Skočiť na hlavný obsah

Tamila 11

Pridal aknit11
dňa 18.07.2016 08:24

Veliteľ ju odniesol do nemocnice a znepokojený kontaktoval Patrika. Ohúrený počúval najnovšie správy. Nemohol uveriť, že to, čo predpovedala Tamila sa naozaj deje. Začala vojna o prežitie ľudstva. Tamila aj so Sorenou, takmer vzápätí zmizli. Bratia Barnasi sa vydali po ich stopách. Viac ich neuvidel, predpokladal, že sú mŕtvy, ale mal priveľa práce so zachraňovaním toho, čo sa ešte zachrániť dalo, aby po nich pátral. Potom sa objavili, "ženy v čiernom" a zistil, že dvojčatá sa s nimi iba zahrávali. Tamila bola zaklínačom i to najpravdepodobnejšie najsilnejším, aký kedy existoval, pretože jej genetické dedičstvo bolo upravené. Zároveň zistil, že existujú ešte ďalšie tri páry dvojčat, navlas rovnaké, ako tieto sestry. O tri roky neskôr, po tej hroznej vojne, sa bratia Barnasi vrátili. Potešil sa, pretože po celý čas veril, že zahynuli. Avšak už to neboli chlapi, ktorých poznal. Osud a prežité utrpenie ich poznačili. Potom zistil, že sú zaklínačmi. Nehovorili o svojej premene a on sa nepýtal. Podozrieval, "ženy v čiernom", ale dôkazy nemal. Boli pre nich veľkým prínosom a po vojne bolo čoho napravovať.  


Ležala na tvrdej väzenskej prični. V duchu sa uškrnula. Tí neboráčikovia si mysleli, že tie okovy, ktorými ju pripevnili k prični, ju udržia. Nechala ich v tom. Potrebovala sa vyspať. Akokoľvek sa snažila zaspať, spánok neprichádzal. Zato prichádzali spomienky. V poslednej dobe ju neustále prenasledovali. Bola príliš stará a príliš unavená zo života. Nemala nikoho. Všetci, ktorých kedysi poznala a milovala, už dávno pomreli. Myšlienky jej zaleteli k Sorene, dvojčaťu, zomrela posledná, skoro pred šesťsto rokmi. Bola dlhoveká, ale nie nesmrteľná. A áno, bola tu ešte Charizme a Ameries, ale tí sa narodili, umierali a znovu pre-vteľovali. Pamätali si svoje minulé životy, čo ju tešilo, pretože si pamätali, aj na ňu. Už by sa mali objaviť. Naposledy ich stretla pred dvoma storočiami, vždy to trvalo zhruba dvesto rokov, kým sa zase objavili. Prapôvodný zaklínači. Zabudla by na Eunarika a Jezefiela. Ukazovali sa naprieč históriou a vesmírom, podobne, ako Charizme s Ameriesom. Obaja mäsožravci, aj keď Eunariko sa zmenil. Po operácií, kde mu odstránili výrastok na mozgu, ktorý spôsoboval jeho chúťky a kanibalizmus, už nikdy neskĺzol na šikmú plochu. Oženil sa s novodobou zaklínačkou, genetický vytvorenou, dlhovekou, ale nie nesmrteľnou. Zomrela už veľmi dávno, aj ich deti, či deti, ich detí. Eunarika to poznačilo. Nikdy viac ho nevidela sa smiať, ani v spoločnosti nejakej inej ženy. A potom tu ešte bol brat Dominik. Praveký mních, najstarší z dlhovekých, ale ešte stále neumieral. Jeho pravnuci už pomreli, ale jemu osud nedoprial. Nevyzeral ani na päťdesiat a ak si dobre spomínala, narodil sa dvetisíc rokov pred Kristom na Zemi. To znamenalo, že mal desaťtisíc rokov. A ozaj. Takmer zabudla na Patrika. Kedysi veľmi milý a starostlivý človek, otec a manžel. Dnes... chladný vodca, so skeptickým nadhľadom na dianie, triezvym a vycibreným intelektom. V dvadsiatom prvom storočí založil centrum psychotronikov. On sám bol jasnovidec a jeho syn prevtelený Ameries. V dnešnej dobe viedol centrum výskumu pre nezvyčajné rasy, nadanie a abnormality. Kedysi sa snažil "bezbolestne", riešiť problémy s čo najmenšími stratami. Dnes bez mihnutia oka vybral menšie zlo a zničil čokoľvek, čo ohrozovalo okolie. Niekoľkokrát na seba narazili. Bolo to nepríjemné a rozpačité. Obaja o sebe vedeli priveľa. Patrik bol kedysi normálny človek... hm... do určitej miery normálny, pretože mal jasnovidecké schopnosti. Potom prišla autonehoda a hlboká kóma. Nikomu sa nepodarilo zistiť, ako sa to vlastne udialo. Možno krvnými konzervami, ktoré dostal. Jednoducho neumieral. Získal gén dlhovekých a podobne, ako u brata Dominika došlo k určitej mutácií, čo spomalilo, alebo dokonca zastavilo starnutie. Znášali dobré enormné teploty, či už plusové, alebo mínusové. Ich telo, neuveriteľne odolné sa rýchlo regenerovalo, takmer ako to jej. Takmer. Neublížil im nôž, ani guľka, či žiarenie. Iba zuby zaklínača by ich zabili. A keďže zaklínači sa dali spočítať na prstoch jednej ruky a dodržiavali s oboma určite prímerie, nebezpečenstvo násilnej smrti nehrozilo.  
Písal sa rok osem tisíc štyristo dvanásť. Zem už nebola, čo bývala kedysi, nežili na nej len ľudia, ale aj mnoho iných rás. Pokrok napredoval a človek konečne zistil, že nie je vo vesmíre sám. V roku tri tisíc dvanásť sa začalo pravidelne lietať mimo slnečnú sústavu, naprieč galaxiami a nekonečnom. Bolo objavených mnoho planét i rás. A i v tých najvzdialenejších zákutiach nekonečna, sa zaklínačí považovali za niečo veľmi zvláštne, extrémne nebezpečné a neobyčajné. Nikto netušil, kde sa vzali. Aj napriek náhlemu vzrastu počtu, genetický vytvorených zaklínačov v dvadsiatom prvom storočí, jej rasa vymrela. Z nejakého dôvodu sa im nedarilo rozmnožovať. Okrem pár výnimiek počas vojny sa genetický vytvorený zaklínačí nedokázali reprodukovať medzi sebou a čas bol neúprosný. Všetko sa zmenilo... iba ona nie. Pretrvávala tu ako nejaký výsmech zašlej sláve, jej predchodcov, aj napriek tomu, že nebola "pravý" zaklínač. Bola vyšľachtená, genetický upravená, ako nejaká exotická rastlina. Ktovie, kde sa stala chyba, že nedokázala skonať. Pred hodinou zomrela, ale už zase jej srdce bilo a rany zarástli. Neúčinkovala na ňu árijská oceľ. Ani árijský jed, čo normálne každého zaklínača usmrtil. Vzdychla. Čo by dala zato, keby účinkoval. Možno požiada Jezefiela, keď na neho nabudúce narazí, aby jej odhryzol hlavu. Bez hlavy predsa nemôže žiť nikto. Ani ona nie. Normálne ho vždy rýchle poslala na druhú stranu, aby nenarobil priveľa škody. Tentokrát by mu mohla dať šancu, ju zabiť. Možno to konečne zaberie. Nedokázala si ani predstaviť, že všetko bude pokračovať ďalej a ďalej. Kam až, alebo dokedy?
                                                                                                                               

Komentáre 5

aknit11 dňa 18.07.2016 - 08:27

Iba taký kúsok. Viac nestihám Hambím saDlho som s Tamilou  nevedela pohnúť, tak som urobila totálny obrat a skok Úsmev o pár tisícročí  dopreduÚsmev

LanaSavara dňa 19.07.2016 - 09:11

chvilu m itrvalo pokial som sa zorientovala Veľký úsmev, citala som to o pol noci. Ale kedze si nepametam hesla Vyplazený jazykpisem az dnes.

Hmm tak to som z toho teraz jelen. Co sa bude diat dalej, nemam potuchy PrekvapeniePrekvapeniePrekvapenie. Ankit Ty si majster slova. Kde na to chodis ? Ak mas nejake miesto, co Ta insipiruje ... koli nam zavislackam nemozes si tam zajst castejsie Chichocem sa Bozkávam. Ja uz nemam ani co ohryzat od nedockavosti. A to som si nechty neobhryzala viac ako 15 rokov

tomicka dňa 25.07.2016 - 09:09

Tak toto ma dostalo. Neuveritelny skok vpred. To som zvedava, ako bude pribeh pokracovat.Prekvapenie Vzdy som si myslela, ze Tamila bude s Jakobom. Teraz je Jakob z hry von, teda aspon si myslim, pises, ze vsetci, ktorych poznala su uz  mrtvy. Prekvapil ma tiez Patrik, ze sa tu objavuje. Brat Dominik, ale aj Eunariko, Ameries a CharizmeÚsmev Mam rada neocakavane zvraty, takze sa necham prekvapit. Verim, ze nam vyrazis dych, ako vzdySrdceTlieskamÚsmev

tomicka dňa 25.07.2016 - 09:11

A suhlasim s Lanou. tiez by som ta castejsie poslala posediet si na to tvoje miestecko, ktore ta inspirujeÚsmevÚsmevÚsmev Myslim to v dobrom, rada citam tvoje pribehy a to cakanie ma dohana k sialenstvuChichocem saChichocem saChichocem sa

aknit11 dňa 26.07.2016 - 11:00

Dievčence, ja sa snažím, ale práce veľa a často nestíhamÚsmev Sama neviem, ako to bude s Tamilou ďalej, ale otvorila som si možnostiÚsmev Budúcnosť dáva zelenú fantáziíÚsmev