Skočiť na hlavný obsah

Tamila 4

Pridal aknit11
dňa 05.02.2014 01:17

-tanečná škola Simba...piata Avenue tristošesťdesiat...Zahundrala so sklonenou hlavou.Taxikár viac nepotreboval a vyrazil.Uvedomila si,že vníma jeho myšlienky.Potriasla hlavou,aby to odohnala a vytvorila si nejakú bariéru.Keď bola malá išlo jej to úplne prirodzene,pretože ju vyrušoval neustáli prísun informácií vo forme myšlienok okolia.Uvedomila si,že nastalo ticho.Spokojne si vydýchla.Išlo jej to tak,ako kedysi.Vystúpila pred školou,zaplatila a vošla dnu.Peter ochrankár stál pred telocvičňou,ako vždy a zagánil na prišelca.Na chvíľu zdvihla hlavu a žmurkla na neho.Ohúrene zalapal po dychu.
-potrebujem Angelinu...Zašepkala.
-zalez do jej šatne a bacha,aby ťa niekto nevidel...je po tebe zhánka...Vystrúhal grimasu a vošiel do telocvične.Podišiel k Angeline,ktorá mala svoju prvú,rannú vyučovaciu hodinu tanca a niečo jej pošepol.Prekvapene zdvihla obočie a vypla hudbu.
-dámy,urobíme si malú prestávku...mám niečo neodkladne o desať minút pokračujeme...
Dvere sa rozleteli a ona sa ocitla v náručí Angeliny.
-preboha! Tamila...myslela som,že máš málo rozumu a dávno si vypadla z mesta...federálny tu na teba striehnu,ako supy...čudujem sa,že tu ešte nie sú...si v poriadku? nevyzeráš dobre...dočerta!ženská ale si tu narobila paseku...keď som videla to auto,hneď som vedela,že šoféruješ ty a že ťa nikto neuniesol! Vychrlila zo seba,ako gejzír.
-to bol pekný skok...Skonštatoval Peter s úsmevom.
-prišla som sa rozlúčiť a potrebujem sa spojiť s federálmi...nechali vám nejakú vizitku,niečo?
-áno...ale myslela som....Prekvapene zvolala a otvorila kabelku.Chvíľu v nej hrabala a potom jej podala vizitku.
-chcem sa s nimi dohodnúť...nechcem celý život utekať...ak nechajú moju sestru na pokoji pôjdem s nimi...
-ale zatvoria ťa...a...
-nezatvoria...potrebujú ma...môj mozog...ehmmm..IQ...a som...ehmmm...jasnovidka...preto to naháňanie...Obaja na ňu civeli.Prvá sa spamätala Angelina.
-myslela som si to...teda myslela som si,že máš niečo navyše v hlave...teda.. nemyslím o kolečko navyše...ale no... dočerta! veď vieš,čo myslím...Zasmiali sa.Prikývla.
-idem...zavolám im...a dohodnem sa...dávajte na seba bacha...a Angelina ty máš tiež niečo navyše...daj si pozor,aby nato neprišli...Priamo jej hľadela do oči.Vzdychla.Podišla k nej a znovu ju objala.
-dočerta! ženská budeš mi chýbať...vypadni už !lebo budem revať! Súrila ju slovami,ale aj naďalej ju objímala.
-ehmmm...rada by som,hneď ako ma pustíš...Zasmiala sa Tamila.
-ách! no jasné,prepáč...viem,že nemáš rada,keď sa ťa niekto dotýka...a...Bože! nechoď Tamila...Zašepkala úzkostlivo.
-bude to dobre...o pár mesiacov,hneď ako budem plnoletá,som tu ako na koni...Usmievajúc podala ruku Petrovi.
-drž sa Tamila...Prikývla a krívajúc vyšla.V trafike si kúpila jednorazový mobil s kreditom,posadila sa v parku a vytočila Jacobovo číslo z vizitky.Na tretie zazvonenie sa ozval.
-ahoj Jacob,prebudila som ťa?
Spýtala sa s úsmevom,keď počula jeho unavený hlas.
-Tamila?! Okamžite sa prebral,čo sa nepodarilo ani piatej dávke kofeínu z kávy.
-nie,ani som nespal!kvôli tebe!kde si?!
Odvrkol jej nahnevane,aj keď vedel,že by ju nemal provokovať.
-čo,veľa práce?! Podpichla.
-áno,zamestnala si celú pobočku FBI...tešíš sa?!
-ani nie,zaobišla by som sa aj bez vašej nehynúcej priazne...Uškrnula sa.
-si v poriadku? S obavou sa spýtal.
-pôjdem s vami do Quantica,ak vaša ponuka ešte platí,ale mám tiež svoje podmienky...
Muži v očakávaní hľadeli na Jacoba,pretože rozhovor prepol na mikrofón.Elias zúrivo tĺkol do klávesnice,aby sa pokúsil zistiť,odkiaľ volá.
-nesnaž sa ma zameriavať,som v parku,ak ma zameriate...som blízko kanalizačnej šachty,zmiznem v nej za pár sekúnd a nenájdete ma...ale chcem sa dohodnúť...
-Tamila,som Christopher Standan a som členom špeciálnej jednotky v Quanticu,aké sú vaše podmienky?
-chcem,aby ste z toho vynechali moju sestru,nebude z ničoho obvinená,bude slobodná a nikto na ňu nebude poľovať...a ako druhé,nikto sa ma nebude dotýkať!splňte mi tieto podmienky a pôjdem s vami dobrovoľne do Quantica...ostanem do mojej plnoletosti,potom sa uvidí...
-vaša sestra je obvinená zo zabitia...ozbrojenému útoku na policajtov a únosu...to sú ťažké zločiny...
-toho hispánca zabila v sebaobrane,viete to veľmi dobre,pomýlil si ju so mnou...s tou streľbou nemá nič spoločné...keď videla v správach môj popis,vydala sa ma hľadať do Los Angeles...a priplietla sa do toho všetkého...vyrútila sa na tom aute na ulicu,lebo sa bála,že ma zastrelia...a vtiahla ma dnu...šoférovala som ja,pretože sa triasla,ako osika...
-čo keby prišla a vysvetlila nám to osobne?
-myslím,že to nepôjde...zatvorili by ste ju...v tomto čase je už asi v Mexiku...takže? splníte moje podmienky,alebo si zamávame na rozlúčku?! Drzo vyjednávala.
-zavoláme si o desať minút? musím to prejednať s mojím nadriadeným...
-len do toho...môžete mi zavolať na toto číslo,tých desať minút ho ešte môžem používať...S úsmevom prerušila rozhovor.
-čo urobíme? zabudneme na jej sestru? Spýtal sa Jacob.
-nato potrebujem súhlas Andrewa a vrchného sudcu....Odvetil Christopher.Vošiel do svojej "dočasnej" pracovne a zavolal do Quantica.O pár minút vyšiel.
-máme súhlas...volaj jej,od teba to zoberie dôveryhodnejšie...Podal slúchadlo Jacobovi.Keď zazvonil mobilný telefón,usmiala sa.Vedela,že odpoveď bude priaznivá.
-aké je vaše rozhodnutie?
-dostali sme súhlas...tvoja sestra bude zbavená akýchkoľvek obvinení a stiahneme jej fotografiu z portálu hľadaných zločincov aj z portálu pre lovcov odmien...
-dobre...sedím na lavičke v tom istom parku....verím,že ste ma už zamerali,takže s adresou sa nemusím obťažovať...Prerušila rozhovor.V diaľke sa ozvali sirény.V parku nastal úctyhodný pohyb.Strážci zákona postávali obďaleč,ale predpokladala,že je obkolesená,aj keď ich nevidela.Podišiel k nej Jacob aj s mužom,ktorého nepoznala,ale zaujal ju.
-nič človeka nepoteší viac,ako trochu dramatizácie...zatýkate ma,alebo idem dobrovoľne?! či tak dobrovoľne,nasilu?
Christopher na chvíľu zaváhal.
-zdemolovala si polovicu mesta,Tamila! mali by sme ťa odviezť v želiezkách...Vyčítavo ju zahriakol
-vydesili ma všetky tie sirény...ehmmm...strieľali na mňa...reflexívne konanie...verím,že FBI má veľmi slušne poistenie,takže si s tým nemusím lámať hlavu...Sladko sa usmiala a vystrčila ruky,aby jej založil putá.Zafučal a nakoniec strčil putá naspäť do vrecka.
-ale žiadne sprostosti...inak ťa.... zbijem Tamila! Zahundral.
-vyťaháš ma za copy,ako kedysi?! S úsmevom sa pokúsila vstať.Úsmev jej z tváre zmizol a nahradila ho bolestná grimasa.Priskočil k nej a pomohol jej vstať.
-ježiši Tamila,horíš...máš vysokú teplotu...
-asi infekcia,rana sa infikovala a otvorila...dosť to krváca...Jacob ju bez slova zodvihol do náručia.
-odvezieme vás do nemocnice Tamila...Ustarostene predložil Christopher.
-myslím,že to v tejto chvíli naozaj docením...Kyslo preriekla.
-to by ma zaujímalo,ako by si utekala,ako by si sa dostala do tej kanalizačnej šachty...Hundral si Jacob zlostne,nesúc ju.
-blafovala som...a skočili ste mi nato...Usmiala sa.Pokrútil hlavou s nečitateľným výrazom v tvári.Mal zvláštny pocit.Tak dlho ju chcel chrániť a nikdy mu to nedovolila,že teraz,keď mu to konečne dovolila,bol z toho zmätený.
-je to ako kedysi...sme spolu,opäť ma zachraňuješ...ale vtedy si ma nenosil na rukách...nosil si mi jesť,aby som neumrela od hladu...Nostalgicky šepkala.Christopher sa prekvapene zahľadel na Jacoba.Priviedlo ho to do rozpakov a očervenel.Odrazu vzdychla a objala ho rukami okolo krku.
-som rada,že sa na mňa nehneváš...Zašepkala a položila si hlavu na jeho rameno.
-ale hnevám a ty vieš dobre,že áno...ale máš horúčku...si zranená,tak sa snažím byť tolerantný...ale keď vyzdravieš,poriadne ti to osolím
-musela som šoférovať Sorena šoféruje,ako stará babka...Zachichotala sa.Jacob sa aj napriek zamračenej tvári zasmial.
-ako stará babka? a ako potom šoférujem ja? Podpichol.
-ako starý dedko...dám ti zopár lekcií...dúfam,že máte v Quanticu kaskadérske trasy...
-sklamem ťa,máme TEVOC zručnosť v riadení vozidiel,ale kladú nám na srdce ako prvé bezpečnosť a opatrnosť ...teraz ťa odvezieme do nemocnice...budeš dobrá,áno? žiadne rímsy,ani nič podobné...rozumeno?inak ti zoberiem ten opasok...a nohavice ti spadnú,sú najmenej o tri čísla väčšie...Karhal ju ticho.
-myslím,že sa z teba stal riadny,panovačný hundroš, Jacob...Odfúkla a zase sa zachichotala.
-na smrteľne zranenú máš priveľký zmysel pre humor....Odvetil jej s úsmevom a pevnejšie si ju privinul.
-nie som smrteľne zranená,je to len taká hlúpa nevýrazná rana,čo si zmyslela,že mi znepríjemní život,pár kapačiek s antibiotikami,jedná dve konzervy krvi a som ako nová....
-ešte nikdy som nestretol nikoho,kto by si vážil svoj život menej,ako ty...Tamila myslíš si,že si nesmrteľná? že sa ti nikdy nič nestane?
-nie,nemyslím si,že som nesmrteľná...ale som ehmmm...dosť odolná...mám pred sebou dlhý a plodný život...Preriekla záhadne s tajomným úsmevom.Christopher počúval ich priateľské doťahovanie a šiel asi meter za nimi.
-kam ma to nesieš?
-do nemocnice Tamila,ako si sama podotkla,oceníš nejaké to ošetrenie a nepoznám nikoho vhodnejšieho od doktora Zacharyho...pracuje vo všeobecnej na pohotovosti...spojil som sa s ním včera,či si ho náhodou nevyhľadala...Usmiala sa a ubolene vzdychla.Cez košeľu cítil horúčosť sálajúcu z jej chvejivého,bolesťou napätého tela.
-Tamila nespútame ťa,ani nenadrogujeme...takže očakávam,že nesklameš moju dôveru...dohodli sme sa...Ticho jej zašepkal tesne pred vchodom na pohotovosť,ako ju vynášal z auta.Mdlo prikývla.
-doktor Zachary! Zvolal vo veľkom vestibule pohotovosti,hemžiacom sa ruchom všeobecnej prvej pomoci.Takmer okamžite sa pri nich objavil.
-ležadlá! Zvolal na sanitára.Jacob ju položil na prenosné lôžko a Zachary sa k nej okamžite sklonil.
-ahoj Tamila,ako to vyzerá?!
Zasvietil jej do oči,meral tlak a okamžite pripojil infúziu,pred tým odobral krv.
-potrebujeme AB negatívnu!na sálu...
Zvolal a už ju sanitár tlačil k výťahu.V hlave sa jej rozbúšilo.
-po...počkajte! Zvolala prudko a chcela sa posadiť.Zachary ju pridržal.
-bude to v poriadku...upokoj sa,pomôžeme ti...máš horúčku,musíme ranu vyčistiť...Snažil sa ju udržať.
-nie,počkajte! Zrevala a prudko sa posadila.Zastonala a chytila si hlavu do rúk.
-Tamila...si v šoku...Snažili sa ju položiť na lôžko,ale ona sa bránila.
-nedotýkajte sa ma!!!!Jacob!!!! Zrevala v panike do chodby.
-doktor Zachary,musím mu to povedať! musím ...zomrie veľa ľudí...Jacob!!! Kričala ako zmyslov zbavená.Lekár odtlačil sanitára a odstúpil od Tamily.
-zožeňte agenta Barslana...a nedotýkajte sa jej....Rozkázal sanitárovi.O chvíľu cez lietacie dvere vbehol Jacob a Christopher mu bol v pätách.
-Jacob má na sebe bombu...v obchodnom centre na štvrtej Avelonskej....vyletí do vzduchu presne o štyridsať minút ...majú jeho dcérku...musí to urobiť...inak ju zabijú....ja....doktor Zachary dajte mi morfín....
Spustila sa z lehátka.Nohy sa jej podlomili.Bez zaváhania si vytiahla ihlu.Jacob ju zachytil.
-ty nikam nepôjdeš! vybavíme to....Zahundral nevrelo.
-nie,nestihnete to...nespoznáte ho....ten morfín! Zavelila Zacharymu.Zaváhal,ale len na chvíľu.Zmizol za dverami.Keď sa vrátil mlčky jej vpichol silné analgetikum.
-o hodinu nech si naspäť...Prikázal.Prikývla.Christopher práve telefonoval s centrálou.Pobrala sa k autu.
-vieš niečo podrobnejšie? ako sa volá,kto je to...
-Akbar...ale neviem,ako ďalej...spoznám ho...bude niekde v hale...blízko fontány...Zatvorila oči.
-veľmi sa potí,tmavovlasý nižší muž,okolo štyridsiatky...má na sebe tmavozelenú ľahkú bundu a rifle..bomba ma odpočet tridsaťsedem minút...je tam ešte jeden muž...sleduje ho...ten vie,kde je jeho dcéra....Takmer sa rozbehla.Morfín začal účinkovať.Necítila bolesť.
-špeciálna jednotka je na mieste...
-nech nezasahujú...chytíme toho druhého a zistíme,kde je dievča....možno ju stihneme zachrániť...Christopher sa spojil so špeciálnou jednotkou a vydal pokyn,aby na nich počkali.Vystúpila z auta.Veliteľ špeciálnej jednotky ich čakal v uzatvorenom mikrobuse aj so svojími ľuďmi.Tamila sa zamračila
-musíme nariadiť okamžitú evakuáciu.
-nie,pôjdeme dnu...nájdem toho druhého...ten ma odpaľovacie zariadenie,ak si niečo všimne, odpáli ho na diaľku....nájdem ho a zneškodníme ho,zároveň z neho vytiahneme,kde je tá malá...vy budete mať za úlohu zneškodniť muža s bombou...majte na pamäti,že to nerobí dobrovoľne...musíte tam ísť v civile,ak ich upozorníme...máme ešte dvadsať päť minút...Jacob poď so mnou...nájdem Akbara...a ty upozorníš ostatným...hneď nato vyhľadám toho druhého a zajmete ho...
Vyšla z auta.Jacob s Christopherom vyskočili za ňou.
-Christopher musíme sa rozdeliť....Pohla sa do haly.Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla.Jej inštinkty jej podvedome radili,čo robiť.Jej čuch zrazu zcitlivel.Vnímala mnoho pachov,ale ona potrebovala cítiť len jeden, pach feromónov strachu.Otvorila oči
-pri fontáne...napravo sedí na bielej lavičke...sleduje tie hrajúce deti...Christopher sadni si k nemu,má strach...si empatik...Navrhla ticho.Christopher nahlásil identifikovanie prvého objektu.Znovu zatvorila oči.Vedela,že teraz hľadá niekoho napätého,ale v radostnom očakávaní,vzrušeného nebezpečenstvom a triumfom.Obrátila sa k Jacobovi a objala ho.Hore na prvom poschodí...opiera sa na zábradlí,hnedá kožená bunda,asi okolo tridsiatky,beloch,gaštanové vlasy...Šepkala mu do goliera,kde mal komunikačné zariadenie.Odrazu sa o neho odtrhla a pobrala sa ku posuvným pásovým schodom.Jacob sa za ňou rozbehol.
-kam myslíš,že ideš?! Zdrapol ju za ruku.
-musím si byť istá,hraj sa so mnou....Zašepkala a vytrhla si ruku
-nechaj ma ty! ty !úchylák!!!Zakričala už vystúpiac na prvom poschodí.Jacob nechápavo zažmurkal.Tamila cúvala smerom k "ich" mužovi.
-úchylák?! Vyhŕkol rozhorčene.
-čo si myslíš?! ty jeden sviniar! podviedol si ma!!! Nadávala mu.Jacob sťažka prehltol.
-nechcel som! ale nedala si mi na výber!
-ja? ty úchylný somár! stále by si len sexoval!!! maniak jeden!!!už nikdy sa ma nedotýkaj!!!
Nadávala mu,čím upriamila pozornosť okolia na seba.Cítila,že zaujala aj ich podozrivého.Bola od neho len asi na dva metre a stále pomaly cúvala smerom k nemu.Akoby nevedela,že je tam,akoby ustupovala pred svojím milencom.
-odpusť zlatko,sľubujem,že sa polepším...Sľuboval nahlas.
-neverím ti! Skríkla a prudko cúvla.Muž sa jej snažil vyhnúť,ale aj tak do neho vrazila.Prudko sa k nemu obrátila a zachytila sa ho,aby nespadla.Sám sa ju snažil zachytiť.Držal ju v náručí.Zahanbene sklopila oči.
-ách! prepáčte...veľmi ma to mrzí...vrazila som do vás...Vykúzlila svoj najrozjarenejší úsmev a jemne ho pohladila po hrudi.Muž sa okamžite roztopil.
-nič sa nestalo slečna...obťažuje vás ten vytrvalý mladý muž?
-ani si neviete predstaviť ako...Zašepkala sladkým hlasom a cudne sklopila oči.Uvedomila si,že z druhej strany sa pripravili dvaja muži.
-ale je dobrý v mnohých veciach...Zašepkala a keď mu pozrela priamo do oči,muž sa náhle zamračil.Prudko od neho odstúpila.
-dokáže napríklad chytiť manika s bombou....je váš chlapci...Uškrnula sa a stiahla do zadu.Muž prudko jednou rukou siahol za pás a druhou do vrecka.
-hľadáš toto?! Spoza chrbta vytiahla jeho zbraň a v ruke držala zariadenie na odpálenie bomby a jeho telefón.Jacob na neho namieril.
-FBI,ruky za hlavu!na kolená!ste zatknutý za pokus o teroristický útok...Muži sa na neho vrhli a spútali ho.V tej istej chvíli podobná akcia prebiehala dolu v hale.Muži zo špeciálnej jednotky okamžite začali evakuovať budovu.Vypukla panika,ale zvládali to.Pyrotechnici od nej prebrali odpaľovacie zariadenie a snažili sa zneškodniť nalož,ktorej odpočet bol na deviatich minútach.Zoprela sa o stenu.Christopher k nim dobehol.
-perfektný výkon...Zasmial sa naradostene.
-to dievčatko...je to lodný kontajner... biely ...7766541... v severnej časti lodných dokov spoločnosti Trispar...dávajte si pozor ,je ich tam päť...Zašepkala.Jacob k nej podišiel a zodvihol ju do náručia
-Christopher sa o to postará....myslím,že si veľmi želáš vidieť doktora Zacharyho....Prikývla a pritúlila sa k nemu,objala ho okolo krku
-som veľmi unavená...
-ja viem Tamila...už si oddýchneš...
-nemyslela som to naozaj...ehmmm...to že si sexuálny maniak...Zašepkala ospravedlňujúco.Zasmial sa.
-viem Tamila,aj keď ma to na chvíľu vyviedlo z miery...úplne si ho zmagorila...myslel som,že ťa pozve na rande...
Usmiala sa.
-muži na mňa tak reagujú...väčšinou...Jemne kývla bezstarostne ramenom a zatvorila oči.Uvedomil si,že zmĺkla.Pozrel jej do tváre a vyľakal sa,že stratila vedomie.Zatriasol ňou.
-Tamila! Zvolal
-nemohol by si prestať ma natriasať? je to nepríjemné...akurát som zadriemala...Zašepkala a on si vydýchol.
-musím si zapamätať,že v tvojom náručí sa príjemne oddychuje...Zašepkala z driemot.Jacob sa usmial.
-dúfam,že si to naozaj zapamätáš...pretože ti plánujem dokázať,že nie som maniak,ale normálny zdravý muž...
-to tvoje "zdravý muž" znie desivo,myslím,že som to nepočula...Ticho sa zachichotala a uvoľnila.Prebudila sa v nemocničnej izbe.Tak ako Jacob sľúbil,nebola pripútaná.Cítila sa oveľa lepšie.Bolesť necítila a predpokladala,že ani horúčku nemá,pretože ta nepríjemná triaška zmizla.Vedela,že sa blíži Jacob.Cítila jeho pach.S úsmevom vošiel.
-ahoj,už si sa vyspala...ako sa cítiš?
-je mi oveľa lepšie,čo ty tu? myslela som,že už si v Quanticu...
-rozhodol som sa,že počkám na teba...možno sa budeš lepšie prispôsobovať,keď pôjdeme spolu...
-neustále robíš všetko pre to,aby som bola tvojou dlžníčkou...Usmiala sa
-nie,ale vieš...ja...Zrozpačitel.
-prestaň s tým Jacob...nemám rada,keď to robíš..nedlhuješ mi absolútne nič...urobil si pre mňa veľmi veľa,pomohol si mi,keď som to najviac potrebovala...a som ti zato veľmi zaviazaná...keď si odišiel...bolo mi za tebou veľmi smutno...a trápila ma naša hádka...otec mi nedal tvoj odkaz,našla som ho až oveľa neskôr...preto som sa ti neozvala,veľmi som sa ti chcela ospravedlniť...Priznala ticho.Posadil sa k nej na posteľ a vpil do jej oči.Nič nehovorili a vlna emócií medzi nimi pulzovala.
-poď sem hlupáčik...Odrazu ju objal a pritúlil na svoju hruď.Vzdychla a objala ho.
-aj ty si mi chýbala...celé tie roky...túžil som ťa vidieť a dúfal som,že si v poriadku...tak som si vyčítal,že som nešiel na políciu...Šepkal jej do vlasov.Jej citlivý sluch zaregistroval pohyb na chodbe,razantne kroky a známe pachy
-mal by si ma pustiť,ide sem tvoj brat a Christopher..pomysleli by si....Zašepkala a vymanila sa mu z objatia.Vrhol na ňu prekvapený pohľad,ale odsunul sa do úctivej vzdialenosti.
-vŕta mi hlavou...ako si mu stihla vytiahnuť zbraň,ovládacie zariadenie a tiež telefón tak,že si to ani nevšimol?
-zamestnala som ho...už som ti predsa hovorila,že muži na mňa reagujú ehmmm...dosť emotívne...dokážem to na nich zahrať,čo to som "okukala" od herečiek...pohybovala som sa medzi nimi dva roky..
-chcem,aby si mi niečo sľúbila Tamila...Začal vážne.Ozvalo sa klopanie a dnu vošiel Christopher s Eliasom a ešte jeden muž,ktorého nepoznala.
-ahoj pacient...Pozdravil ju s úsmevom Christopher,Elias jej kývol a posledný muž k nej podišiel.
-ahoj ja som Eric,myslím,že sa budeme často vídavať...Natiahol k nej ruku.Odsunula sa s ostražitým pohľadom v očiach.
-ehmmm...prepáč ruku ti nepodám,nemám rada,keď sa ma niekto dotýka...Zašepkala s ospravedlňujúcim úsmevom.Stiahol ruku a uškrnul sa.
-beriem na vedomie,už si asi počula,že som dotykový telepat...
-naozaj? Prenikavo sa mu zadívala do oči a podala mu ruku.Ako hypnotizovaný na ňu hľadel a jemne ju uchopil.O pár sekúnd ju prudko pustil.
-Kriste pane...Cúvol a zbledol.Muži ho napäto sledovali.
-páčilo sa ti to? S prižmúrenými očami sa tvrdo usmiala.Zničene sa posadil.
-čo to bolo? Nechápal Elias.
-Tamila ho nechala nahliadnuť do svojich vidín...predpokladám....Skonštatoval Christopher.Eric prikývol.
-v originálnom znení...Zašepkal Eric a snažil sa spamätať.
-čo to znamená? Zaujímalo Jacoba
-videl presne to,čo by sa stalo, keby sme neprišli včas...Odpovedala Tamila
-takže ty vidíš obete?
Neveriac sa spytoval Christopher.
-vidím zlo...je to ako....najskôr sa mi objaví miesto...ulica,niečo..potom čas...a potom to, čo sa tam stane,alebo stalo...Pokrčila plecami.
-to znamená,že vidíš aj to, čo sa už stalo?
-viem, kam mieriš...áno, vidím zlo...v akejkoľvek podobe...ale pomáhať vám nebudem...nechcem skončiť v cvokárni...dokážem to potláčať a čím ďalej som od vás, tým lepšie sa mi to darí...pôjdem s vami,dala som slovo,ale hneď ako budem plnoletá sa pozdravíme a nikdy viac neuvidíme...
-ale dokázala by si zachrániť množstvo životov...a...
-to je síce pekné,ale ako som už povedala,nerada by som skončila v cvokárni...
-poskytneme ti najlepších psychiatrov,pomôžu ti...
-bravo! nič iného si neželám...zástup psychiatrov,ktorý budú čakať na každý môj pohyb,či slovo...keď si náhodou uľavím, budú rozoberať,či mám plynatosť z nervového vypätia,alebo mám zlé trávenie...myslím,že je to snom každej mladej baby...Zachichotala sa.Muži sa rozosmiali.
-nie,predstavujem si svoj život úplne inak...chcem študovať,cestovať hoci aj loziť po diskotékach,mať priateľov,venovať sa svojím záujmom...žiadne vraždy,ani bomby... nič takého...
-keby si nemala videnie, umrelo by tam deväťdesiat osem ľudí...Ticho skonštatoval Eric.
-to je fakt...mali šťastie...Pokrčila plecami
-dokážeš žiť a pritom vedieť,že ľudia umierajú a mohla si im pomôcť? Zamračil sa Elias.
-pokojne,je to ich osud...kde berieš istotu,že je to správne?...čo ak tým niečo mením? čo ak mali umrieť? čo ak sa tým zmení evolučný proces...mali byť mŕtvy...
-sama neveríš tomu,čo hovoríš,práve naopak,nemala by si tento dar,keby si ich nemala zachraňovať...Oponoval Jacob.
-dar?!to nemyslíš vážne...je to prekliatie,nie dar..kľudne si ho vezmi,celá happy ti ho prenechám...Odvrkla.
-ako si to urobila? Zmenil tému Jacob,keď videl,ako ju vyviedol z miery.
-čo presne myslíš,urobila som toho v poslednom čase dosť...Uškrnula sa.
-ako si mu vytiahla zbraň,telefón aj ovládač? ako si vedela,kde ich má...
-nahmatala...ak si spomínaš,držal ma v náručí...kým sa zaoberal mojím úsmevom,mimochodom vyzerám, ako pri-hlúpla barbina,niekedy sa to hodí,pajzla som mu tie veci....zabudla som spomenúť,že som sa živila,ako zlodejka?...ách...no tak už to viete...Zaškerila sa a vytiahla spod prikrývky Jacobovu zbraň aj peňaženku.
-sorry...choroba z povolania...Vytiahla zásobník,skontrolovala,vrátila naspäť,zaistila a podala mu ho rukoväťou.
Muži si vymenili pohľady.
-vždy som si myslel,že kradneš...si šikovná...Skonštatoval Jacob a vzal si naspäť svoje veci.
-ako dlho si sa venovala tejto ehmmm..."činnosti"? Hlesol Elias.
-bola to otázka prežitia...môj otec potreboval drogy,keď ich nemal,mala som po chlebe...nebolo veľa možnosti,ako ich zohnať... apropo...kradla som aj tu v Los Angeles,keď som pricestovala...musela som niekde spať a niečo jesť a keďže neznášam cudzie dotyky,šľapanie na ulici neprichádzalo do úvahy...Vysvetľovala bezstarostne,akoby hovorila o počasí.
-hneď,ako som začala zarábať,prestala som a väčšinu peňazí som vrátila...tým na ktorých som si spomenula...hovorím to preto,aby vás to neprekvapilo,ak nato náhodou prídete...chcem začať s čistým štítom...
-ako myslíš spomenula?
-videli ste moje snímky mozgu? mám dosť výkonný mozog a fotografickú pamäť...dosť si toho pamätám,väčšina ľudí nosí svoje doklady v peňaženke...takže ľudia ktorý ich tam mali,dostali svoje peniaze naspäť...ktorý nie,dostala ich charita..
-kde si prišla k svojím identitám?
-vytvorila som si ich...sama..bola to nutnosť,keby som si ponechala svoju pravú identitu,našli by ste ma veľmi rýchlo...teda,akože pravú identitu...
-vieš niečo o svojej rodine?
-nie,nepamätám si to,ale volám sa naozaj Tamila,potvrdila mi to moja sestra...aj keď tiež o nás toho nevie veľa
-ako to myslíš?
-pamätala si,že otec zomrel pred našim narodením...a mama keď bola veľmi malá...žila na ulici...ten hispanec ju považoval za mňa...a...v Detroite videla správy a keďže si matne pamätala na svoju sestru Tamilu,okamžite sa vybrala do Los Angeles,ostatné už viete...nepamätá si,kedy som zmizla,ani ako...
-má nejaké schopnosti?
-myslím,že nie...pýtala som sa jej nato a ona len skonštatovala,že mi preskakuje,že mi pravdepodobne môj údajný otec vymlátil mozog z hlavy...je dosť drsná,ale nie je to zločinec,snažila sa len prežiť...
-je tiež neplnoletá,možno by ...mohla byť s tebou v Quanticu...Navrhol Eric.Tamila sa zaškerila.
-pochybujem,že by ste ju tam dostali...má rada voľnosť,vyrástla na ulici...a prežila,je dosť živelná...hovorila,že som zdedila chorobu,po otcovi...podobáme sa na matku,ale spomínala si,na slová našej matky,že otec mal zvláštne záchvaty...a preskakovalo mu...že si myslel,že vidí budúcnosť...dohodli sme sa,že keď sa vrátim z Quantica,stretneme sa a spoznáme...
-a čo jej mozog? je ako tvoj?
-neviem,nemala som čas otvoriť jej lebečnú dutinu ani ju röntgenovať...Uškrnula sa.
-ste identické dvojičky...možno...
-zabudnite na Sorenu...dali ste mi slovo,že ju necháte na pokoji...Pevne preriekla.Christopher vzdychol a prikývol.
-dobre,zistíme,ako si na tom...aj kedy by si mohla cestovať..
-je mi fajn,môžem ísť kedykoľvek...a ešte jedna drobnôstka....som dobra herečka a klamárka,dávajte si pozor,keď to vyhovuje mojím potrebám,klamem bez mihnutia oka...
-to nám pokojne hovoríš,že budeš klamať?! Prikývla.
-ak ste dosť inteligentný,neskočíte mi na to...ak nie...Pokrčila plecami.
-prečo by si klamala Tamila? Nechápal Jacob.
-je to všetko o prežití...nemáte ani potuchy,čo všetko sa skrýva v mojej hlave....ale vynasnažím sa byť, čo najúprimnejšia...
-nerob si starosti s úprimnosťou Tamila,detektor lži to vyrieši,ten neoklameš....Spokojne,zlomyseľne skonštatoval Elias.
-nooo..to som ešte neskúšala....bude to vzrušo...Zachichotala sa.
-dobre,zbehneme za tým doktorom a zistime,ako si na tom...Preriekol sucho Eric,keď videl,ako sa zabáva.Jacob sa k nej posadil a ostatný vyšli z izby.

-neviem,čo si o nej mám myslieť...Podotkol Eric.
-je neistá a naozaj sa nás pokúša oklamať...Zamyslene vyriekol Christopher
-v čom?
-nato som ešte neprišiel,ale prídem...

-klamala si ma Tamila? Spýtal sa ticho s obviňujúcimi očami Jacob.Vzdychla.
-klamala som vás všetkých...Priznala ticho.Zaťal zuby.
-prv,ako sa nahneváš....neklamala som,keď sme sa rozprávali iba my dvaja....
-tak malo mi dôveruješ?
-Jacob sú veci,ktoré nemôžem povedať nikomu...ani tebe nie,aj keď by som chcela...chcela by som to niekomu povedať,aby som to v sebe nemusela nosiť...Šepkala znepokojene.
-tak mi to povedz,zachovám tvoje tajomstvo....
-nezachováš...viem,že by si chcel...ale sú to psychotronici,stačí im jeden dotyk,jeden pohľad a všetky moje tajomstvá budú vyzradené...Vzdychol.
-možno máš pravdu...ale nechcem,aby si mi klamala... Jemne sa mu dotkla tváre a prinútila ho pozrieť sa jej do oči.
-nebudem ti klamať,ale nespytuj sa ma na nič,co by sa týkalo môjho "daru" nemôžem ti to povedať...ani nič, čo by sa týkalo môjho pôvodu...
-tvoja sestra ti všetko povedala,však? Tamila prikývla
-nemôžem ti to povedať,bolo by to priveľmi nebezpečné..ohrozilo by ťa to...a mňa tiež...v tomto mi musíš dôverovať...nechaj moju minulosť na pokoji,veľmi si želám,aby ma moja minulosť nedostihla...ale......nebudem ťa klamať,ale nepýtaj sa ma na to kto som,ani odkiaľ pochádzam....Zašepkala.Priložil svoju ruku na jej,ešte stále ju držala na jeho líci.Vzdychol a prikývol.Dvere sa otvorili a vošiel doktor Zachary.Na chvíľu sa zarazil,ale tváril sa, akoby nevidel jej ruku na Jacobovej tvári.Pomaly ju zložila a usmiala sa na lekára.
-ako sa máte doktor Zachary? Veselo zatiahla.
-ja dobre, ty šibalka,ale ako si na tom ty? detektív počkáte na chodbe?
-samozrejme,prídem neskôr Tamila...
-je to môj kamarát,poznáme sa už od detstva...Vysvetlila jednoducho.Múdry muž sa usmial.
-myslím,že je ten mladík je do teba zamilovaný...ale aby som neodbočoval...najskôr ťa chcem, poriadne vyhrešiť....stehy si potrhala,takmer vykrvácala,ranu si infikovala....pre pána Jána to si sa kde plahočila,trvalo mi takmer hodinu,kým som ranu vyčistil...a nesmel som to zašiť naspäť...
-ehmmm...v kanalizácií
-ách...to by vysvetľovalo tú špinu a nános bahna...ale som prekvapený...liečba neuveriteľne rýchlo zabrala...ukáž, prezriem ranu..
-myslím,že si moje telo spustilo aj napriek mojej vôli,samo regeneračnú schopnosť...Zašepkala nesmelo,vyhrnula košeľu a odlepila sterilné štvorce gázy.Lekár vytreštil oči.
-to nie je možné...rana je zacelená...Ohúrene zašepkal.Pokrčila plecami.
-ja...ehmmmm...moje telo sa dokáže samo vyliečiť...Ticho odôvodnila.
-nič podobného som ešte nikdy nevidel....Šepkal úplne vyvedený z miery.
-doktor Zachary...sústreďte sa...nesmú to vedieť...pozrite sa mi do oči...liečba prebieha úspešne a som schopná prevozu...áno? Hľadela mu do oči.Potriasol zmätene hlavou.
-samozrejme o pár dni budeš v poriadku,antibiotika zabrali,liečba prebieha úspešne...Zašepkal a opäť potriasol hlavou,akoby sa pokúšal na niečo spomenúť,ale nevedel načo.
-ďakujem vám doktor...veľmi si cením,že ste sa o mňa postarali...určite budem v poriadku a rana sa rýchle zacelí...ešte dnes s nimi odídem...teraz sa obviažem a prezlečiem...zbohom doktor Zachary...Zašepkala neustále mu prenikavo hľadiac do oči.Usmial sa a vyšiel z izby.Videla Jacoba,ako sa s ním rozpráva.Zakryla sa a čakala kedy vojde.S úsmevom vošiel.
-doktor vraví,že o pár dni budeš v poriadku,antibiotika zabrali...ešte dnes môžeš cestovať...Usmiala sa.
-povedal mi to...teraz by som sa rada prezliekla,ak ti to neprekáža...
-počkám vonku,môžeme skočiť dole na kávu,kým počkáme na ostatných...Prikývla a hneď ako vyšiel otvorila nočný stolík.Prekvapene zaklipkala očami.V stolíku nebolo chlapčenské oblečenie o tri čísla väčšie,v ktorom prišla.Úhľadne poskladané na kôpke boli jej šaty.Usmiala sa.Nevedela,ako to dokázali,ale jedno vedela iste.Jej sestry sem priniesli jej vlastne oblečenie.Rýchle na seba nahádzala čierne, športové, pohodlne nohavice,čierne bavlnené tričko.Zapla si opasok s patinovanou masívnou prackou a obula športové botasky.Mikinu si prehodila a uviazala okolo pása.Zaplietla si vlasy,poumývala sa v malej kúpelničke.Vo vrecku našla lístok s číslom.Preletela po ňom očami,lístok roztrhala a spláchla na toalete.Vyšla na chodbu.Jacob sa na ňu usmial.
-to bola rýchlovka,nie si hladná? môžeme sa tu niekde najesť,kým nás vyzdvihnú...Strčila si ruky do vreciek a prikývla.
Sedeli v reštaurácií vedľa nemocnice,keď sa k nim pridali ostatný.Tiež si objednali jedlo a bezstarostne debatovali,podpichujúc sa.Uvedomila si,že sú to nielen kolegovia,ale aj priatelia.Zamyslene pozorovala ulicu a až v nej hrklo,keď zazrela svoju sestru.Mierila cez ulicu priamo k reštaurácií.Tamila zastonala.Muži sa na ňu prekvapene zahľadeli.
-deje sa niečo? máš videnie?! znepokojil sa Jacob.
-nie,ale nočnú moru...ide sem moja sestra...Zafučala.Muži sa ako na povel obrátili k dverám.Sorena bezstarostne vošla so širokým úsmevom.

Komentáre 7

aknit11 dňa 05.02.2014 - 01:19

skôr som nestihla pridať (blush):-)

tomicka dňa 05.02.2014 - 13:02

waw! ma to grady hned od zaciatku (y)tak Jacob je do nej zamilovany :-) aj sa k nej hodi,je mojim favoritom od sameho zaciatku(clap)(clap)(clap)

LanaSavara dňa 09.02.2014 - 16:45

citala som hned po pridani. Ale nebol cas pisat. Som ako zavislak, nakukam aj ked nemam casu :-D :-D
Nadhera tak toto ma grady (clap)
Vazne pises super ankit11, neber to v zlom - ale sme vdacne za kazdu Tvoju nespavost :-p (giggle) ved nas poznas

tomicka dňa 10.02.2014 - 15:03

uf! uz som sa zlakla,ze s vami nieco je,babenky :-) dlho ste sa neozvali,normalne nezvyk,ked nie je komentar od teba Lana,aj od Nevetko :-) ta sa nam vyzera niekam zatulala,dufam,ze je v poriadku :-)vzdy si precitam rada komentare,aj sa niekedy naskerim,aj polemizujeme,hadame,ze co nam aknit11 prichysta :-)

nevetko dňa 12.02.2014 - 00:18

ahojte babule už som aj ja tu . Prerábame ešte posledné miestnosti čo sme nestihli vlani a tak som nemala pc . Notebook som trochen zadrela(giggle) a stolný bol odpojený .Ale nevadí už som tu(hug) . No toto bola lahoda na moje pocuchané nervy (clap). Tamila je prvá tvoja hrdinka ktorá nerobí veľké drahoty aj keď ako ťa poznám ešte to bude veselé(giggle) . Taká som rada že som zasa medzi vami . ankit11 už zasa ťa budem otravovať a čakať na každé nové písmenko . A tiež rada čítam aj komentáre lebo balulky ja Vás mám ako dobré kamošky aj keď som vás ešte na živo nevidela(heart) . Raz sa možno stretneme . (heart)

aknit11 dňa 12.02.2014 - 11:48

Veru aj ja som rozmýšľala,či si v poriadku.Bez tvojho komentáru to normálne nebolo ono :-) Vážim si dievčence,že pravidelne pridávate komentáre (heart)je to povzbudzujúce a považujem to za vyjadrenie úcty,voči tomu, kto sa snaží niečo vytmoliť (ako napr.moja maličkosť,alebo velikosť? mám 174 cm (giggle))Zároveň to inšpiruje,alebo navedie toho "pisateľa" že čo by asi mohol "tmoliť" ďalej :-)A ja dúfam,že sa raz stretneme.Nanešťastie sme v rôznych kútoch Európy,ale pevne verím,že aspoň teba Nevetko, spoznám osobne.Ak nám to inak nevyjde, tak aspoň cez veľké prázdniny.Tentokrát si to už nenecháme ujsť,aj keď času je málo a práce tak veľa :-)Keď prídem na Sk tak v piatok večer,sobotu sme tu a v nedeľu na obed naspäť.Cez Vianoce,či Veľkú noc je to kolobeh návštev a kým sa poobzerám sú sviatky fuč a my ideme naspäť.Ostáva jedine to leto.

LanaSavara dňa 18.02.2014 - 12:00

Ja sem nakúkam stále. Občas muím čítať na niekoľko krát, lebo nestíham dočítať celé a aj komentár píšem často oneskorene :-(. Ale no veď viete dievčá ako to je. Kuk a zas ničo robím, zas kuk a stále dookola :-D Veď sa mi aj doma rehocú :-D .