Skočiť na hlavný obsah

Tamila 2

Pridal aknit11
dňa 18.01.2014 00:59

Bola vďačná otcovi Fabiánovi.Izbietka,do ktorej sa vrátila jej na okamih dodala pocit bezpečia.Priniesol jej jedlo a na chvíľu si oddýchla.Zaspala,akoby ju do vody hodil.Keď sa zobudila,priznala si v duchu pravdu.Vzdychla.Vedela,že musí okamžite odísť.Nemohla vystaviť deti otca Fabiána nebezpečenstvu.Špeciálny agenti už určite boli na ceste a jej sestra tiež.Netvárila sa veľmi priateľský.Tamila si matne spomínala na sľub,ktorý jej dala."Vrátim sa po vás! vrátim !prisahám!" Kričala,keď ju na silu odvádzali.Nevedela pre koho sa mala vrátiť,ani kam,dokonca si nespomínala,kam ju odviedli.Nedokázala si to vybaviť,akoby sa jej podvedomie z nejakého dôvodu bránilo spomienkam.Zovrela jej krv v žilách.Cítila,že sa už čo chvíľu niečo udeje.Ozvalo sa klopanie a dnu vošiel otec Fabián.Stačil mu jeden pohľad na Tamilu a vzdychol.
-dlho sa nezdržíš,však?! Smutne sa usmiala.
-musím ísť otče...nebolo by bezpečné,aby som ostávala...
-mohli by sme ťa odviezť na políciu...ochránili by ťa...
-neochránili,prvý by ma odviedli...vlastne čakám každú chvíľu,že sa objavia a odvedú ma...
-myslel som,že sa obávaš svojej sestry...
-obávam sa o bezpečnosť vašich deti,otec Fabián...mohlo by dôjsť k roztržke s políciou,ak ma pamäť neklame,je veľmi horkokrvná...
-kam pôjdeš?
-ešte neviem...a nepovedala by som vám to...pre vašu bezpečnosť...nie kvôli nedôvere,ak niekomu dôverujem,tak ste to vy...ujali ste sa ma...o chvíľu sa zotmie,hneď po zotmení sa vytratím...ďakujem vám za všetko,veľmi si to vážim...dúfam,že vám to váš Boh oplatí...
-je to aj tvoj Boh Tamila...dobro,ktoré nosíš v srdci, je Boh...Usmieval sa
-obávam sa,že nie som až taká dobrá,za akú ma považujete...otče v tej banke...keby sa mi nepodarilo inak ochrániť rukojemníkov...bola som pripravená ublížiť tým banditom....Priznala ticho.Kňaz zvážnel.
-aj Boží anjeli zobrali do rúk meče,aby ubránili dobro...niekedy sa jednoducho nedá dobro ubrániť inak,len silou...Ticho zašepkal.Vo dverách sa posledný krát obrátil.
-Boh ťa sprevádzaj na tvojej ceste Tamila...Stála pri okne a slnko pomaly zapadalo.Ako sa svetlo pomaly menilo na temnotu,cítila,ako sa v jej vnútri pocit šťastia a slobody,ktorý za posledné dva roky intenzívne pociťovala,menil na smútok a pocit ohrozenia.Potichu podišla k dverám.Otvorila ich a ticho sa plížila po chodbe.Pomaly krivkajúc zostupovala.Bola už na na poslednom schodišti,keď sa na dvore rozsvietili všetky svetla.Brána bola dokorán otvorená a videla policajne majáky.
"ja hlupaňa!mala som hneď vypadnúť! a nie drichmať!!!" Zanadávala si v duchu.Razantné kroky sa ozývali na kamennej dlažbe,blížili sa ku schodom.
"no schodmi,to asi nepôjde...." Vyskočila a rukami sa zachytila kamenného výklenku.Starobylá viktoriánska budova mala všetky chodby a schodiská vyzdobené kamennými otvorenými výklenkami s množstvom stĺpov.Vytiahla sa hore na rímsu nad výklenkom.Zatínala zuby,aby zo seba nevydala bolestný ston.Unáhlené kroky aj hlasnú vravu a praskanie vysielačky počula tesne pod sebou.Zachytila sa stĺpa,ktorý bol oporou pre ďalšie poschodie.Liezla hore a dosiahla ďalšiu rímsu.Keď sa na ňu chcela vydriapať,omietka pod jej rukou sa uvoľnila.Stratila na chvíľu oporu,ale okamžite švihla nohou a vytiahla sa hore,aby rozložila svoju váhu na zvetranej rímse.Omietka sa zrútila do odpadových odkapov o poschodie nižšie a spôsobila rachot.V duchu zakliala.Vedela,že je prezradená.Muži sa okamžite sústredili na zvuk.
-Kriste pane Tamila!!! nehýb sa! zrútiš sa aj s tou rímsou! Skríkol zhrozený hlas dole z dvora.Bol to Jacob.Jeho kolegovia sa v jednom výklenku objavili, dve poschodia pod ňou.
-Tamila nebláznite...chceme sa len porozprávať....nikto vám neublíži! Volal smerom k nej jeden z agentov.
-no to určite...Zahundrala si a čo najrýchlejšie pokračovala ďalej.Potrebovala sa dostať na strechu.Zo strechy sa zase zvezie po drôtoch,najlepšie také,čo vedú von z komplexu a stratí sa v kanalizácií.
-pôjde po strechách!
Kričal Jacob.Počula dvoch,ako sa rozbehli po schodoch smerom hore,ostatný sa vrhli dolu schodmi.Vytiahla sa na strechu a koľko jej ranená noha dovoľovala,rozbehla sa.Nemala čas hľadať drôty,ktoré vedu z budovy.Poslúchla svoj inštinkt a za behu si vytiahla opasok z nohavíc.Obmotala si ho okolo dlane.Už bola na kraji strechy.Zhlboka sa nadýchla a skočila.Adrenalín v jej žilách zovrel a za tie stotiny sekundy sa jej podarilo prehodiť opasok a zachytiť železnú pracku.Za jej chrbtom sa ozvali zhrozené výkriky.Viezla sa po drôtoch vysokého napätia.Vedela,že sa nesmie dotknúť ďalšieho,inak sa uškvarí.Tých pár sekúnd sa jej zdalo nekonečne dlhých a už videla pred sebou ďalší problém.Pripravila sa na bolesť,lebo drôt končil na mohutnom železnom transformátore.Vedela,že ma priveľkú rýchlosť,musí sa v pravej chvíli pustiť,aby ju nezasiahol prúd a náraz bude prudký.Tesne pred nárazom sa pustila a hrabla rukami vo vzduchu.Zachytila sa transformátora,pritom do neho vrazila celou silou zotrvačnosti.Zastonala, mala pocit,že jej popraskali všetky kosti v tele.Nemala čas sa ľutovať.Bola za ohradou kláštora asi o tri budovy ďalej.Získala zopár cenných sekúnd.Chytila sa jednej z oporných nôh transformátora a spustila sa po ňom,ako po železnej tyči.Naraz na nohy v nej vyvolal ďalšiu vlnu bolesti a takmer spadla.Za sebou začula hluk.
-stoj Tamila! budeme strieľať!!! odtiaľto sa nedostaneš! ruký hore! Reval Jacob,ktorý dobiehal medzi prvými a ona už bola pri kanalizačnej šachte.Vedela,že ju nestihne otvoriť a skočiť dnu.Zmučene zodvihla ruky.Nemohla si dovoliť žiadne ďalšie zranenie,inak sa jej nepodarí utiecť neskôr.Založila si ruky za hlavu,obrátila sa k nim tvárou a sledovala,ako sa k nej obozretne približujú.
-pripomeň mi,že jej máme zobrať opasok! Zahundral jeden už celkom blízko.
-Tamila podídem k tebe a spútam ťa...tak nerob hlúposti...
-veď kam by som šla? chcete si len pokecať,no nie?!
Zatiahla drzo.Bol od nej asi dva metre,keď sa ozval prvý výstrel.Odfrkol kameň z chodníka.Jacob zaspätkoval.
-sniper! kryte sa ! hore na streche!!! Kričali policajti.Jeden sa rozbehol k Tamile,aby ju strhol na zem,ale dva výstreli tesne pred ním ho vrátili naspäť.Tamila stála,ako terč pre ostreľovača,ale nestrieľal na ňu.Muži privolávali špeciálnu jednotku.Skočila za blatník,ale spŕška guliek,ju vyhnala naspäť.Pohla sa na druhú stranu a situácia sa zopakovala.Zostala stáť.
-Tamila preboha zalez niekam! Reval Jacob.Tamila aj ďalej stála nepohnute.
-a nepovieš mi kam?! kamkoľvek sa pohnem,strieľa!zaháňa ma späť! Zavrčala.Pomaly sa posunula smerom k polícií,ale guľka tesne pred ňou ju upozornila,že sa má vrátiť.Ďalšia ju posunula k policajnému autu.
-kto je to?! Spytoval sa ticho dievčaťa,skrytý za kontajnerom.Väčšina mužov mierila na strechu,ale kvôli hrubému plechovému lemu krytiny,by bolo zbytočne strieľať.Zato strelec mal veľmi výhodnú pozíciu.Bol neohrozený a mohol ohrozovať všetkých.
-nemám ani potuchy....Ďalšia strela ju posunula opäť bližšie k autu.
-tlačí ťa k tomu autu....Upozornil ju Jacob.
-možno sa chce povoziť s húkačkou...úví!úví!
Uškrnula sa Tamila napodobňujúc sirénu policajného auta.Prestala sa obávať.Pochopila,že nech je na streche ktokoľvek,nechce ju zastreliť
-Tamila kto je to?! chráni ťa,musíš vedieť,kto je to!
-myslíš,že som jasnovidec?! Zavrčala na neho a opäť sa posunula.
-myslím,že áno...Odvrkol jej spoza kontajnera na odpadky.Už bola celkom pri aute.
-čo teraz? mám nasadnúť,či čo? Spytovala sa roztržito Jacoba.
-ja neviem!neviem,čo od teba chce... Keď guľka odfrkla tesne vedľa nej,vzkypel jej hnev v žilách.Prudko si zložila ruky založené za hlavou a zagánila na strechu.Zdvihla ruku a ukázala stredný prst smerom k streche.Hneď nato vykročila od auta.
Výstrel pred ňou ju mal vrátiť,ale nevrátil.
-vráť sa Tamila! Kričal Jacob zdesený.
Tamila sa nahnevane pohla ďalej.Guľky okolo nej lietali,na chvíľu sa zúrivo zastavila.
-vieš čo,ty chrapúň tam hore?! kašlem na teba!neviem,čo chceš! a nepôjdem do toho zasraného auta! tak ma odpáľ a máme to bez stresov!
Rozčúlene kričala na strechu a pohla sa ku kanálu.Už chcela otvoriť poklop,ale znenazdajky sa spoza rohu vynorilo auto a zablokovalo jej cestu.Dvere sa prudko otvorili a niekto ju vtiahol do auta.Muži sa rozbehli z úkrytov a začali strieľať,ale spŕška zo strechy ich opäť zahnala do úkrytov.Tamila zdesene zalapala po dychu a prudko sa obrátila k únoscovi.
-ahoj sestrička!
Zaškerila sa jej do tváre jej presná kópia a auto prudko vyrazilo.
-myslela som si,že je to tvoja robota,vždy si rada dramatizovala....
Skonštatovala Tamila a vrhla pohľad do spätného zrkadla.Policajné auta sa pohli za nimi.Vrieskanie sirén v nočnej tme spôsobovalo,že ľudia sa začudovane obzerali,uskakovali z chodníkov a upratovali do bezpečia,aby sa im neušla zatúlaná guľka.
-o chvíľu máme za sebou políciu celého mesta...Podotkla sucho.Vrhla pohľad zboku na svoju sestru.
-zober ten kontajner na krajnici! Ukázala jej rukou na smetné nádoby pri vozovke.
-zbláznila si sa?!
Tamila na nič nečakala a strhla jej volant.Zachytili smetné nádoby.V tej rýchlosti preleteli cez kapotu a spadli na cestu tesne pred policajné auto.Šofér strhol volant a tým zboku vrazil do ďalšieho auta,ktoré sa skrížilo a ďalšie do neho narazilo z druhej strany.
-hneď je o troch menej! to ich pribrzdí...pusti ma k tomu! šoféruješ,ako stará babka! ak zastavíš na červenú,dostanem nervový záchvat! Zavrčala posmešne Tamila.Za jazdy si vymenili miesta.Tamila sa rýchle približovala k autu pred nimi a narazila mu do ľavého blatníka.Tým ho vystrčila do cesty a skrížila.Dve policajne auta sa zrazili,aby sa vyhli prekážke na ceste.Zaradila spiatočku a za škrípania bŕzd sa stočila do protismeru.Rútila sa naspäť priamo na šoféra v protismere.Zdesené šliapol na brzdy a skrútil volant,aby sa jej vyhol.Ďalšie policajné auta vrazili do vydeseného šoféra.Cúvajúc pridala,kolesa zašmykovali a za spätného chodu sa rútila ulicou,strhla volant o stoosemdesiat stupňov a preradila.Urobila na strede cesty hodiny a už uháňala vpred.
-Ježiši! zdemoluješ celé mesto! Vykríklo dvojča.
-zapni sa! skočíme si!ten vlak nám pomôže striasť sa ich!
-čo!čože?!Skríkla a chniapla po bezpečnostnom pase,keď videla,ako Tamila vyrazila na chodník a nákladnú rampu pre zásobovanie stavebnej firmy,kde im vykladali stavebný materiál.Rampa bola vysoká najmenej štyri metre.Boli tesne pred železničným priecestím,ktorým práve prechádzal nákladný vlak.Nabrala najväčšiu rýchlosť,akej bolo toto auto schopné.
-Tamila!Tamila! neopováž sa!!!!to nepreskočíme!zabijeme sa!!!
Kričala jej sestra
-máš v gatiach,čo?! to máš za toho snipera!znervóznil ma!!!
Spokojne precedila cez zuby,sústredená na jazdu.Keď spolujazdkyni urobil žalúdok salto,vedela,že je zlé nedobre,ale už boli vo vzduchu.Prudko zažmúrila oči,nechcela vidieť,ako vrazia do vlaku.Preniesli sa ponad vlak a tvrdo pristali na druhej strane.Na chvíľu stratila kontrolu nad vozidlom.Naraz jej takmer vyrazil dych.Dostali šmyk a začali rotovať na ceste.Zvrtla volant do protismeru,zaradila spätný chod,vyrovnala sa a dupla na plyn.Na chvíľu striasli policajtov,ale vedela,že vysielačkami hlásia ich polohu a je len otázkou pár sekúnd,kedy sa na nich prilepia ďalšie hliadky.Prudko zabočila do bočnej ulice.
-čo ťa vystrihli z rýchle a zbesilo?! Zrevala jej poblednutá sestra.
-nehrala som v ňom,ale robila som im nejaké kaskadérske veci....
Prudko zabrzdila pri chodníku.
-do metra! švihaj!
Vyskočila a rozbehla sa,krívajúc do metra.Adrenalín s ňou robil svoje,takže bolesť takmer necítila.Vbehli do metra a obe si natiahli kapucne na bundách do tvári.
-rozdelíme sa,stretneme sa na hlavnej vlakovej stanici....presne o dve hodiny v ženských toaletách!
Zvolala Tamila a rozbehla sa opačným smerom.Počkala kým do stanice nebude vchádzať vlak,hneď ako zastavil preskočila rampu a vbehla dnu.Dvere sa zatvorili a vlak sa pohol.Očami hľadala svoju sestru.Zazrela ju vo vlaku,ktorý sa pohol opačným smerom.Vzdychla si Cítila sa,akoby ten vlak nepreskočili,ale akoby ju prešiel.Vozila sa hore-dole po meste a na jednej stanici sledovala správy.Vyzeralo to,že naháňačku natáčalo regionálne spravodajstvo.Našťastie zabrzdila pod akousi terasou s prístreškom,takže keď vybehli z auta,nemohli ich spozorovať.Hneď za tým informovali,že v tom unikajúcom aute viezli unesené sedemnásťročné dievča.Našťastie jej fotografia sa zatiaľ neobjavila.Vedela,že je to len otázkou času,kedy ju novinári "vyňuchajú" Jej tvár bola v posledných dňoch neslávne,slávna."Musíme hneď vypadnúť z mesta." Pomyslela si.Čas sa vliekol.Nenápadne sa dostala na stanicu.V butiku so suvenírmi vyloženými pred vchodom,ukradla veľkú, čiernu vyšívanú šatku.Uvila si ju okolo tela,na prsiach prekrížila a uviazala okolo krku,takže vyzerala, akoby mala na sebe šaty.V ďalšom vzala menšiu a uviazala si ju okolo hlavy,tým skryla vlasy.Pozrela na digitálne hodiny metra.
"je čas,opätovne sa stretnúť so svojou sestrou..." Pomyslela si a vošla do útrob metra.Porozhliadla sa v hale a zamierila k toaletám.Svoje dvojča nikde nevidela.Vošla do toaliet a pootvárala kabínky.Skontrolovala ich,aby nikto nebol svedkom ich rozhovoru.O chvíľu sa dvere rozleteli a obozretne vošla jej sestra.Tamila jej stala chrbtom,ale pozorovala ju v zrkadlách.Neuvedomovala si,že je to Tamila.Obozretne sa k nej zvrtla a zahľadela sa jej priamo do oči.Keď videla jej provizórne oblečenie,zaškerila sa.
-bola si sa na pláži vykúpať?! Zadrapila so smiechom,lebo Tamila ,uvitá v tej veľkej plážovej šatke a s vlasmi v turbane ,vyzerala,akoby práve prišla z pláže.
-mierne som sa zapotila,tak mi to pripadalo,ako dobrý nápad! Odvrkla jej.Chvíľu sa premeriavali.
-celý život som si pripravovala,čo ti poviem,keď ťa nájdem a teraz neviem,čo povedať...Priznala ticho.
-tak nič nehovor,musíme okamžite vypadnúť s mesta....máme za chrbtom fízlov z celého Los Angeles a ešte väčšie požehnanie..federálov!....keďže si si pripravila taký originálny príchod na scénu,to nám len tak ľahko nezabudnú...
-prišla som pre teba,ale trochu sa to skomplikovalo...myslela som,že nabehnem do kláštora a odvediem ťa,ale tí hajzlíci ma predbehli...ešte,že som postavila sestry na strechu pre každý prípad...
-myslíš si,že sa dám len tak ľahko odviezť? a kto sú "sestry"?!
-ty si naozaj na nič nespomínaš?! ten bastard ti vykopal mozog z hlavy!!!sú to naše sestry...dvojčatá...Tamila na ňu prekvapene civela.
-my máme ešte ďalšie sestry?
-áno... Tamile kdesi v hlave zase zasvietilo akési matne svetielko poznania.
-kde sú teraz? čo ak ich chytili?
-sú v suchu,spojila som sa s nimi,čakajú na nás...poznáš toto mesto? Tamila prikývla.
-vyjdeme zo stanice,predným vchodom,zahneš do ľavá a pôjdeš rovno,o ďalšie dve ulice zahneš do malej slepej ulice,vpravo,tu sa stretneme o desať minút,úplne vzadu,je tam tma,ako v rohu...daj vedieť naším sestrám...nech sa rozdelia a prídu do lodných dokov...presnejšie do Zanzibarskej ulice...budeme tu na nich čakať...Sorena a nech sú opatrne,lodné doky sú plné škodcov...
Tamila zmizla z toaliet a motala sa po stanici.Hlavu držala väčšinou sklonenú,aby jej nebolo vidieť do tváre.Očami sledovala dvere toaliet.Keď vyšla Sorena zo stanice pobrala sa za ňou.Bez slová vošla do uličky.Sorena na ňu čakala.Podišla k poklopu kanalizácie.Otvorila ho a smrdľavá para sa vyvalila von.Strhla si šatku z vlasov.
-tu máš previaž si to cez nos,je tam príšerný smrad...trošku to s tým utlmíš...Sama s veľkej šatky odtrhla kus a previazala si ju cez nos a ústa.Vliezla dnu.
-chceš liezť kanalizáciou? sú to labyrinty...nikdy sa odtiaľ nedostaneme...
-poznám ich naspamäť...budeme síce nelichotivo rozvoniavať a budeme musieť miestami plávať,ale do lodných dokov sa dostaneme,bez rizika,že nás chytia...
Odvrkla jej a ponúkla ju rukou.Mlčky napredovali.Tamila si vybavovala v pamäti cestu.Jasne pred sebou videla mapu.Bez jediného zaváhania viedla svoju sestru šachtami.Po takmer dvoch hodinách plahočenia v špinavej,studenej,zapáchajúcej vode zastavila.Nechcela vnímať prostredie okolo seba.Ani potkany,ani hmyz,ani hustú tmu,ani hmlisté výpary .Pozrela smerom hore.
-sme tu..choď hore a priveď ich,mne ten rebrík nerobí dobre...
Zašepkala unavená.Teraz,keď z nej opadol adrenalín,cítila únavu a nepríjemné trhanie jej čoraz výraznejšie pripomínalo jej zranenie.Zoprela sa o betónovú rúru a oddychovala.O pár sekúnd už pri nej doskočili ďalšie dve dievčatá a Sorena.V kanalizácií bola hustá tma,ale aj tak vedela,že vyzerajú presne,ako ona.Ďalšie kópie."že by sme boli nejaké klony?" Prebleslo jej hlavou,ale rýchlo si vynadala do hlupane,neboli predsa v sci-fi filme.
-kam teraz Tamila? Mlčky čakali na jej rozhodnutie.
-musíme ešte zopár kilometrov... ťahať sa vpravo....Mdlo unavene sa odlepila od betónovej rúry.
-si v pohode? Spýtala sa znepokojene Sorena.
-ale jasné....som len vyšťavená a noha ma sakramentský trhá...Zašepkala a pohla sa napred.
-čo máš s nohou?
-strelil ma jeden fízel...Odvetila ledabolo a pokračovala.Jedna zo sestier ju zastavila.
-si ranená,krvácaš?musíme to ošetriť...
-je to ošetrené,ak mi nepopraskali stehy...je to staršie zranenie...Mávla rukou.
-chceš morfín?
-nechcem žiadne svinstvo!
Znechutene odvrkla a vykročila.Muselo byť neskoro po pol noci,keď zastavila.Viedla ich spleťou zapáchajúcich, betónových, kanalizačných stok.Miestami voda siahala až do pŕs,ale ani jedna sa nesťažovala.Nasledovali ju bez jediného slova,či zapochybovania.Zastavila sa a pozrela hore.
-mali by sme byť na mieste...Zašepkala už celkom zmordovaná.
-kde to sme?
-u mňa doma...potrebujeme nejaké veci,aby sme mohli zmiznúť,hlavne doklady,prachy a maskovanie...
-čo ak na nás čakajú...
-nikto o tomto dome nevie...Ubezpečila ich a vyliezla po rebríku.Jemne odsunula poklop a porozhliadla sa.S úsmevom vyliezla na povrch.Boli v strede tmavého parku.Dvesto metrov od jej domu.
-pôjdem prvá...potme vojdem a nechám pootvorené dvere...tamto na ľavej strane číslo sedemdesiat jedna...počkám na vás,až kým nebudeme vo vnútri všetky,nebudeme svietiť...
Pobrala sa v tieni stromov po chodníku.O desať minút spokojne zamkla,pozaťahovala rolety a zasvietila.Náhle svetlo ich oslepilo.Tamila sa na ne zvedavo zahľadela.Naozaj boli na nerozoznanie.Chvíľu nepohnute stáli a nikto nič nehovoril,iba sa pozorovali.

Komentáre 3

aknit11 dňa 18.01.2014 - 01:06

Ešte stále uvažujem nad tým,ako dokončiť Anabell a Zaklínača (blush) tak som pridala trochu Tamily :-) Toto nie je taký "dielisko" ako bol "pilot" (giggle)

nevetko dňa 18.01.2014 - 17:12

Najprv som si nevedela spomenúť ( moja skleróza ) ale stačila jedna veta z 1 časti a bola som v obraze . Tvoje sci- fi je proste(y) .Nenechávaj ich chodiť po tých kanáloch alebo nech sa aspon nečvachcú celé v tej vode :-(, keď si to predstavím žalúdok mám hore pupkom (giggle). Chúdence moje be . (giggle)

tomicka dňa 19.01.2014 - 14:18

tak som sa potešila,ze si nam pridala :-) aj ja som musela rozmyslat,ze co to je,ale hned som si spomenula :-) toto bude zase jeden super sci-fi pribeh,raz darmo :" kto umi,ten umi" (y) to "rychle a zbesilo" nemalo chybu (clap)(clap)(clap)