Skočiť na hlavný obsah

Tamila

Pridal aknit11
dňa 24.10.2013 12:47

-ocko prosím ťa,odídeme ..prosím ťa!nebude to dobre.. Takmer plakala.Muž kedysi vitálny a fyzický mimoriadne príťažlivý,ale teraz už len ľudská troska,ktorej telo poznačila drogová závislosť sa šialene zasmial.
-kam by sme šli ty hlupaňa! na ulicu?! čo si myslíš ty hnusný pankhart! kde by som zohnal moje lieky?! Vyškieral sa s nepeknou grimasou,ktorá mu znetvorila tvár.Tamila smutne sklonila hlavu a po lícach sa jej rozkotúľali slzy.
-sľúbil si mi to..sľúbil si,že pôjdeš k lekárovi...Zašepkala zlomene.
-ty naničhodnica,ako sa opovažuješ?! Rozzúrene vyskočil a vyťal jej také silné zaucho,že drobné dievča spadlo na zem.Zdrapol ju za vlasy a dievča bolestne skríklo,zakryjúc si rukami tvár,lebo vedelo,čo bude nasledovať.Zúrivosť muža posadla a udieral do drobného telíčka až kým sa nevysilil,nehľadiac,kde ju zasiahne.Skrútila sa a potlačila vzlyky,lebo jej plač by ho len viac rozdráždil.Kričal na ňu najhroznejšie veci,ktoré v jej detskej mysli vyvolávali oveľa väčšiu bolesť,ako fyzické utrpenie.Keď jej telo stŕplo,takže bolesť takmer necítila, prestal.Unavene ju pustil,znechutene hundrúc ďalšie nadávky.
-prac sa mi z oči ty nehodný bastard! Zavrčal a zvalil sa opäť do špinavej postele.
-a dúfam,že si navarila,keď príde tvoj strýko a nebude jedlo,ešte ti pridá...Zaškriekal prešňupaným hlasom a obrátil sa jej chrbtom.Tamila sa ubolene pozbierala.Až keď vyšla na chodbu zaliali ju slzy.Vybehla von a utiekla do parku.Bolo chladno,jeseň udrela plnou silou,ale takmer necítila chlad.Keby aj cítila,nemala si čo obliecť.Mala len jednu hrubšiu vestu a aj z tej vyrástla.Vyškriabala sa na starý dub, úplne vzadu parku a vliezla do malého domčeka,ktorý tu bol od nepamäti.Skrútila sa,kolena si objala rukami a ubolenú hlavu zložila na ne.Telo ju bolelo a pálilo od množstva úderov.Horko sa rozplakala.Až keď sa jej niekto dotkol, vyľakane sa strhla.Stál tam Jacob a pozoroval ju.
-zase ťa mlátil? Zašepkal.Utrela si oči,aj nos,tým si len rozmazala krv po celej tvári.Vzdychol,kvôkol si k nej a čistou vreckovkou,ktorú vytiahol z vrecka,jej utieral tvár.Bol jej jediným priateľom.Chlapec od susedov,starší o celých päť rokov ju najskôr nemohol vystáť.Často sa sem utiekala a on považoval domček v korune starého duba za svoje územie a nechcel ju sem vpustiť.Pár krát ju vyťahal za vlasy a hrozil jej bitkou,aby ju odohnal,ale nepodarilo sa mu to.Vždy ho zarážalo,že dievča nikdy nezaplakalo,nech jej akokoľvek silno vykrúcal ruku,či ťahal za vlasy.Až kým ju jedného dňa nenašiel krvavú,dobitú plakať.Odvtedy jej nebránil,hľadať útočisko v korune starého duba.Vzdychla a nechala ho,aby jej poutieral tvár.
-kedy sa už konečne odhodláš a pôjdeš na políciu? Zaslúžil by si,aby ho zatvorili...
-nemôžem...otec je chorý...Zašepkala a mykla sa,keď jej opatrne otieral rozbitú peru.
-je to brutálny, vyšinutý feťák! Zavrčal nahnevaný.
-je to môj otec...Bránila ho.Vzdychol.
-nebola si dneska v škole,myslel som si,že ťa tu nájdem...jedla si?
-nie som hladná...Odvrkla.Vytiahol z vrecka zabalený sendvič a podal jej ho.
-Tamila jedného dňa ťa zabije...musíš ísť na sociálku,pomôžu ti...
-zatvoria ma v decáku...Zašomrala.
-ale nikto ťa nebude otĺkať a budeš mať pravidelnu stravu,teplé a čisté oblečenie a možno ti nájdu rodinu...pestúnov...Vzdychol.Vedel,že nemá zmysel ju prehovárať.Tamila bola veľmi tvrdohlavá.Myšlienka detského domova,bola pre toto dievčatko nemysliteľná.Niečoho sa veľmi bála,bála sa,že ju odhalia.Nikdy mu neprezradila,čo "to" nesmeli odhaliť,aj keď ju viac krát žiadal,aby mu to vysvetlila.Mala len desať,ale musela rýchlo vyzrieť,ak chcela prežiť.Bolo to prekrásne aj keď útle dievčatko,vzhľadom k svojmu veku,takže vyzerala oveľa mladšie,s plavými hustými vlasmi a najjasnejšími modrými očami,aké kedy videl, pôsobila na ľudí,ako nežný malý anjelik.
-kde máš bundu,je zima,prechladneš...Sklopila oči.
-nie je mi zima...Zašepkala hrdo.
-počkaj tu...O chvíľu sa vrátil a niesol v ruke chlapčenskú bundu.Prehodil jej ju cez plecia.
-viem,že je chlapčenská,aj trošku väčšia...ale aspoň ti bude teplo...mne je už mala,mama ju tak,či tak chcela vyhodiť...Vysvetľoval jednoducho.Mlčky ho pozorovala.
-prečo mi ju dávaš? ľutuješ ma?! Spýtala sa tvrdo.
-možno,sám neviem,zdá sa mi nespravodlivé,že ťa niekto môže takto týrať a beztrestné ti ubližovať...jedného dňa to zmením! všetkých takýchto budem trestať! budem,ako Elias,odišiel do akadémie,bude agentom FBI... Pevne preriekol.
Chvíľu ho zvedavo pozorovala.Zmraštila obočie,lebo prudká bolesť na sluchách jej naznačovala blížiacu sa katastrófu.Pevne zažmúrila a predýchavala náhlu slabosť.
-si v poriadku? Tamila? Počuješ ma?! V panike skríkol,keď blednúce dievča ochablo.Zdesene ňou zatriasol.
-nedotýkaj sa ma! Zašepkala zoslabnutá.
-musíš ísť k lekárovi,ublížil ti...
-nie,to nie je ono...toto je iné...stáva sa mi to...niekedy...
-musíš ísť k doktorovi...Naliehal úpenlivo.
-nie,Jacob...ja...je to niečo celkom iné...mám to od narodenia...
-ale čo? máš epilepsiu,alebo niečo také?!máš nejaký tumor?! Prestrašený sa spýtal.
-nie,len...len ...Zmĺkla.
-vidím zlé veci...Dodala rýchlo a zahanbene,lebo si myslela,že sa jej vysmeje.Chlapec na ňu vážne hľadel.
-aké zlé veci? Opatrne vyzvedal.
-ja...zabudni nato...je to hlúposť...a...Šepkala vyhýbajúc sa odpovedi.
-teraz,keď si to načala, mi to povedz! nedôveruješ mi?
-pravdaže ti dôverujem...Vyriekla rýchlo,keď sa zamračil.
-dievča od susedov...zrazí ju auto...umrie...už o chvíľu...Zašepkala previnilo.Jacob prekvapene zodvihol obočie.
-Tamila musíš ísť k lekárovi,ktovie čo ti vyviedli,možno máš poskodený mozog....Šepkal jej upokojujúco.Nahnevane na neho zagánila
-vedela som,že mi neuveríš!nemala som ti to povedať! nie som blázon! Skríkla nahnevane.
-nehnevaj sa,nemyslím si,že si blázon...ja len...že...Z vonku k ním doľahlo prudké škrípanie bŕzd,tupý naraz a rinčanie skla.Hneď nato hysterický krik.Tamila zmučene zaupela.
-práve umrela...Duto,zničená vyriekla.Jacob vystrelil von,do dverí stromového domčeka.Keď sa o chvíľu vrátil,neveriacky si ju premeriaval.
-musíš to niekomu povedať...možno je to tými údermi do hlavy....Začal zmierlivo.
-nechaj ma! choď preč!!! Skríkla rozčúlená.Chvíľu sa premeriavali,nakoniec chlapec vzdychol a odišiel.Odvtedy ho viac nevidela.Na druhý deň prišla správa,že ich starý otec zomrel a zanechal im značný majetok.Vdova so svojím mladším synom sa okamžite zbalila a odsťahovala do Texasu.Tamila z toho bola smutná.Bol to jediný človek ku ktorému sa mohla utiekať.Navyše ju veľmi mrzelo,že sa s ním takto rozišla.Až oveľa neskôr našla jeho odkaz,ktorý nechal u jej otca,aby sa mu ozvala,ak by niečo potrebovala,no otec sa jej neunúval jeho odkaz odovzdať.V domčeku našla teplé oblečenie,ktoré jej tu nechal.So slzami v očiach si na seba obliekla peknú novú bundu,tentokrát jej sedela a bola dievčenská.
O päť rokov neskôr.
-oci! musíme odísť,stane sa niečo veľmi zlé...prosím ťa...Dohovárala svojmu otcovi,ležiacemu na posteli v kokaínovom ošiali.Snažila sa ho zodvihnúť,ešte stále oslabená od hrozivej vidiny,ktorú práve prekonala.Hlava jej trešťala a od slabosti sa jej podlamovali nohy.
-kam by sme chodili....je tu fajn...Usmieval sa blažene,takmer nevnímajúc realitu.Zbytočne sa s ním Tamila nadrapovala,nedokázala ho zodvihnúť.Keď vošiel v náhlivosti strýko do ich malého,zatuchnuteho,ale vzorne vyupratovaného domu,podráždene zagánil na Tamilu
-kde máš otca?! Zreval a vtrhol priamo do spálne.
-čo si to urobil ty idiot?! Zahučal,keď videl porozhadzované balenia s kokaínom.Zdrapol ho pod krk a on okamžite precitol.Zasmial sa mu do oči.Kokaín mu dodal silu a odvahu.
-vytrel som im zrak! Šialene sa rozosmial a vytrhol druhému mužovi,zároveň sa ho snažil kopnúť.
-ty idiot!toto nás bude stáť krk! Tamila!!! Zreval strýko do obývacej izby.S malou dušičkou,vystrašená pribehla.
-okamžite si zbaľ veci,musíme odísť! Prikývla a vybehla zo spálne.Balenie jej netrvalo dlho.Nemala veľa oblečenia.Vmestilo sa do jednej malej cestovnej tašky.Nebolo to prvý krát,čo sa narýchlo balili a odchádzali,aj keď v Detroite ostali, takmer šesť rokov.Pred tým sa často sťahovali.Začula praskot dreva a tupé údery.Zdrevenela od hrôzy,jej predtucha sa začala plniť.Nedokázala sa pohnúť.Mala by utiecť,ale nedokázala vykročiť,jej nohy vypovedali poslušnosť.Iba sa jej pred očami odvíjali desivé útržky jej predtuchy.Keď zaznel prvý výstrel,roztriasla sa,ale paralyzovaná strachom sa stále nehýbala.V hlave jej rezonovala streľba,akoby to boli salvy z dela.Vnímala iba postavu za sklenenou výplňou dverí,ktorá sa opatrne približovala.Dvere sa pomaly otvorili a ako prvé zazrela hlaveň zbrane.Ešte stále neschopná pohybu,nevnímala mohutného tmavého hispánca.Vnímala iba revolver v jeho ruke,ktorá sa pomaly zodvihla a namierila na jej hlavu.Nehybne hľadela do hlavne zbrane,očami rozšírenými hrôzou a čakala, kedy to príde.Kedy stlačí spúšť.Odrazu španielský zahrešil,ruka s revolverom klesla a podišiel k nej.Surovo ju zdrapol za rameno a vliekol do obývačky.
-pozrite,čo som našiel...Zarehotal sa.Tamila sa konečne prebrala a vytrhla.Rozohnal sa.Vyhla sa úderu,ale zároveň jeho ruku zachytila a zahryzla do nej.Zavyl od bolesti a udrel ju do tváre.Zatmelo sa jej pred očami a spadla,ale hneď vyskočila a vrhla sa k dverám.Chytil ju druhý z mužov a sotil naspäť k prvému s hlasným rehotom a nechutnými poznámkami,posotil ju k tretiemu s ďalšou spŕškou nechutnosti,ktoré v jej mozgu stvárali hrozivú predtuchu,čo sa s ňou stane.Prvý ju surovo zdrapol a zodvihol za vrkoč,až mala pocit,že jej ho vytrhne.Udrel ju do tváre,až jej od bolesti vybuchli pred očami iskričky.Vtiahol ju až do obývačky.Tamile sa ušlo ešte zopár úderov,pretože sa bránila.Nakoniec sa jej podarilo mu vytrhnúť.Tentokrát sa rozbehla k svojej malej izbietke.Bola jej poslednou šancou.Mohla sa pokúsiť utiecť cez okno.Počula ich rehot,jej zdesenie a bolesť im pripadali zábavné.Zabuchla dvere,ale on do nich kopol a útle dievča odletelo a spadlo na zem.Zdrapol ju za vlasy a vliekol naspäť do obývačky.Vykríkla a skúšala si vyslobodiť vrkoč,ktorý si omotal okolo zápästia.Zdvihol ju zo zeme a udrel do tváre.Spadla,ale opäť ju za vrkoč vytiahol,zodvihol a hodil na veľký gauč.Bez varovania sa na ňu vrhol.Stihla sa odkotúľať,ale chytil ju za nohu a pritiahol späť.Kopla ho a na chvíľu sa vyslobodila.Rozzúrený skočil po nej a zrapol za vlasy.Znovu skončila na gauči.
-ty malá suka! teraz zaplatíš za svojho otca a strýka!!! Zreval nasrdený
Od hrôzy zdrevenela,až keď jej roztrhol tričko,precitla a začala kopať,aby mu zabránila sa na ňu zvaliť.Udrel ju,ale bolo jej to jedno.Nedokázala zniesť jeho hrubé dotyky,ktorými hanobil jej mladé telo.Pohrýzla ho a opäť začala kopať,ale vykrútil jej ruky a hlavu jej dvakrát udrel o čalúnenie gauča.Začala strácať vedomie,ale pud sebazáchovy jej nedovolil, vzdať sa.Nevedela,ako ho od seba odhodila,ale len na chvíľu.Rýchle sa zúrivý spamätal a vrhol k nej.Sprevádzali ho posmešné pokriky jeho dvoch spoločníkov.Opäť jej hlavou mlátil o drevené operadlo,čalúneného gauča. Vedela,že prehráva svoj boj a želala si,aby umrela.Keď sa ozval rozčúlený krik a streľba,takmer to nevnímala.Ktosi ho z nej zodvihol a odhodil.Studený vzduch,ktorý na jej nahej,ešte stále plochej hrudi vyvolal zimomriavky,ju prebral.Vydesená vyskočila a snažila sa zahaliť svoju nahotu.Nevedela,čo sa deje.Miestnosť bola odrazu plná ľudí.Dezorientovaná sa snažila stiahnuť si roztrhané tričko na prsiach.Všetko sa jej začalo rozmazávať a tak potriasla hlavou.Podišla k nej nejaká žena a rozprávala,že už je všetko v poriadku.Prehodila jej cez plecia deku a niečo sa jej pýtala.Nedokázala jej odpovedať, ako zhypnotizovaná hľadela do izby,kde na posteli ležal jej otec.Bezduché oči upieral do obývačky a ochabnutá ruka mu visela z postele.Na spánkoch mal veľkú krvavú dieru.Vytrhla sa žene a rozbehla k nemu.
-ocko!ocko! Kričala a zatriasla ním.Niekto sa ju snažil odtiahnúť od mŕtveho muža,ale ona sa opäť vytrhla a vrhla k nemu
-oci! Zakvílila kľačiac,si položila hlavu na jeho rameno.Slzy sa jej rozkotúľali po dobitej tvári a nevnímala nikoho,okrem bezduchých oči,svojho otca.Odtiahli ju od neho,ale ona sa dezorientovaná bránila,nemohla ho tu predsa nechať.Nemohla ho tu nechať,čo ak sa vrátia a ublížia mu.Bránila sa tak urputne,že ju museli priľahnúť dvaja policajti a žena,ktorá jej priniesla deku,jej pichla injekciu.Ako v polosne,spomalene klesla a keď sa jej oči už,už zatvárali zahliadli v rohu miestnosti strýka.Sedel na zemi opretý chrbtom o stenu.Po celej stene sa tiahla krvavá stopa,ako klesal po smrtiacom údere guľky priamo medzi oči.Otrasená na pokraji nervového zrútenia sa poddala mdlobám.
Otvorila oči a niekto sa jej milo prihováral.Chcela sa posadiť,ale bola pripútaná na lôžku.Všetko ju bolelo a videla len na jedno oko.Opäť ju pochytil záchvat paniky a snažila sa vyslobodiť spod remeňov,ktorými bola pripútaná.Niečo jej pridali do infúzie a opäť sa niekam prepadla.Zobudil ju smäd.Už videla na obidve oči,aj keď veľmi rozmazane a mlčky sa poobzerala po miestnosti.Už nebola pripútaná.Prudko sa posadila a zároveň zastonala od bolesti.Zovrela si hlavu do rúk,pretože mala pocit,že jej niekto v hlave kope krompáčom za temennou kosťou.
-opatrne,máš silný otras mozgu Tamila...Ozvalo sa spod okna.Hlas jej znel tak povedome.Pomaly sa zadívala na vysokého muža sediaceho pod oknom.Nepoznala ho,ale jej hlas sa jej pozdával veľmi známy.Hľadela sa na neho,ale obraz sa jej stále rozmazával a tak nevidela,kto je to.Vedela len,že je veľmi vysoký a mohutný.Vstal a podišiel k nej.Reflexívne sa odtiahla.
-nikto ti už neublíži Tamila...Zašepkal jej nežne,keď videl jej reakciu,malého splašeného zvieratka.
-už si v bezpečí...
-kde je otec ? Zašepkala.Vzdychol.
-odišiel Tamila...
-ka...kam odišiel? Bezbranné vyjachtala.
-už sa nevráti...Pokývala hlavou a spustila sa opäť na lôžko.Zarmútené privrela oči.Vedela to,ale nechcela si to pripustiť.Nakoniec ju otec opustil,presne tak,ako sa jej vždy vyhrážal.Nikdy ju naozaj nechcel,ale ona ho presvedčí.Presvedči,že ju potrebuje.Starala sa o neho a strýka,udržiavala domácnosť.Presvedči ho,že ju potrebujú.Nemala kam ísť,veď kam by šla?
-Tamila...Zašepkal
-nechajte ma prosím...Ticho,ale pevne preriekla.Vzdychol a vyšiel z izby.Ležala a utápala sa vo svojom smútku.Neskôr prišiel lekár a ona nechcela,aby sa jej dotýkal.Snažil sa jej vysvetliť,že jej chce len pomôcť,ale ona mu neverila.Nedôverovala nikomu,hlavne nie mužom.Keď jej rozopäl košeľu,aby ju vyšetril,začala sa brániť a kopať.Nezniesla,aby sa jej dotýkal.Odkopla ho od postele a skotúľala sa na zem.Dopadla tvrdo,ale bolo jej to jedno.Pri páde si vytrhla infúziu,stonajúc od bolesti sa zozviechala a vrhla sa do kúta miestnosti.Zdesená sledovala,ako sa k nej približuje.Nepočula,čo jej hovorí,v hlave jej búšilo a panická hrôza ju zadúšala.Keď bol celkom blízko v panike do neho sotila a rozbehla sa k dverám.Niekto v nich stál,ale ona ho nedokázala rozoznať.Videla len rozmazane,ale určite to bol niekto z kumpánov jej otca.Neraz si k nej dovoľovali,potľapkávali ju,štípkali,dokonca jej dávali neslušné návrhy.Častokrát ju zachránil len útek. Rozbehla sa k oknu.Zmobilizovala svoje posledné sily,z hrdla sa jej vydrali bolestné stony, ale vyskočila na obločnicu.Vyliezla na parapetnú dosku.Bola to akási terasa a tak zoskočila a bezhlavo sa po nej rozbehla.Nevedela kam to vedie,ani kde sa to vlastne nachádza.Jedno vedela iste.Je v nebezpečenstve. Uvedomovala si,že z akéhosi dôvodu dobre nevidí,ale strach ju poháňal a tak bežala ďalej.Už bola takmer na konci,keď z posledného okna niekto vyskočil.Zjavil sa tesne pred ňou,akoby vyrástol zo zeme a zovrel ju v pevnom objatí.Začala sa metať,hneď nato pocítila bodnutie do stehná a prepadla sa do tmy.
-čo to stváraš Tamila....Počula káravý hlas,tesne predtým,ako zaspala.
V miestnosti sa niekto rozprával.Spod privretých viečok ich pozorovala.Opäť bola pripútaná.Pohla rukou v remeni.Skúšala,či ju dokáže vytiahnúť,ale remeň bol príliš tesný.
-preberá sa...Upozornil ten hlboký hlas.
-Tamila,počuješ ma? Zahľadela sa do tváre toho muža,zažmurkala,ale zrak sa jej nevyjasnil.Videla len rozmazané šmuhy.
-Tamila,je tu lekár a potrebuje ťa vyšetriť...Vysvetľoval jej jemne.
-ne...nedotýkajte sa ma....Prestrašene vyhŕkla a zamykala remeňmi.
-upokoj sa!nebude sa ťa dotýkať,ak si to neželáš...ale upokoj sa...si v bezpečí,si v nemocnici...Prestala sa mykať.
-dovolíš lekárke...žene,aby ťa vyšetrila?
Na chvíľu sa zamyslela.Opatrne prikývla.Muži na seba pozreli a vyšli z miestnosti.Po chvíli niekto opäť vošiel a podišiel k posteli.
-ahoj Tamila,ja som doktorka Marvesová,ale volaj ma Bianca...pozriem sa na tvoje rebrá,áno? neublížim ti,len skontroľujem,ako sa zrástajú...môžem? Jemne jej vysvetľovala.Prikývla.Opatrne jej rozopla košeľu a začala prehmatávať jej hrudník a brucho.
-neskôr,ak sa budeš chcieť prezliecť,z tejto košele v stolíku máš oblečenie...Vysvetľovala jej,pretože si všimla,že rukou v remeni si neustále sťahuje košeľu v snahe zakryť si stehná.
-bolí toto Tamila? Stláčala jej miesto na bruchu.Pokrútila hlavou
-a toto? Dievča zaťalo zuby.Lekárka si uvedomila jej reakciu.
-bolí to? Prikývla.
-čo toto? Tamila musíš mi odpovedať,prosím...Nabádala ju.
-trošku...Zašepkala.
-a keď stláčam boli to?
-máte melodický hlas...aké máte vlasy,k hlasu by vám pristali mahagónové... Vyriekla zamyslene.Doktorka sa prekvapene vzpriamila.
-Tamila,ty ma nevidíš?
-iba niečo...Odpovedala ticho.
-a čo vidíš Tamila?
-je deň,táto izba je biela....vy ste nižšia a máte na sebe niečo zelené....Lekárka sa zhrozene pozrela na muža,ktorý stál pri dverách.
-zavoláme neurológa a očného...a potrebujem okamžite CT-hlavy...
-odkedy sa ti zhoršil zrak Tamila? Obrátila sa k nej.Pokrčila plecami.Muž v miestnosti sa znepokojene zamračil.Osamela.Pokúšala sa, vyslobodiť si ruku.Cítila sa veľmi bezbranná a strach ju nabádal,že to musí dokázať.Skrútila sa,aby sa zubami dostala k remeňom.Bolelo to,ale po chvíli sa jej podarilo,uvoľniť remeň.Zhlboka dýchala,aby nápor bolesti,čím skôr ustal a aby polapila dych,ktorý od prílišnej bolesti nedokázala dostať do pľúc.Voľnou rukou si už jednoducho rozopla druhy remeň.Zliezla z postele.Nohy sa jej podlamovali a pred očami sa jej ,aj tak už nejasná miestnosť rozhojdala.Chytila sa postele.Videla obrys nočného stolíka.Otvorila ho.Potešila sa,keď v ňom našla oblečenie,presne ako povedala tá doktorka.Nahmatala spodné prádlo a obliekla si ho.Hmatom zistila,kde majú športové nohavice predný diel a tiež si ich obliekla.Nahmatala švy na tričku aby si ho neobliekla naopak a natiahla na seba vrch športového oblečenia.Obula si botasky a vstala.Videla obrys dverí,ale vrazila do rohu postele.Zaupela,ale pobrala sa k dverám.Chcela odtiaľto odísť.Vedela,že je to nejaká nemocnica,ale ona chcela ísť preč.Musela ísť za otcom.Určite bol nevládny,od svojich "liekov" Musela mu pomôcť,inak bude zase na ňu kričať a zbije ju.A musí ho presvedčiť,aby ju neposlal preč,uprosí strýka,ten ju často zachránil pred tvrdou bitkou,keď si nesplnila včas povinnosti,alebo keď nepriniesla dostatok peňazí na jeho "lieky" Potichu otvorila dvere a vyšla na chodbu.Vrazila do akéhosi stojana,neskoro si všimla obrys.Postupovala popri stene opatrne ďalej.Vyšla z jednej chodby a zahla do druhej.Pri výťahu sa postavila vedľa čakajúcich ľudí.Vošla s nimi.
-na prízemie prosím...Poprosila nejakú ženu.Cítila,že na ňu prekvapene pozerajú.Nebolo to po prvý krát.Zvykla si,že ľudia na ňu hľadia s ľútosťou.Väčšinou bola sama modrina.
-mala som autonehodu...Zašepkala,aby zmiernila ich úprené zízanie.Väčšina z nich sa zahanbila a prestali na ňu vyvaľovať oči.Vyšla z výťahu a pobrala sa za svetlom.Musel to byť východ.Vrazila do sklenenej výplne.
-si v poriadku dievčatko?! Podišla k nej jedna žena.
-a...áno,ale nevidím...teda len obrysy a potrebujem sa dostať von....prosím vás, nemohli by ste ma vyviesť? asi som precenila svoje sily...
Poprosila ticho.Žena ju jemne chytila za ruku a viedla ju cez vchodový vestibul.
-nemala by si byť v nemocnici?
-už som v poriadku,prepustili ma,vonku ma čaká ocko,len sa ešte nedokážem orientovať...Usmiala sa a poďakovala.Žena od nej odišla a ona sa posadila na lavičku.Slnečné lúče ju hladili a tak im nastavila tvár.Na chvíľu len tak sedela,potom sa zodvihla.
-prosím vás neviete mi povedať,ako sa dostanem do Bournovej štvrte? Spýtala sa náhodného okoloidúceho.
-sú to dva bloky odtiaľto...choď len rovno za nosom,nemôžeš to minúť...Prikývla,poďakovala a pohla sa.Celé telo ju bolelo,ale v duchu sa zahriakla.Nebolo to prvý krát.Veď to prejde.Zajtra to bude lepšie,pozajtra ešte lepšie a za pár dni si ani nespomenie na bolesť.Len nesmie otca,alebo strýka nahnevať.Vyhne sa bitke.Striasla sa pri pomyslení na otca.Tak odporne na ňu niekedy hľadel,akoby nad ňou rozmýšľal,ale veľmi zlým spôsobom.Bol to jej otec,no niekedy sa ho bála.A ten hrozný sen,čo mala.Zachvela sa.Ako sa dostala do nemocnice? Možno sa otec zľakol,že jej veľmi ublížil a zavolal doktora.Nevedela si spomenúť,čo sa vlastne stalo.

Elias vošiel do izby a prekvapene sa poobzeral.Posteľ bola prázdna.Vyšiel na chodbu a ponáhľal sa k recepcií
-pacientku z 108-čky? odviedli ste ju na ct-vyšetrenie?
-doktorka ju objednala,ale až na poobedie,nebolo miesto
-kde je teda? Sestra na neho vytreštila oči a ponáhľala sa do izby.Keď zazrela prázdnu posteľ,rýchle sa poobzerala po chodbe.
-bola predsa pripútaná,nepodali sme jej sedatíva..preboha!to dievča nič nevidí...Sestra sa rozbehla po chodbe.Elias vbehol do izby a skontroloval terasu.Vydýchol si,keď ju chytil na konci terasy naposledy,delil ju len meter,aby sa zrútila zo strechy.Až neskôr sa dozvedel,že nemá samovražedné sklony,ale je slepá.Zovrelo mu srdce.Bola ako zranený zajačik.Nežná,drobná a veľmi,veľmi doráňaná.Ako na duši,tak aj na tele.Spomenul si na svojho brata Jakoba.Vždy sa rozčuľoval,že by mal niekto zakročiť a pomôcť tej malej od susedov,ako ju volal.Vždy si myslel,že preháňa a dramatizuje.Neskôr sa odsťahovali a on nato zabudol.Po rokoch,keď ho sem vyslali ako vyšetrovateľa v prípade vojny a nekontrolovateľného vraždenia v drogových karteloch ,prišiel nato,že Jacob nepreháňal a to dieťa, celé tie roky týrali a celkom určite ju aj znásilňovali,alebo predávali.Nezniesla mužský dotyk.Bránila sa.Zažila obrovský šok,keď videla dokonať svoju otca a strýka takým brutálnym spôsobom a sama takmer zahynula.Teraz sa dostala z oddelenia a bola niekde vonku.Museli ju nájsť.Bola takmer slepá a ten brutálny vrah na slobode..Záchrana prišla práve včas.Suseda počula výstrely a privolala políciu.To Tamile pravdepodobne zachránilo život.Dvaja hispánci boli pri prestrelke zastrelený,ale jedného zatkli.Hliadka,mladý policajti,ktorý ledva vyšli z akadémie si počínali veľmi neopatrne a prv ako ho transportovali,vytrhol nepozornému mladíkovi revolver,čo sa im v tej chvíli stalo osudným.Oboch zastrelil a ušiel.Elias sa spamätal a vyhlásil pátranie.Polícia celého okresu sa pustila do pátrania po týranom dievčatku.Bola ich korunný svedok.Mohla usvedčiť vraha policajtov.Bez jej svedectva by to bolo len náhodné zabitie policajtov na ulici,neznámym páchateľom.Na druhej strane,bola vo veľkom nebezpečenstve.Pre toho brutálneho chlapa predstavovala hrozbu.Bola jeho jednosmerným lístkom na popravisko.A bola taká doráňaná a takmer slepá,mohlo ju kedykoľvek zraziť auto,alebo sa jej stav mohol zhoršiť a mohla podľahnúť.Zavrčal,nahnevaný sám na seba.Bola vydesená a spútaná,takže nikomu by ani nenapadlo,že sa dokáže oslobodiť a odísť z nemocnice.

Pomaly postupovala.Ľudia do nej vrážali,čo jej spôsobovalo bolesti.Snažila sa im vyhýbať,ale bola to frekventovaná ulica.Prešla prechod pre chodcov vtedy,keď začula zvukovú signalizáciu pre slepých.Zase do nej niekto vrazil.Zaupela,ale pokračovala.Uvedomila si,že už zo zvyku mu vytiahla peňaženku.Kradla.Musela,inak by bola viac bitá,ako sýta.Keď otec nemal svoje opiáty,jeho abstinenčné príznaky a zúrivosť,boli desivé.
Prešla dva bloky a úľavou si vydýchla.Zazrela kostol svätého Mikuláša,bola skoro doma.Ponáhľala sa chodníkom.Už spoznávala okolie,aj keď bolo všetko rozmazané.Skryla sa za strom,vytiahla peniaze z peňaženky a strčila si ich do vrecka.Poutierala ju a vhodila do smetného kontajnera.Podišla k ich domu a takmer vybehla po schodoch.Dvere boli zamknuté a na dverách nejaká žltá páska.Nevidela,čo je na nej napísane.Zabúchala,ale nikto jej neotváral.Otec asi niekam odbehol,aj keď v poslednej dobe,takmer nevychádzal.
-Tamila?! Ozvalo sa za ňou prekvapene.Spoznala po hlase susedu.
-pani Rastová,nevideli ste otca? Spýtala sa ticho.
-tvojho otca?! Ohúrene zhíkla
-ja...nemôžem ho nájsť...a...ani strýka...nahnevá sa na mňa...a..Zajakávala sa na pokraji sĺz.
-ale ťa doriadili drahé dieťa...
-ehmmm...bola som nešikovná a spadla som pani Rastová...ak ste nevideli otca...Zahriakla ju,aby sa ďalej nevypytovala a obrátila sa jej chrbtom
-ak chceš môžeš u mňa na nich počkať...Navrhla jej zamyslene suseda.
-nie...pôjdem sa poprechádzať do parku a...počkám tam na nich,ďakujem vám...
Zašepkala.Rýchle prešla cez cestu.Dvakrát zakopla a takmer spadla.Vošla do parku a ponáhľala sa celkom do zadu.Z vypätím všetkých síl sa začala škriabať na dub.Bolo to jej útočisko,tu bola v bezpečí.Smrteľne vysilená sa dostala hore a v bútlavine duba,ukryla peniaze do mikrotenoveho vrecka k ostatným,ktoré si nechávala na horšie časy.Počula sirény a krik,tak sa pritlačila za hrubý konár.Akosi v podvedomí cítila,že to ju, hľadajú.Netušila prečo,ale predpokladala,že kvôli tomu, že odišla z nemocnice.Ale veď to nebol zločin.Prebehli popod dub a ona ani nedýchala.Nerozoznala ho,ale počula po hlase aj toho mohutného muža.Všetci ju hľadali a kričali jej meno,ale ona sa bála vyjsť so svojho úkrytu.Keď prehľadali park ten "veľký muž" rozkázal priviesť psy.Nebo,akoby jej držalo palce sa zatiahlo a o chvíľu už lialo,ako z krhly.Vydýchla si,vedela,že psy nezachytia jej stopu,umyje ju dážď.Pomaly sa uložila na úzke lôžko a prikryla sa zvlhnutou dekou.Kedysi jej ju tu nechal Jacob,aj mnoho ďalších potrebných veci.Zaspala vyčerpaním.Snívali sa jej hrozné nočné mory a ona sa stále strhávala.Bolo jej zima,nevoľno a hlava jej trešťala.Nevedela,ako dlho tam ležala,ale keď konečne nadobudla vedomie,cítila sa oveľa lepšie.Uvedomila si,že je hladná a veľmi,veľmi smädná.Jej zrak sa očividne spamätával.Už sa jej darilo chvíľami zaostriť.Našla sucháre,ktoré si tu nechávala na "zlé dni" ,keď doma nedostala za trest jesť a dve fľaše vody.Vzdychla a vykukla.Vonku bola noc a tak sa vrátila dnu.Nemalo zmysel ísť teraz domov.Otec aj strýko určite spali.Posadila sa o oprela si hlavu o drevenú stenu domčeka.
"otec ma zderie z kože...teda ak ho nájdem,ten muž povedal,že odišiel...prespím do rána a potom ich oboch pohľadám" Pomyslela si,vytiahla z fólie bundu,ktorú jej tiež kedysi dal Jacob,obliekla si ju a vrátila sa na svoje biedne lôžko.Pozakrývala sa a snažila zaspať.Neschádzal jej z mysle ten "veľký muž" ako ho v duchu volala.Mal príjemný hlas a niekoho jej pripomínal,ale nemohla si spomenúť koho.Jedno vedela iste,bol priveľký.Zachvela sa pri pomyslení,že by ju udrel."určite by mi hneď dolámal nos,alebo čelusť...ktovie,prečo ma tak hľadali...možno som niečo vyviedla...čo ak som urobila niečo zlé?...veď prečo by hľadali dievča,ako som ja...kvôli odchodu z nemocnice? nie,to je smiešne...komu už len záleží,na niekom, ako ja? najskôr sa vyspím a potom tomu prídem na koreň" Sny ju budili a tak sa dvakrát strhla,spotená,vydesená.Až keď si uvedomila,že je v bezpečí,splašené srdce sa jej v hrudi upokojilo a ona opäť zaspala.Prebudila sa,keď ju slnko ,pomedzi štrbiny v doskách,pošteklilo na tvári.Posadila sa.Bolesti takmer necítila,ohmatala si tvár a uvedomila,že opuchy už takmer zmizli."ktovie ako som tu dlho...otec ma dorazí!.." Vtedy ju zasiahlo poznanie plnou silou.Spomienky sa jej rojili v hlave a ona len zmučene zastonala.Schúlila sa,zakryla rukami tvár a rozvzlykala.Plakala, až kým si vyčerpane nezložila hlavu na svoje lôžko.Zase ju zmohla únava a zaspala.

-ahoj Jacob...
-braček,čo halabušíš hneď tak zrána?....Ozval sa rozospatý hlas.
-potrebujem tvoju pomoc...pamätáš sa nato dievča...na Tamilu? V slúchadle na chvíľu stíchlo.
-samozrejme,že si pamätám,doťahoval si si ma kvôli nej...čo je s ňou?
-hľadáme ju...nevieš...ehmmm...priatelili ste sa...hľadáme ju,už dva týždne...akoby sa pod zem prepadla
-je v poriadku?! Prerušil ho rozrušený.
-ani veľmi nie...to je to...nevieš kam by šla,keby bola v úzkych?
-ak mi nepovieš,čo sa stalo,nepoviem ti,kde ju hľadať! Zvolal prudko.Elias vzdychol.V rýchlosti mu vyrozprával skrátenú verziu.
-vedel som,že ju jedného dňa dorazia,ale nikto mi neveril...chudera Tamila...
-mal si vo všetkom pravdu a ľutujem,že som ti neveril,ale teraz mi povedz,kde by som ju našiel...
-vždy sa utiekala do domčeka v parku...keď dostala výprask,tu si lízala rany...je celkom vzadu,v korune obrovského duba,nevidieť ho,zospodu,nikto o ňom nevie..
-kde presne to je? Jacob mu vysvetlil,kde presne sa domček nachádza.
-ako je na tom,bola veľmi dobitá? Priškrtene sa spýtal Jacob.
-mala dušu na jazyku a je taká vydesená,že kedykoľvek sa k nej niekto priblíži,bráni sa ako zmyslov zbavená...
-daj mi vedieť,ak tam bude...možno by so mnou hovorila...rád by som jej pomohol...Bratia sa rozlúčili.

Škrípanie vrát na domčeku ju prebudilo a upozornilo na nebezpečenstvo.Vrhla sa z lôžka do rohu miestnosti,schúlila sa a zakryla si rukami hlavu.Eliasovi sa v hrudi niečo pohlo.Hľadel na tu chvejúcu sa kôpku nešťastia v kúte miestnosti a najradšej by do niečoho vrazil od zúrivosti.Kvôkol si,aby nepôsobil takým mohutným dojmom.Mlčal,aby ju ešte viac nerozrušil a aby si zvykla na prítomnosť osoby v jej "bezpečnom domove" Po chvíli,ako sa nič nedialo,nesmelo vykukla
-Tamila...neublížim ti...Šepkal,aby sa nevyľakala.Prekvapene zažmurkala.Videla ho celkom zreteľne.
-kto ste a čo tu chcete? Vyhŕkla nepriateľský,pevným hlasom.
-hľadáme ťa už dva týždne Tamila...
-dva týždne? Neveriacky vydýchla.Pozoroval ju.Bola vychudnutá a veľmi bledá,ale opuchy z tváre sa pomaly strácali,sinky bledli,aj hybnosť mala oveľa lepšiu.
-vidíš ma Tamila? Spýtal sa.Prikývla.
-vidíš ma zreteľne,nie len obrysy? Opäť prikývla.Vystrel k nej ruku.
-poď Tamila,pôjdeme odtiaľto...Odtiahla sa.Mal pocit,že sa vtlačila do steny domčeka.Z celej jej bytosti sršal odpor a nesúhlas.
-neublížime ti Tamila...chceme ti iba pomôcť...Neveriacky,podozrievavo sa na neho zahľadela a pokrútila hlavou.Zvláštne,mala také krásne modré oči,že sa v nich strácal.Všetky emócie sa v nich odzrkadľovali.
-Tamila,poď so mnou...nikto ti neublíži...
-choďte preč...Zašepkala.Vzdychol a postúpil o krok bližšie.Už by na ňu dočiahol,keby natiahol ruku.Zdesenie,miešané so vzdorom v jej očiach ho nenechalo na pochybám,že dobrovoľne nepôjde.Vzdychol,nenávidel sa zato,čo musí urobiť.Skôr,ako si vôbec uvedomila,čo sa deje,priskočil k nej a do stehna jej cez oblečenie bodol injekciu so sedatívami.Zmohla sa len na slabý odpor a ochabla.
-prepáč Tamila...Zašepkal a zodvihol ju do náručia.Vyniesol ju von.Pripevnil ju na seba,aby mu pri zostupe z košatého duba nevypadla.Opatrne zostupoval .Tesne nad zemou ju podal do náručia zdravotníkov.

Zase ju prebudil smäd.Vedela,kde je.Bola to zase nemocnica.Pozrela sa smerom k oknu a zamračila sa.Okno bolo zamrežované.Nebola pripútaná,ale keď pozrela k dverám,bolo jej jasné prečo.Dvere nemali kľučku zvnútra.Do ruky jej tiekla infúzia a ona siahla na stolík,kde stál pohár s vodou.Pohár bol z mäkkého plastu.Zamračila sa.
-kde som to? je to väzenie?
Sedela na posteli a uvažovala.Všimla si kameru v rohu miestnosti.Dvere sa otvorili a dnu vošla sestra.S úsmevom ju pozdravila a položila jej do lona podnos s jedlom.Podobne,ako pohár,všetko bolo z mäkkej umelej hmoty
-kde som to? Spýtala sa rozpačito.
-o chvíľu príde lekárka,všetko ti vysvetli Tamila...teraz sa najedz...potrebuješ sa fyzický zotaviť...
Tamila si pomyslela,že nie je nič zlého na tom,aby sa najedla.Opatrne žula,jej sánka bola ešte citlivá,aj keď už nie bolestivá.Jedlo bolo viac menej kašovitej konzistencie.Naozaj sa o chvíľu zjavila staršia pani,celkom určite po päťdesiatke.Jej tvár mala veľmi dobrosrdečný výraz,aj keď niečo v jej očiach prinútilo Tamilu ostať ostražitou.
-ahoj Tamila,ja som doktorka Parselova,som tvoja ošetrujúca lekárka..
Tamila na chvíľu spustila plastovú lyžičku.
-kde som to? Spýtala sa
-si na psychiatrickej klinike...Tamila sa prudko nadýchla.
-prečo? Bez záujmu sa zase pustila do jedla.
-Tamila zažila si obrovský šok a zaobchádzali s tebou veľmi brutálne...chceme ti pomôcť prekonať tie psychické traumy...
-nepotrebujem pomoc,som v poriadku...Odvetila chladne.
-Tamila my nie sme tvoji nepriatelia..naopak,chcem sa stať tvojou priateľkou a pomôcť ti...
-žena,ako vy, sa spriatelí s dievčaťom,ako ja? to pochybujem...som pre vás záznam v šuplíku,kde si budete zapisovať všetko,čo vám poviem a urobíte si zo mňa ukážkový prípad amnézie,alebo niečoho podobného...
-tak to naozaj nie je,videla som toho v živote dosť...a viem,že na teba kedy-vtedy doľahne postraumatický šok...som tu preto,aby som ťa nato pripravila a pomohla ti to prekonať...Tamila do nej zabodla svoj podozrievavý modrý pohľad a chladne sa usmiala.
-no keď myslíte? ako dlho tu budem musieť ostať?
-to závisí od tvojej spolupráce...niekto je tu zopár týždňov,niekto zopár mesiacov...máme tu dokonca pacientov,ktorý u nás doslova bývajú...cítia sa tu bezpečne...
-vyzerá to tu ako väzenie...toto na nich pôsobí bezpečne?
Priamo sa spýtala.Žena sa usmiala.
-tu stráviš len zopár dni,potom pôjdeš na izbu s jedným milým dievčaťom..musíš nás pochopiť...vždy na začiatku pacienta na chvíľu izolujeme,aby sa aklimatizoval a vyrovnal so situáciou...bola si veľmi vydesená,nevedeli sme ako budeš reagovať,po prebudení...nemohli sme ťa hneď nechať s ostatnými...
Prikývla.
-ešte niečo? nejaké pravidla,niečo? Spýtala sa hľadiac do taniera.
-nie,tvojím jediným pravidlom a povinnosťou je sa zotaviť fyzický o psychiku sa postaráme my...
Tamila sa takmer posmešne usmiala.
-a keď ma tak ukážkovo zlepíte dokopy,kam pôjdem potom?
-verím,že sa nájde prívetivá pestúnska rodina,ktorá sa ťa ujme...a v každom prípade si v starostlivosti a ochranou štátu...
-to znie tak patrioticky...Preriekla posmešne,ale veľmi chladne Tamila.
Lekárka odišla.Elias sedel v ordinácií lekárky.
-ako to prebiehalo?
-je odmeraná,chladná až cynická...ale to je úplne normálne,je to reakcia,obrana na niečo nové,strach z budúcnosti...teraz bude pár dni vzdorovať,vybuduje si okolo seba múr chladu...ale potom, postupne sa uvoľní...keď zistí,že jej nikto nechce ublížiť...
-bude schopná vypovedať? dosť nás tlači čas...
-to sa nikdy nevie,možno spomienky pochová kdesi hlboko,aby sa zbavila hrôzy,ktorú prežila a nebude chcieť otvoriť tu Pandorinu skrinku,alebo sa toho bude chcieť zbaviť a dostať to zo seba tým, že prehovorí...ako ďaleko ste pokročili?
-zistili sme,ze Tamila nebola v príbuzenskom pomere s bratmi Barnadovými...nevieme,kde sa tam vzali...preverovali sme ich identitu a podľa záznamu majú len šesť rokov...neexistuje o nich žiaden ďalší záznam...pravdepodobne si vytvorili nové identity...ľudia tvrdia,že keď sa prisťahovali, mali zo sebou osemročné dievčatko...prihlásili ju do školy,predstavili sa,ako bratia,udomácnili sa,nikomu nepripadali podozrivý,všetci boli modrooký blondiaci...neskôr si všimli,že dieťa je dobité,hlavne tá suseda,ale nikto sa do toho nemiešal...dievča sa túlalo,nechodilo pravidelne do školy...ale suseda tvrdila,že bola veľmi milá,taký malý anjelik...prehľadávame databázu nezvestných deti,ale štáty sú obrovské...vrah je zatiaľ ešte na úteku ale je hľadaný federálne,zabil dvoch policajtov a tých dvoch nešťastníkov...práve preto identita Tamily...musí ostať v anonymite..

Tri dni ju držali v izolácií.Bola dosť inteligentná nato,aby si uvedomila,že sa musí správať pokojne a vyrovnané,inak sa z izolácie nedostane.Na štvrtý deň ju umiestnili na izbu s dievčaťom,ktoré neustále rozprávalo.Rozprávalo z cesty,veci,ktoré vôbec nedávali zmysel,chvíľami opakovala svoje nezmyselnosti,chichotala sa o chvíľu nariekala.Tamila si to nevšímala.Nechala ju nech rozpráva,nech sa smeje,nech plače.Správala sa,akoby tam ani nebola.Nerobilo jej to problém.Jej otec sa často takto správal,keď nemal drogy,alebo keď skombinoval viaceré a úplne sa stratil vo svojich fantaziach.Tamila spozornela,iba keď stíchla.Vedela,že by to mohlo byť nebezpečné.Ticho bolo vždy nebezpečné.Dievča, akoby si len teraz uvedomilo,že ma spolubývajúcu.
-odkiaľ si prišla? Zvedavo sa spýtalo.
-neviem,nepamätám si...Zaklamala Tamila.
-nič si nepamätáš? Pokrútila hlavou.Dievča zmĺklo a chvíľu si už zase štebotala sama pre seba.Tamila sa poobzerala po izbe.Podišla ku skrini a otvorila ju.všimla si,že v nej bolo veľa oblečenia,ale nebolo jej.
-to ti priniesla sociálka...Zameralo sa dievča zase na ňu.Pokrčila plecami.
-je tam pekná blúzka...ta červená...Ukázala prstom na šifónovú látku.
-nechaj si ju,ak sa ti páči...Ponúkla ju Tamila.Dievča natešene zvýsklo a okamžite si blúzku prenieslo do svojho šatníka.Bola od nej staršia,aj vyššia.Blúzka jej musela byť tesná,ale tešila sa z nej akoby jej padla, ako uliata.
-ja som Lilly...
-Tamila...
-to si pamätáš?
-nepamätám,ale tak ma oslovovali,tak sa asi tak volám...
-musí to byť fajn,nič si nepamätať...
-myslíš?
-môžeš začať od začiatku,nič ti nezväzuje ruky,žiadne výčitky...ani emócie...nič...Prehovorila ticho Lilly.
-takto som nad tým neuvažovala,možno máš pravdu...ako to tu funguje...
-teraz máme poobednajší kľud na lôžku,potom si pôjdeme zašportovať a bude večera...po večery je voľný program,kúpanie a spanie...ráno,ako prvé, ranná toaleta ,potom si pohovoríme v kruhu,čo ma kto nového,potom budeme maľovať,alebo niečo vyrábať...neskôr je obed,poobede máš čas porozprávať sa s doktorkou,sú návštevy...kľud na lôžku a tak dookola...
Zasmiala sa,akoby povedala niečo vtipné a už zase sa zatvorila vo svojom svete.Tamila sa natiahla na posteli a pokúšala sa zaspať.Nezmyselné rozprávanie dievčaťa ju uspávalo.Až keď ju sestra ohlásila,otvorila oči a prudko sa posadila.
-Tamila máš tu návštevu...Zodvihla sa z postele a pobrala sa za sestrou.Doviedla ju do návštevnej miestnosti.Vošli dvaja muži.Jeden bol vyšetrovateľ,ktorý ju našiel,toho druhého jej predstavil ako svojho kolegu.
-ako sa cítiš Tamila? vyzeráš oveľa lepšie...
-no keď to tvrdíte?asi to tak bude... Pokrčila plecami.
-Tamila nerád by som jatril tvoje rany...ale...situácia si vyžaduje urýchlene jednanie...takže sme prinútený požiadať ťa o spoluprácu...
-mám nejaké rany? Bez záujmu sa spýtala.Zamračene sa na ňu zadíval.
-vidíš ma Tamila?
-samozrejme,prečo by som vás nevidela...
-jeden čas si mala problém so zrakom
-naozaj?! Znovu úplne bez záujmu sa spýtala.Elias neveriacky hľadel na to útle stvorenie.Ešte stále mala na vyblednuté modriny,aj keď už takmer zmizli.
-Tamila na čo si pamätáš? pamätáš si na mňa?
-bodli ste ma do nohy,ale neviem prečo...Ticho preriekla.
-ako sa voláš? Ticho zhrozene sa spytoval.
-Tamila? Odpovedala protiotázkou.
-ty si na nič nepamätáš? Jemne sa spýtal.Prikývla.Sestra ju odviedla priamo k lekárke.Chvíľu zamračene hľadela do záznamu,potom sa na ňu usmiala.
-takže Tamila,práve sme zistili,že máš amnéziu,že si nespomínaš na nič so svojej minulosti...urobíme ti nejaké vyšetrenia...ničoho sa neboj,nikto ti neublíži...sú to bežne postupy ...
-nechcem,aby sa ma niekto dotýkal...Vyhŕkla spontánne.Lekárka prekvapene zdvihla obočie.
-prečo nie Tamila? zamyslela sa a zvráštila obočie.
-neviem,ale nechcem to...Zamyslene odpovedala.
-žiaľ je nevyhnutné podrobiť ťa niektorým vyšetreniam,aby sme zistili,čo bráni tvojím spomienkam,musíme zistiť,či je príčina fyziologická,alebo psychická...ale môžem ti sľúbiť,že ak sa ťa niekto dotkne, bude to žena...súhlasíš?
S pochopením na ňu hľadela.Prikývla.Strpela nekonečné vyšetrenia.Uplynuli dva týždne.Veľa času strávila v knižnici.Konečne mala čas na knihy.Zhltla všetko,čo sa jej dostalo pod ruku.Prečítala si niektoré odborné príručky z psychiatrie a psychológie.Veľmi veľa veciam porozumela,chápala ako funguje mozog psychiatra.Pri maľovaní kreslila "podľa príručky" Podstrčila im kresby,ktoré vyjadrovali spokojnosť a vyrovnanosť,istotu vo svoje schopnosti.Rada maľovala,ale neznášala,keď musela vysvetľovať,prečo to nakreslila.Raz namaľovala čiernu machuľu na celý výkres a lekárka sa jej so záujmom spýtala,čo to je.
-moje spomienky,tma a prázdnota...Odpovedala jej po chvíli.
Tamila komunikovala veľmi málo,skôr sedela sama a niečo si čítala.Pri kolektívnom terapeutickom sedení počúvala ostatných pacientov,ale keď prišiel rad na ňu vždy sa hanblivo ospravedlnila,že si nič nepamätá.Lilly aj naďalej rozprávala z cesty a Tamila usúdila,že okrem pár minút denne, jej celkom "preskakuje" Nevšímala si ju,vlastne si tak zvykla na jej rapotanie,že keď večer Lilly pod silnými liekmi okamžite zaspala,izba jej pripadala neprirodzene tichá a prázdna.Každodenné sa zúčastňovala všetkých aktivít na oddelení.Bola ukážkovou pacientkou,prispôsobivou,nenáročnou bez náznaku agresivity.Jediné na čo reagovala podráždene bol cudzí dotyk.Vždy, keď sa jej niekto náhodne dotkol,cúvla,či sa reflexívne odtiahla.Pomaly nenútené si zmapovala okolie.Chcela odtiaľto odísť.Nebola duševné chorá,ani psychický narušená.Svoju prežitú hrôzu pochovala kdesi vo vnútri.Nezabudla to nie,ale nemalo zmysel, aby sa k tomu vracala a už tobôž nie,aby niekto analyzoval jej myšlienkové,či emočné pochody.Preto predstierala,že si nič nepamätá,aspoň sa vyhla rozpitvávaniu svojej duše.Lilly mala v niečom pravdu.Chcela začať nový život.Bez bitky, zla,bez bolesti,nemocníc,polície a psychiatrov.Už zostala na svete sama.Bol najvyšší čas,aby zobrala svoj život pevne do rúk a nejako ho usporiadala.Preto s nimi spolupracovala,aby učičíkala ich obozretnosť.Lekárka bola veľmi bystrá.Tamila v duchu viac krát uvažovala,že doktorka ju podozrieva z predstierania amnézie.Bola tu už dva týždne,keď doktorka prišla s novou hrou pre pacientov.Tamile to pripomínalo niektoré IQ testy.Ľahko ich zvládla.Nepodozrievala lekárku z nejakého úskoku,pretože testov sa zúčastňovali všetci pacienti.Ale všimla si jej dychtivý výraz,keď pozorovala výsledky jej testov.Tamila si uvedomila,že by to mohla byť veľká chyba.V druhom kole nedorobila test v časovom limite.Vyplnila len štyridsaťšesť percent otázok.Bolo to presne toľko,aby bola v nižšej hranici priemernej inteligencie.Po skončení testov si ju lekárka zavolala do svojej ordinácie.
-posaď sa Tamila...S úsmevom jej pokynula.Tamila sa pokojne posadila a zvedavo zahľadela na lekárku.
-zaujal ma tvoj test Tamila...ten prvý si zvládla bravúrne,čo sa stalo v druhom?
-malo sa niečo stať? Prekvapene sa spýtala.
-prečo si ho napísala len na podpriemerne inteligentného človeka,keď ten prvý bol výsledkom v hraniciach geniality?
-naozaj? neviem,ako sa mi to podarilo...
Lekárka sa usmiala.
-Tamila to,že si nechceš spomenúť,pretože ťa desí minulosť, neznamená,že si podpriemerne inteligentná,znamená to len,že tvoj mozog sa bráni prežitej hrôze...to nemá s inteligenciou nič spoločné..Tamila sa zamyslela.
-vy viete,čo sa mi stalo? bolo to niečo hrozné? Tichým hlasom vyzvedala.Lekárka vzdychla.
-Tamila,postupne sa ti spomienky vrátia...nemám právo ti o tom rozprávať...mohla by som ťa tým ovplyvniť...a to nechcem...Otvorila záznam.
-nechceš dopísať ten test? Podala jej prázdny test.Tamila sa jej prenikavo zahľadela do oči.
-už som ho predsa napísala...Usmiala sa a vstala
-tvár sa ti celkom zrástla,pozajtra urobíme rontgen rebier...
-myslím,že som v poriadku...nemám žiadne bolesti
-ako sa ti býva s Lilly?
-ako s rádiom...Uškrnula sa.Doktorka sa zasmiala.
-nemusíš sa jej báť,je neškodná...
-samozrejme,okrem toho,že jej preskakuje, je v pohode...Sarkastický poznamenala.
-jej duša potrebuje veľa starostlivosti...
-dušu ma k ničomu,keďže si vyšňupala koksom dieru do mozgu...Skonštatovala Tamila a vyšla z pracovne.
-Tamila počkaj...Vrátila sa.
-ako vieš,čo sa jej stalo? Prezieravo položila otázku.
-neustále o tom bláboli...kam všade chodila,čo brala,čo robila...je dosť jednosmerne "komunikatívna"...Pokrčila plecami.
Lekárka sa v kresle oprela a zadívala do záznamu.Opäť porovnávala testy a usmiala sa.Tamila napísala presne toľko,aby sa vmestila do dolnej hranice s priemernou inteligenciou.
"Je veľmi inteligentná a príliš pokojná nato,že prežila to,čo prežila...ak má amnéziu,mala by byť vystrašená a často dezorientovaná,mali by ju prenasledovať drobné útržky...podľa tohoto testu ma IQ na hranici geniality...veľa číta,ako spomenula jedna z ošetrovateliek...pozrieme sa,čo číta..." Zdvihla slúchadlo.
-Anne-Marie potrebovala by som zoznam kníh,ktoré si vypožičala Tamila...áno ďakujem...
O chvíľu jej sekretárka priniesla zoznam.Prekvapila sa.Bol to naozaj dlhý zoznam.Keď si všimla psychiatrické vyšetrovacie metódy,psychiatriu a psychológiu,ilustrácie pocitov,zasmiala sa.
"drahá Tamila,možno si veľmi inteligentná,ale na mňa nevyzrieš...spojím sa s Eliasom..." Na druhý deň Tamile ohlásili návštevu.Vedela,že ju nemá kto navštíviť,okrem polície.Keď vošla už na ňu čakali.
-vyzeráš výborne Tamila...Usmial sa na ňu Elias.
-v teplákoch? Posmešne povytiahla obočie.Elias sa zasmial.
-a tuším máš aj zmysel pre humor..počujem od lekárky,že veľmi napreduješ...
-to povedala? nespomenula som si ani nato,aké je moje priezvisko...mám priezvisko?
-samozrejme si Tamila Barnadová...Prevaľovala svoje priezvisko na jazyku.
-ste si istý? nič mi to nehovorí...odkiaľ som
-si z Detroitu...Pokývala hlavou
-a kde som teraz?
-si v okolí Chicaga...Znovu pokývala hlavou.
-tak díky,nikto mi nechcel nič povedať,vraj si mám spomenúť ...asi by som tu sedela,ešte veľmi dlho kým by som si spomenula...kedy ma preveziete z tejto cvokárne? Spýtala sa drsne.Elias sa na ňu prekvapene zahľadel.
-nepáči sa ti tu?
-ani veľmi nie...som ako vo väzení,vyviedla som niečo?
-nie,nič si nevyviedla...
-to je dobre...Zodvihla sa.
-nespomenula som si,predpokladám,že za dva týždne zase prídete,či som si spomenula?
S úsmevom prikývol.Bez ďalších slov vyšla do chodby a pričlenila sa k ostatným v spoločenskej miestnosti.Elias mal zmiešané pocity.Pripadal si ako hlupák,mal pocit,že si z neho robila dobrý deň.A ak má lekárka pravdu a amnéziu len predstiera...ale prečo by to robila? Nerozumel jej.Všimol si,že je to veľmi pôvabné dievča.Tvár sa jej zahojila a črty zjemneli.Inteligentné oči upierala vždy priamo,nesklonila zrak,ale hľadela priamo do oči.Možno preto mal človek pocit,že je úprimná a zraniteľná.Jej emócie si človek dokázal prečítať v jej tvári a bezodných modrých očiach.Ale ak je pravda,že amnéziu len predstiera,tak je to riadne prešibaná potvorka.Musí sa porozprávať s Jackobom,aby sa o nej dozvedel,čo najviac.Bol už na chodbe,keď začul z dennej miestnosti krik.Zaujalo ho to a keď videl,čo sa deje,vbehol dnu.Tamila nehybne ležala na zemi.Pribehla ošetrovateľka.Sklonila sa k nej a priložila prsty na krk.Rýchle kontrolovala,základné životné funkcie.Odrazu otvorila oči.Prudko sa vytiahla spod sestry.Sestra ju chcela zadržať,ale ona sa v panike mykla a utiekla do kúta.Tu sa schúlila a chytila si hlavu do dlaní.
-Tamila,Tamila....Volala na ňu.
-nedotýkajte sa ma! Skríkla rozrušene.Lekárka odo dverí pozorovala celú situáciu."tak predsa mala amnéziu...pravdepodobne sa jej vracajú spomienky..." Sestra sa k nej pokúsila pristúpiť,ale Elias ju zadržal.Pokrútil hlavou.
-Tamila...ak chceš zostať v tom kúte...nikto ťa nebude nútiť z neho výjsť...ani sa ťa dotýkať...len sa upokoj,nikto ti neublíži...
Potichu preriekol.Prudko zdvihla hlavu a prenikavými očami sa mu zahľadela, až kdesi na dno duše.Zažmurkala a potriasla hlavou.Pripomenulo mu to obdobie,keď bola takmer slepá
-Tamila...vidíš ma?!
-chcem papier a pero...Zašepkala.Lekárka si kvôkla, asi na dva metre od nej a posunula jej papier a pero
-vidíš ma Tamila? Spýtal sa ticho.Prikývla,zložila papier na polovicu a ešte raz na polovicu.Potom vstala.Papier nechala na zemi.
-to je pre vás Elias...je to ten istý...idem si ľahnúť,veľmi ma bolí hlava...Zašepkala a veľkým oblúkom ich obišla.Zvalila sa vyčerpane do postele a okamžite zaspala.
-čo je to? Spýtala sa mračiacého Eliasa.
-nejaké adresy v Detroite...
Pozdravil ju a vyšiel von.Lekárka sa ponáhľala za Tamilou.Spala tak tvrdo,že ani nezacítila,keď jej odobrala krv,odmerala tlak,hladinu cukru.Nariadila ju previezť do nemocničného traktu,na oddelenie neurológie a pripojili ju na prístroje.Chcela sa uistiť,že nič nezanedbali.V nasledujúcich hodinách nariadila EKG,EEG a magnetickú rezonanciu s kontrastnou látkou.Dievča spalo tak tvrdo,že sa začala obávať,že upadla do bezvedomia.Najneskôr ráno budú mať na stole výsledky a podľa toho budú postupovať.
-urobili sme magnetickú rezonanciu s kontrastnou látkou,ak je najake drobné krvácanie,odkryjeme ho...tiež sa môže stať,že má získanú epilepsiu...práve z toľkých úderov do hlavy...ešte stále sa neprebudila? Konzultoval s ňou neurológ stav dieťaťa
-nie,ešte stále spí,už som sa obávala,že je v bezvedomí,ale nič tomu nenasvedčuje,reaguje na otázky aj dotyky,ale hneď zaspí..

Elias sadol do auta a pozrel na svoj telefón.Kolega ho volal osem krát.Vytočil ho.
-kde si človeče?
-bol som za Tamilou,mal som vypnuté zvonenie...môžeš sa mi pozrieť na nejaké adresy? Píš si...Kronwalová ulica,1233/21... Na druhej strany linky stíchlo.
-čo si veštica? práve preto ti volám...našli sme tu udusenú ženu...Elias sa zamračil.
-a čo na Santalowinskeho 389?
-nie, tu nie je nič...teda aspoň nahlasené,zatiaľ..
-môžeš tam poslať niekoho nech to omrkne? som na ceste...Zaparkoval pred stanicou.Opäť mu zvonil telefón.
-neviem,čo si o tebe myslieť,máš nejaký tajný zdroj? práve sme ďalšiu z obetí previezli do nemocnice,hliadka toho bastarda vyrušila,ale utiekol...tá žena to možno prežije...
Elias zdesene hľadel na lístok.
-viem,kde udrie tretí krát...letím na Andrewowu 14567...švihaj,vystriehneme ho! Prerušil spojenie a vyrazil.
Večer sa vracali s kolegom naspäť do liečebne.Lekár ich informoval,že Tamila je momentálne na neurológií.Lekár im dovolil len pár minút a keď vošli do nemocničnej izby našli ju spať.Elias bezradne zafučal.Vedel,že keď ju zobudí bude reagovať panikou a bude sa brániť.Nedokázala ešte stále zniesť ľudský dotyk.Chvíľu ju v spánku pozoroval.Napriek tomu,že mala len pätnásť,napriek drobného vzrastu,bola veľmi výrazná a pôvabná.Bol to ten tip ženy ktorá spôsobí rozruch,kdekoľvek sa objaví a na ktorú sa ťažko zabúdalo.Vyvolávala v ňom zvláštne pocity.Niečo vo vnútri ho nútilo ju chrániť.Veril,že na svoje okolie pôsobí podobne.Jej nežne črty vyvolávali v ľuďoch dojem malého,sladkého dievčatka,ktoré treba ochraňovať.Lekárka sa za nimi zastavila.
-ešte stále spí,je to u nej zrejme obranná reakcia....Informovala ho.Vyšiel za ňou na chodbu.
-Ajša...tie adresy,čo mi dala...boli to adresy na ktorých práve v tej chvíli vraždili
-čo to hovoríš?! Nevychádzala z údivu
-chytili sme ho vďaka tým adresám,dve tie ženy, to prežijú,vďaka nej,ale musím sa s ňou rozprávať,musela byť v kontakte s vrahom...
-nie,nikto okrem teba ju nenavštívil,nemá telefón ani internet...nemohla byť s nikým v kontakte...je dokonale izolovaná od okolitého sveta
-ako by to inak vedela...musí ho poznať..a my potrebujeme o ňom zistiť,čo najviac...
-necháme ju vyspať a potom sa uvidí...neviem v akom stave bude,keď sa zobudí...Zamyslene preriekla lekárka.
-nechali ste ju pod sedatívami?
-nie,ako zaspala,ešte sa nezobudila...a nemusíš mať obavy,je to len spánok...bude v poriadku,asi si s ňou iba pohralo jej podvedomie...musíte s ňou jednať veľmi citlivo...
-pošlem sem niekoho,aby sa postaral o jej bezpečnosť...
-myslím,že s týmto si nemusíš robiť starosti...nikto nevie,že je tu...a hneď ako sa zobudí ju prevezieme naspäť k nám...
-dobre...Uznal,že ma pravdu
-ostanem tu,ak by sa zobudila...Navrhol Elias.Doktorka prikývla.

Tamila pozorovala okolie.Vnímala všetkých tých ľudí.Dokonca zniesla aj vyšetrenia bez toho ,aby sa trhala od hnusu,keď sa jej dotýkali.Potrebovala sa dostať z uzatvoreného oddelenia psychiatrie.Predstierala hlboký spánok,ale chvíľami reagovala na otázky,aby ich presvedčila,že nie je v kóme.Ešte dvakrát sa za ňou prišli pozrieť lekári a oddelenie stíchlo.Vzdychla si.Už zase ju to postihlo.Stávalo sa jej to.Videla ľudí,ako robia veľmi zlé veci.Už dávno si na to zvykla,dokonca to dokázala potlačiť,ale teraz zabudla na ostražitosť.Zastihlo ju to nepripravenú a tak aspoň využila prítomnosť polície.Možno ich ešte dokázali zachrániť.Zároveň si uvedomila,že na seba vrhla podozrenie.Práve preto musí odísť.Netušila kam pôjde.Mohla by ísť domov,ale tam na ňu budú čakať a v ich dome už niekto celkom určite býva.Nejaké peniaze mala,ale musí sa dostať do svojho "domčeka" Vedela,že ak aj prehľadávali jej útočisko,peniaze nenašli,pretože ich ukryla bútľavom kmeni stromu.Ale mohla by aj po ceste ukradnúť zopár peňaženiek.Nenávidela sa zato.Vedela,že je to zlé,ale jej otec ju už prinútil kradnúť.Ak by nemal svoje drogy,odskákala si to Tamila.Všetku zúrivosť a abstinenčné príznaky si vybil na nej.Kradla od nepamäti.Už ako malé dieťa.Mala výhodu,že pôsobila takým nevinným,bezbranným dojmom malého ustrachaného dievčatka.Nikto ju nikdy neupodozrieval,aj keď ju v minulosti takmer dvakrát chytili.Našťastie jej výzor ju zachránil.Odvtedy si dávala veľký pozor a zdokonalila sa.Vzdychla.Neznášala sa zato,ale teraz asi nemala na výber.Počkala,kým oddelenie celkom stíchlo.Na chodbe už svietila len tlmená neónová lampa a v izbe len malé svetlo nad stolom.Opatrne sa posadila a obliekla.Jej oblečenie tu našťastie nechali.Pomaly vstala a podišla k oknu.S úľavou si všimla,že je len na prvom poschodí a pod oknom bol trávnik.Potichu otvorila okno a vyliezla naň.Opatrne si kľakla na širokej obločnici.Chytila sa rukami parapetnej dosky a spustila sa.Ostala visieť asi tri metre nad zemou.Na chodbe počula hlasy a zdesene si uvedomila,že ak nazrú do izby,zistia že utiekla.Najskôr švihla nohou.Chcela sa vrátiť do postele,kým prejdu,ale keď sa dvere na izbe otvorili, už sa len spustila na zem.Ozval sa krik a niekto prudko otvoril oblok dokorán.Obzrela sa a zazrela Eliasa.Srdce sa jej šialene roztĺklo, na nič viac nečakala a rozbehla sa.
-uteká! Počula za sebou.Vrhla rýchly pohľad za seba a počula, ako doskočil na trávu.Šťastie jej prialo,lebo sa za ňou ozvali kliatby a hromženie,aj bolestivé zastonanie ,po ktorom nasledovali ďalšie šťavnaté nadávky."pravdepodobne si zlomil nohu...je priveľký a priťažký,aby skákal zo štyroch metrov..." Pomyslela si spokojne a bežala ďalej.Poznala areál.Počas športových aktivít sa často pohybovali v areále nemocnice.Dostala sa k murovanej ohrade.Bola vysoko a tak sa jej až na tretí krát podarilo vyskočiť a rukami zachytiť na vrchu ohrady.Švihla nohou a vytiahla sa na ohradu."musím si zase zdokonaliť kondíčku,som ťažkopádna až hrôza" Pomyslela si a s námahou sa dostala na vrch múra.Postavila sa a rozbehla po murovanej ohrade.Bola úzka,ale nerobilo jej to problém,ako dieťa ulice, častokrát liezla aj po oveľa užších doskách.
-stoj Tamila!ruky hore! Zahučalo pod múrom a cvakol odistený revolver.Vrhla zdesený pohľad na miesto odkiaľ vychádzal hlas.Elias stál pod ohradou,ťažko odfukoval s bolestnou grimasou a namieril na ňu.Zodvihla ruky a obrátila sa k nemu tvárou.Zdesenie v jej očiach ho zamrzelo.
-čo to dočerta zase vystrájaš?! zlez z toho múru! Zavrčal rozčúlený.Pozrela mu priamo do oči.
-čo zastrelíš ma?! Posmešne zatiahla a rozbehla sa ďalej.Zaklial,namieril a vystrelil.Streľba ju ohlušila a vydesila.Myslel to vážne,ale jej to momentálne bolo jedno.Veď aký osud ju čakal.Psychiatria,ústav pre opustené deti,pestúni? Nie,zoberie svoj osud,do vlastných rúk.Guľky za ňou odfrkávali kúsky betónu.Keď začal strieľať pred ňou,aby ju zastavil a zahnal naspäť,naozaj sa mu to podarilo.Vyľakaná zaspätkovala a rozbehla sa späť.
-stoj,nerob hlúposti! naozaj ťa strelím,nohy nepotrebuješ! Skríkol.Vrhla na neho posledný pohľad,pozrela pod seba na druhú stranu ohrady a skočila.Vedela,že pod ňou je trávnatá plocha,ktorá stlmí jej zoskok.Práve preto utekala týmto smerom.Nemohla zoskočiť na betón,dolámala by si nohy.Rýchlo sa pozbierala a bežala ďalej.Policajti,ktorých medzitým ohlásil ju nahnali do pasce.Boli spredu aj zozadu a tak sa vrhla do spleti tmavých uličiek.Nevedela,kam uteká.Dlhý zapletený vrkoč si v behu vsunula za teplákovú bundu a napchala do teplákov,kapucňu si natiahla hlboko do tváre.Na chvíľu sa zastavila.Potrebovala sa vydýchať.Až vtedy si uvedomila bolestivé miesto na stehne.Prezrela zbežne ranu.Guľka ju len škrábla.Nebolo to nič vážne,len škrabanec,ale nepríjemná pálivá bolesť jej pripomenula,že nemá nikomu dôverovať.Bol ochotný jej strieľať do nôh.To znamená,že v prípade,keď nemá na výber,bol odhodlaný jej ublížiť.Odtrhla vnútro bundy a stiahla si stehno.Ešte šťastie,že tepláky boli čierne.Rozbehla sa ďalej.Akoby ju niekto viedol,vedela kam ma ísť.Dostala sa do stanice metra.V hale sa vydýchala.Bolo neskoro v noci a tak stretla len zopár oneskorencov,ktorý si znudene nič nevšímali.Zahľadela sa na mapu metra.Premiestnila sa na druhu stranu,chcela sa dostať na centrálnu vlakovú stanicu.Musela sa vrátiť a podchodom dostať k druhému nástupišťu.Vybehla hore a takmer vbehla do rúk Eliasovi.Prudko sa obrátila,ale zaregistroval jej prudký pohyb.
-Tamila! Skríkol.Rozbehla sa a bežala naspäť.Vlak práve zastavil v stanici,pridala a jediným skokom preskočila rampu,na označenie cestovných lístkov.Vbehla dnu a dvere sa za ňou zatvorili.Obrátila sa,keď v hneve udrel päsťou na tlakové bezpečnostné dvere,pretože vlak sa pohol zo stanice.Pozerala mu priamo do oči.Zúrivý,neuhol pohľadom.Drzo sa uškrnula,zodvihla ruku a cez okno mu ukázala stredný prst.Zdvihol vysielačku.
"budú ma čakať na ďalšej stanici..." Uvažovala.Vlak sa stratil v spleti tunelov a začal naberať rýchlosť."teraz alebo nikdy" Pomyslela si,priskočila k rýchlostnej brzde a zatiahla.Ozvali sa výkriky,sama spadla,keď vlak začal prudko brzdiť.Ľudia jej pohoršene nadávali,ale nevšímala si to.Zagánila a nikto sa k nej neodvážil pristúpiť.Nikto nevedel,kto je, mohla byť šialená,mohla mať zbraň.Ľudia vo veľkomeste si dodržovali odstup a nevšímavosť voči okoliu.Bolo to "zdraviu prospešnejšie" Vlak zastavil.Nasilu otvorila dvere.Podarilo sa jej to až na tretí krát,keď sa nohou zaprela do držadla na sedadlách.Vykukla von.Bezpečnostná služba vo vlaku sa rýchlo približovala.Videla ich v druhom vagóne.Vedela,že nesmie zísť do tunela.Mohol by ju zasiahnuť prúd vysokého napätia elektrického vlaku.Asi dva metre od nej bol betonovy chodník a schody.Používali ho na údržbu trate.Cúvla,až k dverám na druhej strane vlaku,rozbehla sa a skočila.Dopadla na okraj chodníka.Zahrabala nohami vo vzduchu a vytiahla sa hore.Rozbehla sa k dverám.Našťastie boli odomknuté.Úľavou si vydýchla a dostala sa do tmavého labyrintu chodieb.Šla podľa sluchu za hukotom vlakov.Nakoniec vyšla na staničnej chodbe.Poobzerala sa.Nachádzala sa na tej istej stanici.Rýchle sa pobrala na nástupište opačným smerom.Preskočila nástupnú rampu vo chvíli, keď vošiel vlak do stanice a otvoril dvere.Vbehla dnu tesne pred tým,ako sa automatické tlakové dvere uzatvorili.Odviezla sa osem staníc a dve pred centrálnou stanicou v Chicagu vystúpila.Našla mapu mesta,aby sa zorientovala.Peši,vyhýbajúc sa frekventovaným a osvetleným miestám, prišla na vlakovú stanicu.Zvrchu, vo veľkom presklenom vestibule pozorovala pohyb vlakov.Zaujímala sa najmä o nákladné vlaky.Vyhliadla si uzatvorený a v tieni vagónov ,do jedného vliezla,bol odomknutý.Prevážal nejaké krmivo.Prezrela si jedno z vriec a usmiala sa."takže idem do Los Angelos...pekné,vždy som si chcela pozrieť Hollywood...krmivo pre zoologickú...tak to mám dosť času si pospať..."Uložila sa na vrecia a znovu sa usmiala.Odviazala si nohu .Rana nebola nebezpečná len bolestivá.To že prestala krvácať ju upokojilo."mala som oveľa horšie zranenia,toto je len škrabanec..." Spokojne skonštatovala a uložila sa na spánok.Ležala na vreciach a monotónny zvuk vlakovej súpravy ju uspával.Spomínala si,že s otcom a strýkom takto kedysi dávno, často cestovali.Sťahovali sa z miesta na miesto.Takmer vždy používali nákladné vlaky .Boli bezplatné a pohodlné,ako hovorieval otec.V tom čase bol takmer normálny.Vyskytol sa u neho záchvat zúrivosti,ale bolo to zriedkavé a keď ju zbil, vždy ho to neskôr veľmi trápilo,pár krát dokonca plakal .Prosil Tamilu o odpustenie.Objímal ju a volal ju "princeznou z krajiny mudrcov" Boli to pekné časy.Otec ju mal rád.Kým neprišli do Detroitu.Stiahol ho vír drogovej závislosti a ostal z neho len zúrivý uzlík nervov.Už dávno chcela odísť,ale nedokázala ich opustiť.Strýko často odchádzal,neraz aj na pár týždňov.Nemohla nechať otca samého.Často sa hádali,strýko mu neustále niečo vyčítal.Chcela odísť,ale... nevedela si predstaviť, kam by sa podela,bola ešte primalá."mala som ísť do Wyomingu...na tu farmu,tu sme boli dosť dlho a mali ma tam radi" Napadlo jej.Usmiala sa v spomienkach.Takmer zabudla na to prekrásne miesto,kde do nej gazdiná farmára,pevná červenolíca žena,vždy pchala koláče.Pred očami sa jej zjavil farmár.Tvrdý ,vysoký, spravodlivý muž.Otca mal rád a poskytol im útočište."Ktovie,či ho otec poznal...ale asi áno...správal sa k nám,ako k rodine a bez slová nás prichýlil...potom za nami prišiel aj strýko,niečo sa stalo a my sme sa zase pohli ďalej...jedného dňa sa tam vrátim...možno niečo o sebe zistím...možno vie,kto vlastne sme a odkiaľ pochádzame...možno mám niekde príbuzných...áno,postavím sa na nohy a potom ho vyhľadám..." Sľúbila si v duchu tesne pred tým,ako zaspala.Zobudila sa, až keď vlak zastavil so škrípaním brzdiaceho železa o koľajnice.Pomaly pootvorila zasúvacie dvere vagóna.Slnko už bolo vysoko a boli v stanici.Poodchýlila dvere ešte viac,poobzerala sa.Nikde nikoho nevidela a tak zoskočila na zem.Pobrala sa pomedzi vlaky.
-hej! čo tu hladaš?! Ozval sa prísny hlas za ňou.Rýchle si stiahla kapucňu a s nevinným rozpačitým úsmevom sa obrátila k mužskému hlasu.Bol to jeden z pracovníkov údržby trate.
-prepáčte ujo,ja som sa stratila...Milo preriekla s detským hláskom,ktorý často používala,keď chcela niekoho dostať na svoju stranu.Vedela,ako na neho pôsobí.Desať,dvanásťročné,milé vyľakané dievčatko.Bola veľmi drobná na svoj vek a príroda na ňu zrejme zabudla,lebo ešte nemala takmer žiadne prsia,ani menzes a to mala takmer pätnásť rokov.
-kde máš mamu?
-ja neviem,stratila som sa na hlavnej stanici,chcela som ísť cikať...Takmer plačky mu vysvetľovala.Usmial sa.
-poď maličká,odvediem ťa odtiaľto,nie je to tú pre teba bezpečné...Podal jej ruku.Cúvla.
-maminka mi povedala,že nesmiem ísť nikam s cudzími ľuďmi...Vystrašene preriekla.Zase sa usmial.
-tvoja maminka je veľmi múdra žena...bež rovno za nosom a prídeš na hlavnú stanicu,ak nenájdeš mamu,choď na informácie a oni ju vyhlásia...a daj si pozor na koľajniciach...
-áno,ďakujem ujo...Zaštebotala milo a už sa rozbehla kadiaľ ju poslal.V duchu sa uškrnula.Vytiahla si kapucňu naspäť a stratila sa na stanici.Zistila,že je pol jednej poobede.Žalúdok začal protestovať od hladu.Pobrala sa do mesta.Podrobne si prezrela mapu a vykročila.O chvíľu bola v centre jednej z väčších štvrti.Zamiešala sa do davu.Ľudia do nej vrážali,čo jej vyhovovalo.Väčšina bola od nej oveľa vyššia.Vrazil do nej jeden muž v obleku,rozpačito sa ospravedlnil,ani nepozrúc do koho vrazil,pretože na svojom iPode niečo pracovne riešil.Rýchle sa ponáhľala,čo najďalej a pod bundou držala jeho penaženku.Vošla na verejné toalety a spokojne sa usmiala.Dnes mala šťastný deň.V peňaženke bolo takmer päťtisíc dolárov,kreditné karty,karta zdravotného poistenia,karta na vstup do nejakého filmového štúdia.Vybrala peniaze,zapla si ich do vnutorného vrecka a peňaženku vyutierala,aby na nej neboli jej otlačky prstov a vyhodila ju do koša.Ešte šesť krát lovila v davoch ponáhľajúcich sa ľudí a vedela,že ukradla dosť,aby sa obliekla,najedla a našla si niečo na bývanie.Vedela,že je v Los Angelos.Mesto bolo plné prekrásnych ľudí.Z celej krajiny sa sem hrnuli ľudia v nádeji,že ich výborný vzhľad im zabezpečí kariéru vo filmovom priemysle.Pre väčšinu to ostalo nenaplneným snom,ale Tamile to vyhovovalo.Bola takmer neviditeľná.Našla predajňu s komerčnou konfekciou a nakúpila si za prijateľné ceny oblečenie.Dievčenské aj chlapčenské.Chlapčenské košele a trička o číslo väčšie.Na toaletách sa prezliekla.Keď vyšla bol z nej dvanástročný chlapec.Na ulici si kupila pizzu,sadla do parku a otvorila noviny.Hľadala podnájom.Až po piatich hodinách sa jej podarilo nájsť malý nájomný dom v okrajovej štvrti.Kúpila si permanentný lístok na verejnú dopravu a nasadla do metra.Bola to jedná z chudobnejších štvrti,no to jej neprekážalo.Vedela,že v týchto štvrtiach sa nikto nebude zaujímať o osameleho chlapca,či dievča.Vošla dnu.Cigaretový dym na vrátnici sa dal krájať.
-potrebujem ubytovanie...Začala najhlbším hlasom,aký vedela vylúdiť.
-prachy máš? Ozvalo sa škrekľavým prefajčeným hlasom z kúdolov dymu.
-áno,madam...Slušne,pokorne odvetila hlbokým tónom.
-kde máš rodičov chlapče? Zaškrekotala stará žena.
-mám len sestru a tá príde za mnou zajtra...chce byť herečka...a ja chcem chodiť do školy...Vysvetľovala.Žena sa posmešné uškrnula
-chceš ubytovanie pre oboch?
-áno...
-platí sa vopred...na ako dlho?
-mesiac...kým si nenájde prácu,potom možno...
-je pekná ta tvoja sestra?
-ani nie...ale je dobrá herečka...
-na aké meno,doklady máš chlapče?
-nechcem aby ste nás zapisovali!
-musím vás zapísať...na mesiac pre oboch to robí osemtisíc,máš toľko?
-áno...ja som Brian Tomer a moja sestra je Alize...
-tu máš kľuče chlapče,pre teba a pre tvoju sestru,ak na budúci mesiac desiatého nazaplatíte nájom,letíte,je ti to jasné? prvé poschodie vpravo...
Prikývla,vzala kľúče,zodvihla cestovnú tašku a pobrala sa k schodom
-a malý...dúfam,že ste nezdrhli z domu,nechcem mať opletačky s políciou! Zavrčala.
-buďte bez obáv,nás nemá kto hľadať pani...Dodala ticho a prvý krát jej pozrela do oči.Žena jej priamy pohľad zmiatol a tak len čosi zahundrala a zapalila si ďalšiu cigaretu."tá babka si snaď šúľa orechové listy,štípu ma oči..." Pomyslela si a pobrala sa k schodom.Tamila vošla do svojej izby.Bola to priestranná aj keď zatuchnutá izba.Skromne zariadená.Dve jednolôžkové postele a dve skrine.Pod oblokom stôl.V jednom kute stál obdratý gauč,ktorý v časoch svojej slávy,musel vyzerať elegantne,teraz tú stál ako výsmech minulosti.Stolík s televízorom,si toho zrejmä tiež pamätal už veľa.Ďalšie dvere viedli do špinavej kúpeľne, so záchodom.V druhých dverách bola miniaturna kuchynka.Zamračene zložila tašku,otvorila okno,zamkla a pobrala sa po schodoch na vrátnicu.
-už si sa ubytoval malý?
-áno,madam...je to pekný bytík...idem si kúpiť niečo na jedenie...Slušne odpovedala.Žena sa zarehotala.
-nie si veľmi náročný...za rohom máš rýchle občerstvenie..a samoobsluhu
-ďakujem pani....
-koľko máš rokov chlapče?
-trinásť aj pol pani...
-si malý...a tvoja sestra...
-o desať dni bude mať osemnásť...
V blízkosti našla veľku predajňu s potravinami a rozličným tovarom.Kupila si čistiace prostriedky,kozmetiku,drogériu,posteľné prádlo a základné potraviny.Vrátila sa naspäť a pustila sa do upratovania.Vydrhla svoj dočasný byt,že všetko rozvoniavalo sviežou citronovou vôňou.Navliekla si obliečky,uložila potraviny do malej chladničky,ktorá najskôr vydávala akési protestné zvuky,ale potom naskočila a do potravinovej skrine.spokojne sa najedla.Už sa zvečerievalo a ona sa chcela poobzerať po meste.Vyliezla z okna a po požiarnom rebríku, zišla na ulicu.Dlho šla peši,chcela sa čo najrýchlejšie naučiť pohybovať vo svojom novom bydlisku.Nakoniec vošla do metra a odviezla sa k moru.Los Angelos bolo teplé miesto.To ju tešilo.Žiadne zimné bundy,ako pri Michiganskom jazere.Poprechádzala sa po pláži ,nakoniec sa zamiešala do hlučných davov mladých ľudí.Mesto práve ožívalo,nočný život tu bol bohatý a rozmanitý.Všimla si partiu výrastkov.Ich športové moderné auta,hovorili same za seba.O pol hodinu sa vracala naspäť do svojej štvrte a vo vačku ju hrialo ďalších pár tišíc dolárov,ktoré ukradla nepozorným rozmaznaným bohatým výrastkom.Už ju to prestalo trápiť."majú peňazí dosť,nebudú im chýbať a ja musím prežiť" Pomyslela si,aby utíšila svoje svedomie.Vrátila sa do svojho bytu požiarným rebríkom.Sedela v okne,keď ju upútali svetla v náprotivnej budove.Bola to nejaká telocvičňa.Zvedavo vyliezla z okna a prešla na druhú stranu ulicu.Takým istým požiarným rebríkom sa vyškriabala až na tretie poschodie a zvedavo sa zahľadela do okna.Nebola to telocvičňa,ale tanečná sala.Ženy mali práve vyuku brušných tancov.Tamila fascinovaná hľadela na vlniace sa ženy a hudba jej v žilách bubnovala v rytme s ich telami.Páčilo sa jej,ako tancovali.Učiteľka bola dokonala.Tamila aj na diaľku videla,ako sa jej každý sval v tele vlní.Prichytila sa,že ju hudba nakazila a jemne sa kýve do rytmu.Nikdy dovtedy netancovala.Mala taký zvláštny pocit,pocit radosti,uvoľnenia a slobody.V tej chvíli ju niečo surovo chytilo a vtiahlo dnu.Zhíkla a okamžite sa vytrhla.
-čo tu šmíruješ ty malý úchylný zasran!
Zahučal drsný mužský hlas.Potriasla hlavou,aby sa spamätala.Uskočila,keď sa za ňou natiahli dve silné ruky a v panike cúvla.Stratila rovnovahu,lebo zakopla do lavičky.Bola by dopadla chrbtom na jeden z radiátorov,ale tie pevné ruky ju zadržali.Zapišťala od strachu.
-pustite ma...nedotýkajte sa ma...
-takmer si sa dorantal,ty blázon,čo tu robíš?! Prísne sa spýtal vysoký muž a pustil ju.
-pre...prepáčte,nechcel som...ja...Zajakavala sa vyľakane,keď sa k nej opäť priblížil.
-nechaj ho,Peter...Ozval sa za nimi jemný hlas.
-poď sem chlapče...Obozretne podišla k učiteľke,po očku sledujúc "petra" Mladá krásna kreolka sa na ňu prekvapene zahľadela.
-chcela by si tancovať? Spýtala sa priamo jej hľadiac do oči.Tamila zažila ďalší šok.Žena okamžite uhádla,že nie je chlapec.Prenikavo si vymieňali pohľady.
-ja som Angelina...ak chceš tancovať,odlož si svoj "kostým" a pridaj sa k nám...Pobavene zdoraznila slovo kostým.
-poďme dievčence,pokračujeme...Vrátila sa k ženám a viac si Tamilu nevšímala.
-chceš tancovať,alebo nie? ak áno,vyzleč sa...ak nie,vypadni a nech ťa tu viac nevidím!
Zafučal Peter.Tamila sa stiahla z jeho dosahu a posadila sa na lavičku.Chvíľu pozorovala tancujúce ženy a váhala,nakoniec si vyzula botasky,vyzliekla o dve čísla väčšiu chlapčenskú mikinu a stiahla čiapku.Nevedela,prečo sa dala nahovoriť.Niečo ju vo vnútry nabádalo,aby to skúsila.
-och,aka pôvabná mladá dáma..skrytá v tom neforemnom odeve...poď sem...Podala jej ruku počas divoko znejúcich bubnov
-dámy pokračujeme...Banea tvoj zadok,priveľmi si ho vystrčila....a prsia dámy,nech vidia,že ich máte...Ťahala Tamilu za ruku a ukazovala jej zakladne pohyby,zároveň pokrikovala na ženy.Tamila sa snažila opakovať po nej,ale cítila sa ako poleno.
-ide ti to...všetko je to v kolenách a stehnách...pohyb vychádza odtiaľ...zvlní ti telo...
Tamila s nimi ostala ešte hodinu.Dokonale sa uvoľnila,nevnímala nič okolo seba,len bubny a krv,ktorá jej búšila v žilách.Keď sa vyučovacia hodina skončila,ženy sa rozišli.Vrátila sa na lavičku,aby sa obliekla.
-si prirodzený talent...Pochválila ju s úsmevom Angelina.
-ďakujem vám slečna...Zašepkala jemne.
-ako sa voláš?
-Tamila
-ak budeš chcieť Tamila,môžeš prísť aj na budúce...naša tanečná škola ma hodiny každy deň...máš cit pre hudbu...prečo si nás pozorovala?
-páčilo sa mi to,len som nenabrala odvahu...zaplatím si hodiny...Priznala s úsmevom.
-budem sa tešiť,ale potrebujem súhlas tvojích rodičov..
-mate nejaký prihlasovací formulár? dám im to vypísať...Bez mihnutia oka zaklamala.Angelina sa na ňu pátravo zadívala.Vošla do malej kancelárie a doniesla jej formulár.Dievča sa zase oblieklo,takže pôsobilo dojmom veľmi mladého chlapca.Zakývala jej a po požiarnom rebríku zmizla.
-ako si vedela,že je to dievča...Zaujalo Petra.
-neviem,niečo mi hovorilo,že žiaden chlapec by sa neodvážil špehovať nás,veď všetci vedia,že si tu...Usmiala sa na svojho kamaráta.
-je veľmi pekná,aj keď príliš mladá...prehltne ju Los Angelos,ako väčšinu krások...je jej škoda...
-myslím,že tato malá, nie je až taká mladá,neviem,čo sa jej stalo,ale...
-ako myslíš,nemá viac ako dvanásť...
-veď uvidíme....myslím,že je staršia a je veľmi,veľmi múdra...a myslím,že je sama..
-už zase tá tvoja intuícia? Spýtal sa s úsmevom
-vieš že moje pocity nič neoklame...je silná...a keď sa rozvinie...pamätaš si na mňa? bola som v šestnástich,ako ona teraz...rovná ako lata...malá...a potom za pár mesiacov sa zo mňa stala žena...stačí pokoj,pravidelná strava a spánok...bude z nej naozajstna krasavica,otázkou je,ako so svojím výzorom naloží...má zvláštne meno...Tamila....

-tomuto neuveríš...Zvolal neurológ a hrnul sa do kancelárie doktorky s náručou snímkou.
-čo je to?
-snímky Tamily...našli ju? Pokrútila hlavou.
-niečo sme prehliadli? ani mi to nehovor,keď si predstavím,že je tam vonku niekde s vnútrolebečným krvácaním,je mi nevoľno Zvolala nešťastná
-nič také, upokoj sa...pozri na tu aktivitu šedej mozgovej kôry...a pozri na toto...Zavesil snímky na svetelnú tabuľu.Doktorka prekvapene vstala.
-preboha čo je to?
-neviem,jedná sa asi o nejakú genetickú anomáliu...a nielen to...všimni si,že obe polovice mozgu ma rovnaké...bola pravačka,alebo ľavačka...
-uvádza že je pravačka,ale použivala obe ruky ,aj na písanie aj na maľovanie,doteraz som si to neuvedomila...
-pri tej rovnováhe mozgu by to znamenalo,že využíva obidve polovice mozgu rovnako,musí byť vysoko inteligentná...a to opačne zvráštenie mozgovej kôry...nič podobné som nevidel,je to neuveriteľné,inak je úplne v poriadku,všetky jej testy,sú v norme......ak ju nájdu,rád by som urobil ešte ďalšie vyšetrenia na motoriku a vnemy...
-ak ju nájdu...ak je naozaj tak vysoko inteligentná,bude to problém...zavolám do DC...možno sa o ňu bude zaujímať FBI,ľudia z Quantica,celkom určite...pošlem to zapečatenou poštou.
-kedysi ešte počas štúdií sme špekulovali,čo by sa stalo,keby človek mohol využívať plnú kapacitu mozgu a obe polovice rovnako...vedel by veci...bol by superman...Zamyslene preriekol
-tak to vyzerá,že nemáme supermana,ale suprewomen...pošlem to do Quantica...Sucho skonštatovala.
O tri dni neskôr sa dostavili experti na ľudskú psychiku z Quantica a vyžiadali si kompletnú dokumentáciu Tamily.V prípade,že by ju našli,mali ich okamžite informovať.Rozprávali sa s oboma detektívmi aj lekármi,ktorý prišli do kontaku s Tamilou.

Tamila,akoby sa znovu narodila.Venovala sa všetkému, na čo nemala nikdy čas.Musela síce kradnúť,ale prestala si s tým robiť výčitky.Bolo to nevyhnutné,aby prežila.Spriatelila sa s Angelinou a ta jej pomohla nájsť slušnejší podnájom u svojej tety.Prihlásila sa na všetky tanečné kurzy,ale jej srcovou záležitosťou aj naďalej ostavali brušné tance.Vzdelavála sa v obrovskej knižnici,kupila si notebook a násavála aj naďalej informácie.Dni plynuli,potom mesiace.Angelina sa jej jemne vyzvedala na rodinu,ale Tamila sa okamžite stiahla do ulity a tak to vzdala.Tamila povyrástla a rozvinula sa,presne,ako Angelina predpokladala.Zaokruhlila sa a jej postava už nemala detské obrysy.Keď sa obliekla ako chlapec,musela si sťahovať hrudník.Dostala menzes a jej telo sa zmenilo na ženské.Bola síce nižšej postavy,ale jej telu nebolo,čo vyčítať.Neustálym pohybom,bola pružná,ladná a ohybná,ako guma.Prihlasila sa na kurz sebeobrany a po absolvovaní sa ďalej venovala bojovému umeniu,pridala sa k skupine kaskadérov,ktorý pracovali pre hollywoodské filmové štúdia.Stalo sa to náhodou.Nechtiac sa priplietla do natáčania nejakého snímku.Uvedomila si nebezpečenstvo, až ked sa na nu rútili auta v plnej rýchlosti.Reagovala pudovo.Vyskočila a rukami sa chytila tyče,ktorá držala kulisy.Vyšvihla sa hore,aby im nestála v ceste,ale kulisy sa začali rúcať a tak sa rozbehla po úzkej tyči ponad ulicu a už keď sa jej takmer zrútila pod nohami skočila naslepo a zachytila sa jedného závesu.Po ňom sa spustila na zem,oprašila si nohavice a šla ďalej.Režisér sa za ňou rozbehol.Bola oblečená,ako chlapec.Ponúkol jej miesto dabléra,vzhľadom k jej nízkej postave.Predpokladal,že je chlapec,ale to mu neprekážalo.Mala zastupovať herečku vo filme.Potrebovali nízkeho a drobného kaskadéra,ktorý by vyzeral ako žena.Zdalo sa jej to zábavné a tak pristala.Priznala sa,že je "žena"Odvtedy ju kaskadérsky klub začlenil medzi seba.Zúčastňovala sa ich tréningov.Naučili ju šoferovať auta, aj motorky.Mala rada adrenalín a tak sa nebála pustiť do závodov na autách,či motorkách.Prihlásila sa na gymnázium.Ubehol takmer rok a ona si celkom zvykla na svoju samostatnosť.Navštevovala štátne gymnázium a veľmi rýchlo napredovala.Za necelý rok zvládla tri ročníky.Podľa dokladov,ktoré sa často nachádzali v peňaženkách,ktoré ukradla, si vytvorila svoje doklady.Nebolo to až také ťažké.Kúpila si kvalitnú digitálnu tlačiareň,laminatovačku,digitálny fotoaparát.Dokázala si vytvoriť svoju novú identitu.Použivala tri mená a priezviská.Neskôr si všimla,že ma talent na kombináciu čísel a tak sa začala venovať obchodovaniu s cennými papiermi.Darilo sa jej.Dokázala predvídať,ako sa na burze dopyt aj ponuka bude pohybovať.Investovanie jej šlo od ruky.Už nemusela kradnúť.Rada riešila rôzne šifry a hlavolamy,či kombinácie k trezorom.Bola to jej súkromná zábava.Hrôzy minulosti pochovala hlboko v sebe a potlačila aj tie jej obludné predstavy.Vedela to potláčať,takže už ju to neprekvapovalo a nedesilo.Vedela,že to možno nie je správne,možno by veľa ľudí zachránila,ale nedokázala sa zmieriť s hrôzou,ktorej sa vtedy stávala svedkom.Angelina ju nahovárala,aby sa stala členkou ich tanečnej skupiny,ale Tamila nechcela.Nevedela si ani predstaviť,že by tancovala pred obecenstvom.Nakoniec musela zastúpiť kolegyňu,ktorá si vyvrtla členok.S malou dušičkou sa obliekla do kostýmu brušnej tanečnice.Na tvári mala malú masku.Súhlasila len pod tou podmienkou a tak si Angelina tiež založila masku a obe vyšli na pódium hotela Kontinentál,kde prebiehalo stretnutie filmových magnátov.Najskôr bola nervózna,ale ako zazneli prvé tóny,uvoľnila sa.Prestala si všímať obecenstvo a odtancovala svoje vystúpenie s búšiacou krvou a temperamentom,ktorý v sebe vždy nachádzala,keď tancovala.Prebral ju až búrlivý potlesk.Angelina sa na ňu usmievala a obe sa uklonili a zmizli v zákulisi.Diváci ich vyzvali potleskom,aby ešte tancovali a Angelina vystrčila na pódium Tamilu s tým,že ma v obecenstve kamaráta a musí sa mu venovať.Až keď sedela vedľa svojho priateľa z detstva si uvedomila,že Tamila je dokonalá.Jej krásne telo sa vlnilo v rytme,zlaté vlasy dlhé poníže zadku okolo nej lietali a vytvárali aureolu dokonalosti.
-je dokonalá...Zamyslene preriekla a všimla si Davuda,že ohurené hľadí na to prekrásne zjavenie na javisku.Poobzerala sa a usmiala.V sále nebol ani jediný muž,ktorý by sa niečomu venoval.Civeli na javisko.
-Davud,tuším ťa moja kamarátka odrovnala...a vidím,že väčšinu mužov v sále...Zachichotala sa.
-zadrhnem ťa Angelina,ak ma s ňou nezoznámiš....Zamyslene preriekol,keď sa vystúpenie skončilo.
-rada by som,ale je dosť utiahnutá,verím,že teraz už je na pol ceste domov...Usmiala sa.
-je ako najkrajší sen o anjeloch...Zašepkal.

Hneď v nedeľu sa vybrala za Tamilou.
-v publiku si vyvolála senzáciu Tamila...Usmiala sa na ňu Angelina.Tamila mávla rukou a venovala sa knihám.
-čo to robíš?
-pripravujem sa na skúšky...pri troche šťastia do konca týždňa dokončím to gymnázium a pôjdem na univerzitu..
-to si si teda švihla..existuje niečo,čo nerobíš na plný plyn? Tamila sa zasmiala.
-je veľa veci,ktoré nedokážem...
-ale všetky,ktorých sa chytíš ti idú,ako to dopadlo s tými kaskadérmi?
-odmietla som to....nechcem hrať vo filme...doteraz som bola iba dablér...nechcem byť herečkou...
-hotel nám ponúkol kontrakt na vystúpenia...Zahádne preriekla Angelina.
-to je supér,takže budete mať s Barbarou stále miesto...Bez vzrušenia jej odpovedala robiac si zápisky.Angelina sa na ňu prekvapene zadívala.
-ako to robíš?
-čo? Nerozumela.
-píšeš,rozprávaš sa so mnou a robíš si zápisky,píšeš oboma rukami naraz...Zasmiala sa.
-neviem...Rozosmiali sa.
-pôjdeme v piatok k Petrovi? nahnevá sa ak neprídeš na jeho party.Tamila vzdychla.
-ale pôjdem..
-Tamila niečo sa ťa opýtam,ale odpovieš mi pravdu...Tamila sa na ňu zahľadela.
-neodpoviem ti nič o mojej rodine...
-ja viem,ale zaujíma ma koľko máš rokov...
-šestnásť aj niečo...spokojná?
-a netrápi ťa,že sa možno tvoja rodina o teba obáva....Tamila do nej zabodla ľadové oči.
-Angelina,za mnou nemá kto plakať,nemám nikoho...ak ťa to tak strašne zaujíma,bola som v starostlivosti štátu,prišla som nato,že sa lepšie postarám sama o seba! už si spokojná? povedala som ti to...
-Tamila,mne je to tak ľúto...Tamila mávla rukou a zasmiala sa.
-netráp sa,je to už dávno...zvykla som si...
-a čo bude s tým tancovaním? ponúkajú královske prachy...
-zober to ty s Barbarou a Elizabeth,verím,že členok ju nebude dlho trápiť...
Prešli dva mesiace a ona sa začlenila do medzi študentov univerzity.V nedeľu sa, ako vždy u nej zastavila Angelina.Stalo sa to takým ich pravidelným rituálom.Vypili si kávu,porozprávali sa.Niekedy si na chvíľu vybehli von.Dnes ostali doma a klebetili,smejúc sa.Zazvonil jej telefón
-áno? Chvíľu počúvala
-hneď som tam...Zložila
-Andrea sa zranila,musím do nemocnice...
-je to vážne? pôjdem s tebou.
Tamila prikývla.Navštívili priateľku v nemocnici.Vykĺbila si rameno pri natáčaní.Uprosila Tamilu,aby ju zastupovala pár dni,aby neprišla o prácu.Nepozdávalo sa jej to,ale nakoniec súhlasila.Na druhý deň sa hlásila na placi.Jednalo sa o film z prostredia motorkových gangov.Tamila milovala vzrušenie a tak ju to zaujalo.Predviedla sa v plnej paráde.Adrenalín v nej klokotal pri preskokoch na motorkách,pri prejadze po tenkých horiacich doskách.Vlasy mala schované pod tenkou kuklou a na hlave mala prilbu,takže sa neobávala nežiaducej popularity.Producent sa sám osobne dostavil na miesto natáčania.Vošla do prívesu a zhodila si prilbu aj kuklu,aby si oddýchla,vonku bola horúčava,príves bol klimatizovaný a nápoje príjemne chladené."na toto by som si rýchle zvykla" Pomyslela si s úsmevom.Zapla si hlasnu hudbu.Rozpustila si vlasý,aby si ich aspoň trochu presušila,bola spotená.Prestávka trvala hodinu.Umyvala si tvár v umyvadle.Keď sa vztýčila,prekvapená cúvla.V prívese stál športovo oblečeny muž, okolo dvadsaťpäť rokov a neveriacky na ňu vyvaľoval oči.Spoznal by ju medzi tisícmi.Kožene oblečenie,bolo ako jej druhá koža a pripomenulo mu to jej telo oblečené v arabskom kostýme tanečnice.Výška, vlasy,áno bola to ona.Vtedy mala na tvári masku,ale ústa,tie plné broskyňové pery a malé znamienko nad hornou perou,dokonca aj jamky v lícach.Pamätal si ju do detailov,pretože sa mu často zjavovala v snoch.
-klopal som...Ticho preriekol,keď stíšila hudbu a obozretne ho pozorovala.
-čo chcete? Nevrelo sa spýtala.
-som producentom tohto filmu...a..chcel som sa s vami rozprávať o ďalšej spolupráci.
-nemám záujem...Odvrkla.Prekvapene zažmurkal.
-väčšsina ľudí reaguje veľkou radosťou,keď im naše štúdio ponukne spoluprácu...
-tak asi nie som,ako väčšina ľudí...Odvrkla.
-Tamila no tak...aspoň si vypočujte,čo vám chcem povedať...Podozrievavo ho sledovala.
-odkiaľ poznáte moje meno? vystupujem,ako Alice...
-som kamarát Angeliny,videl som vás tancovať pri vašom vystúpení,vracal som sa tam stále a stále,ale nikdy viac som vás nevidel.
-netancujem verejne,iba som zaskočila priateľku,vyvrtla si členok...
-je to škoda,vyvážili by vás zlatom...ak príjmete našu ponuku...je to lukratívna ponuka...
-nemám finančné problémy...takže prosím,odíďte...je tu dosť žien aj kaskaderiek,ktoré vašu ponuku prijmu...Neosobne ho odbila
-dal by som vám hlavnú úlohu,urobili by sme z Vás hviezdu...Vábil ju ďalej
-nechcem byť herečkou,aj dnes len zastupujem kamarátku,ktorá si včera vykĺbila rameno...
-neponúkam spoluprácu každému Tamila...ale pri vás som ochotný urobiť výnimku a môžete si stanoviť podmienky...aj keď tým idem proti sebe
-áno a čo všetko by obnášala tá spolupráca?! sem tam vám zahriať posteľ? Očervenel.
-samozrejme,ak by ste do nej chceli zavítať,nemal by som namietky...som muž a vy krásna žena...ale to nie je podmienkou...
-veľmi si cenním váš záujem,ale ako som už spomenula,neplánujem sa venovať hereckej kariére...takže s poľutovaním musím odmietnúť...
-ste zrejme veľmi svojská..nechám vám tu moju vizitku,kedykoľvek budete potrebovať prácu...alebo čokoľvek iné,stačí ak mi zavoláte.
-nazavolám...Jednoducho odvetila.Zasmial sa.Páčila sa mu jej odmietavosť.
-vaše telefonné číslo,zrejme nedostanem...Spýtal sa s tichým smiechom.
-uhádli ste....Uškrnula sa.So smiechom vyšiel z prívesu a zavolal Angeline.Vrátila sa domov unavená,ale po výdatnej sprche sa posadila ku knihám.Neskôr jej volala Andrea,že zajtra sa pokúsi nastúpiť na plac a tak si vydýchla.Mala rada adrenalín a riziko.Neznášala okolie.Nemala rada,keď sa o ňu niekto zaujímal,ale riziko vo forme športu zbožňovala.Dokazovalo jej to,že je ešte stále nažive,lebo niekedy ju prepadli pochybnosti,že vôbec dýcha.Akoby jej čosi chýbalo.Vedela,čo to je.Jej šiestý zmysel,ktorý kdesi hlboko v sebe pochovala.Bol jej súčasťou,ale ona ho v sebe potláčala,pretože nebola pripravená na hrôzu a ľudské zlo.Ale daňou za potláčanie svojej prirodzenosti bola prázdnota.Dni leteli,mesiace sa míňali.Plne sa venovala učeniu,Vybrala si filozofiu,psychologiu a dejiny umenia.Prvý ročník zvládla počas prvého semestru.Mala vynikajúcu pamäť,jej mozog veľmi rýchle spracovával ziskané údaje,takže s učením nemala žiadne problémy.Venovala sa svojím záľubam a jej finančné zabezpečenie zo dňa na deň narastalo.Cez realitnú kanceláriu si kúpila malý domček v štvrti strednej vrstvy obyvateľstva.Bola to výhodna kúpa,pretože ho banka vydražovala.Cez prázdniny sa vybrala do Európy.Prezrela si Londýn,Pariž,Miláno,ale aj Viedeň a Berlín.Po návrate sa opäť vrhla na štúdium a svoje záľuby.Angelina sa zľutovala nad svojím kamarátom a dala mu Tamilino telefónne číslo.Volával jej denne,aj napriek tomu,že sa neustále hnevala a hrubo ho odháňala.Pozýval ju von a jej odpoveď vždy znela, nie.Nakoniec sa rozhodla,že s ním pôjde na večeru a raz pre vždy mu dá najavo svoj nezáujem.Čakala ho na dohovorenom mieste,aj keď sa ponúkol,že ju vyzdvihne doma.Nechcela,aby vedel,kde býva.Obliekla sa do tmavomodrých šporotvo-elegantých rafinovaných šiat,ktoré veľa zakrývali,ale zároveň zdôrazňovali jej pôvab a dokonalu postavu.Vystúpil zo svojho športového kabrioletu,podal jej kvety,s končtatovaním,že vyzerá úchvatne jej galantne otvoril dvere a usadil ju na miesto spolujazdca.
-už som ani nedúfal,že sa nado mnou zmilujete Tamila...
-nezmilovala som sa...
-ste naozaj taká chladná,alebo je to len vaša maska...
-verte mi,že sa veľmi ovládam a neustále potláčam svoj chlad...Zasmial sa.
-chcete mi povedať,že ste ešte chladnejšia a toto je vlastne vaša milá maska? Zasmial sa.
-neveríte tomu? Prvý krát sa usmiala.
-nie...ste temperamentná žena...nezabudnite,že som vás videl tancovať...nikto,tak chladný,ako tvrdíte,by v sebe nenašiel toľko ohňa, nedokázal by ,rozohriať všetky duše v miestnosti...chladná žena,by nedokázala tie kusky na placi,ako vy...ste najlepšia kaskadérka,aku som mal doteraz na placi a verte mi,že som ich videl veľa...
-to je všetko len o zodpovednosti k tomu,čo robíte...nemá to s mojou povahou nič spoločné,som ambiciózna a všetko,čo robím chcem robiť s vynikajúcimi výsledkami...
-prečo teda nechcete vziať moju ponuku? vynieslo by vás to na vrchol,vaša kariéra by sa hviezdne rozvinula...
-asi preto,že nechcem pracovať v tejto brandži,je to pre mňa len krátenie dlhej chvíle..
-čomu sa teda venujete?
-študujem a nemám finančné problémy,takže nie som prinútená pristupovať na ponuky práce...
-takže vás podporuje vaša rodina...Vyvodil si nesprávne závery.Nechala ho v tom.
-ale Angelina mi povedala,že nemáte rodinu...
-Angelina veľa rozráva...to,že nemám rodinu neznamená,že nemôžem byť finančne nezávistla...Prikývol.
-koľko máte rokov Tamila?
-dúfam,že vás môj vek odradí...sedemnásť...
-neodradí Tamila...aj keď by som si želal,aby ste boli staršia...nemôžem na vás prestať myslieť..a váš vek,pre mňa nie je odstrašujúci...počkám,koľko bude treba...ak mi dáte šancu,budem trpezlivo čakať....
-nebuďte smiešny,chcete,aby som uverila,že ste ochotný čakať,aby som bola staršia,budete ma zbožňovať,pozerať na mňa zdiaľky...a po celý ten čas sa dobrovoľne rozhodnete pre celibát?! som reálna ..ľudia,ako vy...prelietajú z kvietka na kvietok..nemajú dlhodobé vzťahy,dokonca ani manželstvá...sme v Hollywoode...tu neexistuje láska,vernosť a tie omáčky okolo toho...
-na svoj vek ste veľmi skeptická!
-ratali ste s tým,že sem prídem a budem unesená lietať v oblakoch? Chladne sa usmiala.
-som tu vlastne preto,aby som vám osobne vysvetlila,že nemám záujem o vzťah,ani o sexualne šantenie na jednu,alebo pár noci...kedže cez telefón vám to nie je možné vysvetliť!
Zaparkoval a galantne jej pomohol vystúpiť.Premlčal,jej argumenty.Vošli do reštaurácie,kde ho zrejme poznali,pretože čašník ho úslužne pozdravil a okamžite ich odviedol do súkromného salóna.
-myslel som,že dáte prednosť súkromiu,kedže nemáte rada popularitu,ale ak vám to nevyhovuje,alebo sa ma obávate,môžeme ísť dovnútra...Ukazal hlavou smerom do reštaurácie.
-je to v poriadku,neobávam sa vás...ale pokračujme,prišla som sem len preto...Čašník sa obajvil,ponúkol im aperitív,ale Tamila požiadala o minerálku.Vybrala si kuracie prsia na prírodno so šalátom.
-ano viem,už ste to povedali,nemáte záujem o "sexualne šantenie" so mnou...Usmial sa.
-som to len ja,alebo nemáte celkovo záujem o vzťah s mužmi...Pokračoval
-jedno viem s istotou...v tomto perióde môjho života, žiaden vzťah neprichádza do úvahy...momentálne mám celkom iné priority...mám len sedmnásť,nič som zataľ nezmeškala...takže...Pokrčila plecami a nasilu sa sladko usmial.
-ste veľmi zvláštna, nosíte v sebe veľa tajomstiev
-možno,ale to je o dôvod viac,aby som sa nestíkala s ľuďmi,ako ste vy,nemám pravdu? Ticho sa zasmiala.Rozosmial sa.
-máte pravdu,s "ľuďmi" ako som ja sa tajomstvo nedá uchovať,pretože sme centrom pozornosti...pohŕdate ľuďmi,ako som ja?
-samozrejme,že nie...každy je strojcom svojho osudu,ale viem,že vaš život a môj,sú dva rozdielne svety...so svojím som spokojná,takže celkom určite nebudem v blízkej budúcnosti nič meniť...
-razantná,reálna,ambiciózna...je vo vás veľa ohňa,ale aj drsnosti a chladu ...zaujímava kombinácia, samé protiklady...zaujali ste ma...
-neprišla som vás sem zaujať...Podotkla
-viem,viem...prišli ste,aby som dostal kopačky...dobre...preskočme túto tému...ako sa vám pozdáva film,kde ste supľovali...Zasmiali sa.
-nie je to najhoršie,ale chýba mi v tom iskra...hlavná hrdinka je podľa scenáru divoška...ale podľa mňa pôsobí veľmi mdlo...nemá iskru...okrem tých kúskov na motorke a naháňačiek autami je vlastné nudná,čo pôsobí veľmi rozporuplné...na jednej strane divoška na silnej mašine...na druhej strane nudná prsnatá koza...ale to je len môj skromný názor...aby ste si nemysleli,nemám nič proti prsným inplantátom...Zasmiala sa
-a celkom určite by som tam priplietla trochu romantiky...pôsobí to umelo...asi by som jej tam podhodila do cesty nejakého dobrodruha,nechala ich na chvíľu bojovať,potom milovať a zápasiť o dominantnosť...aby to dostalo šmrnc...
-Zaujímavé...včera som rozmyšľal o tom,že to na mňa pôsobí trochu vyumelkovane...možno to naozaj trochu upravíme...nezoberiete hlavnú úlohu? verím,žeby to dostalo ten správny šmrnc..aj bez prsných inplantátov... Pozrela mu priamo do oči,potom mu pohrozila vidličkou.
-dobrý pokus...
-Tamila nedávate mi žiaden priestor,neviem,ako by som vás presvedčil...
-nijako,nechajte to plavať,nie som jediná žena na svete...poobzerajte sa okolo seba,sme v Los Angeles,je to mesto prekrásnych žien...máte na výber...ja vám ku šťastiu nechýbam.....Usmievala sa.
-nie som o tom až tak pevné presvedčený...Chcela niečo odvrknúť,keď si uvedomila,narastajúci tlak v sluchách.Zľakla sa,uvedomila si,že nedokáže potlačiť tu hrôzu.Rýchle si pritlačila dlane na tvár,aby jej nevidel do tváre a zastonala od trýzne.
-Tamila ste v poriadku? Tamila!! Podišiel k nej.
-nedotýkajte sa ma! Prudko zvolala.Prekvapene zostal stať.O chvíľu si zložila ruky z tváre.Bola veľmi bledá.
-ako vám môžem pomôcť Tamila,odveziem vás k lekárovi.
-nie som v poriadku,trpím už roky silnými migrénami...niekedy ma to takto prekvapí...je mi ľúto,ale musíme sa rozlúčiť...o chvíľu dostanem daľší záchvat bolesti...musím zaliezť niekam do tmy a ticha a prhĺtnuť zopár antimigrenik...
-odveziem vás k lekárovi...
-to nie je potrebné,verte mi absolvovala som všetky potrebné vyšetrenia a viem,ako postupovať...
-tak vás odveziem domov...musíte mi to dovoliť,neodpustil by som si,keby som vás v takomto stave pustil samu..
Nemala chuť,ani silu sa s ním hádať a tak len mĺkvo prikývla.Rychle vyplatil účet a podišiel k nej.Jemne ju uchopil,aby jej pomohol.Nenásilne,ale dôrazne si vyslobodila ruku.
-Davud,ja nie som smrteľne chorá,mám len migrénu...
-zľakol som sa,že omdliete..na druhú stranu by sa mi to aj páčilo,musel by som vám podať prvú pomoc...Vyškieral sa.
-nemám náhodou odpadnúť,pre vaše potešenie? Podpichla s úsmevom.
-keď ulovím zlatú rybku,to bude jedno z mojích želaní...Vtipkoval.Pocítila tlak v sluchách a zastonala.Zatackala sa a bola by spadla,keby ju nebol zachytil.
-Kriste pane,nemyslel som to doslovne...Vyľakane zašepkal.Otvorila oči, až keď sedela vedľa neho a on so zaťatou čelusťou prekračoval rýchlosť.
-prekračujete rýchlosť Davud...Podotkla.
-Vydesili ste ma Tamila...stáva sa vám to často? musíte sa dať vyšetriť,može to byť nebezpečné,stratili ste vedomie...
-dúfam,že ste ma neobchytkávali...Podpichla s úškrnom.Pohoršene po nej fľochol pohľadom,potom sa zasmial.
-ste hrozná...nie neobchýtkaval,ale mal som! Zasmiala sa.
-veziete ma opačným smerom...
-veziem vás do nemocnice,môj priateľ je špičkový neurochirurg,pozrie sa na tu vašu migrénu...obavám sa,že vám zle stanovili diagnózu...
-odveziete ma domov,alebo mi zastavte a zoberiem si taxi...vyšetrenia som absolvovala,nemám žiadnu aneurizmu,ani tumor,či zúženie ciev...nič nebezpečné,len migréna...
-Tamila...Pozrel jej do odmietavých oči,zafučal a prudko sa obrátil.
-ďakujem vám za vašu starostlivosť,ale som v poriadku,zaleziem na pár hodín do tmy a ticha a budem ako nová...Pokrútil hlavou,ale poslúchol.
-môžete zastaviť,už som doma...Ticho prehovorila.
-naozaj budete v poriadku Tamila...Starostlivo sa spýtal.
-samozrejme,nerobte si starosti,nie je to prvý krát...Vytiahla z kabelky kľuče a predbehla ho.Rychle vystúpila,prv,ako stihol výjsť a otvoriť jej dvere.Zakyvala mu a vošla do dvora.Auto sa pohlo,na chvíľu zotrvala na dvore,keď si bola istá,že odišiel,vyšla z cudzieho dvora a v tieni budov prešla ešte dva bloky, až kým sa dostala domov.Bola nahnevaná sama na seba. Nedokázala predvídať svoju "indispoziciu" Dokázala to ovládať a potlačiť,ale Davud ju zrejme dekoncentroval.Zatvorila sa vo svojej pracovni a vyhľadala si národnú banku.Vo verejnej správe historických budov si našla plány budovy.Prezrela ventilačne šachty,aj kanalizáciu.Naučila sa plany budovy naspamäť.Potrebovala to vedieť,pretože vedela,že zajtra tu banku niekto prepadne.Dostala sa do záznamov bezpečnostnej služby,ktorá inštalovala špičkové zabezpečenie banky.Tamila v duchu zahrešila.Musia to byť riadny blázni,ked sa odhodlajú prepadnúť takmer nedobytnu banku a ešte nedobytnejší trezor.Mal hlasový aj dotykový identifikátor.Heslo sa týždenne menilo a vedela ho len riaditeľka banky.Bol tepelne odolný,takže sa nedal zváraž,ani rezať,pri prekročení tepelnej hranice sa automaticky spustil zásobník s farbou,ktorý znehodnotil bankovky.A bol tu samozrejme zložitý kódovy systém.Rozmýšľala,čo by bolo najlepšie.Ak zavolá políciu,pritiahne na seba neželanú pozornosť polície.Ak neurobí nič,zajtra tam zomrú minimálne piati ľudia, vrátane riaditeľky banky.Zahĺbila sa do schémy trezoru.Prepracovávala možnosti,ako ho otvoriť.Sedela takmer do troch ráno,keď sa spokojne vystrela a usmiala.Pobrala sa osprchovať.Zaspala a natočila si budík na deviatu.Vstala,pri raňajkovaní si v hlave prešla všetko,čo potrebovala.Veľmi starostlivo si stiahla prsia a splietla vlasy so pevného vrkoča okolo hlavy.Natiahla si športovú čiapku,obliekla široké tmavozelené chlapčenské nohavice,polokošeľu a širokú mikinu s hlbokou kapucňou.Spokojne sa zahľadela na seba v zrkadle.Vyzerala,ako mladý rebelánsky raper.Bude síce pôsobiť nedôveryhodne,ale nikto ju nespozná.Metrom sa odviezla do blízkosti banky.Sedela v parku oproti banke a sledovala hodiny.Za desať pol dvanástej vošla.Prekvapene si uvedomila,že na prostriedku v ohrade z červenej stuhy stojí terenný motocykel.Bola to prvá cena v súťaží banky.Zamierila priamo k jedenj z uradničiek.Ta si ju najskôr nedôverčivo premerala,potom nahodila profesionálny úsmev.
-dobrý deň,som Anitta Rohrová,ako vám môžem pomôcť?
-chcem podať sťažnosť! niekto prevádza moje peniaze...Zvolala nahlas.
-mladý muž,to musí byť nedorozumenie...
-žiadne nedorozumenie! niekto v tejto banke kradne moje peniaze! Zvolala hrubým hlasom.Pracovník bezpečnostnej služby,zostražiteľ a podišiel k nim
-mladý muž,upokojte sa,všetko sa vysvetlí! Napomenul ju.
-nič sa nevysvetlí,chcem vedieť,kde sú moje peniaze! myslel som,že národnej banke sa dá dôverovať! ale nedá!!!niekto kradne moje peniaze,zažalujem vás! zverejním vás v novinách,aj televízií! Kričala nahlas a všetci ľudia sústredili pozornosť na ňu.
-chcem okamžite hovoriť s riaditeľom,inak do pol hodiny zverejním vaše nechutné podvody!!!!
Muž so ženou si vymenili pohľady.
-upokojte sa mladý muž,zavolám pani riaditeľke,možno si na vás urobí čas!
-tak to by som si vyprosil! viete vy,vôbec,kto som?! mňa teda nebude nikto okrádať..toto si na dlho zapamätáte...
Úradnička zodvihla slúchadlo a poprosila riaditeľku o pomoc s klientom.O tri minúty sa objavila.Vysoká bruneta,s ambicióznym postojom,sa suverénne postavila k pracovnému stolu svojej podriadenej.
-dobrý deň,ako vám môžem pomôcť? Tamila sa jej zadívala priamo do oči.Zneistela,vyviedlo ju to z miery.
-zložte si vašu identifikačnu kartu madam a v žiadnom prípade,nepriznajte kto ste...inak je po vás...
Žena sa na ňu vydesené zadívala.
-poslúchnite ma madam,nechcem vám ublížiť,naopak,chcem vám pomôcť...Zašepkala.Dvere sa prudko otvorili a ozvala sa strelba do vzduchu.Riaditeľka si strhla identifikačnú kartu,kým im Tamila zastierala výhľad.
-toto je prepad,všetci ruky hore!!!Zahučal mohutným hlasom maskovaný muž.Tamila zaregistrovala kútikom oka,ako pracovník bezpečnostnej služby,vytiahol revolvér.Bleskurýchle mu podrazila nohy,takže jeden z banditov,ktorý okamžite reagoval streľbou ho zasiahol do ramená,ale neusmrtil.Muž stenal od bolesti.Tamila sa k nemu sklonila.
-bude to v pohode,je to len škrabnutie...Zašepkala.Muži k ním podišli a ona zodvihla ruky.Odkopli revolvér.
-vyjdite spoza pultov! Zareval.Pracovníci so zodvihnutými rukami vyšli spoza pultov.V diaľke počuli policajne syrény.
-kto spustil alarm?!Zreval najvyšší z nich.Ľudia sa vystrašene k sebe tisli,ale nikto neodpovedal.
-posledný krát sa pýtam,kto spustil poplach?! Namieril revolvérom na ženu, stojáciu najbližšie.Žena sa zdesene rozvzlykala.
-ja...Vystúpila Tamila vpred.Najvyšši muž k nej podišiel a priložil jej revolvér na čelo.
-omrzel ťa život,zasran? Tamila chladne zodvihla pohľad a zahľadela sa mu do oči.
-mňa nie,ale teba zrejme áno...Zúrivo zafučal a odistil zbraň.Mlčky mu hľadela do oči.
-zľakol som sa,bol to reflex...Zašepkala do ticha.
-zamknite dvere a spustite rolety! Zavelil prísne.
-skontroľujte strážnikov a miestnosti vzadu,či sa tam niekto neukrýva,uzamknite tuto halu! Vydával rozkazy.Spustil revolver a štuchol Tamilu medzi lopatky.
-k ostatným! Poslušne sa posadila na zem,vedľa riaditeľky.
-kde je riaditeľka?! odvedie nás k trezoru!! Tamila jej naznačila očami,aby to nerobila.
-kde je?! Zreval.
-nie je tu! Ozvala sa opäť Tamila.
-počuj zasran,začínaš ma srať! si tu hovorčí,či čo?!
-mal som s ňou schôdku,ale musela náhle odísť k lekárovi...som počitačový génius a mal som s ňou prebrať nové bezpečnostné opatrenia...Rýchle vysvetľovala.V hale zazvonil telefón.Banka už bola obkľučená políciou.Bandita sa ohlásil.Polícia ho vyzvala,aby vyslovil svoje podmienky a aby im nahlásil, koľko zadržiavajú rukojemníkov.Chceli vedieť,či sú všetci v poriadku a či je niekto ranený.Bandita sa vyjadril,že o pol hodiny vyjadria svoje podmienky.
-nedostaneš sa odtiaľto,len čo vyleziete,odpalia vás snippery...Skonštatovala Tamila.
-drž hubu! Rozzúrene sa k nemu obrátil veliteľ mužov.
-a trezor bez riaditeľky neotvoríš!!! Dorážala.
-privedú ju! Posmešne odfrkol.
-musela by byť šialená,aby sem vliezla...mňa by teda nikto neprinútil...
Pokrčila plecami Tamila.Muž do nej rozzúrene kopol.
-ešte slovo a odbachnem ťa zasran...
-no len do toho,ale ja viem,ako ho otvoriť! Uškrnula sa Tamila.Muž spozornel.
-ty zasran?! to ti mám veriť?! nepotrebujeme ťa! rozpalíme ho!
-ma termo čidlo,ak teplota presiahne hranicu spustí sa sprcha s farbou...popolieva bankovky a sú ti k ničomu!
Odvrkla Tamila škodoradostne.Zdrapol ju pod krk a zodvihol.
-takže zasran,otvoríš ho!!!
-ja som povedal,viem ako ho otvoriť,ale nepovedal som,že ho dokážem otvoriť,je to dvanýsť ton, veľmi kvalitnej ocele...
-takže... zasran, vyhral bonus a otvoríš ho!
-prečo by som to robil?
-možno ti nevytrhnem jazyk zasran,alebo ťa neodbachnem...
-ale odbachneš,alebo ma odbachnu fízli,keď sem vtrhnú! myslíš,že im záleži na nás? figu borovú...nedovolia ti tie prachy vyniesť! sú to štátne prachy...naše životy nemajú takú hodnotu!takže mi to môže byť jedno! nebudem ti pomáhať,keď nerozmýšľaš! získaj čas,zdrž ich a máme všetci šancu na prežitie...vyjednávaj s nimi,pusti pár rukojemníkov...aby videli,že sa chceš dohodnúť...získaj čas ...ak sa mi ho podarí otvoriť,zmizneš a nám ostanú hlavay na krku!
-nejaký si veľmi múdry zasran!
-som génius,teoria pravdepodobnosti je prvé,čo som sa naučil...a nikdy by som neliezol do národnej banky,keby som chcel vylúpiť banku...vliezol by som do desiatich malých...bez nebezpečenstva...Provokovala Tamila.
-si otravný zasran...k trezoru!!! Zareval na neho Veliteľ.
-ani mi nenapadne,kým neurobíš o čo ťa žiadam...Odporovala.
Muž mu rozzúrene priložil revolvér na čelo.
-k trezoru zasran! Zasyčal.
-nie...zastreľ ma,je jedno či oni,alebo ty...
Do napätého ticha zazvonil telefón.Muž zodvihol slúchadlo.Chvíľu menoval nezmyselné požiadavky a keď ho polícia požiadala o prepustenie nejakého rukojemníka,požiadal o päť minút na rozmyslenie.
-ak niekoho pustím,otvoriš ho? Zasyčal.
-pokusím sa,ale pustíš ženy a toho zraneného človeka...je tu šesť žien,jedná je vysoko tehotná,ak začne rodiť,čo s ňou urobíš?...ak ten chlap vykrváca,pôjdeš odtiaľto na elektrické kreslo...načo sú ti ženy? len fňukajú ako hysterické sliepky...ostane ti ešte tridsaťšesť rukojemníkov...získaš čas,aby sem nevtrhli...Maskovaný muži na seba spýtavo pozreli,ale potom po jednom prikývli.Keď zazvonil telefón,veliteľ súhlasil,že prepusti ženy a raneného,dal im dve hodiny na splnenie požiadaviek.Prinútili dvoch mužov pristúpiť k dverám.Spoza stĺpov na nich mierili lupiči.Tamila pomohla vstať ranenému.
-budeš v pohode človeče a pre druhý krát si zapamätaaj,že hrdinovia umierajú mladý...Zahundrala .Zajatkyne pristúpili k dverám a dvaja rukojemníci pootvorili dvere.
-nestrieľajte...idú zajatci...Zvolal jeden z mužov.Posledná šla riaditeľka.Vrhla na ňu skúmavý pohľad.Tamila žmurkla a usmiala sa.
-tá sa mi vždy páčila...Uškrnula sa.Bandita sa zasmial.
-zasran začínaš sa mi páčiť,neviem či ťa nevezmem do party...
-nie som samovrah...Odvrkla a už ju jeden z mužov strkal k trezoru.Sadla si k počitaču.
-ma to hlasovy aj dotykový identifikátor....musíme ho prekabátiť...napojím sa na neho a tak ho zblben,že sa zjanči a všetky hlasy bude považovať za identické...len sa mu musím dostať na kobylku...Vysvetľovala Tamila.Vytrvalo pracovala asi dvadsať minút.Spokojne sa vystrela.
-zrusil som hlasový aj dotykovy identifikátor...
-poďme ďalej zasran...kód...Tamila podišla k trezoru.
-potrebujem puder, muku,alebo niečo práškové...
-tie ženské majú určite v šuplíkoch puder...Muž kyvol svojmu kumpánovi a na chvíľu zmizol.Vrátil sa s pudrom.Tamila vzala štetku a jemne fúkla na klavesnicu.
-tie čísla ktoré pouzivá su mastnejsšie,od krému,potu,či jedla....púder sa na ne prilepí....Fukla ešte raz a zapísala si čtyri čísla.Muž na nú neveriacky hľadel.
-ako zistíš ktoré číslo je to?
-tipnem si...vyberiem najpravdepodobnejšie...ak sa to nepodarí,zablokuje sa trezor,potom ak bude treba,zrušime teplotné čidlo a rozpáliš ho...Pokrčila plecami.Muž sa zamračil.
-odporúčam sa ti trafiť! Zavrčal nebezpečne.
-nie som dedo vševedo! Vrátila mu drzo.Zodvihol revolvér.Drzo na neho zagánila.
-myslím,že si dosť neurotický!mal by si si vybrať iné povolanie,toto ti nesedí!ak na mňa budeš mieriť revolvérom,nedokážem sa sústrediť...
-zahrávaš sa s ohňom zasran! Zavrčal a pokyvol jednému zo svojích kumpánov.Pristúpil k nej a namieril na ňu automatickú pušku.
-ak ho otvorím,mal by si sa zabezpečiť,aby pokiaľ ho vyberiete,sem nevtrhli...postáv zviazaných mužov do okien,uviaž ich tam...sú to živé terče...majú infračervené kamery...zistia pohyb vo vnútry...takto nebudú môcť strielať...
-zasran čo máš za ľubom?! prečo by si nám pomáhal?!
-pretože chcem prežiť,ak sa začne strielať mám veľmi malú šancu na prežitie...Muži po sebe zase pozreli.
-vy dvaja pozväzujte tých chlappov vo vnútry a postavte ich do okien! Zavelil.
-švihaj zasran,čas letí!
-neplaš sa,tak či tak budú naťahovať čas...nesplnia vaše podmienky do dvoch hodín,nesplnia ich vôbec...len budú naťahovať čas,aby sa sem dostali...s banditami a teroristami nevyjednávajú...vy zatiaľ môžete zmiznúť cez kanalizáciu...Navrhla ticho.
-poznáš tie šachty?! Prikývla.
-pôjdeš s nami! Pokrútila hlavou.Namieril na ňu revolvér.
-dobre,dobre len sa upokoj...Zvolala pobúrené.O ďalších dvadsať minút sa postavila a podišla k trezoru.Naťukala kód.Trezor odolával.Vrátila sa k počitáču a po desiatich minútách,znovu naťukala kód.Po desiatich sekundách sa ozval šťuknutie a rapotavý zvuk ozubených koliesok.
-tadáááááá! Uškrnula sa a ustúpila.Muž neveriacky zavolal na svojho šéfa.
-zasran ho otvoril!!! waw! to je prachov! Zvolal uveličený.
-je predok zabezpečený?! Spýtal sa šéf.Muži prikývli.
-takže chlapi do toho! naberte, čo najviac a zmizneme v kanalizácií! Banditi sa vrhli do trezoru.
-mal by si si švihnúť,máte len dvadsať minút, aby ste zmizli...Skonštatovala Tamila.Muž vrhol pohľad smerom k trezoru.
-ani sa nepohni zasran! Zreval a pobral sa za mužmi.
-kam by som šiel? Uškrnula sa.Keď vošiel aj šéf do trezoru,Tamila vsadila všetko na jednú kartu.Zadala jednoduchý príkaz pri komunikácií s trezorom.Ozval sa poplašný alarm a Veľka železná mreža sa spustila.Uzavrela trezor aj s mužmi.V tej istej chvíli sa Tamila vrhla k dverám.Počula už len rozčúlený rev banditov a vyhrážky,čo s ňou urobia,ak sa im dostane do rúk.Rozzúreny veľiteľ strieľal do dverí,ale ona bezpečné stála za stenou z druhej strany.Usmiala sa na rukojemníkov.
-zatvoril som ich v trezore...môžete zavolať políciu,je po všetkom....Väčšina na ňu hľadela,akoby jej preskočilo.Podišla k mužom,uvoľnila im lepiacu pásku,ktorou boli spútaný aj šnúry z roliet,ktorými boli pripútaný v oknách.Podišla k motorke a skontroľovala nádrž
-to už hej...plná...byť vami veľmi by som von neliezla,počkajte kým sem vtrhne zásahové komando,aby si vás nepomýlili a neodpálili...Usmiala sa,vytiahla káble od zapaľovania a spojila ich.Nakopla motorku.
-boli by ste taký zlatý a odstúpili? Pokývala im rukou,aby sa uhli spred veľkej vitríny.Muži akoby pochopili,čo zamýšla ,odskočili od veľkej sklenenej výplne.Zaradila,prudko pustila spojku,pridala plyn a koleso sa okamžite zdvihlo do vzduchu.Po zadnom kolese naberala rýchlosť a prerazila sklenenú výplň.Vyletela na ulicu,na chvíľu balansovala ale rýchle vyrovnala,vyskočila s motorkou na schody,po tenkej obrube preletela na nákladnú rampu,aby mala odraz.Nabrala rýchlosť na maximum a s nákladnej rampy sa elegantným oblúkom preniesla ponad hlavy polície so zatarasmi.Kým sa vôbec niekto šokovaný spamätal,ona už uháňala po hlavnej triede.Mierila k metru.Zoskočila,vbehla do metra a sadla na prvý vlak, ktorý zastavil.Federálny agent sa konečne spamätal.
-dočerta! otvorte zátarasy,za ním!!! nesmie újsť...
-to je ten chlapec,neubližujte mu! Zvolala riaditeľka banky,stojacia opodiaľ.Muži si vymenili pohľady.
-zásahová jednotka vpred! do banky! a vy na čo čakáte za ním! Zvolal agent rozčúlene a kyvol hlavou smerom k vzdiaľujúcej sa motorke.Špeciálna jednotka vtrhla opatrne do banky cez rozbitú výplň a aké veľke bolo ich prekvapenie,keď vo vnútry našli vzrušených rukojemníkov a banditov zamknutých v trezore.Hliadka,ktorá sa pustila za Tamilou našla motorku zaparkovanú pri vchode do metra.Vyžiadali si záznam z kamier,ale videli chlapca preskočil označovač cestovných lístkov a vbehol do vlaku,Jednoducho odcestoval,ako každý iný cestujúci v metre.Vedeli,že bude problém ho vystopovať,mohol cestovať kamkoľvek.
Agenti FBI vypočuli všetkých svedkov.Všetci svorne tvrdili,že ten chlapec im celkom určite zachránil život.Nemohol mať viac,ako pätnásť rokov.Riaditeľka tvrdila,že keď vošiel do banky,vyvolal rozruch,aby ju privolal.Prikázal jej zložiť identifikačnú kartu,akoby vedel,čo sa stane.Hneď nato vošli banditi.Najskôr si myslela,že je s nimi,ale ako sa priznal,že spustil poplach,aj keď ho spustila ona,začala o tom pochybovať.Nedovolil jej priznať svoje postavenie,jednal s nimi úplne suverenne a podujal sa otvoriť trezor,ak prepustia ženy a raneného strážnika.Neverila,že to dokáže,pretože trezor bol praktický nedobytný.Záznamy kamier im potvrdili všetko,čo vypovedali svedkovia.
-ten chlapec vôbec nemá strach...Skonštatoval Jacob
-uvedomuje si svoju prevahu,ale aj tak veľmi rizkoval...a ako dočerta mohol pätnásťročný pubertiak otvoriť trezor,ktorý ma jedno z najlepších zabezpečení v krajine? Nerozumel Elias.
-sám o sebe tvrdil,že je génius...
-práve preto ho musíme nájsť! nemôžeme pripustiť,aby si po vonku behal hacker,ktorý dokáže otvoriť čokoľvek...nájdete ho a dovlečiete k nám...celkom určite mu dokážeme poskytnúť ponuku,ktorej neodolá...FBI potrebuje ľudí,ako on...Zahundral Kapitán pobočky FBI v Los Angelos.
-a všimnite si ten jeho originálny odchod...nie len, že je inteligentný...preboha! ozbrojených banditov zblbol natoľko,že stratili ostražitosť... zatvoril ich v trezore...a Blensova parta je už dlho na zozname hľadaných, takže nám učinil medvediu službu...ale rozmýšľam nad tým...že nesedí na motocykli prvý krát...je zručný a úplne suverenné skáče,či dvíha na zadné...akoby to robil denne...musí niekde trenovať...kde máme drahy motorkárov? aj čierne aj legálne...verím,že je to jedno z voditiek...ako sa k nemu dostať...môže to byť aj kaskadér...filmové štúdia využívajú ich zručnosť pri akčných scénach...
-obehneme tie dráhy aj klub kaskadérov,možno ho niekto spozná..
-dobre bratia Barslani obídu filmové štúdia,ostatný do ulíc,kontaktujte svojích informátorov...vykopte mi toho loptoša aj spod zeme!
Celý deň obchádzali filmové štúdia,rozprávali sa s kaskadérmi,ale bezúspešne.Nikto nepoznal takého mladého chlapca.Každý skonštatoval,že je "dobrý" podľa toho, čo videli v televíznom prenose,ale ako sa vyjadrili kluby,maloletých neprijímali,ani nezamestnavali.
Davud nahnevaný vošiel do kancelárie.
-Sabrina,naozaj teraz nemám čas,čo je také naliehavé?
-odpusťte Davud,sú tu páni z FBI,chceli by vám položiť zopár otázok...
Prekvapene zodvihol obočie a vošiel do svojej pracovne.
-dobry den pán Salerahmin...som agent Jacob Barslan môj kolega Elias Barslan...
-ako vám môžem pomôcť páni...
-zamestnávate veľa kaskadérov,predpokladame,že ste videli záznam pokusu o prepadnutie národnej banky...
-áno videl som ho,ale myslel som,že ten chlapec je hrdina a nie hľadaný...
-potrebujeme ho kvôli svedeckej výpovedi...Sucho skonštatoval Elias.
-ách! už som to pochopil,ten malý frajer otvoril jeden z najmodernejších trezorov...Zaplo Davudovi.
-aj to,ale v prvom rade potrebujeme jeho výpoveď...nebude trestaný..Dodal rýchlo Jacob.
-neviem kto to bol...zamestnávam kaskadérov z viacerých klubov,ale nie deti...všetko sú plnoletý ľudia...
"až na jednu..." Prebleslo mu hlavou a neodbytné podozrenie ho začalo nahlodávať."vyškou by zodpovedala..keby sa zamaskovala...vyzerala by ako mladý chlapec..." Zamračil sa.
-na niečo ste si spomenuli pan Salerahmin? veľmi by nám pomohla akákoľvek informácia...Rýchle sa spamätal
-nie,ako som už povedal,nezamestnávam deti...ale je šikovný,nepoznám žiadného muža, ktorý by dokázal prejsť po takej úzkej ploche,nabral rýchlosť a skočil...je to frajer,čaká ho určite hviezdna kariéra...teda,keď dospeje...
-povedali ste muža...poznáte možno ženu? Zaujalo Eliasa.Davud si uvedomil svoju chybu.
-áno,poznám ženu...ale je to žena,je plnoletá! je veľmi dobrá,tá snaď dokáže prejsť na motorke aj po lane,bez toho, aby zabalansovala...Vysvetľoval rýchle,aby nevzbudil ešte väčšie podozrenie
-a ako sa volá ten váš zázrak? možno nám bude vedieť povedať,kto odpozeral jej triky,alebo koho ich naučila...
-neverím,je dosť nespoločenská...a...
-to meno a adresu! tvrdo vyriekol Jacob.Stlačil tlačidlo na komunikáciu so sekretárkou.
-Sabrina najdite mi kontaktne údaje Alice,tej kaskadérky,čo suplovala Andreu,keď sa zranila...Elias mu podal fotografie.
-nevidieť mu tvár,ale možno vám niekoho pripomenie...Davud sa zahľadel na fotografiu z kamery.Nevidel tvár toho chlapca.Mal kapucňu stiahnutú hlboko do tváre.
-svedkovia tvrdia,že ma výrazné modré oči,možno vám to pomôže a spomeniete si na niečo...Usmerňoval ho Jacob.Už mu chcel vrátiť fotografiu,keď sa zahľadel na ústa.Spoznal by ich medzi tisícmi.Malé znamienko nad hornou perou.Zťažka vzdychol.
-poznáte ho? Elias ho prísne pozoroval.
-nie,je mi ľúto...netuším kto to je...
-ďakujeme za váš čas,u sekretárky si vyzdvihneme adresu vašej kaskadérky....Kývli mu a vyšli.
-ten chlap klame,až sa práši...Zamrmlal si Jacob,zobrali adresu a ponáhľali sa do auta.
-potrebujeme,aby ste napichli telefón Davuda Salerahmina...ten chlap pozná nášho chlapca...ale nemá záujem nás informovať...a preverte Alice Newmanovu....vek devätnásť,narodená v Illinos...o chvíľu sme tam...Nahlásil na základňu.
Davud vytočil Tamilino číslo,ale nehlásila sa.
-Tamila,zavolaj mi,je to naliehavé...Nechal jej odkaz.Volal ešte asi desať krát,ale nehlásila sa.
-Tamila vypadni z mesta! hľadá ťa FBI,sú ti na stope...ak potrebuješ pomoc,ohlás sa...Nechal jej posledný odkaz,aby ju aspoň varoval.Nervózne chodil po kancelárii a vytočil Angelinu.
-Angelina ahoj,nevieš kde ja Tamila? súrne ju potrebujem...
-dnes zase zaskakuje Elizabeth tancuje v hoteli,už je asi tam,vystúpenie začína o pol hodinu...Elizabeth zase hnevá členok...stalo sa niečo?
-ak sa s ňou dokážeš spojiť,povedz jej nech mi okamžite zavolá,je to životne dôležité...
-íha,desíš ma...hneď jej volám...Zasmiala sa.Bratia vtrhli na oddelenie,ako hurikán.
-čo máte?! odpočúvate ho?!
-áno,nevolal Alice,ale nejaku Tamilu...Odpovedal mu technik so slúchadlami na ušiach.
-Tamilu?! Zhrozene zvolali obaja bratia,ako na povel.Zrazu technik zodvihol prst,aby stichli a pustil odpočúvanie nahlas.
-Tamila,vypadni z mesta,hľadá ťa FBI,sú ti na stope...ak potrebuješ pomoc,ohlás sa.... Muži na seba pozreli.
-čo máte na tú Alice Newmanovú?
-čistá,ako slza...ale nato,že ma len dva roky...v pohode,no nie?...podľa papierov, rodičia zomreli pri autonehode, devätnásť rokov,objavila sa v Los Angeles pred dvoma rokmi,teda vtedy sa objavila aj tato identita...ubytovaná v penzióne na Khanovej ulici...a šikulka...za necelý rok vyštudovala gymnázium...a za druhý rok...ťaha tretí ročník na Roosveltovej univerzite..študentka,.nezamestnaná,žiadné priestupky,ani len za parkovanie...akože narodena v Illinos...hľadal som ďalej,ale Illinos o nej nemá ani čiarku...takže oficiálne neexistuje...zdravotná poistka..registrovaná v kaskadérskom klube,ďalej Simba,to je nejaká tanečná skupina a oddiel bojových umení...zdroj príjmov neznámy...a je to kostička...
Uškrnul sa seržant a obrátil k nim monitor.Bratia na seba pozreli.
-Tamila...Zvolali opäť jednohlasne.
-čo máte s tou Tamilou,kto je to?!
-najdi mi Tamilu Barnadovu,sedemnásť, Detroit...Vzdychol Elias.Muži sa prekvapene zhrkli okolo monitoru
-nezvestná už dva roky,federálne hľadaná,utiekla z psychiatrickej liečebne,kde bola umiestnená s amnéziou,po brutálných vraždách,ktorých bola svedkom...sama bola obeťou,brutálne zbitá,zneužívaná,týraná...ježiši! ako to vôbec prežila?! svedkom v ďalšej vražde a dvoch lúpežnych prepadnutiach...teraz banka...hmmm...buď ma takú smolu,alebo je v kontakte s tými individuami...Kriste,ale ju doriadili!Zvolal seržant,keď hladel na fotografie Tamily z nemocnice.
-takže Tamila a Alice sú jedná a tá istá osoba a náš chlapec je tiež pravdepodobne Tamila...
Technik,ktorý mal na starosti odpočúvanie a k nim obrátil.
-práve volal nejakej Angeline a tá mu povedala,že ta vaša Tamila dnes zastupuje kamarátku...má vystúpenie v nejakom hoteli...
-ktorý hotel to je?
-to nepovedala
-najdi tu Simbu,ten klub...kde majú dnes vystúpenie?! Netrpezlivo sa spýtal Jacob.
-hmm...tu je ich plán...dnes,dnes...hotel Kontinentál,brušne tanečnice....íha! to by som rád videl...napichnem sa na jej číslo...počkaj....ešte chvíľku...aha...je tam..
-takže chlapi,zabezpečíme ten hotel,všetky východy...bratia Barslani,Dorsey a Marvel pôjdu do vnútra,najlepšie,keby ste ju zaistili v zákulisí,aby sme nepritiahli na to dievča nežiadúcu pozornosť...hliadky nech obklúčia ten hotel,ale nech ostanu neviditeľný...aby sme ju nevyplašili...poďme! nesmie nám pláchnuť!
Elias šoferoval so zaťatou čelusťou.Jakob po ňom hodil okom
-čo ťa štve braček?!
-čo by?! už som ju pochoval a pritom sa zožieral výčitkami,že som zato zodpovedný...predstavoval som si všetky možné hororové scenáre,čo sa jej mohlo stať !a ona sa usadila v Hollywoode,prekvitá si do kraásy,užíva si život a robí si z nás dobrý deň! to ma žerie! Jacob sa zasmial.
-Tamila bola vždy svojská,aj napriek tomu,aké mala detstvo...vždy bola samostatná a veľmi hrdá,nikdy nechcela od nikoho pomoc...ber to tak,že ani tentokrát nežiadala o pomoc a vynašla sa, ako vedela...a ide jej to naozaj slušne...ktovie z čoho žije..už ako decko som ju podozrieval,že kradne...dúfam,že zanechala staré chodníčky...
-veď to o chvíľu zistíme....Pomstychtivo preriekol Elias.
-chceš ju zatknúť?
-samozrejme! máme dosť podkladov,ako prvé má falošnú identitu...hackla ten trezor...ukradla motorku...
-zbláznil si sa?! v tej banke odviedla skvelú prácu...
-práve preto,hodí sa nám...vynutíme si spoluprácu,buď väzenie,ale spolupráca...pošlu ju do Quantica,vyškolia...
-ty nepoznáš Tamilu, pôjde radšej do väzenia...nedovolí ti, ňou manipulovať...ako sa dostala do tej banky,ako o nej vedela?! aj tie vraždy,dala ti presne miesta...vedela o ňom...myslíš,že je pravda to o tom jej mozgu?
-videl som tie snímky...má obidve polovice mozgu rovnaké,aktivita šedej mozgovej kôry, bola oveľa vyššia,ako u bežného človeka a rovnaká z oboch polovičiek...to znamená,že ma oveľa vyšší výkon,ako väčšina ľudí...a najčudnejšie je,že má naopak zvraskavenie mozgu...akoby...neviem...
-napadlo ťa niekedy,že to vie dopredu? veď vieš...tie veci,čo sa majú stať...uvažoval som o tom,aj v Quanticu sme to viac krát rozoberali a analyzovali,teoretický je jej mozog oveľa vykonnejší,ako bežný...takže...
-myslíš,že je jasnovidec?! nebuď blázon,hadám tomu neveríš...
-videl si Christophera? ako vysvetlíš jeho schopnosť?
-neviem,ako to vysvetliť,jednoducho sa tak vžije do obetí,že presne vie,čo sa im stalo...je to nejaká hlboka empatia...ale to je niečo iné...ako reálny človek si to dokážem v hlave zdôvodniť jeho až chorobne hlbokou empatiou...a vidíš,čo to s ním robí?! je na dne...bez pomoci psychiatra by už dávno scvokol...takže nech už to vedela,akokoľvek, určite to nie je nič mimozmyslové...skôr si myslím,že sa pohybuje v podsvetí a čo to začuje...Uzatvoril tvrdo tému.
-má len sedemnásť,ešte stále je v starostlivosti štátu...
-nooo...to jej určite veľmi ovplyvni rozhodovanie...Uškrnul sa Elias.
-bude mať na výber...stane sa plnohodnotným človekom na strane zákona,alebo pôjde do väzenia.
Zaparkoval pred hotelom.
-Dorsey a Marvel do zákulisia,my si sadneme vpredu a zabezpečíme východy....Navrhol Jacob.Muži prikývli a pobrali sa za zriadencom.Hneď ako sa legitimovali ,ukázal im, ako sa dostanú do zákulisia.Moderátor ich práve uviedol na pódium.Tamila na poslednú chvíľu skontroľovala telefón.Zamračene si uvedomila,že má dvanásť zmeškaných hovorov,práve uviedli ich vystúpenie a tak nemala čas kontrolovať,kto jej tak úporne volal."niečo sa stalo" Pomyslela si znepokojene a so širokým úsmevom vyšla na javisko.Maska na tvári skrývala jej identitu a zároveň jej dala možnosť všimať si nenápadne okolie.Keď uvidela v zákulisí dvoch mužov v čiernych oblekoch,vedela,že je zle.Tancovala,ako nikdy predtým.Potrebovala ich zmiasť.Vedela,že obaja ohúrene civia na jej zvíjajúce telo.Všetky svaly jej hrali nákazlivým rytmom bubnov.Keď medzi divákmi zazrela ďalších dvoch,zdesene si uvedomila,že ich pozná.Jeden bol detektív,ktorý ju mal na starosti,kým neutiekla a druhý bol Jacob.Chvíľu jej trvalo,kým ho spoznala.Bol z neho chlap,ako hora,ale jeho tvár a dobrosrdečné oči,plné spravodlivosti by spoznala kedykoľvek.Dotancovala.Ozval sa búrlivý potlesk.Zľahka sa uklonila,zavlnila bokmi a odplávala do zakulisia v záplave ľahkého mušelínu a jemného cinkania peniažtekov našitých na kostýme.Diváci si ju vyžiadali a tak prv,ako sa k nej muži predrali opäť vyšla na podium a ešte raz zatancoval skrátenú verziu svojho vystúpenia.Nakoniec sa uklonila a vošla do zákulisia.Tesne pred šatňou ju dostihli.
-Alice Newmanová? Ohlásil ju jeden.Zložila si masku z tváre,obrátila sa k ním so žiarivým úsmevom.Predpokladala,že ich jej vzhľad a žiarivý úsmev vyvedú z miery a ostražitosti.Nadobudnú dojem,že je milé,jemné dievčatko.Nemýlila sa."a mám vás.." Prebleslo jej hlavou.
-želáte si pani? Jemne zaštebotala melodickým hlasom.
-To je agent Parker,ja som agent Donovan FBI,obavám sa že musíte ísť s nami...Začal roztržito mladší z nich.Vedela,že sa cítia nepríjemné takmer s výčitkami.Dokazala dokonale odhadnúť emocie okolia.Vedela,ako pôsobí na mužov.Väčšina ju chce chrániť a zároveň sa s ňou vyspať.Rozšírili sa jej oči a znepokojené sa na nich zadívala s nesmelým úsmevom.
-stalo sa niečo? Zašepkala vyľakane
-neobávajte sa slečna...potrebujeme vám položiť len pár otázok...u nás na oddelení... Opäť sa žiarivo usmiala.
-ách! už som sa zľakla,že sa niečo strašne stalo...ak dovolíte,prezlečiem sa...nemôžem ísť na ulicu v tomto kostýme...a som spotená....Milo zaštebotala.Muži na seba vrhli nerozhodné pohľady.Jeden z agentov vošiel do prezliekarne a očami preletel po miestnosti.Úplne hore bolo malé ventilačné okienko.Spokojne vyšiel.
-ale samozrejme slečna...počkame na vás...
-ách,ale bude mi to trvať minimálne desať minút,kým zo seba zotriem všetky tieto trblietky.
-to nevadí...počkáme...Usmial sa starší z mužov.So širokým úsmevom zatvorila dvere a prudko sa o ne oprela.Bleskurýchle vykĺzla z kostýmu a obliekla si svoje krátke čierne tričko a čierne nohavice.Prezula si botasky.Uterákom si dvoma ťahmi zotrela make-up.Zaplietla vlasy do vrkoča a nasadila si basebolovu čiapku.Zo stoličky na špičkách otvorila malé okienko.Vyskočila a zachytila sa rukami okienka,pritom prevrhla stoličku.
-Alice ste v poriadku? Ozvalo sa okamžite spoza dverí
-áno,som len nešikovná,prevrátila som stoličku,dajte mi ešte minútku,o chvíľu som hotova....
Prinútila sa k milému hlasu visiac na okne.Vytiahla sa do úzkeho okna.Ledva sa pretiahla.Bola na treťom poschodí,ale vedľa okna bol hromozvod,chytila sa ho a vytiahla von.Uľahčene si vydýchla a začala šplhať smerom hore.Predpokladala,že okolie hotela je obsadené políciou."dostanem sa na strechu a preleziem na druhú" Uvažovala horučkovito.
-kde je? Spytali sa bratia Barslani ticho.
-prezlieka sa,je veľmi milá....prezrel som to tam...nemá kadiaľ újsť...Elias prikývol,Jacob sa zamračil
-Tamila nikdy nebola milá! Odvrkol a vtrhol do prezliekarne.Zahrešil.
-kruci!povedal si,že nemá kadiaľ újsť!
-veď nemá!to miniaturné okienko?...nemohla sa predsa tadiaľ...Zarazil sa agent.
-je drobná a je to kaskadérka!...dole ju naši chytia...
-nepôjde dole,je na to príliš múdra!bude rátať s tým,že ju dole čakáme...na strechu! Zahrmel Jacob a už bežal k výťahu.Elias aj dvaja agenti ho nasledovali.Vybehli na strechu práve vo chvíli,ako Tamila balansovala na druhej strane celkom na okraji strechy.
-preboha! Tamila stoj! Zreval Elias.Muži ju zdesené pozorovali.Obrátila sa k nim s drzým úškrnom.Na chvíľu sa jej oči stretli s Eliasovými.Uvedomil si v jej očiach chladný,vyzývavý výsmech.Hneď nato sa vrhla do prázdna.Muži na pár sekúnd zdreveneli a potom sa rozbehli k miestu odkiaľ skočila.Aká veľká úľava,ale aj hnev ich pochytil.Tamila sa klzala po drôte telefonného spojenia.Na rukách mala omotaný remeň z nohavíc.Jednoducho ho prehodila cez kábel a zviezla sa po ňom na druhú strechu.Elias zahrešil a prudko si vytiahol remeň z nohavíc.Tamila pristala hladko na okraji druhej strechy,vzdialenej najmenej pätnásť metrov a obrátila sa posmešne k nim.
-no poď Elias,ak si frajer! Skríkla provokačne.Elias rozzúrene zaprskal a rozbehol sa.V poslednej chvíli ho jeho brat stiahol naspäť a zadržal.
-zbláznil si sa? je to kaskadérka a ma štyridsať kíl,ty máš trikrát toľko,ten kábel ťa neudrží!!! Zreval mu do rozzúrenej tváre,aby sa spamätal.
-Tamila neblbni...neublížime ti...ostaň kde si!
Skríkol Jacob.
-pustíte ma?! Spýtala sa provokačne.
-nie,ale...Drzo sa zaškerila,ukázala mu stredný prst a vrhla sa z druhej strechy.
-všetkým hliadkám,podozrivá na úteku,sledujte strechy! Zreval rozčúlený Elias do vysielačky.
Až na štvrtej streche vošla do budovy.Výťahom sa zviezla do podzemných garáži.Vedela,že končia až v druhej štvrti.Mali veľa východov.Poklusom pokračovala,držiac sa pri zadnej stene v blízkosti núdzových východov.Keď ich začula za sebou,uvedomila si svoju chybu.Telefón mala vo vrecku.Rýchle ho vytiahla a zapichla za zadný nárazník taxíka.Poobzerala sa okolo seba.Vedela,že do zadu nemôže ísť a pravdepodobne ju odrežu aj spredu.Predpokladala,že zabezpečia aj núdzové východy.Podišla k poklopu od kanalizácie.Rýchle si premietala mapu kanalizácii.V tú noc pred prepadnutím banky sa ich naučila naspamäť.Vzdychla a odtiahla poklop.
-fuj! toto nebude bohvie čo...Pomyslela si a vystrúhala trpku grimasu.
-FBI!!! ruky za hlavu a na zem!!! Zreval niekto za ňou.Pomaly sa obrátila,založila ruky za hlavu a drzo pohliadla na Eliasa.Bratia na ňu mierili revolvérmi a rýchle sa približovali,ich kolegovia sa k nej pohli s putami.
-ste zatknuta Tamila Barnadová,máte právo nevypovedať,pretože všetko,čo poviete, môže byť použité proti vám,máte právo na právneho zástupcu,ak nemáte finančné zdroje bude vám pridelený štátom...Vyrážal zo seba nahnevaný Elias.
-aké milé...Zaškerila sa a skočila.Ozvali sa výstrely a ona pocitíla bodavú bolesť v stehne.
-dočerta! už zase na mňa ten blázon strieľa! Zafučala nahnevane a rozbehla sa.Bolelo to,ale nesmela ostať stáť.Terntokrát to nebol škrabanec,ale priami zásah.Musela ďalej,ale s vypätím síl a zatinajúc zuby od bolesti.Muži na seba ohurené pohliadli a rozbehli sa ku kanalizačnej šachte.
-to teraz musíme za ňou? Nešťastne sa spýtal Dorsey.Jacob letmo prikývol a prvý zliezol rebríkom do kanalizačného potrubia.Nasledoval ho Eliás a dvaja kolegovia.
-prečo si dopekla strieľal? mohol si ju zabiť!
-mieril som na nohy...nechcelo sa mi ju ďalej naháňať...kam teraz...
-vyzerá to,že si sa trafil...Skonštatoval Dorsey a ukázal na krvavý otlačok dlane,kde zasvietil baterkou.Svietil ďalej a našli ďalší otlačok.
-takže tadiaľto,kam to vedie?
-nemám ani potuchy,spoj sa s Marvelom,nech zistí kam to vedie...
Tamila učupená v prázdnej tmavej obruči počkala, až kým svetlo nezmizlo z dohľadu.Vydýchla si a spokojne skonštatovala,že sa nechali oklamať.Zámerné otlačila ukrvavenú dlaň a biele betonové rúry asi na desiatich metroch a hneď sa schovala do toho vyčnelku.Pustila sa opačným smerom,ale postupovala veľmi pomaly.Noha ju trhala,chvíľami mala pocit,že nedokáže urobiť už ani krok.Smrad v kanalizácií ju často napínal na zvracanie a nohu si musela podviazať,lebo rýchle strácala priveľa krvi.Voda začala stúpať,už ju mala do kolien,potom do pása,o pol kilometra už musela plávať.Noha jej nepríjemne tŕpla,pár krát si kvôli tomu glgla špinavej vody.Vedela,že sa musí dostať von,inak sa utopí,prúd bude stále silnejší a odnášal ju k čističke odpadových vôd.Zachytila sa jedného z rebríkov.Z posledných síl sa vytiahla von.Vedela,že je v lodných dokoch.Bola v malej slepej uličke,špinavá a premočená.Cítila,že o chvíľu omdlie.Prudko dýchala a zasyčala od bolesti,keď trhla nouhou,aby ju bolesť prinútila ostať pri vedomí.Zadrkotali jej zuby.Bol teplý večer,ale aj tak ju pochytila triaška.

-vylezte von Elias,je na povrchu...máme signál jej telefónu,pohybuje sa rýchlo...pravdepodobne sedí v taxíku...Informoval ich Marvel
-dočerta! naviguj nás!vôbec nevieme,kde sme....
-ste pod hlavnou triedou...teraz máte odbočku po pravej ruke...tu zahnite,po dvesto metroch je východ...my zatiaľ chytíme ten taxík...posielám po vás auto...
Agenti znechutený,mokrý a špinavý vyliezli z kanalizácie,práve vo chvíli,keď do uličky vošlo policajne auto.Mlčky nasadli a navigátor ich viedol smerom,ktorým sa pohybovala Tamila.Keď zastavili a obkolesili taxík, prekvapene si uvedomili,že taxi je prázdne a šofér ju ani nevidel.Nakoniec našli jej telefón zastrčený za nárazníkom.Elias šťavnato zahrešil,Dorsey sa zabával a Jacob s Adrianom mlčali.
-je šikovná...kto vie, kde je teraz...Uvažoval nahlas Adrián.
-mali by sme skontroľovať nemocnice...trafil si ju...bude sa musieť dať ošetriť...kde to kúpila?
-mieril som ponad kolená...môžeme to skúsiť,ale neverím,že pôjde do nemocnice,nikdy nevyhľadala pomoc cudzích ľudí...neznáša,keď sa jej niekto dotýka...niekam zalezie a vylíže sa...Zafučal Elias hnevlivo.Hnevalo ho,že utiekla.Obával sa,že ju vážne zranil.
-ale možno vyhľadá tu kamarátku,alebo toho jej producentíka...
-tak s ním pôjdeme hodiť reč,aby vedel,čo ho čaká ak pomôže väzňovi na úteku...Navrhol Dorsey.
-ale najskôr sa prezlečieme,dajte sledovať jeho dom,aj kancelárie...a aj tej jej kámošky...čo jej posledná adresa?
-je to penzión,kde bývala pred dvoma rokmi,aj s bratom...odvtedy ju nikto nevidel,tá ženská si na ňu pamätala,vraj jedná z najlepších podnajomníčok,poctivo platila,ako hodinky presne......a veľmi čistotná...Ozvalo sa z vysielačky
-kde berie prachy? Zaujímalo Adriána.
-dokáže otvoriť trezor v národnej banke...mám pokračovať?! Odfúkol Jacob.Cítil veľké sklamanie.Už to nebola ta Tamila,čo poznal.Nebol to ten nevinný anjelik.
-ako vás vôbec napadlo nechať ju v tej kabíne samu? Nahnevané zavrčal Elias na kolegov.Obaja zrozpačiteli.
-ehmmm...myslím,že nás dostala...bola sama milota,žiarivý úsmev...ani by mi nenapadlo,že to prekrásne roztomilé stvorenie,skočí zo strechy,alebo do kanalizácie...a...ehmmm...dosť na dekoncentroval ten priliehavý kostymček,videli ste, ako tancovala? myslím,že by prebudila k životu aj mŕtveho...myslel som,že bude lepšie,keď sa oblečie...Uškrnul sa Dorsey.Elias znechutene pokrútil hlavou.V duchu si musel priznať,ze Dorsey má pravdu.Aj jeho dostala.Keď sa mu pred očmi mihalo jej telo v šialenom rytme bubnov,sám mal problémy so sebeovladaním.Bola prekrásna,hebká,pružna a ohybná.Každy sval na jej tele hral do rytmu.Husté ,dlhé,plavé vlasy okolo nej poletovali,ako závoj.Predstavil si,akoby vyzerala zahalená iba v tých vlasoch.Prehĺtol,aby zahnal tu vábivú predstavu a v duchu si zanadával.Už to nebolo to malé,nežné,utýrané dievčatko.Mali pred sebou nebezpečného a prefikáneho protivníka.
Tamila zaškrípala zubami.Snažila sa pozviechať,ale bolesť jej vohnala do oči slzy.Noha jej stŕpla,takže,keď sa nakoniec postavila,len ju za sebou vliekla.Chvela sa od vyčerpania a zimy.Uvedomila si,že šaty na nej sú takmer suché.Musela na chvíľu stratiť vedomie.Zopierajúc sa o stenu vyšla zo slepej uličky.Ulice v lodných dokoch,v noci,boli ľudoprázdne a nebezpečné.
"musím odtiaľto vypadnúť...dostať sa tak domov...ale, čo ak zistili moje bydlisko,Jakob bol vždy múdry a Eliás je vytrvalý...už viem odkiaľ som ho poznala,je to Jacobov starší brat
Zasunula si vrkoč za tričko a čiapku stiahla hlbšie do čela.Videla troch mužov,čo sa rýchle približovali.Vedela,že to nie je nič dobrého.Nenápadne si vyťahovala opasok z nohavíc a namotavala si ho na ruku.V prípade potreby ho použije,ako "boxér"Verila,že oceľová pracka opasku,by dokázala rozmlatiť tvár na nepoznanie.
-a čo tak sama čiča? Zatiahol drzo vysoký černoch.Tamila mlčala,ale ostražito sledovala každý ich pohyb
-tuším si spadla do kanála čiča...Zatiahol obézny beloch.
-nevadí,veď mi si ťa poumývame,keďže nám budeš robiť spoločnosť....Tretí z mužov bol miešanec a aby zdôraznil svoje slová,vytiahol nôž.Tamila jemne ustúpila,aby sa jej nedostali za chrbát.
-chlapci,dajte pokoj,dnes mám naozaj veľmi zlý deň,nekazte mi ho ešte viac...Ticho prehovorila a kovovú pracku z opasku si nenapadne zapla cez dlaň,takze pracka ostala zvrchu.
-ale čiča,my ťa uvolníme...užijeme si,uvoľníme sa...
-jeminečky! to som si vydýchla,myslela som,že ma chcete prepadnúť,ak vám neprekáža že mam AIDS...aspoň budem mať po dlhej dobe chlapa...a hneď troch...mám to šťastie...viete chlapci nikto so mnou nechce spávať,boja sa, keď stále krvácam,však viete ...tam dole...že sa nakazia....Prihlúplo sa zachichotala.Muži na ňu vypleštili oči a odskočili,akoby sa Hiv-vírus prenášal vzduchom.
-zmizni ty šľapka! zmizni! Zreval jeden z nich z patričnej vzdialenosti.
-dobre,dobre,veď už idem...taká škoda...Zahundrala a pobrala sa krivkajúc ďalej.V tme sa uškrnula a natiahla si opasok opäť do nohavíc.Vošla do ďalšej tmavej uličky.Stratila prehľad,ale šla ďalej.Nedokázala sa zorientovať,bolesť ju vyčerpávala a vliekla sa ďalej len silou vôle.Vyšla na nejakom malom námesti.Stál tam impozantný kostol.Práve odbíjali štyri hodiny ráno a ona si uvedomila,že kostol je otvorený a dnu vchádzajú rehoľné sestry.Vedela,že niektoré radové sestry vstávajú na svitaní na prvú omšu.Na chvíľu zaváhala,ale nakoniec,zopierajúc sa o zabradlie, vošla.Posadila sa úplne vzadu.Sestry sa modlili,nikto si ju nevšímal.Neskôr prišiel kňaz a slúžil rannú bohoslužbu.Vnímala ho len akoby z diaľky,jeho upokojujúce slová ju uspávali. Niekto sa jej dotkol.Prudko sa strhla
-nedotýkajte sa ma! Ticho zvolala a vzdychla od bolesti.Pohľad sa jej rozmazával a tak rýchle zažmurkala.Bol to kňaz.
-prepáčte,nechcel som vás vyľakať...ste v poriadku? Starostlivo sa spýtal.
-a...áno,prepáčte hneď pôjdem...ja...prepáčte...Zašepkala.Kňaz po nej prešiel pohľadom a jeho zrak sa zastavil na kaluži krvi pod lavicou.
-krvácate,ste zranená...Znepokojene zašepkal.Pozrela dole a vzdychla.
-nehnevajte sa,nechcela som vám zašpiniť lavicu...Ospravedľňujúco ticho vyriekla.Chytila sa lavice a vstala.Z pier sa jej vydral bolestný ston.Zatackala sa a kňaz ju zachytil,aby nespadla.
-musíte ísť do nemocnice...Preriekol,keď sa jej podlomili nohy a znovu ju pridržal.
-ne...nemôžem...našli by ma...Bezducho zašepkala a pobrala sa k dverám.Prišla len do polovice kostola,keď ju sily opustili a zrútila sa na zem.Kňaz zaupel a pribehol k nej.Rýchle jej skontroloval pulz.Bol nitkovitý a slabý.Rozhodoval sa,čo urobiť.Prišla sem hľadať pokoj a azyl.Nemohol ju sklamať.
-sestra Bernandetta...Zakričal smerom do sakristie.Rehoľná sestra vyšla a keď zazrela nevládne dievča,rýchle sa rozbehla kňazovi na pomoc.
Tamila otvorila oči.Ležala v malej izbietke.Bola stoický zariadená.Posteľ a stolík vedľa,jeden šatník.Poobzerala sa.Do ruky jej tiekla infúzia.Bola čistá a prezlečená.
V pozadí začula hlasy.
-Otec Fabián,vieš kto je to?! ako si vôbec...prečo tak rizkuješ? hľadajú ju federáli,celé mesto je hore nohami...
-prišla sem hľadať azyl! nemôžem ju sklamať...nech už vyviedla čokoľvek,je to zranené dieťa...nemôžem ju predhodiť vlkom...keď sa zotaví,pôjde svojou cestou...veľmi ťa prosím o diskrétnosť...nesklam môju dôveru Zachary...
Dvere sa otvorili a dnu vošiel muž v stredných rokoch s prešedivelými vlasmi ponad uši a kňaz.Otvoril kufrík a Tamila si domyslela,že je to lekár.
Zahľadela sa na neho.
-tak už ste sa prebrali...stratili ste veľa krvi...bolo nezodpovedné s tou ranou nejsť do nemocnice...
-myslíte si,že som mala na výber?! Spýtala sa priamo a zahľadela sa mu do oči.
-no, celé mesto je hore nohami,hľadajú vás Tamila...guľku som vybral...zastavila pri kosti,mali ste šťastie...v tej infúzke je niečo na posilnenie a od bolesti...
-ešte dnes odídem,je mi ľúto,že som vás vystavila nebezpečenstvu...Zašepkala.Lekár sa na ňu zadíval.Nepripadala mu,ako zločinec,ani väzeň na úteku.
-zabili ste niekoho Tamila? Spýtal sa priamo.
-nie...ale kedysi dávno som kradla,ako dieťa...Priznala,začervenajúc sa,považovala to za správne,bola predsa na cirkevnej pôde a pomohli jej.
-dieťa? a už nie ste dieťa? máte sedemnásť,ak sa nemýlim...ste vo veku mojej dcéry...
-netrápte sa s tým,viem že veľa ľudí urobí to,čo je potrebné,aj keď to nie je vždy správne...Tamila sa usmiala na kňaza.
-vždy ospravedľňujete zlo? Lekár sa zasmial.
-to je trefné Tamila,vždy to robil...je to veľký samaritán,jedného dňa sa mu to vypomstí...
-ste bratia? Zaujalo Tamilu.
-veľmi sa nepodobáme,ale áno,sme bratia...ako ste to uhádli...
-máte rovnaké oči...cítim sa už oveľa lepšie..pôjdem...Posadila sa.Miestnosť sa roztancovala.
-nie Tamila,môj brat vás prichylil,musíte ostať v posteli ešte aspoň dva-tri dni...kým zosilniete...dúfam,že sa nedostavia komplikácie,rana bola veľmi znečistená,pre istotu som vás preočkoval proti tetanu a nasadil antibiotika...nemusíte sa obávať mojej lojálnosti,vždy stojím pri mojom bratovi,aj keď s ním nie vždy súhlasím...ale dávajte si pozor,keď odtiaľto odídete...vonku na vás čakajú supy...je na vás vypísana odmena...celkom určite je zaujímava,pre lovcov odmien a všetky pokutné živly,byť vami,dobre by som si rozmyslel,kam pôjdem a komu budem dôverovať...
-buďte bez obáv,nedôverujem nikomu...postarám sa o seba...odídem z mesta...Smutne sa usmiala.
-ak vás chytia...
-nechytia,som na úteku už dva roky...len som teraz poľavila v ostražitosti...urobila som hlúposť a upozornila na seba...
Chvíľu ju pozoroval.Prikývol.
-keď ta infúzia dotečie,Fabián ju vytiahne,večer vám podáme ďalšiu...oddychujte a zotavujte sa....na teraz ste v bezpečí...Usmiala sa.Už bol pri dverách,keď jej začala bolesť, búšiť v sluchách.Zastonala a uchopila si hlavu do dlaní.Smrteľne zbledla a bolesť ju drásala.Lekár k nej priskočil.
-Tamila! počujete ma?!
-nedotýkajte sa ma! Zastonala.Vzdychla a na pár sekúnd stratila vedomie.O chvíľu precitla.Lekár ju zamračené vyšetroval.
-Tamila už sa vám niečo takéto stalo? Spýtal sa.Prikývla.
-boli ste u lekára? čo povedal na tieto výpadky vedomia? robili vám vyšetrenia? urobili vám magnetickú rezonanciu hlavy? Prikývla.
-ako to uzavreli.
-neviem,utiekla som...nestáva sa to často...len keď som mimo...dekoncentrovaná...je to...ehmmmm...dokážem to predvídať a ovládnem to,nestrácam vedomie,normálne je to len chvíľková bolesť hlavy...nesmiete ísť domov autom...
Zašepkala.Lekár sa na ňu prekvapene zadíval
-čo vás to napadlo? ste po tom výpadku dezorientovaná?
-máte bordové volvo?
-áno,ale ako to viete?
-prečo vás chcú zabiť?! Spýtala sa priamo.
-mňa? Tamila desíte ma...čo vás to napadá...
-nazvite ma bláznom,šialencom,ako chcete...ale...nechoďte domov autom...zavolajte políciu vo vašom aute je bomba...
Obaja muži na ňu vytreštili oči.
-vy ste sa naozaj zbláznili! Zamrmlal lekár.
-teraz vám poviem niečo,čo som ešte nepovedala živej duši,teda povedala... raz...keď som bola mala,ale on si to zrejme nepamätá,bol tiež ešte dieťaťom.....nech to znie akokoľvek šialene...ja...ehmmmm...tie výpadky...vidím zlo...vidím zlo,ale pred tým,ako niekoho postihlo a vidím v človeku zlo,ktoré vykonal...Zašepkala a nesmelo zdvihla oči.Muži ju ohúrené pozorovali.Lekár sa posadil a chvíľu mlčal.
-takže teraz ste videli v mojom aute bombu? Neisto sa spýtal.
-presnejšie som videla,ako ste nasadli tu pred kostolom a naštartovali...videla som vašu smrť...vždy vidím smrť...Šepkala.Muži na seba poreli a rozhodovali sa,či ju považovať za blázna,alebo jej uveriť.
-prosím vás,ja viem,že vyzerám,ako blázon...ale nič zato nedáte...jednoducho zavolajte políciu s tým,že máte podozrenie,že v aute je bomba...ak tam nebude...som blázon...ale ak tam bude...zachráni vám to život...prosím vás,pomohli ste mi,nechcem ,aby sa vám niečo stalo...Upenlivo ticho ho žiadala.
-pre toto vás hľadajú Tamila?
-asi áno...ja... je to zdĺhavé rozprávanie...
-máme čas,rád si to vypočujem...ak to ma môj mozog pochopiť,potrebujem fakty...
-vy mi veríte?
-sám neviem,ale viem,že keď mi niekto povie,že mám v aute bombu,nebudem taký blázon,aby som to nepreveril...takže Tamila,kedy sa u vás tato "vlastnosť "objavila" ?
-ja si nato nepamätám,žila som s tým od nepamäti...ale neuvedomovala som si,kým som bola malá...len ma to všetko desilo...a..tak som to potláčala,dokážem to potláčať...ale niekedy...Vzdychla a začala rozprávať.Ani sama nevedela,prečo sa odrazu pred nimi otvorila.Prvý krát v živote dôverovala dvom neznámim mužom.Vlastne nikomu nikdy nedôverovala,ak nerátala Jacoba,ale ten z jej života dávno odišiel.Boli to cudzí ľudia a prichýlili ju,pomohli jej bez nejakého bočného úmyslu.Vedeli,že je na jej dolapenie vypísaná odmena a nezapredali ju.Postupne im vyrozprávala všetko, na čo si dokázala spomenuť.Nič nezatajila,povedla len čistú a holú pravdu.Keď skončila,citíla sa zvláštne spokojná.Tým,že odhalila svojích strašiakov z minulosti,akoby vybledli,stratili na sile.
-takže pred dvoma rokmi ste utiekli z psychiatrickej liečebne a prišli do Los Angelos?
-neplánovala som to,ale nákladný vlak sem mieril...Usmiala sa.
-ste vynaliezavá...Pochválil ju lekár a postavil sa.
-večer zase prídem,teraz idem zavolať políciu...odporúčam vám,že nech sa deje čokoľvek,nevystrčte ani nos...Zasmial sa,keď poslušne prikývla a spustila sa na lôžko.
-oddychujte...Zašepkal kňaz s lútosťou v očiach sa ponáhľal za svojím bratom.Netrpezlivo počkali na políciu.Keď sa pýtali,ako dospel k záveru,že ma v aute bombu,bez mihnutia oka zaklamal,že popri ňom prešiel malý chlapec na bicykli a ten mu povedal,že nejaký muži mu niečo montovali pod autom.Policajti sa vyškierali a upokojovali ho,že je to len nemiestný žart.Až keď sa jeden zohol pod auto,prestali sa smiať a zavolali pyrotechnikov.Podrobne ho vypočuli,zastavili premávku a všetkých evakuovali do bezpečnej vzdialenosti.
Večer,keď vošiel do izbietky,kde ležala Tamila,našiel ju za stolom,nohu mala vyloženú na druhej stoličke a na malom stole mala rozložené knihy,niečo písala.Keď ho zazrela,milo sa usmiala.
-čo to robíte Tamila?
-učím sa...robím si poznámky...Odpovedala.Neveriacky zaklipkal očami.Podišiel k stolu.Po ľavej strane mala psychológiu pre štvrtý ročnik a ľavou rukou si robila výpisky,po pravej strane mala učebnicu o občianskej vojne z historie umenia pre čtvrtý ročník.Nezavisle na seba sa jej ruky mihali po papieri.
-Tamila urobte si prestávku,pripojím vám infúziu...Poslušne odkrivkala do postele a vyhrnula si rukáv.
-som vaším dĺžnikom...zachránili ste mi život...Zašepkal.
-a vy mne,takže sme si kvit...urobila som to zo sebeckých dôvodov, veď, kto by ma ošetroval...Roztopašne žmurkla.Lekár sa zasmial.
-dobre,tak sme si kvit....zajtra by ste mohli výjsť na vzduch,posedieť si vzadu vo dvore kláštora,okrem pár deti tam nikto nie je...prospelo by vám to...pomaly treba nohu zaťažovať...teploty sa nedostavili, vďaka Bohu..
-ak bude všetko dobre,pozajtra odídem...
-nemali by ste ešte vychádzať do ulíc,ešte stále je vonku veľký rozruch okolo vašej osoby a lovci odmien dokážu byť veľký vytrvalci...
-dám si pozor a opustím mesto...
-kam pôjdete? ak vám môžem nejako pomôcť...
-ďakujem,ale mám všetko,čo potrebujem...neviem kam pôjdem,kam povezie prvý nákladný vlak do ktorého vleziem...Zasmiala sa.
-buďte opatrná,hľadajú vás celoštátne a ste dosť výrazna,ľudia si vás pamätajú,hlavné mužská populácia...Usmieval sa,čo jej vohnalo červeň do líc.
-možno pôjdem na chvíľu do Európy...práve tam začína leto...alebo do Afriky...tam som ešte nebola...alebo do Karibiku,neviem kam ma nohy povedú...aspoň kým to prehrmí...ale musím si zaobstarať novú identitu...
-to radšej nechcem počuť...Smial sa lekár.Na druhý deň poslúchla a vyšla do zadu na dvor.Sedela na lavičke a svoju už čistú čiapku a mikinu,mala stiahnutú do tváre.Všimla si deti,hrajúce sa na dvore.Staral sa o ne kňaz aj so sestrami.Bol to detský domov.Zamyslela sa.Keď zodvihla hlavu,uvedomila si asi štrnásťročného chlapca,ako ju uprene pozoruje.
-čo sa ti stalo? Spýtal sa ukazujúc na nohu.
-bola som nešikovná a zranila som sa..
-si tiež v opatere pinguinov?! Uškrnul sa pri hanlivom oslovení rehoľných sestier.
-nie,som tu len na pár dni...a ty by si mohol byť rád,že máš domov...S úsmevom ho napomenula.
-jedného dňa odtiaľto utečiem,lezú mi na nervy tie ich pravidlá,žiadna sloboda,len povinnosti! budem mať veľa peňazí a budem robiť,čo sa mi zachce..
-ani jeden človek nemôže robiť,čo sa mu zachce...tak to nefunguje...peniaze nie sú všetko,aj keď ich treba..nebudeš spokojný,tvoj život bude prázdny...Ticho preriekla.
-čo ty o tom vieš?! Drzo jej odvrkol.
-viem to,pretože môj život je presne taký...robím si...čo chcem,ale môj život je prázdny a plný temnoty...Zašepkala.Chlapec na ňu podozrievavo pozeral,potom sa s drzým úškľabom rozbehol za ostatnými.
Večer jej dotiekla infúzia a ona sa cítila oveľa lepšie.Posadila sa ku knihám a robila si výpisky.Keď sa v inak tichom kláštornom trakte ozval dupot čižiem na schodisku a krik,spozornela.Prudko sa postavila,akoby cítila nebezpečenstvo a pohla sa k oknu.Prudko ho otvorila a porozhliadla sa.Bolo to druhé poschodie,ak by skočila,mohla by sa dolámať.Bolo to minimálne päť metrov.Už už sa rozhodla,že to riskne,pretože krik sa nápadne približoval,keď sa zo strechy priamo do okna spustil maskovaný,ozbrojený muž.Prudko cúvla a vtom istom okamihu sa dvere rozleteli.
-FBI,ruky za hlavu,na zem! Zreval Elias a namieril na ňu zbraň.Vzdychla a založila si ruky na zátylok,ale neľahla si na zem.Len im s drzým úškľabkom hľadela do oči.Do izby sa nahrnuli muži v maskách so špecialnej jednotky.
-tentoraz cez okno neujdeš! Skonštatoval pokojne Elias
-Tamila Barnadová ste zatknutá,máte právo nevypovedať...
-viem,viem povedal si mi to pri našom poslednom stretnutí! Odvrkla a s nádejou sa zahľadela do okna z ktorého už zostúpil muž so špeciálnej jednotky.Nemalo to zmysel.Bola ranená,pomalá,nestihla by to.Jeden z agentov k nej podišiel,chytil jej jednu ruku a zacvakol jej putá,zložil jej druhú ruku a spútal jej ruky vzadu.Vyviedli ju von.
-zoberte tie výpisky,všetko! Zavelil Jacob.Viedli ju cez chodbu.Kňaza držali dvaja ozbrojený muži a dôrazne protestoval.
-nechajte ho,nevedel kto som,požiadala som o azyl...Zašepkala Jacobovi
-vypočujeme ho a potom sa rozhodne...čo s ním, za napomáhanie v úteku,skonči vo väzení...
-je to kňaz,stará sa o opustené deti,bez neho sú stratené...ja som ho do toho zatiahla...nechcem,aby kvôli mne trpeli tie deti...Ticho zaprosila.Jacob pozrel na Eliasa.
-pustite ho! zajtra sa za vami zastavíme otče a porozprávame sa...Zamrmlal Elias a postrkoval Tamilu ku schodom.
-nedotýkajte sa ma! pôjdem sama! Zavrčala Tamila hnevlivo.Už boli na prízemi,keď stretli toho štrnásťročného chlapca s ktorým sa rozprávala na dvore.
-hovoril som to! je to ona! dostanem moju odmenu?! Dychtivo sa spýtal.
-toto je tvoja sloboda? predal si ma? ako Judáš? nehnevám sa na teba,lebo tvoje peniaze ti radosť neprinesú...len prázdnotu,výčitky a temnotu,ver mi,viem to......Zahľadela sa mu priamo do oči.Chlapec nevydržal jej pohľad a zahanbene sklopil oči.
-áno dostaneš svoju odmenu...Znechutene odpovedal Jacob a chytil za rameno Tamilu,aby ju viedol ďalej.
-nedotýkaj sa ma Jacob! Zasyčala a mykla ramenom.Pri tom prudkom pohybe,zasyčala od bolesti,ale krivkala ďalej.Už sedela v aute,keď pribehol kňaz k autu.
-nájdeme ti advokáta Tamila,dostaneme ťa odtiaľ..
-nerobte si starosti otec Fabián,poradím si...použite tie peniaze pre deti...Usmiala sa.
-budem ťa navštevovať Tamila,nie si sama,už nie si sama...veríš mi?! Prikývla s úsmevom.
-je ranená,ťažko ranená a slabá,takmer vykrvácala...a potrebuje antibiotika! Obrátil sa k Eliasovi.
-dostane všetko,čo potrebuje otče,postaráme sa o ňu...Chladne preriekol a sadol za volant.Jacob sadol na miesto spolujazdca,obrátil sa ku Tamile.
-si ranená? kde si to kúpila?
-do hlavy! pretože som ti verila! Odvrkla.Jacob sa zasmial.
-zmysel pre humor si nestratila,prezrie ťa lekár!
-nikto sa ma ani nedotkne!
-nie si v situácií o tom rozhodovať! Odvrkol jej Elias,zagániac na ňu v spätnom zrkadle.
-no tak to zase musíte skúsiť so sedatívami,ale to ti nerobí problém, však Elias...
-buď ticho,sama si zato môžeš,zúrivo si sa bránila,nechcel som,aby si si ublížila! Odvrkol jej.
-zatvoríte ma do väzenia,alebo pôjdem najsôr do blázninca? ak si dobré spomínam...naposledy to bol blázninec...
-bola to psychiatrická liečebňa a snažili sme sa ti pomôcť!prekonať traumu,ktorú si prežila...
-čím? že ste ma zatvorili na izbe s feťačkou,ktorá celé dni mlátila z cesty? a propo,kde je..už umrela?!predpokladám,že áno...bolo len otázkou času,kedy sa dostane von a predávkuje...Chladne sa zasmiala.
-neviem,kde je,ale ak ťa to zaujíma môžem to zistiť...Tvrdo jej odpovedal Jacob.
-z Chicaga ...šla si priamo sem,do Los Angelos? Zaujímalo Eliasa.Tamila sa nezúčastnene zahľadela do okna.
-nechceš spolupracovať? ani trošku? tvoja škoda...skončíš vo väzení...Posmešne zatiahol Elias.Pokrčila pleciami a uškrnula sa.Viac im nevenovala pozornosť.Všimala si okolie,aby vedela kam ju vezú.Zastavili pred pobočkou FBI v Los Angeles.Jacob ju vytiahol z auta.Krívajúc ho nasledovala.Vzbudila pozornosť všetkých na stanici.Mlčky hľadeli,keď ju previedli cez halu,do zadu,až k celám predbežného zadržanie.
-najskôr doktora nech ju prezrie,potom ju vypočujeme...Navrhol ELias.Mlčky vošla do cely.Vyvalila sa na úzku pričňu a založila si ruky za hlavu.Keď sa objavil lekár,zostražiteľa,ale nehýbala sa.
-Tamila som doktor Newell,prezriem vaše zranenie...
-ani sa ma nedotknete... Skonštatovala ticho,nevšímajúc si ho.
-Tamila myslíte,že je to rozumné?
-nikdy som nerobila nič s rozumom,prečo ba som mala začať teraz? Uškrnula sa.
-podáme vám sedatíva a prezriem vás tak,či tak.
-ách naozaj? tak do toho...neznesiem cudzí dotyk,takže bez sedatív to nepôjde...Jednoducho preriekla.
-a prečo ste sa dali ošetriť tomu kňazovi? alebo to bol niekto iný?
-bol to kláštor,dôverovala som im...Pokrčila pleciami.
-ak sem privoláme toho,kto vás ošetril,dáte sa ošetriť?
-čo sa s ňou handrkuje! chytíme ju,prezrie ju a hotovo! Zavrčal Elias sledujúc v druhej miestnosti, kamerový záznam.
-myslím,že podobrotky toho dosiahneme oveľa viac...Skonštatoval psychiater,ktorý pracoval v tejto pobočke FBI,ako konzultant.
-a zatvoríte ho? za pomoc väzňovi na úteku? Posmešne zatiahla.
-ak vám sľúbime,že dostane plnú imunitu,ste ochotná sa dať ošetriť?
-už ma ošetril,som v poriadku,rana sa hojí dobre...nepotrebujem ďalšie ošetrenie...Odvrkla.
-ak zaručíme plnú imunitu tomu,kto vás ošetril a aj tomu kňazovi, dáte sa ošetriť? Vyjednával ďalej.Na chvíľu stuhla a vzdychla.
-dobre,ak dostanú plnú imunitu a nebudú potrestaný,dám sa ošetriť...Pristala po chvíli.
-bravo...Zvolal psychiater na monitor,sledujúc záznam.
-takže skočte pre toho kňaza,zaručte mu,že nebudú trestaný a priveďte toho doktora....Zavelil kapitán oddelenia.Bratia Barslaovi sa zodvihli.O hodinu neskôr vošiel do cely brat otca Fabiána,doktor Zachary.S úsmevom sa posadila.
-ahoj Doktor Zachary...Ustarostene sa na ňu zadíval.
-ukáž pozriem ti nohu,či sa neuvolnili stehy..Zamrmlal.
-nevyčítajte si,že som tu,nemôžete zato...
-nerád ťa vidím takto,nechceš sa s nimi radšej dohodnúť? Sklonil sa nad ňou,stiahla si nohavice a on rýchle odvil ranu.
-je to v poriadku...to som rád,pichnem ti niečo od bolesti,infúziu si už mala...ráno ti dám ďalšiu...Prikývla.
-po tomto zaspíš Tamila,je to od bolesti aj na upokojenie....predpokladám,že sa chceš poriadne vyspať,aby si bola ráno svieža...zoberiem ti ešte krv,si veľmi anemická,keď už si tu,nech ti aspoň zadovážia krv....Iba slabo kývla.Pichol jej injekciu do stehna,len toľko že si opatrne natiahla nohavice,oči jej začali klipkať a zaspala.Rýchle jej odobral krv.Lekár vyšiel von.
-podal som jej analgetika a sedatíva..musí sa vyspať...a toto pošlite do labáku,stratila veľa krvi,je silné anémická,nebola by na škodu konzerva krvi,železo a vitamíny na krvotvorbu som jej podával intra muskulárne...Podal ampulku s krvou, lekárovi z FBI.
-ráno pridem opäť,podám jej infúziu s antibiotikami,rána bola veľmi znečistená,proti tetanu som ju preočkoval...
-môžeme na slovíčko? Spýtal sa Eliás a ponukol ho do vypočúvacej miestnosti.
-dáte si kávu? Spýtal sa ELias,keď sa usadili
-nie,ďakujem,kofeín mi nerobí dobre,prejdite k veci agent...
-ako ste ju našli?
-prišla do kostola,špinavá,akoby vyliezla z nejakej stoky a vykrvácana...tu sa zrútila a tak ju môj brat prichýlil,vždy to robí...je to taký samaritán...nevedel,kto to je,ale stihla mu povedať,že nemôže do nemocnice...a tak ma zavolal...vybral som guľku a ošetril ju...
-prečo ste nezavolali políciu?
-ani sám neviem,nepripadala nám,ako kriminálnik...pripadala nám skôr,ako opustená sirota,ktorú postihlo nešťastie...čakali sme,kým sa preberie...a..Pokrčil plecami.
-povedala vám pravdu? že je hľadaná a že je väzeň na úteku?
-kedže mám imunitu a vy toto nemôžete uviesť,ako moju výpoveď,môžem vám odpovedať,áno povedala nám pravdu,aj dôvody pre ktoré ju naháňate...
-a to sú? môžete pokojne hovoriť,nič z tohoto nemôžeme oficiálne uviesť do výpovede,som len zvedavý,čo vám povedala..
-povedala nám o tej banke...mali by ste jej poďakovať,zachránila tých ľudí,boli by ich pozabíjali...chytila vám zločincov...ani sa nečudujem,že je nahnevaná...rizkovala svoj život,aby tých ľudí odtiaľ dostala a jedinú vďaku,ktorú dostala sú mreže..
-nemusím vám vysvetľovať naše dôvody,ale toto nie je jediný dôvod,prečo je tu...
-samozrejme,zdôvodníte si to,ako vám vyhovuje...ale keby som bol Tamila,ani by som sa s vami nebavil...
-vy si neuvedomujete,že otvorila trezor v národnej banke?
-vy neuvažujete o tom,že nemala inú možnosť,len ho otvoriť? mierili jej na hlavu revolvérom,dostala von ženy a toho zraneného muža a nakoniec,keď sa jej podarilo otvoriť trezor,tych banditov v ňom uväznila..bez preliatia jedinej kvapky krvi..rizkovala svoj život...odviedla skvelú prácu...
-to nie je všetko,musela byť s nimi v kontakte,ako by inak vedela,čo sa chystá...
-myslíte si,že by svojích spojencov zatvorila v trezore,keby ich poznala? mohla sa do tej banky nepozorovane dostať v noci a vybrakovať ten trezor a nikdy by ste nezistili,čo sa vlastne stalo,nemusela by to robiť takto,čo z toho mala?nevzala ani cent...ak myslíte,že jej išlo o peniaze...
-ako to teda urobila...
-Tamila je veľmi múdra a šikovná,dostala sa k týmto informáciam a verím,že to čo urobila,urobila len s dobrými úmyslami...nezaujíma ma,ako to urobila,ale viem že to vyriešila skvelé...
-prečo ju tak vehementne bránite?
-prečo ju tak vehementne zatracujete? verím,že keby ste sa k nej slušnejšie správali,reagovala by oveľa prístupnejšie..
-zaobchádzame s ňou v rukavičkách,môžete mi veriť...
-v rukavičkách? ako teda dopadnú ľudia s ktorými nejednáte v rukavičkách? dva krát ste ju postrelili,zatvorili na psychiatrii,ktovie ako by dopadla,keby odtiaľ neutiekla a teraz je vo väzení...myslím,že je z vás veľmi sklamaná...
-ako ste zistili,že máte v aute bombu? Zmenil tému Elias
-prešiel okolo nás chlapec
-prestaňte s tou rozprávkou! a povedzte mi pravdu... Prerušil ho netrpezlivo ho zahriakol ELias.
-povedala mi to Tamila,zachránila mi tým život...
-ako na to prišla?
-neviem,je vnímavá,asi toho vyšinutého blázna videla z okna...
-myslím,že mi niečo tajíte!
-to si môžete myslieť,ale dokázať to nemôžete,ak chcete o Tamile zistiť viac,začnite sa k nej správať slušne a možno sa s vami začne rozprávať...ak sme skončili,rád by som šiel,čaká ma manželka! Zodvihol sa kyvol mu a vyšiel.Elias chvíľu sedel,uvažoval nad rozhovorom,potom sa zodvihol a prešiel do monitorovaciej miestnosti.
-ako to robí? nech rozmýšľam akokoľvek,nemám pre to logické vysvetlenie...Preriekol Sam-psychiater
-tak by sme mali začať uvažovať nad nelogickými vysvetleniami...Ticho preriekol Jacob
-čo tým myslíš? čo ...akože je jasnovidka?! Zasmial sa Elias.
-noooo....jej mozog ja naozaj veľmi výnimočny...obe polovice pracujú rovnako,je oveľa výkonnejší,ako naše bežné...a..v Quanticu je zopár ľudí,ktorý majú mimoriadne schopnosti,ktoré sa nedajú logický zdôvodniť...každý z nich ma nejakú anomáliu na mozgu...Skonštatoval Sam.
-ale ako si to potvrdíme?
-hneď ako sa toto tu uzavrie,máme ju previezť do Quantika,urobia jej zopár testov a prídu nato...
-ak bude spolupracovať a ak...nebude...tak nezistia nič...je veľmi inteligentá,pozeral som tie testy z psychiatrie aj poznámky doktorky...predstierala amnéziu,tým sa ochránila pred vypočúvaním,správala sa úplne pokojne,aby oklamala okolie,že je zmierená s osudom,ideálny pacient...potom ten záchvat...mohla to nasimulovať,aby sa dostala zo zabezpečenej psychiatrickej liečebne..hneď nato utiekla...trvalo nám dva roky kým sme jej prišli na stopu a nebyť tej banky,žila by si pokojne ďalej...keby ju ten chlapec nebol predal za odmenu,nenašli by sme ju...jednoducho vie,čo na ľudí platí,dokáže ich naviesť svojím smerom... nasilu nedosiahneme nič,iba ju vyburcujeme k tomu,aby si naplánovala útek a s jej inteligenciou a značnou fyzickou zdatnosťou sa jej to skôr,alebo neskôr podarí...nech by sme ju držali kdekoľvek...najistejší spôsob by bol dohodnúť sa s ňou....
-to ju máme pekne poprosiť? aby nás zahrnula do svojej priazne?! Zavrčal pobúrený Elias.
-porozprávam sa s ňou...Navrhol ticho Jacob.
-možno by to bolo najlepšie,poznáš ju už roky,pomáhal si jej...má k tebe určitú dôveru...Premyšľal nahlas Sam.

Ráno vstala a poumývala sa.Prstami si rozčesala plavú riavu a zafučala.Jej lokne protestovali a zauzlili sa.Žalostne potrebovala sprchu a hrebeň.Na všetku galibu ešte mala dnes dostať svoje dni.Privázdalo ju do rozpakov,že by mala požiadať niektorého z agentov,aby jej priniesol vložky.Keď sa objavil Zachary,vydýchla si.
-ahoj Tamila,ako si sa vyspala?
-v pohode,ako v bavlnke...Usmiala sa.
-no poď previažem ti ranu...a pripojím infúziu....Prevezoval jej pekne sa hojacu ranu.
-ehmmm... je mi to dosť trápne...ehmmm...mám taký malý fyziologicky problém....a...toto "zariadenie" je žiaľ veľmi slabo prispôsobené pre väzňov "ženského" pohlavia.So záujmom sa na ňu zadíval,keď pochopil,oči sa mu zasmiali.
-vybavím to,nejaká zvláštna značka,alebo je to jedno.
-podľa možnosti prírodný materiál...a ak by som mohla požiadať o pevnú kefu na česanie,aj zubnú pastu a kefku a žalostne sa potrebujem osprchovať...a prezliecť...teda ak je to vo väzeniach bežné...ak nie,prispôsobím sa...
Zachary sa zamračil.
-oni ti nedali základné hygienické potreby?! zariadím to...dali ti vôbec najesť?!
-nie som hladná...Pokrčila plecami.Nahnevaný vyšiel z cely a zamieril priamo do kancelárie kapitána oddelenia.
-volám môjho právneho zástupcu! ako to že ste jej ešte žiadného nepridelili?! týrate ju hladom! a nedostala žiadne základné hygienické potreby!!!! vážne porušujete jej práva!!! a očakávam,že proti nej vznesiete obvinenie,je tu viac ako dvanásť hodín,ak ho nemáte,je vlastne voľná!žiadam o jej prepustenie! Už zreval.
-upokojte sa doktor Zachary...samozrejme,že obvinenie je vznesené,právny zástupca je na ceste...a nikto ju netýra hladom...teda...Zarazil sa.Vyšiel v kancelárie.
-kto ma na starosti Barnadovu? Jedna z uniformovaných policajtiek vstala.
-ja šéfe...
-je u nás šestnásť hodín,čo jedla?
-ja...neviem,myslela som,že sa o to postará strážnik...a...dočerta,ona nič nejedla?
-a ani nepila,okrem infúzie! Zavrčal lekár.
-a potrebuje hygienické potreby,hlavne ženské hygienické potreby,niečo z prírodného materialu! kefu na česanie,niečo na prezlečenie,sprchu,zubnú pastu a kefku...Bože chcete,aby s vami spolupracovala a držíte ju na hladovke?!ako zviera v klietke? Ježiši,čo ste to za ľudia?! je zranená,silné anemická,hladovka môže pre ňu znamenať smrteľné nebezpečenstvo!!!Rozhorčené vyčítal Zachary.
-nerozčulujte sa doktor,všetko sa zariadi...dostane všetko, na čo má právo...Ticho skonštatoval Elias,práve vchádzal a vypočul si rouhovor.
-nie sme prispôsobený na držanie väzňa...ihneď ich prevážame do nápravno-vychovných zariadení...takže sme trošku na ňu pozabudli,už sa to nezopakuje...Ospravedlnil sa kapitán a vošiel do kancelárie.Doktor zodvihol slúchadlo.
-ahoj Tony,potrebujem tvoju pomoc...som na pobočke FBI v Los Angeles....dobre,super,počkám tu na teba...
-o pár minút tu ma Tamila svojho právneho zástupcu...Skonštatoval spokojne Zachary.Elias s Jacobom si vymenili medzi sebou pohľady.
-bez jeho prítomnosti ju nemôžete vypočúvať!
-doktor robíte veľkú chybu...neviete,čo je Tamila zač...
-to vy neviete,čo je zač! ja na rozdiel od vás to viem veľmi dobre!porušili ste všetky jej základné ľudské práva! nepostarali ste sa ani o jej základne fyziologické potreby! Rozzúrene zafučal.
-nie je plnoletá,je v starostlivosti štátu,ak ju prepustíme odvezieme ju do špecializovaného strediska v Quanticu...
-pokiaľ sa nenájde niekto,kto by sa o ňu mohol postarať,však?! Tvrdo sa usmial
-ak sa nájde ochotný pestún,nebude viac v starostlivosti štátu...Dokončil posmešne.Muži si zase medzi sebou vymenili pohľady.
Dnu vošiel muž s aktovkou v elegantnom obleku.Pozdravil a porozhliadol sa po priestrannej hale.Oči mu padli na lekára a tak sa k nemu poponáhľal.
-Zachary? máš nejaké problémy,čo sa stalo.
-poď na chvíľu von,vysvetlim ti to...Požiadal svojho priateľa.Vrátili sa dnu.
-som Antony Perkins a som právny zástupca Tamily Barnadovej,tu je moje osvedčenie a preukaz právnickej komory,odveďte ma za mojou klientkou...a vyhraďte nám priestory,kde sa môžeme nerušene porozprávať..zároveň vás žiadam o kopiu spisu a obvinenie vznesené štátnym zástupcom,kedže je v zadrziavacej väzbe už...Pozrel na hodinky
-sedemnásť hodín....Elias bezradne zafučal.
-pusti ich do kancelárie Enisa...Kývol na ELiasa kapitán.Znovu zafučal,ale poslúchol.
-strážnik priveďte zadržanu...a bez doktora! Zavrčal Elias.
-ako prvé som jej osobný lekár,potrebujem ju skontroľovať,kedže je vyhladovaná a dehydrovaná!ako druhé podal som si žiadosť o zverenie Tamily do mojej pestúnskej starostlivosti,takže s ňou ostanem! Odvrkol Zachary.O chvíľu priviedli Tamilu do kancelárie vzadu miestnosti.
-posaď sa Tamila...som Antony Perkins a som tvoj právny zástupca...Tamila sa usmiala.Lekár otvoril kufrík.
-trošku ťa ďobnem Tamila...potrebujem vedieť aku máš hladinu cukru,zavolaj Kapitána,aby svedčil...
Keď vošiel kapitán a spýtavo na nich pohliadol slová sa ujal advokát.
-kedže ste držali moju zverenkyňu o hlade,potrebuje urobiť krvný test na hladinu cukru,ako iste viete hladom prudko klesá a moja klientka nemusí vyť v stave odpovedať na otázky,čo zhoršuje jej situáciu...Zachary,urob odber...ste svedkom kapitán...
Tamila sa uškrnula a podala ruku lekárovi.Odobral jej krv s prsta a o chvíľu aparát na meranie cukru zapípal.Muži zvedavo pohliadli na displey.
-nie je ti zle Tamila,necitíš slabosť? Znepokojene sa spýtal lekár.
-vy ste sa zbláznili! Prísne zasyčal advokát.
-doneste sem cukor, rýchlo! a preboha dajte jej už najesť! Zreval kapitán medzi dverami a nahnevaný odišiel.
-toto sme prehrali na plnej čiare,roznesú nás na kopytách!za pár minút je vonku! Zavrčal kapitán a nahnevane vošiel do svojej kancelárie.Advokát sa jej vypytoval na rôzne veci a prezeral spis.Keď skončili s rozhovorom,usmial sa.
-už dávno som nemal ľahší prípad Tamila, o hodinu ste vonku...porušili vaše práva,nie je vznesené priame obvinenie,ich tvrdenia sú založené na dohadoch s veľmi diskutabilnými nepriamymi dôkazmi...týrali vás hladom ,smädom a postrelili,nezabezpečili vám nič z toho, na čo má právo každý občan tohto štátu...najstrašnejšie na tom je to,že vás nemal kto ochrániť,pretože ste maloletá sirota a oni zneužili situáciu...pokojne sa najedzte a vraťte do cely...o chvíľu som späť...idem za žalobcom a sudcom...Zachary sa na ňu milo usmial a povzbudil ju očami.
-hlavne sa s nikým nerozprávajte,bez mojej prítomnosti vás nikto nemôže vypočúvať Tamila...Prikývla a s úsmevom za nimi hľadela.
-odvediem ju do cely! Zavrčal ELias a drsne ju uchopil za rameno.Krivkajúc ju takmer vliekol.
-mohol by si spomaliť prosím? spôsobuješ mi bolesť... Ticho preriekla.Najskôr stuhol a ona si pomyslela,že mala byť radšej ticho,pretože jej s radosťou ublíži ešte väčšmi.Prekvapila sa,keď popustil zovretie a spomalil.
-prepáč,neuvedomil som si,že...si zranená...Zašepkal ospravedľňujúco.Vošli do cely,pustil ju a sledoval mlčky pohľadom,ako podišla bledá k lôžku,opatrne si vyložila nohu a chvejúc sa vysilením sa spustila na lôžko s tichým zaupením.
-už nikdy do mňa nestrieľaj prosím,je to dosť bolestivé...Zašepkala a privrela oči.Na čele sa jej zaperlil pot.
-mrzí ma to Tamila...naozaj,nemal som...ale...
-aj ten prvý krát si sa trafil...tuším budem mať od teba veľa jaziev...ešte,že som vycvičená...Usmiala sa so zatvorenými očami
-vycvičená načo? Nechápal.
-na bolesť,znášam ju dobre...moj otec a strýko si dali záležať na tom,aby som mala vysoký prah bolesti...Trpko sa uškrnula.Elias na ňu hľadel a hnusil sa sám sebe.To drobné,doráňané stvorenie mu nič nevyčítalo,len ho ticho poprosilo,aby do nej už nestrieľal.
-Tamila...ostaň tu...Zašepkal.
-kde,tu vo väzení? a necháte ma umrieť hladom? zabudli ste na mňa...Potichu sa zachichotala.Ten zvuk mu pripadal taký nezvyčajný,že sa sám usmial.
-nie,vo väzeni,poď s nami do Quantica,ochránime ťa...nájdeš si priateľov...budeš študovať...
-už študujem Elias a rada by som to dokončila....
-nebudeš sa už skrývať,budem mať svoju identitu...nebudeš na úteku...postaráme sa o teba...
-kto?
-ja a Jacob,veľmi si vyčíta,že nič neurobil
-a čo chcel robiť? Nechápavo sa spýtala.
-vyčíta si,že ti nepomohol,že nešiel na políciu a sociálku...myslím,že kvôli tebe sa dal k FBI.. mňa to tiež hryzie,veľakrát mi o tom hovoril,ale myslel som,že iba preháňa...ale nikdy som nezodvihol zadok,aby som sa presvedčil...mrzí ma to a hanbím sa...
-Jacob mi veľmi pomohol,nebyť jeho ...ktovie ...zamrzla by som,alebo umrela od hladu...veľa krát ma obliekol a nakŕmil...nemá si čo vyčítať...a ty tiež nie,nič vás do toho nebolo...a aj tak sa nedalo nič robiť...do decáku by som aj tak nešla...utiekla by som odtiaľ...aký otec,taký otec,ale otec...
-poď s nami,vraciame sa..bude to dobre....ver mi Tamila...
-nemôžem Elias...už som zašla priďaleko,moja minulosť by ma dostihla kedy-vtedy...neviete o mne nič...nemôžem ísť s vami...Zašepkala.Tlak na sluchách je v hlave rozozvučal poplašne zvony.Vztýčila sa a rukami si zovrela hlavu.Dvere na cele sa otvorili a Jacob niesol podnos s jedlom.Zhlboka dýchala,aby to potlačila.Obaja ju zarazene pozorovali.Nervozne krivkajúc prešla po cele.
-si v poriadku? Starostlivo sa spýtal Jacob.
-a..áno,mám len migrénu...ja...choďte preč! Zvolala zmätená.Bratia na ňu prekvapene hľadeli.Rukami si zvierala hlavu,navidomoči bledla.
-teraz nie! teraz nie!!!! Zaupela a zúfalo si privrela oči,pretože bolesť bola neznesiteľná.Oprela sa o stenu a vzdala to,pretože nemohla vydržať drásajúcu bolesť ktorá jej búšila v hlave.Pomaly sa zašuchla popri stene a ostala sedieť.Pevne si zovrelo hlavu do dlaní a vzdychla.Na chvíľu zabudla,kde je,videla len ten hrôzostrašný scenár,ktorý sa jej odvíjal pred očami.Precitla a zažmurkala,aby sa jej rozjasnilo rozmazané videnie.Zastonala,keď videla oboch bratov,ako pri nej kvôčali a pozorovali ju.
-nedotýkajte sa ma! Zahundrala.
-nedotýkame sa ťa...Tamila...čo si videla?! Spýtal sa Jacob priamo.Farba do tváre sa jej vrátila.
-neviem,čo tým myslíš...
-ale vieš Tamila,už si zabudla?kedysi si mi dôverovala a keď sa ti to stalo vtedy, povedala si mi,že dievča od susedov zabije auto...povedala si mi,že vidíš všetky tie zle veci...bola si vtedy ešte veľmi malá...Zašepkal.Tamila si spomenula,že mu to raz v slabej chvilke prezradila,ale myslela,že tomu neveril a rýchle na to zabudol.ELias sa zamračil
-o čom to vy dvaja blábolite?! Znechutene neveriacky sa spýtal.Jacob si ho nevšímal a vystrel k nej ruku.
-poď pomôžem ti...musíš sa najesť...Upokojujúco šepkal.Na chvíľu zaváhala,ale nakoniec mu podala ruku a opatrne jej pomohol vstať.Doviedol ju až k stolu a jemne usadil.Prisunul k nej podnos.
-stratila som vedomie? Ticho sa spýtala.
-na pár sekúnd...je to zle Tamila,mala by si ísť na vyšetrenia...Dohováral jej ticho.
-je to v pohode,držím to pod kontrolou,ale keď sa to niekedy nedá ovládnuť a ja sa veľmi snažím to potlačiť...mám takúto reakciu...Zahryzla do čerstvého pečiva a otvorila si jogurt.
-čo si videla Tamila...Neodbytne sa znovu spýtal.
-neverím,že to chceš počuť...
-ale áno chcem....
-bolo toho viac,myslím,že práve v tejto chvíli zabíjam "toho" hispánca z Detroitu...
-čože?! Obaja zhrozene jednoznačne zvolali.
-hovorila som,že to nechceš počuť...zavolaj do Detroitu v Sanelswenovej štvrti,Komanderská ulica...vzadu medzi kontajnermi nájdu jeho telo..bude prebodnutý a na zázname z kamery z križovatky...veď uvidíte sami...Znechutene odsunula jedlo a pobrala sa k lôžku.
-ale to je nemožné,si predsa tu...a...
-ja už neviem,čo je možné a čo nemožné...zrejme mi naozaj preskočilo...vy ste fízli,zistíte, čo za tým je...
Pokrčila plecami a vyložila si nohu na lôžko.Snažila sa tváriť vyrovnane a nezučastnene,ale vo vnútry sa chvela od hrôzy a bola sklúčená.Elias vyšiel von a Jacob bezradne postával,hladiac na jej zhrozenie.Možno dokázala oklamať okolie, svojím zovňajším chladom,ale on ju poznal.Poznal jej reakcie a vedel,že je veľmi vyľakaná a zdesená.
-nechceš si o tom s niekým pohovoriť Tamila? Zašepkal.Pokrútila hlavou.
-možno by ti...
-nechaj ma Jacob...Prenikavo sa mu zahľadela do oči.Vzdychol,prikývol a vyšiel z cely.Zvalila sa na posteľ a zastonala.Plač mala na krajíčku,nedokázala si vôbec vysvetliť,čo mala znamenať táto "predtucha" Nemohla ho zabiť,fyzický to neprichádzalo do úvahy,ale jasne sa videla...videla miesto,aj čas.Chcela dúfať,ža je to nejaký omyl,že je to zranením,alebo liekmi,no kdesi v podvedomí tušila,že je to pravda.Jej "vidiny" sa nikdy nemýlili.vyčerpanosť a psychická otupenosť jej priniesli na oči sen.Zaspala a prebudila sa,keď ju niekto volal menom.Prudko sa posadila.Cítila sa oveľa lepšie.Spánok jej vždy pomohol dostať sa z "hlbín"
-Tamila mám dve dobré správy...súd ťa oslobodil pretože neexistujú žiadne dôkazy o tom,že si nejakým spôsobom porušila zákon...a ešte lepšia je,že...si zverená do opatery otca Fabiána...kedže sme vysvetlili tvoj strach,zdesenie a traumatický šok z celej situácie v minulosti,súd sa rozhodol,že ťa nebude stíhať za falošné papiere ani nič z tvojej minulosti...snažila si sa len prežiť...ale ma to pár háčikov...
-akých háčikov? Spýtala sa s jemným úsmevom lekára,ktorý sedel za stolom aj s advokátom.
-ako prvé,budeš musieť bývať u otca Fabiána...
-myslím,že si tým nemám problém...ďalší?
-ehmmm...raz do týždňa sa musíš hlásiť u socialnej kurátorky a raz do týždňa poôjdeš na sedenie k psychiatrovi...Tamila sa zamračila.
-vedel som,ťe sa ti to nebude pozdávať,ale je to len pár mesiacov...to zvládneš...Upokojoval ju s úsmevom.
-čo ešte?
-no...kedže nie si plnoletá,nesmieš verejne vystupovať,ako tanečnica,ani kaskadérka...sudca je starý puritán a považuje za neslušne,aby sa taká mladá,inteligentná a vzdelaná dáma vystavovala na verejnosti polonahá...ani za účelom vylepšenia finančnej situácie...Prevrátil očami.Tamila sa uškrnula.
-natancujem verejne,bol to len záskok za priateľku,ktorá ma zdravotné ťažkosti s členkom... a kaskaderčina? zrejme usúdil,že taká mladá dáma by sa nemala venovať takému nebezpečnému športu...Podpichla.Právnik sa zasmial a prikývol.
-ani to nie je problém...môžem sa venovať svojím hobby bez toho,aby som sa zverejňovala...Pristala s úsmevom.
-takže viac sa nemusíš skrývať,si úplne slobodná...a..ešte sme si vynútili verejné ospravedlnenie a vysvetlenie omylu, musia tvoju fotografiu stiahnuť z obehu,aby sa náhodou nenašiel nejaký podnikavec a nesnažil sa ťa uloviť...a konečne posledný bod,môžeš ich za všetko žalovať,dostala by si tučné odškodné...Len nedbanlivo mávla rukou.
-nebudem pichať do osieho hniezda,všetko dobre dopadlo,tak načo?
-myslel som si...Usmieval sa Zachary.
-hneď teraz môžeme odísť? Uveličená sa spýtala.
-samozrejme...preberieš si svoje osobné veci a odveziem ťa k otcovi Fabiánovi..Tamila sa obrátila ku advokátovi.
-váš honorár samozrejme uhradím...som vašou dĺžničkou...So záujmom sa na ňu zahľadel.
-len to nehovorte tak nahlas,mohlo by ich začať zaujímať odkiaľ pochádzajú vaše finančné zdroje...
-nerobím nič nelegálne...obchodujem na burze,zatiaľ sa mi veľmi darí,riadne platím dane a všetky poplatky...Prekvapene zaklipkal očami.
-ste naozaj veľmi šikovná mladá dáma,som rád,že som vás spoznal,zrejme ešte o vás budem počuť...ehmmm...nemyslel som v takýchto zariadeniach....Zasmial sa.Pobrali sa k dverám,ale náhle sa objavil kapitán oddelenia.
-slečna Barnadová máme na vás ešte zopár otázok ohladne Detroitu...Začal.Advokát sa zamračil
-čo to má znamenať?
-váš právny zástupca si celkom určite s vami rád pozrie jedno video...vypočujeme vás ako svedkyňu a môžete ísť do svojho nového domova...Pokynul jej rukou,čo znamenalo "až po tebe".Muži ju zamračené pozorovali a následovali do vypočúvacej miestnosti.Sedela tam väčšina detektívov a so záujmom sledovali video znovu a znovu.Ponúkli jej stoličku a otvorené diskutovali,akoby tam ani nebola.Zatvorila na chvíľu oči,aby nesledovala tú hrôzu.Právnik sa zamračil.
-Tamila môžeme si pohovoriť osamote? Spýtal sa ticho.Prikývla.
-nemusíte sa obávať,to nie je Tamila...stalo sa to len pred chvíľou...Tamila bola po celý čas u nás...Preriekol Elias.Jej právny zástupca si navidomoči vydýchol.
-čo teda očakávate od mojej klientky?
-jej pomoc...poznáte ju? Spýtal sa jej Marvel.
-výzerá celkom ako ja...ale...nikdy som ju nevidela...je možné,že je to moje dvojča? a...
-Tamila,je mi ľúto,že sa to musíš dozvedieť takto...muži,u ktorých si žila,neboli tvojími pokrvnými príbuznymi...naozaj je mi ľúto,že sa to dozvedáš takto..no toto video dosť mení situáciu...pátrali sme po tvojej identite,ale hľadali sme nezvestné dievčatko zhruba do troch rokov,nehľadali sme dvojčatá...Vysvetľoval jej Jacob.
-ale prečo vyhľadala toho muža? ako sa o ňom mohla dozvedieť? je to len náhoda? zabila ho v sebeobrane,napadol ju...a...možno je to naozaj len náhoda a on ju napadol v omyle,že som to ja...
-to môže byť jedná z možnosti,ale druhou je,že o tebe vie a hľadá ťa...Pozri sa na ňu,síce ju napadol a ohrozoval,ale ona do neho zabodla jeho vlastný nôž bez zjavných problémov...pozri, vstala od neho,kopla do tela...kamera je bez zvuku,chcelo by to odčítavača z pier,niečo hovorí...Rozmýšľal nahlas Elias.
-vráťte to...a zväčšite prosím...Ticho preriekla.Sledovala svoju vlastnú kópiu,keď vstavala od mrtveho tela a kopla do neho
-to je vieš začo,bastard...Odčítala jej z pier.
-vieš odčítavať z pier? Prekvapene zvolal Zachary.Pokrčila plecami.
-asi áno....Pomaly preriekla.Kdesi v mozgu sa jej vynorila spomienka,ale bol to len záblesk.Hrávali sa tak spolu.Potriasla hlavou,aby odohnala tu dotieravu myšlienku.
-spomínate si na niečo Tamila? Dychtivo sa spýtal Sam.
-žiaľ nespomínam si na svoje ranné detstvo...a mám veľké výpadky aj z ostatního obdobia,len posledné dva roky mám vo všetkom jasno... Sledovala záznam ďalej.Jej druhé ja, si ešte niečo zamrmlalo popod nos a Tamila zbledla.
-čo povedala?
-ja...ja neviem...už to nechcem pozerať,je to desivé...môžem teraz odísť?! Prudko vstala a spýtavo sa zahľadela na advokáta.
-práve odchádzame...Pátravo ju pozoroval,ale napriek tomu sa usmial.Bolo mu nad slnko jasnejšie,že Tamila rozumela,čo povedalo jej dvojča,bolo to nad slnko jasnejšie všetkým v miestnosti,ale z nejakého dôvodu ju to vyľakalo a nechcela o tom hovoriť.
-slečna Barnadova,neopúštajte svoj nový domov,aby sme vás v prípade potreby mohli kontaktovať...nemusím vám pripomínať,že podmienky určené súdom sú zaväzne...a ich porušenie,by nemuselo mať priaznivý vplyv na vašu budúcnosť...
-nikam sa nechystám...Usmiala sa tvrdo a vyšla z miestnosti.Jacob vyletel za ňou.Ponáhľala sa k východu,akoby musela stihnúť niečo dôležité.Na chvíľu vrhla pohľad na muža sediacého pri stole jedného z detektívov.Potriasla hlavou a takmer vybehla.
-Tamila počkaj....Volal za ňou Jacob.Zastavila sa a pozrela mu priamo do oči.
-ostaň tu,poď s nami...existujú ľudia,ako ty...v Quanticu ich je viacero...ja tam celé oddelenie ľudí s podobným darom,aký máš aj ty...bolo by to pre teba veľmi prijateľné,dozvedela by si sa o sebe oveľa viac,naučila by si sa s tým žiť a využívať to...
-Jacob ja to nechcem využívať,nechcem vidieť všetku tu hrôzu...takto mi je lepšie...čím ďalej som od vás,tým je toho menej...Zašepkala.Jacob bezradne vzdychol.
-aj tak po teba prídu...keď zistia,ako na tom si...mala by si výhodu,ak pôjdeš dobrovoľne..
-ak zistia...ak im to niekto povie,však?! Chladne preriekla.
-tu vonku si v nebezpečenstve,pokusia sa ťa zabiť,celkom určite...si hrozbou,si živým svedkom,pre všetkých,ktorých vidíš...a je tu tá druhá,čo ak ti ublíži?!
-a čo ak ma hľadá pretože som jej sestra? a dozvedela sa o mne?!čo ak vie o mne a mojej minulosti viac? chcem sa s ňou stretnúť...Tvrdohlavo si zdôvodňovala.Vzdychla.
-zbohom Jacob...Zašepkala a podišla k autu,kde jej Zachary otvoril dvere.
-ten muž,čo vypovedá pri tom detektívovi o zmiznutí manželky...zabil ju...chce jej životnú poistku...Ticho skonštatovala a opatrne nasadla.Jacob sa sklonil k autu.
-si si istá?
-chcela ho opustiť,požičial si peniaze od nebezpečných ľudí...vylákal ju do hôr a zabil ju kladivom,tri údery.....Na chvíľu zatvorila oči.Chytila si rukou hrdlo a pohrávala sa prstami,akoby na krku mala imaginárny nahrdelník.
-mala na sebe šperk...zvláštny,bol to dar od jej otca...nikdy si ho nedávala dole...v ten deň ho tiež mala na sebe...bol to taký prívesok s lesným rohom,vykladaný rubínmi...predal ho hneď na druhý deň v záložni...zahrabal ju v blízkosti tej chaty...aj s kladivom....
-poškrabala ho ne ľavom predlaktí...snažila sa brániť po prvom údere...za nehtami bude mať jeho kožu a na kladive budú jeho otlačky...zahrabal ju...ešte nebola mŕtva...pochoval ju za živa...jej priateľka potvrdí,že ten šperk mala v ten deň v práci a že ho chcela opustiť...Smutne sa usmiala a zatvorila dvere.Auto sa pohlo.Jacob mal zmiešané pocity,povinnosť mu velila podať o nej hlásenie,ale na druhej strane,nechcela žiť v tej hrôze.Vzdychol a vošiel dnu.Kývol Eliasovi a podišli k stolu,kde ich kolega spisoval záznam o zmiznutí.
-James Ederan ste zatknutý za vraždu svojej manželky....mate právo nevypovedať,pretože čokoľvek,čo poviete môže byť použité proti vám...Vytiahol putá a spútal šokovaného muža.Obaja detektívovia na neho hľadeli,akoby mu preskočilo.
-čo čo...to má znamenať? čo si to dovoľujete?! Zajachtal spútaný muž.
-pan Ederan,kde presne sa nachádza vaša horská chata?! Muž zbledol a vyjachtal odpoveď.
-vašu manželku ste vylákali do hôr...troma údermi kladivom ste sa ju snažili usmrtiť,ešte nebola mŕtva,keď ste ju zahrabali...zahrabali ste ju aj so smrtiacou zbraňou na ktorej budú stopy krvi,aj vaše otlačky...jej šperk...s príveskom...lesný roh vykladaný rubímni ste predali v záložni,hneď na druhý deň,nikdy si ho neskladala,pretože to bol dar od jej otca...potvrdí to jej priateľka z práce,potvrdí aj to,že vás, vaša manželka chcela opustiť! zabili ste ju kvôli jej životnej poistke...máte dlhý u nesprávnych ľudí...
Vytreštil na neho oči a zťažka prehltol.Zhlboka sa nadýchol.
-neviem o čom to hovoríte...ja...prišiel som sem,aby som nahlasil jej zmiznutie...mám obavy,že sa jej niečo stalo,pretože nikdy neodišla bez toho,aby sa mi neohlásila...ale.....vy ste sa zbláznili!!!...Rozhorčené skríkol.
-čo máte na predlaktí? presnejšie ľavom predlaktí...vyhrňte si rukáv...poškriabala vás,keď sa po prvom údere pokúšala brániť...za nechtami bude mať vašu kožu a krv...vyhrňte si ten rukáv! Zvolal prísne.
-chcem právnika! Zvolal zdesený.
-ale samozrejme,nato máte právo,ale mali by ste vedieť,že priznanie je poľahčujúca okolnosť...ideme pre jej telo,tak si to rozmyslíte...veľa času vám neostáva...Navrhol mu chladne Jacob.Preglgol.
-ja som to ...nechcel...ja som...chcela ma opustiť...chcel som,aby zrušila poistku,aby som mohol vrátiť dlh...ale vysmiala sa mi do oči...kričala na mňa,že som neschopný a nič som nikdy nedokázal...ja... bol som zúrivý...a...Zašepkal zronený.Jacob sa pobral ku kapitánovi do kancelárie a stručne mu vysvetlil situáciu.
-to dievča...ak je to naozaj pravda...musí do Quantica,"tieto" schopnosti sa registrujú,mohla by byť v nebezpečenstve a mohli by ju zneužiť,spojte ma s nimi....Skonštatoval kapitán.

Mlčali.Zachary ju v spätnom zrkadielku pozoroval.
-pamätáte si na ňu,však? Nevydržal právnik.
-len letmo,kdesi sa mi vynorila spomienka,ale...nedokážem sa rozpamätať...Zamyslene preriekla.
-čo povedala...to posledné...Dobiedzal zvedavý.
-povedala,že si ide po mňa...Zašepkala.Muži na seba vrhli zdesené pohľady.
-Tamila možno by bolo lepšie keby di zostala s tými detektívmi....Navrhol ticho Zachary.
-prečo? chcem ju stretnúť...
-Tamila tvoje dvojča bez zjavných problémov a výčitiek zabilo toho hispánca...
-nebol to slušný človek,bol to vrah...a bola to sebeobrana,on vytiahol ten nôž a napadol moje dvôjča...Bránila ju.
-ale bol to človek...a ona ho prebodla...s dokonalou spokojnosťou,aj keď na súde by zrejmä obstála a kvalifikovali by to, ako sebeobranu...čo ak vám ublíži Tamila? nevyzerala veľmi milo,keď vyriekla,že si ide po vás...
-je na mňa nahnevaná,ale neublíži mi...je to moja sestra....Oponovala.
-prečo je na vás nahnevaná? nevideli ste sa roky,dokonca ste si na ňu ani nespomínali...Vypytoval sa advokát.
-nesplnila som sľub,ktorý som jej dala...Zašepkala a zatvorila oči.Oprela sa na sedadlo a snažila sa vystrieť si nohu,aby zmiernila tupú bolesť a nepohodlie.Muži si uvedomili,že im jasne dala najavo,že ukončila ich rozhovor.
-ak s ňou odídete,porušíte tým podmienku Tamila...Napriek jej neochote sa rozprávať,pomaly otvorila oči.
-možno mi nedá na výber...vždy bola impulzívná..Preriekla jednoducho a opätovne zatvorila oči.
-ale ak vás odvedie násilím,bude sa jednať o únos a zato pôjde do väzenia.Tamila sa so zavretými očami pousmiala.
-to pochybujem...Zašepkala a stíchla.Nech sa jej vypytovali čokoľvek,neodpovedala a tvárila sa,že spí.
-Tamila tie vaše schopnosti...ehmmm...pritiahnú pozornosť psychotronickej jednotky v Quanticu...Skonštatoval právnik.Prudko otvorila oči.
-myslíte? som len týrané dieťa,ktoré malo od silných úderov do hlavy dve-tri halucinácie...Skonštatovala ticho.
-lenže "tie" halucinácie mali konkrétne body,ktoré sa na nešťastie zhodujú s tragickými udalostiami,takže to nezahráte do autu...ľudia,ako vy sú veľmi výnimočný,zriedkavý a registrujú sa...nie ste plnoletá a spadáte do opatery štátu,odvedú vás,podrobia testom a zaregistrujú...
-to pochybujem,dokážem to celkom slušne kontroľovať,ak im nedovolím,nedostanú sa ku mne...Pokrčila pleciami.
-nechceli by ste pracovať pre vládu? usvedčiť mnoho zločincov a zabrániť rôznym tragédiam?
-chceli by ste mať pred očami všetku tú hrôzu? myslím,že som toho vo svojom živote videla dosť,aby ma to nelákalo
Doviezli ju ku kostolu.Otec Fabián natešene vybehol a pomohol jej z auta.
-poďte Tamila,potrebujete si oddýchnuť...Jemne sa usmial a Tamila sa s dôverou a milou žiarou v očiach,krivkajúc, chytila jeho ruky,ktorú jej podal.

Komentáre 8

aknit11 dňa 24.10.2013 - 12:56

myslím,že takýto dlhý diel tu ešte nebol (giggle) ako ochutnávka je to pridlhé,je to nový príbeh :-) hneď ako dokončím tieto "už pred koncom" budem pokračovať :-)tak dúfam,že sa bude páčiť :-)len ten nadpis! nikdy neviem vymyslieť niečo zaujímavé (giggle)

tomicka dňa 24.10.2013 - 17:39

najskor som vyvalila oci,ze co to ta Tamila je :-O zacala som citat a som unesena(y) dalsi dobry sci-fi pribeh z tvojej produkcie(clap)(clap)(clap)ty si neuveritelna(giggle) jednoducho si sadnes a napises knihu na pockanie (clap)(clap)(clap) zaujimave,napinave a miestami až tragicke (y) som zvedava co s nou bude dalej a co to bude zac to dvojca,aj odkial sa tam vzali a kto vlastne boli otec a strayko,kde sa tam u nich zobrala.:-) neviem na ktory z tvojich pribehov netrpezlivejsie cakam :-) a mas pravdu,takyto dlhy diel ešte asi na poeticu nebol (y) citala som to dve a pol hodiny :-)ved je to pol knihy :-O :-)

LanaSavara dňa 25.10.2013 - 18:23

Tomicka napisala presne moje slova. Ja som to muslea citat na dva krat, nedalo sa mi odtrhnut od toho, ale povinnosti volali. Supeeeeeeeeeeeeer :-) :-)

nevetko dňa 25.10.2013 - 18:42

LanaSavara. ty si to čítala na 2krát a ja asi na 8 krát(giggle) išlo ma uchytiť keď ma zakaždým niekto vyrušil a možno z 2hod sa stalo 8 hod.(giggle) Keď som začala čítať veru mi bolo až mrkotno ;-( akého má strašného oca;-( ale potom to začalo mat ten správny šmrnc našej aknit (y) a ako tomicka píše super sci- fi nové dielko (y)(y). Aj ja som toho názoru že neviem už pomaly na ktorý sa mám viac tešiť lebo všetky sú prosto super .(y)(y) Klobúk dole a to aj zo skalpom lebo klobúk je málo . (y) (y)

aknit11 dňa 25.10.2013 - 19:44

Ďakujem dievčence,cením si váš názor a vážim si vaše uznanie (heart) vždy ma motivuje "fantazírovať" ďalej.:-)

elca5 dňa 26.10.2013 - 22:43

Maamiiii :o jeejooo a toto je teda riadne prekvapkanie :P Hehe no to som zvedava ako to bude dalej .. ved som si aj zacala mysliet ze nieco nove chystas ale potom ma napadlo ze to tak nebude kedze mas toho rozpisaneho dost :-D ale tesim sa :-) lebo je to ako vzdy bravurne (giggle)

bodecka dňa 19.12.2013 - 00:12

... no a pokracovanie tohto nebude?

aknit11 dňa 10.01.2014 - 00:18

Bude Bodecka,bude...len to chce čas :-) Najskôr chcem dokončiť Zaklínača a Anabell a potom budem pokračovať v Tamile a Emme :-) Aj keď do Emmy sem tam ťuknem nejaké to písmenko :-)