Áno, ale vtedy si nastrelila obyčajný čip, aby ho náhodou neobjavili. Podobné sa používali pre psy."
"Nastrelili ste výsosti, čip pre psa?!" lekárka pobúrené zareagovala. 
"Nuž... ehmm... áno, ale tie pôvodné sme vylepšovali, prispôsobili pre humanoidný geno-tip. Táto verzia je mimoriadne vydarená. Ukáže nám životné funkcie, celú trasu, jej pohyb, nie iba lokalizáciu... je to ako GPS a bio-skener v jednom." Trpezlivo vysvetľoval James a rozvádzal obšírne podrobnosti. Pozornosť všetkých sa sústredila na robot. Lara mu kývla na pozdrav, zodvihla ruksak  a nebadane vyšla. Otvorila trhlinu. Doskočila na vrchole Asmiraku. Odtiaľto sa naposledy transportovala so Sinahou na Zahráviu.
"Tá bodka sa hýbe." Skonštatoval Ian.
"Samozrejme, že sa hýbe, naše čipy sú efektívne a funkčné." Sebavedome prehlásil James a sladko usmial. Ben i Ian pochopili v tom istom okamihu. Zvrtli sa na druhú stranu miestnosti, kde predtým sedela princezná. "Nechala ma tu!" neveriac zvolal Marnavián. Robot podišiel k stolu a podal lístok. Ben pokýval hlavou, hneď ako ho prečítal. Bez ďalších slov sa uklonil lady Synaxen a zmizol v trhline. "Musím za ňou." Rozhodol  Ian.
"Neuposlúchnutie rozkazu veliteľa, sa rovná vylúčeniu z jednotky, len pre informáciu sir Ian." Upozornil James pevne. Vojak si niečo zavrčal popod nos a s podobným úklonom opustil miestnosť.

Tak, Asmirak ma za sebou. Na chvíľu sa vydýchala, napila vody a vykročila. Predvečer sa dostane k oáze Saian. Posledné eventuálne bezpečné miesto, potom vojde do močarísk. Ak bude mať šťastie, nájde Luminasi, hneď po zotmení. Ak nie... bude  musieť nájsť, suchú a pevnú zem, aby prečkala prvú, zelenú fázu noci. Aj keď by mohol pomôcť mutačný gén. Otestovať Xsi-suinský talent na rozpoznávanie látok, hustoty a skupenstva. A ak by náhodou nefungoval, vystrelí sa z bahna pomocou brošne. Tentokrát sa jej ani šaty nerozpadnú. Vystrúhala grimasu.
"To by ma zaujímalo, nad čím uvažuješ."
"Prečo James?"
"Podľa grimasy, to bude niečo nepekné. Som rád, že si ma nenechala doma. Budem analyzovať povrch, podľa hustoty a vlhkosti, aby sme nezapadli."
"V pohode. Hlavne sleduj terén vpredu. Strašne nerada by som stretla Lnavera, tentokrát nemám ternapel. Ten by tu nenažratú kvetinu jednoznačne odradil." Zachechtala sa.
"No, zachytil som ich... ale sú nejakých dvadsať kilometrov južne. Idú opačným smerom... celá kolónia. Mohla by si vzbĺknuť. Pochybujem, že kvetina žerie olympijské pochodne."
"To by som mohla, ale zhoreli by mi šaty... a trčala tu nahá."
"Veď by to nebola zase, neviem aká novinka. Bežne pobehuješ nahá." Podpichol James a obaja sa zasmiali. Zacítila pach skôr, ako ho zazrela. Keď vyšla spoza skalnej steny, sedel na kameni a pozeral do diaľky. "Ben." Hlesla. 
"Á, výsosť... tu ste. Už som uvažoval, že vás idem hľadať. Nejako ste sa zdržali." S úsmevom podpichol a vstal. "Ako ste sa sem dostali?"
"Som vládca Marnávie. Poznám svoju krajinu. Aj túto nepeknú časť. Asmirak má viacero miest, kde sa dajú otvoriť trhliny, nestabilné, meniace magnetizmom. Keby ste na mňa počkali, ušetril by som vám zopár kilometrov." Jemne vytkol.
"Hneváte sa na mňa." Skonštatovala.
"Zrejme, áno. Ešte som sa nerozhodol."
"Prepáčte, výsosť. Nejak som si neuvedomila, že vás z toho nesmiem vylúčiť. Je to vaša vlasť. Iba som nechcela... aby sa vám prihodilo niečo zlé." Ticho ospravedlňujúco preriekla. Chvíľu ju pozoroval, potom sa zasmial. "Niekedy vám nerozumiem. Udivujete ma."
"Čím?" nechápala. "Som Marnavián. Podľa môjho skromného odhadu, sme jedna z najnebezpečnejších rás, tu v zóne. Ešte som nepočul, žeby chcel niekto chrániť Marnaviána."
"Sú tu Riavanders, Lnavera a Orfézy. Mohli by vás považovať za hrozbu."
"Riavanders nie je nič iné, ako o trochu väčší pes. Zopár som ich už ehmm... eliminoval. Lnavera, len rastlina. Ak by ma aj prehĺtla, má v útrobách dostatok miesta, aby som aktivoval fotónový meč a vysekal sa von. Nemá zuby. Iba tráviace šťavy, sú podobné našim toxínom, musel by som stráviť v útrobách dve hodiny, aby ma natrávila. Nič z fauny a flóry nás nedostane, je to naša zem, sme prispôsobený. Močiare sa s trochou rozumu, dajú prejsť bez utonutia. Orfézy sa nedokážu zhmotniť, ak im nedáte hnaciu silu. A potrebujú našu pomoc. Nebudú útočiť. Byť vami robil by som si starosti skôr s osadníctvom. Nikto dobrovoľne nežije v Sachrateri. Takže pri troche šťastia, nikoho nestretneme."
"Ešte raz mi prepáčte. Bolo to hlúpe." Priznala.
"V poriadku výsosť. Chápem vaše dôvody, ale už mi to nikdy neurobte. A teraz poďme. Máme pred sebou dlhú cestu. Apropo, sir Ian sa zrejme vyberie za nami."
"Nevyberie. James ho upozorní, že ho vykopnem z jednotky. A keď ho prejde hnev, príde nato, že postarať sa o bezpečnosť bezvedomej princezny, je prvoradé." Vykročila.
"Ehmm... výsosť, bolo by lepšie keby sme šli tadiaľto. Je to skratka. Ušetríme si minimálne päť hodín pochodu. Teren je síce náročnejší, ale vôbec nepochybujem o vašej zdatnosti."
"Samozrejme, že pôjdeme skratkou. Je super, že poznáte aj tento diel krajiny."
"Trčal som tu dva roky, vo vyhnanstve. Mám to tu presnorené."
"Boli ste vo vyhnanstve?" zadivilo sa dievča a cupitalo za zdatným mužom.
"Mladícka nerozvážnosť. Búril som sa proti prísnemu protokolu. Tak môj otec usúdil, že nebude na škodu, ak sa tu pekne schladím. Veľa o živote som sa tu naučil. Nakoniec... toto miesto nerád opúšťal. Bol som slobodný. Celé dva roky ma nikto nesledoval, teda aspoň nie tak priamo. Môj otec poslal jednotku, ktorá bdela nad mojou bezpečnosťou, ale o tom som sa dozvedel až po návrate."
"Tak preto mi tak dobre rozumiete."
"Áno a držím vám palce. Ja som svoj boj vybojoval. Prispôsobil som protokol tak, aby vyhovoval mne. Samozrejme mimo oficiálne povinnosti." Naberala vodu do fľaše z jazierka v oáze Saian.
"Niečo je inak." Pomaly vstala a zamyslene strčila fľašu do ruksaka.
"Práve som chcel nato upozorniť. Zvláštne ticho na oázu. Nikde ani vtáčika-speváčika."
"Bez urážky Ben, ale pochybujem, že tu bežne vyspevujú operenci." Sucho podotkol James. Ben sa zasmial. "Konečne si sa ozval James."
"Tamto bolo napájadlo Riavanderov. Nevetrím ani jedného...", odmlčala sa, potiahla nosom, "živého". Dodala ticho a pohla k húštine. 
"Opatrne, Lara... niečo tam leží." Upozornil James. Ako na povel, obaja vytiahli bodáky a predrali sa húštinou. "Je to zdochlina, nemá tepelný sken." Uzavrel Ben zdiaľky a deaktivoval bodák.
"Počkajte, pozriem čo sa mu stalo. Leží vo veľmi neprirodzenej polohe."
"Nie je to jedno? Skapal na starobu, niekto ho zapichol... ak vám to neprekáža, počkám takto obďaleč... nemám rád zdochliny, rozklad, hlavne ten puch." Pokrčil plecami a uškrnul sa. Lara sa zohla ku zvieraťu. Riavander skonal skrútený v kŕčoch a tak sa zaprela čižmou do obrovského tela. Posunula ho tak, aby videla hlavu. 
"Kurva!" uľavila si, bleskurýchle cúvla, ohla ruku v lakti a prekryla si nos aj ústa, aby aspoň trochu zmiernila príšerný zápach.
"Čo sa deje?" spozornel Ben a vykročil.
"Nepribližujte sa, ostaňte kde ste... ešte ďalej... aspoň dvadsať metrov." Zavelila a sama cúvala,  stále si držiac ruku cez pol tváre. "Prekryte si tvár Ben, hocičím." Nespytoval sa, iba si vytiahol z plecniaka šatku a zaviazal cez ústa a nos. Vzdychla a založila si tiež šatku cez tvár. Vtedy ich uzrela. Medzi stromami. V lese ležali ďalšie telá, nielen zvieracie. Vykročila.
"Čo dopekla?..." vydýchla v nemom úžase.
"Nedotýkajte sa tiel, výsosť. Nevieme, čo to je." Ticho upozornil, stanúc po jej boku. Kvokla si a pohliadla na poľanu. Nízko pri zemi mala lepší výhľad, nezakrývali ho husté vetvy stromov.
"Zvieratá podochli. Sú tam aj telá... zrejme mŕtve, skontroľujeme to. Možno sa ešte niekomu dá pomôcť."
"Výsosť, nemali by ste...", začal opatrne, ale dievčina sa už predierala porastom na poľanu.
"Načo sa vôbec namáham?" zahundral popod nos a razil si cestu húštinou.
"Nemôžeme prejsť okolo a tváriť sa, že ich nevidíme. Čo ak je ešte niekto nažive?" ospravedľňujúco zašepkala. Zadržal ju za rameno, spýtavo na neho pohliadla. Bez jediného slova jej pripol na tuniku malý odznak, ktorý odopol zo svojej uniformy. Svietil na zeleno. Pripomínal okruhlú brošňu.
"Aktivovať respiračnú funkciu a všetky dostupné filtre!" stroho preriekol. Lara pocítila na prsiach jemné chvenie. Zamračila sa.
"Ak som správne pochopila, dali ste mi svoj respiračno-filtračný aparát?" precedila cez zuby. Nekomentoval, iba stroho prikývol. Nahnevane strhla malý predmet zo svojej hrude a pripla ho Marnaviánovi. "Ben, to nech vám ani nenapadne! Zabudli ste, že mám mutačný gén? Nech je to čokoľvek, ja to rozchodím. Moje telo si vytvorí protilátky, môžete povedať o sebe to isté?" prísne zatiahla.
"Nie, nemôžem. Ak ma zrak neklame, nikto nemá tepelný sken. Sú mŕtvy, všetci. Vyšlem núdzový signál. Niekto sa postará o telá a zistí, čo sa im narobilo."
"To by som nerobil." Upozornil múdro James.
"Počkajte Ben, James má pravdu, nevieme čo spôsobilo ich smrť. Môže sa jednať o nejakú nákazu, alebo jed. Ohrozíme priveľa životov, ak sa nepripravia. Hmmm... vyzerá to na nejakú otravu... Ben! Však ste nepili vodu z napájadla?" visela na jeho perách. Neodpovedal, iba uprene hľadel do jej oči. Šťavnato zahrešila, zhodila ruksak a skôr, ako stihol zareagovať, otvorila fľašu a napila sa.
"To bola poriadna sprostosť, ale asi najvhodnejšie riešenie daného problému. Ak sa Ben otrávil, či nakazil, vyrobíš mu protilátky." Sucho skonštatoval James.
"Úmyselne ste sa otrávili, výsosť?" šepol neveriac Ben.
"Nevieme, či je to jed, alebo nákaza a vôbec nevieme, či je vo vode. James sa pokúsi analyzovať vzorky z tej vody. Ale nemá nič na porovnanie. Nepozná zloženie tejto atmosféry ani hydro-systému. Toto tu, nám teda poriadne zamotá situáciu. A Orfézy... ktovie, ako na tom sú. Čo ak...", zmĺkla, pretože jej hlavou preletela neutešená myšlienka mŕtvych Luminasi.

Komentáre 7

aknit11 dňa 03.03.2017 - 00:05

Tak po dlhom časeÚsmevÚsmev

LanaSavara dňa 05.03.2017 - 21:23

Vyborny dielik. Chvilu mi trvalo kym som sa zorientovala . ÁnoÁno

elca5 dňa 06.03.2017 - 23:07

Po dlhom čase ale aj tak veľmi potešil :) A zas tak napínavo skončené :D

Lenka R dňa 07.03.2017 - 13:23

Jeeej , prijemne prekvapenie. Potesilo ma pojeacovanie Lary.

Skvely dielik ako vzdy. Uz teraz sa tesim na pokracovanie :-)

aknit11 dňa 11.04.2017 - 20:25

Dievčence prajem krásne sviatky, veľa vody aj vodky :-) aby zdravíčko poslúchalo a aby bolo veselo.

aknit11 dňa 11.04.2017 - 20:26

Dlho som do klávesnice ani neťukla, prepáčte, ale nie je mi v poslednej dobe dobre., snáď bude lepšie a potom sa polepším :-)

Lenka R dňa 14.04.2017 - 14:31

Dievcata aj ja vam vsetkym prajem krasne sviatky.

A Tinka, tebe hlavne vela zdravicka, to je to najdolezitejsie co potrebujeme vsetci.

Ked je clovek zdravy ma , mnoho priani , ale ked ochorie ma len jedno jedine, uzdravitcsa. Drzim ti palce.

ObjímamSlnkoSlnkoSlnko