Skočiť na hlavný obsah

Tamila 6

Pridal aknit11
dňa 19.02.2014 22:59

Na letisku ich čakali tri auta.
-Sorena ty pôjdeš v prvom a Tamila v druhom aute...Preriekol Eric.Sestry si vymenili pohľady.
-pôjdeme spolu...Odporovala Sorena.Tamila sa jej pevne zahľadela do oči a len jemne pokrútila hlavou.Sorena zafučala a pobrala sa k prvému autu.Nasadla s Christopherom,Ericom a ďalšími dvoma agentmi.Tamila sa pripojila K bratom a dvom agentom,ktorý na nich čakali.
-ahoj Tamila,veľa som o tebe počul ja som Richard,môj kolega Lionel...S úsmevom jej podal ruku.Odsunula sa.
-ách prepáč pozabudol som na tvoju averziu voči fyzickému kontaktu...
-prepáčte nechcela som byť nezdvorilá...je to hlúpy reflex,snáď sa ho časom zbavím...Zašepkala jemne
-nemusíš sa báť,nikto ti neublíži...v Quanticu sa ti bude páčiť...Optimistický jej vysvetľoval.
-je tu tá vec s karanténou,ale zhodli sme sa na tom,že vás nebudeme držať v izolácií,ale mohli by ste...no... padol návrh,že by sme vám zatiaľ nasadili monitorovacie náramky a...nemusíte byť v izolácií,verím,že by sa vám lepšie pozdávalo,keby ste so sestrou ostali spolu...ale tie náramky budú nutnosťou...myslím,prvých šesť týždňov...Prikývla.
-ako je na tom tvoje zranenie?
-som v pohode,hojí sa výborne...
-pozrie sa na to naša lekárka...
-nikto sa ma nebude dotýkať,ošetri ma Sorena...Ticho,ale pevne preriekla.Muži si vymenili pohľady.
-Lionel ste telepat? Zmenila tému.S úsmevom prikývol.
-ako si to zistila?a pokojne mi tykaj...som len o tri roky starší,ako ty...
-cítim,ako sa snažíš preniknúť do mojich myšlienok...to isté robí aj Sorena...
-snažím sa,ale bezúspešne,čím to bude Tamila?
-už ako dieťa som sa naučila vytvoriť si bariéru,keď som nechcela,aby mi Sorena stále snorila v hlave...človek ocení trochu súkromia...Usmiala sa.
-a čo vy Richard,aké sú vaše schopnosti?
-vidím energetické pole okolo človeka...a tiež mi tykaj...
-a čo hovorí moja aura? S úsmevom podpichla
-nehovorí nič...nevidím ju...Pokrčil plecami.Lionel na neho vrhol rýchly,začudovaný pohľad.
-ešte sa mi to nestalo,zvláštne...a čo ti hovorí moja minulosť?
-zabil si troch ľudí Richard...v obrane... a Lionel fajčil marišku...a šoféroval pod chľastom...kedysi,ako dorastenec...Zasmiala sa na ich ohromenom výraze.
-impozantné....musíš sa sústrediť,alebo ti to ide automaticky?
-musím to potláčať,neustále...je to deprimujúce...
-a nebezpečné...Skonštatoval Elias.
-nebezpečné? čím? nepríjemné,to áno...ale inak ma to neohrozuje...
-predstav si,že by to ľudia o tebe zistili,žiaden priestupok by pred tebou nebol ukrytý,tým,čo majú za ušami kadečo, by to mohlo prekážať...mohli by sa cítiť ohrozený...to vedie k jedinému záveru...Vysvetľoval ticho Jacob.Usmiala sa a mávla rukou.
-dokážem sa o seba postarať..
-no zdúchnuť,ako gáfor...to ti ide,ale myslíš,že je to dostačujúce?
-asi áno,zatiaľ sa mi to darilo,svet je veľký a keď obmedzujem svoje zistenia aj eventuálne bezpečný...Usmiala sa.
-cestovala si niekedy mimo štátov? Zaujímalo Lionela.
-áno, minulý rok som precestovala časť Európy,bola som zvedavá na historické pamiatky...ale nemala som dostatok času,aby som sa svojej záľube v histórií venovala naplno...plánujem si to na budúci rok vynahradiť...chcem ísť do Benátok,Ríma,Prahy,Ženevy,Štokholmu,Barcelony...chcem proste toho vidieť veľa,potom príde na rad Afrika a Ázia...niektoré kultúry ma fascinujú...
Dorazili do Quntica na námornú vojenskú základňu.Prešli kontrolou a Lionel zaparkoval.Zhlboka sa nadýchla a vystúpila.
-si nervózna Tamila...nemusíš sa báť,bude sa ti tu páčiť...
-to sa vám ľahko povie...Zamrmlala a sústredila sa na Sorenu.Hádala sa s Eliasom.
-myslím,že medzi nimi je hormonálny hnev...Skonštatovala Tamila s úškrnom a pobrala sa za Richardom.Pred vstupom bola veľká orientačná mapa areálu.Na pár sekúnd sa pri nej zastavila.Vošli do veľkého vestibulu.
-vieš ju naspamäť? Zaujalo Christophera.
-tu mapu? áno...kam nás teraz vediete?
-ideme najskôr k šéfovi,pridelia vám kurátora a ubytujeme vás...potom sa uvidí...
Vošli do riadiaceho centra a šéf psychotronickej jednotky ich milo privítal a zvedavo si ich obzeral.
-škoda,že si nepamätáte odkiaľ pochádzate,pripomínate mi jednu agentku,žije a pracuje v stredoeurópskej pobočke ISA...tá podoba je zarážajúca...
-naozaj?zvláštne...možno sme príbuzne...S úsmevom pripustila Tamila.Sorena sa zvedavo poobzerala.
-budeme mať voľný pohyb? Zaujímalo ju.
-prvých šesť týždňov značne obmedzený...tie náramky majú obmedzený okruh trinásť kilometrov...
-to je k ohradám...sme presne v strede...k južnej bráne je to trinásťtisíc dvesto metrov a k severnej trinásťtisíc sedemdesiat metrov...Usmiala sa nezbedne Tamila.Andrew,nadriadený oddelenia psychotronikov prekvapene zodvihol obočie.
-videla mapu pri vstupe...fotografická pamäť...Skonštatoval Christopher a zasmial sa.
-a priestorová...Podotkla Sorena znechutene
-dobre dievčence,Lara vás odvedie na ošetrovňu...a ...Odrazu sa sestry primkli k sebe.
-načo? Priškrtené,nebezpečne ticho sa spýtala Sorena.
-doktorka sa pozrie Tamile na nohu...a potom vás Lara odvedie do bytu,ktorý sme pre vás pripravili...Nechápavo odvetil,keď videl reakciu sestier.Sorena si okamžite stála pred Tamilu.
-nikto sa nebude mojej sestry dotýkať...neznáša ľudský dotyk,je nedôverčivá...ošetrím ju, ja....Andrew horúčkovito rozmýšľal.
-keďže podľa lekárskej správy sa rana hojí výborne...ehmmm...dobre...ale aj tak budeš musieť absolvovať nejaké testy...
-aké testy?
-psychotesty,vstupnú prehliadku...pohovoríš si s našim psychiatrom...
-snímky mojej hlavy už máte...nevleziem do tunela na magnetickú rezonanciu...mám klaustrofóbiu...Odvetila ticho.
-Tamila,my sa budeme snažiť,ale musíš sa aj ty pokúšať o spoluprácu...pokiaľ viem MG si už absolvovala...
-bola som vtedy v bezvedomí...a...a...nevleziem do ničoho,čo je uzatvorené! ako rakva!...z týchto veci mám panickú hrôzu a..som dezorientovaná...a... Rozrušene gestikulovala.
-dobre Tamila upokoj sa...ako si povedala,tvoje snímky už máme...takže...možno neskôr,ak sa to zlepší...
Sorena zafučala.
-takže si to zlíznem ja?! Vystrúhala posmešnú grimasu.
-aj ja chcem klaustrofóbiu...Žartovne zatiahla a všetci sa zasmiali,čím sa napätie uvoľnilo.
-dobre...Lara vám ukáže,kde budete bývať...a prevedie vás cez areál...všetko vám poukazuje,ale najskôr poďte so mnou...je mi to nepríjemné,ale musíme vám nasadiť monitorovacie náramky...aby ste nemuseli do izolácie...Odviedol ich do kancelárie.
Keď konečne skončili v byte,obe sa posadili a nerozhodne na seba zahľadeli.
"tak čo povieš?"
"sú milý...zatiaľ..cítim Tarissu v blízkosti...myslíš,že je tu niekde?"
"celkom určite,všetky sestry sú blízko...musia si nás postrážiť...aj keď toto bol celkom dobrý ťah...ak niekto o tebe vie,sem sa tak ľahko nedostane...si tu pekne uprataná...na nejaký čas...zatiaľ sa Tarissa postará o nejaký bezpečný úkryt a ostatné sestry zistia,či máme niekoho za pätami"
"všimla si si Christophera?" Zaujímalo Sorenu.
"áno,je veľmi nešťastný,tá bolesť ho ničí...veľa mu nechýba a nervovo sa zrúti,aj keď sa snaží predstierať,že je v poriadku..."
"nepomôžeš mu?" Uškrnula sa Sorena.
"ale ja neviem,ako..."
"stačí,aby si si ho dotkla...prenesieš sa do neho a uzavrieš jeho dušu...aby sa ho už bolesť nedotýkala,aby necítil vinu za hriechy iných...je to jednoduché...keď sa ho dotkneš,budeš to vedieť...je to naša súčasť"
"neurobíš to radšej ty? čo ak mu ublížim?"
"nie,urobíš to ty...ak sa niečo poserie,opravím ho,je to ako nastaviť hodinky,ktoré idú po zadu " Sestry si vymenili roztopašne pohľady a zasmiali sa.Sorena okamžite zistila,kde sú kamery.
"v kúpeľni,wc a v spálniach nie sú,ostatne je monitorované...v spálni,kúpeľni a wc-ku sú len senzory na meranie elektromagnetickej energie...myslím,že si pôjdem prestaviť nábytok,nepáči sa mi usporiadanie..." Sestry sa zasmiali.
-Andrew? pozri sa na toto...Ukázal Peter na monitor.Sestry sedeli v kuchyni pri stole a odrazu sa zasmiali.
-oni sa tuším nahlas ani nerozprávajú...zvláštne,aj napriek rokom odlúčenia,majú vyvinuté silné puto...aha! teraz zistila,kde sú kamery...čo elektromagnetická energia?
-zvýšená,ako u telepatov,ale ešte stále v hraniciach...
-Sorena je nebezpečná...Tamila skôr utiahnutá a nedôverčivá...ale vzhľadom k jej minulosti,sa niet čomu čudovať...myslím,že Archie ju dá do poriadku...je to najlepší psychiater,akého poznám...
Odrazu sa rozozvučal alarm.Obaja sa zvrtli k monitorom.
-sektor 3,0,0,32,98...dočerta,to je jedna zo spálni dvojčiat...nech to niekto zbehne omrknúť!
-Christopher,Lionel skočte sa pozrieť,čo vystrájajú...ale je to trojnásobok normálu...nedokážu vyvíjať takú silnú elektromagnetickú energiu...Andrew sa zamračil.Niečo tu nesedelo.Christopher zaklopal a keď nikto neotváral,opatrne vošli.
"sú tu" Upozornila Tamila.Sorena prikývla."tak teraz sa do toho oprieme fyzicky..." Sorena s Tamilou sa zapreli do veľkého šatníka.
-na tri...raz,dva,tri...zatlač Tamila...Nahlas zavelila a zafučala.Obe zatlačili do obrovského šatníka.Nábytok zavŕzgal,akoby protestoval.Muži vošli a prekvapene sa zadívali na dievčatá.
-Sorena? Tamila? Sorena si vyľakane priložila ruku na hruď.
-Kruci! skoro ma vystrelo,ako som sa zľakla...čo sa tu zakrádate?! Drzo vyštekla.
-ehmmm...klopali sme,ale nikto neodpovedal,mali sme strach,že niečo nie je v poriadku...
-prečo?
-senzor elektromagnetickej energie,vykazoval vysokú aktivitu...celé centrum je monitorované...čo to robíte?
-sťahujeme toto ťažké hovädo...nechcem mať takto nábytok...v noci musí vrhať nepríjemné tiene,ešte by som sa mohla bojínkať..Zaškerila sa.
-chcete pomôcť? Spýtal sa s úsmevom Christopher.
-super ,chlapci presne to ma napadlo,keď som vás uvidela...Tamila skoč k tebe do izby a dones ešte nejaké veci,Christopher pomôž jej...ty Lionel mi pomôž tlačiť toto hovädo... Sestry si vymenili pohľady.
"je tvoj" Sorena žmurkla.Tamila s úsmevom pokrčila plecami a pobrala sa do svojej spálne.
-s čím ti mám pomôcť? Spytoval sa Christopher.Odrazu Tamila stála pri ňom.Neveriacky zažmurkal.
-a..ako si to urobila? Stihol vyjachtať a Tamila mu prenikavo hľadela do oči.Nedokázal odtrhnúť od nej pohľad.
-bude ti lepšie Christopher...Priložila mu ruku na spánky.Okamžite sa zrútil.Zachytila ho
-a nebudeš si to pamätať...Zašepkala mu tesne pri uchu,jemne ho položiac na zem.
-Sorena!!! Lionel!!! Kričala a zohla sa nad Christophera.

-waw!!! Andrew,alarm v druhej spálni! nárast energie o päťdesiat percent...Skríkol Peter.
-chalani sa nevrátili? Znepokojene sa spýtal a takmer sa rozbehol do obytného traktu.

Lionel vbehol so Sorenou do izby
-čo sa mu stalo?
-neviem,odrazu sa zrútil...Lionel sa sklonil k svojmu priateľovi.Rýchle skontroloval životné funkcie,vytiahol telefón sa privolal lekára.Andrew vošiel do bytu a podľa hlasov zamieril rovno do jednej zo spálni.
-čo sa to tu deje?! Zamračene sa spýtal a pokľakol vedľa bezvedomého Christophera.
-neviem,šéfe...odrazu sa zrútil...je v bezvedomí...volal som Tomana...Andrew ho pofackal,ale mladík nereagoval.
-v poslednej dobe nevyzeral dobre,robil som si starosti,ale tvrdil,že je v pohode...Prehodil ustarane Andrew.Sestry si vymenili pohľady.Prišiel lekár a požiadal ich,aby opustili izbu.So svojou asistentkou a sanitárom ho stabilizovali a odviezli.
-čo ste to tu vystrájali,senzory šaleli...Obrátil sa s otázkou v očiach na Lionela.
-dievčatá sťahujú nábytok...Pokrčil plecami.
-nábytok?! a odkiaľ toľký nárast energie?
-tie skrine sú riadne ťažké...Skúsila mu ponúknuť výhovorku Tamila.Andrew sa jej prezieravo zahľadel do oči.Drzo mu pohľad opätovala.Uškrnul sa.
-pošlem sem chlapov,nech vám s tým pomôžu...
"načo ich na seba upozorňujeme vysokou elektromagnetickou energiou?" Zaujímalo Tamilu.
"prvé vsugerovala som mu,aby poslal Christophera,druhé je lepšie,keď sem tam podraždíme alarm,aby to pre nich prestalo byť zaujímavé,prestanú to kontrolovať každú chvíľu...nikdy nevieš..."
"myslíš,že bude Christopher v poriadku?"Spýtala sa s obavou.
"jasné,už len to bezvedomie je dobré znamenie...jeho duša sa lieči...prebudí sa ako znovuzrodený"
V tú noc sa alarm opäť rozozvučal,zároveň sa spustil požiarny poplach.Tamila unavene zaspala.Trápili ju nepokojné sny,ako už v poslednom čase,nejeden krát.Videla chlapca.Vlastne to nebol chlapec,bolo to dievča,ale obliekalo sa, ako chlapec.Držali ju v akejsi klietke,snažila sa vyslobodiť,ale nedarilo sa jej to.Použili na ňu elektromagnety,ktoré ju držali vo svojom zovretí.Nahnevaná sa koncentrovala a odrazu jej ruky vzbĺkli plameňmi.Vrhla akési horiace gule do svojich väzniteľov.Cítila hnev toho dievčaťa,horúčosť ohňa,horúčosť jej tela.Ako z diaľky začula Sorenu kričať.
-Ježiši!Tamila! zobuď sa!musíš prestať! Revala Sorena a rozkašľala sa,miestnosť bola plná dymu,vtedy sa spustil požiarny alarm a Tamila sa ohúrená a dezorientovaná posadila.Zvrchu sa spustila voda.Pyžamo na nej horelo a keď vrhla pohľad okolo seba,vytreštila oči.Vyskočila z postele,ktorá bola v plameňoch.Sorena kašľala,dusil ju dym.
-von! choď von,ja to uhasím!!!! Skríkla Tamila a ako prvé uhasila svoje pyžamo.Voda striekala v izbe,ale horiace matrace,plné molitanu, to nevzdávali.Rozbehla sa do kúpelne,namočila deku a hodila ju na horiacu posteľ,aby zabránila prístupu vzduchu.Sorena vybehla na chodbu a rozkašľala sa.Po chodbe k nej pribiehali muži v požiarnických uniformách.
"poď von! hasiči!nesmú to vidieť" Vyslala k nej.O chvíľu sa objavila Tamila a začala kašľať.Bola zakrútená v župane,celá učiernená od sadzí.Pribehol Andrew.
-ste v poriadku?!Obe kašľúc prikývli.Chodbu zaplavil dym a štipľavý zápach spáleniska.
-von! musíte na vzduch...všetci von! je tu vysoká koncentrácia splodín oxidu uhoľnatého.Kričal Andrew a sám sa rozkašľal.Odviedli ich na interné oddelenie,kde mali stráviť noc.Ráno im pridelia nové ubytovanie,ako prisľúbil Andrew.Ostatných členov tejto obytnej časti rozdelili do ostatných obytných priestorov.Našťastie sa jednotlivé sektory dali uzavrieť a tak sa dym nedostal ďalej.
"Sorena...čo...čo som to preboha vyviedla?" Nešťastne v duchu zastonala.Sorena ešte stále pokašliavala.
"vzbĺkla si ako fakľa...dočerta!nevedela som,že to dokážeš...si ako plameňák..."
"aký plameňák?" Sorena jej to rýchle vysvetlila.
"koľko je takých bytostí...myslím iných,ako normálny ľudia...." Opatrne sa spýtala.
"veľa Tamila...niektorý sú v pohode,ale väčšina tých,ktorých sa snažili namnožiť bola veľmi veľmi zlá,krvilačná a kanibalská...daj mi ruku,prenesiem na teba informácie a moje spomienky" Podali si ruky a Tamila len zastonala,keď ju začalo zaplavovať množstvo informácií.Pustili sa a mlčky rozmýšľali.
"prečo to prepána Jána robili?!"
"neviem Tamila,chceli dokonalejšiu ľudskú rasu...čo ja viem? myslím,že im hrabalo a nemali ani potuchy s čím sa zahrávajú..."
"myslíš,že ste ich zničili?" Bojazlivo sa spýtala.
"neviem Tamila...dúfam,že áno,všetko vyhorelo do tla...Nykta to zdvihla do vzduchu,ako lego..." Uškrnula sa Sorena.
"Nykta je asi ako ty,však? myslím povahou..." Usmiala sa Tamila.
"áno,je to taká ufrflaná bohyňa noci..." Zachichotali sa.
"je aj niekto taký strachopud,ako ja?" Nesmelo hlesla.
"nie si strachopud,si len zakríknutá,keď je čas jednať,bez zaváhania jednáš...musíš sa to naučiť ovládať...potrebovala by si isť za tým dievčaťom do Európy,stotožnila by si sa s ňou a naučila prirodzene využívať a ovládať svoje schopnosti..."
"nehnevaj sa na mňa Sorena...mohla si umrieť..." Zničená vzdychla.
"netrep,som dlhoveká..niečo vydržím..."Uškrnula sa.
"čo im povieme?" Opatrne vyzvedala.
"požiarnici našli skrat v elektrickom vedení nočnej lampy..." Vystrúhala grimasu a sestry sa prvý raz nahlas zasmiali.
"ty myslíš na všetko,mne by teda netrklo,také niečo vsugerovať niekomu počas požiaru..."
"chce to prax,drahá sestrička...a teraz spi..."Po chvíli ticha sa Sorena zachichotala.
"vyzerala si hrozne,košeľa na tebe horela a ty si bola učiernená,ako kominár...to by som chcela vidieť ich ksichty,keby to videli..." Tamila sa v polospánku pousmiala.
"nieže nám podpáliš aj tieto postele...však nás vykopnú a ešte sme len prišli" Uškrnula sa Sorena zádrapčivo a Tamila sa zase pousmiala.

Andrew nad niečím úporne rozmýšľal.
-hovoríš,že požiarnici našli skrat v elektrickej lampe? Nedalo mu pokoja.
-áno,je to jednoznačne ohnisko požiaru...od neho sa chytila posteľ...Tamile...ešte,že sa zobudila a stihla utiecť...
-mohol by skrat,čisto teoretický spôsobiť v tých miestnostiach nárast energie?
-hmmm..áno teoretický áno...máš pravdu,mohlo by to byť ono...tým by sa vysvetlil nárast energie,pretože,keď chalani prišli,sťahovali nábytok...nič, čo by zodvihlo hladinu energie v miestnosti..
-Christopher sa prebral?
-nie,zatiaľ nie....ale Toman tvrdí,že je stabilizovaný a každú chvíľu otvorí oči.
-keď sa preberie,chcem s ním okamžite hovoriť,ako prvý...
-čo sa ti nezdá?
-neviem,niečo tu nesedí...
-nerozumiem ti...
-chcem tam kamery!
-kde...myslíš u dvojčiat? byt, okrem kúpelní a spálni,je monitorovaný....
-zariaď,aby boli kamery zvonku na stromoch a pri zvýšení elektromagnetickej,či tepelnej energie,sa natočia smerom do izby...a chcem tam infračervený senzor...
-si si istý, že to chceš urobiť? nikto nie je monitorovaný v kúpelní,či spálni...
-noóóó! pokiaľ sa len kúpu a spia...senzory nezaznamenajú žiadne výkyvy,no nie? kamery nebudú nič monitorovať...a pokiaľ budú robiť niečo iné...chcem o tom vedieť " Tvrdo s prižmúrenými očami vyriekol.
V tú noc jej nebolo súdené spať.Prebudila ju pálčivá bolesť hlavy.Prudko sa posadila a zovrela si hlavu do dlaní.Pred očami jej prelietali spomienky kohosi iného a prudká bolesť ju drásala.Zastonala a snažila sa to potlačiť,ale nedokázala pozbierať silu,pretože ju ochromila hrôza a bolesť.Zaškrípala zubami a snažila sa zliezť z postele.Takmer fyzický cítila bolesť nejakej mučenej obete,hneď nato druhej a potom ďalšej a ďalšej.Zoskočila z postele.Dezorientovaná si zovrela hlavu do dlaní a z úst sa jej vydral výkrik,keď preciťovala bolesť umierajúcej ženy v posledných chvíľach trýznivej agónie,vo svojej vízií.Zatackala sa a stratila rovnováhu.Strhla zo stolíka podnos s jedlom,ako sa snažila zachytiť.

-šéfe! zase máme enormný výkyv elektromagnetickej energie! na internom oddelení,v miestnosti dvojčiat! Skríkol Peter na Andrewa.Šéf psychotronickej jednotky na nič nečakal a rozbehol sa do nemocničného traktu.

Potrebovala sa dostať do kúta,zúfalo chcela za sebou cítiť chlad dvoch stien.Sorena k nej priskočila.
-ježiši Tamila,čo ti je?! Zhrozená vykríkla.
-nič!nechaj ma! Prudko zvolala a vrhla sa do kúta.Keď za sebou zacítila dve steny,zošuchla sa popri nich a hlavu si zovrela do dlaní.
-nedotýkaj sa ma! Zrevala zmučene,keď k nej pribehla jej sestra.
-nebudem,len sa upokoj...áno?! je to v pohode...bude to okey,len zhlboka dýchaj...dýchaj Tamila....Snažila sa ju upokojiť a pokľakla opodiaľ,ale nepribližovala sa k nej.Z hrdla sa jej vydral ďalší neprirodzený zvuk a zachrčala.
-neopováž sa transformovať!musíš to ovládnuť!dýchaj! dočerta Tamila! Revala na ňu Sorena.Ako cez hmlu ju počula,ale naďalej vnímala bolesť tej poslednej obete.Jej telo ju nútilo sa zmeniť,aby ovládla bolesť,ale rozum ju nabádal,že to nesmie urobiť.Prudko dýchala,pokúšajúc sa vypudiť víziu zo svojej hlavy.
-niekto sem ide!musíš to ovládnuť! Tlmene jej prikazovala a chcela ňou zatriasť.
-nedotýkaj sa ma! Zavrčala zúrivo.
-nebudem...aha!...nedotýkam sa ťa....len pokoj...iba zhlboka dýchaj....Prihovárala sa jej zmierlivo a odstúpila.Dvere sa otvorili a svetlo ich oslepilo.Tamile vybuchlo v hlave tisíc bodavých ihiel a tlmene cez zuby sa rozkričala,prikryjúc si dlaňami tvár,aby sa chránila prudkého svetla.
-zhasnite to svetlo preboha!!! Zrevala Sorena.Svetlo okamžite zhaslo.Andrew sa k nej rozbehol,ale Sorena ho zastavila.
-nedotýkajte sa jej! Zvolala a strhla ho naspäť.
-už to prechádza...už to bude v pohode...iba dýchaj Tamila....Upokojujúco sa jej prihovárala.Andrew si kľakol vedľa nej a obaja pozorovali Tamilu,ako sa pokúša vrátiť do normálu.O chvíľu sa jej dych celkom spomalil,ale aj naďalej si zvierala hlavu a nehýbala sa.
-už to prešlo? Ticho sa spýtal Andrew.Mlčala,akoby duchom neprítomná.
-áno...Odvetila duto po chvíli.
-pomôžeme ti vstať? Ponúkol sa a Sorena pokrútila hlavou.
-nedotýkajte sa ma....Zašepkala Tamila
-nebudeme...oddýchni si a potom sa pokúsiš vstať...áno?
Jemne jej navrhol Andrew.Prikývla.
-mala si už dnes víziu? tam v byte,ale povedz mi pravdu Tamila... Spytoval sa ticho ich nadriadený.
-viacero....Ticho priznala.Sorena prekvapene zalapala po dychu.
-kedy?nevšimla som si to....Prekvapene vyhŕkla.
-dokážem to ovládať...teda v bdelom stave...tieto ma zastihli počas spánku...Vzdychla zničene.
-tieto?je ich viac? Znepokojene vyhŕkol vysoký šéf psychotronikov a vstal.
-nemáme sa kam ponáhľať...všetky sú mŕtve...všetky tie ženy sú už mŕtve....Zastonala a opatrne sa zviechala na nohy.
-musím sa najesť...a...potrebujem veľa vody....Zašepkala a dotackala sa k posteli.
-niečo prinesiem a potom mi všetko porozprávaš,dobre? Navrhol.Letmo prikývla
-a Tamila,mal by ťa prezrieť lekár...Odmietavo prudko pokrútila hlavou.
-privediem lekárku...Neodbytne predkladal.Vzdychla.
-netreba, už sa normalizujem,všetko bude,ako my byť...jemne mi klesol cukor a tlak...to je všetko...verte mi,poznám to...aj bolesť už ustala...môžeme zapnúť svetlo....Andrew podišiel k vypínaču a zasvietil len malú tlmenú lampu.Na chvíľu sa jej zahľadel do oči,pokrútil hlavou a vyšiel z izby.
-môžem si k tebe sadnúť? Spýtala sa ticho Sorena a nerozhodne na ňu hľadela.
-už som v poriadku...Mdlo sa usmiala.Sorena sa vedľa nej posadila a ochranné ju objala okolo pliec.
-si naozaj v pohode? Ustarostene ju pohladila.Tamile to pripadalo zvláštne.Pripomenulo jej to detstvo.Aj vtedy ju Sorena neraz pohladila,keď ju trápili vízie.
-vždy si ma chlácholila a hladila,keď to na mňa prišlo...Usmiala sa.
-áno,ale nepamätám si,že to bolo takéto hrozné,bolestivé a desivé...
-pravdepodobne je to reakcia,lebo moje schopnosti sa snažia predrať na povrch,aby som sa bránila...a ...je to....Zmĺkla.
-čo je to? Nabádala ju,aby pokračovala.
-Christopher...jeho spomienky,jeho bolesť,bolesť obetí...práve sa prebral,jeho bolesť prešla cezo mňa,je vyliečený a zamieril rovno sem...a je poriadne nahnevaný...
Skonštatovala tesne pred tým,ako sa rozleteli dvere.Prekvapene hľadeli na rozstrapateného Christophera.Z oči mu sršala zúrivosť.Rýchlymi krokmi vošiel a zatvoril za sebou dvere.Sorena sa obranné postavila pred Tamilu.
-odpáľ,ak nechceš,byť zase v kóme!
Zavrčala na neho Sorena.Zagánil na ňu,ale obozretne spomalil.Spomenul si na muža v reštaurácií
-čo ste so mnou urobili?! nič si nepamätám! Zavrčal nahnevane.
-čo si nepamätáš?! tu trýznivú bolesť?! ale to by si mal povedať vďaka! Odvrkla mu Sorena.Tesne za ním sa zjavil Andrew,nesúc podnos s jedlom.Prekvapene sa zarazil.
-Christopher?! ty si sa tu kde vzal? nie žeby som ťa nerád videl...ale...
-niekto tu bude veľa vysvetľovať! Zavrčal nahnevane a ukázal prstom na Tamilu.
-upokoj sa...práve prežila ťažkú víziu,musí sa najesť...potom sa môžeme všetci porozprávať...ale hlavne sa upokojte...všetci Sorena! Prísne zakončil.Sorena sa akoby šibnutím čarovného prútika zmenila zase na tu drzú,bezstarostnú opicu.Zaškerila sa,pokrčila plecami a posadila sa k svojej sestre.
-tak nič kamarát!kóma až nabudúce...
Podpichla sa vyškierajúc.Sorena prehodila Tamile cez plecia župan a usadila sa vedľa nej.Obranné ju chytila za ruku.Muži si prekvapene uvedomili,že aj napriek dlhému odlúčeniu jej Tamila dôverovala a ruku pevne uchopila.Andrew jej do lona spustil podnos s jedlom.
-najskôr ten ovocný cukor,nech sa ti vráti cukor do normálu...Navrhol s úsmevom a posadil sa oproti nej.Christopher,už pokojný ho nasledoval a usadil sa vedľa svojho nadriadeného.Tamila ich zamyslene pozorovala a pomaly prežúvala.
-potrebujem skicár...Zašepkala prosebne.Andrew vstal a o necelé dve minúty sa vrátil aj so skicárom a mäkkými ceruzkami.Dojedla,pomaly vstala a prešla k stolu.Bez slová začala kresliť.Oboma rukami na dva papiere,ktoré vytrhla so skicára.O chvíľu vytrhla ďalšie papiere a kreslila ďalej.Mlčky ju pozorovali,oboch mužov trápila zvedavosť,ale Sorena len pokrútila hlavou,keď k nej chceli pristúpiť a pozrieť,čo vlastne tak úporne kreslí.Po nejakom čase,čo trpezlivo vyčkávali sa vzpriamila a vzdychla.Podišla k nim a podala im obrázky.Andrew sa zamračil.Obrázok milého,usmievajucého dievčatka mu bol povedomý,ale nevedel ju zaradiť.Zato Christopher zhrozene vydýchol.
-Amanda Mc Lovenová! Zašepkal otrasený.
-to je to dvanásť ročné dievča,čo zmizlo pred rokom? a nikdy sa nenašlo?! Neveriacky vyhŕkol Andrew a jeho kolega len prikývol,neschopný slova.
-ja som pracoval na tom prípade,nepodarilo sa mi ju vypátrať,zmizla bez stopy.
-nasadla do tohto kamiónu...cestou zo školy,bývali na samote...farma...oklamal ju,že ju odvezie domov,aby nemusela peši...Podala mu obrázok s veľkým kamiónom.Zreteľne videli registráciu vozidla.
-takto vyzerá ten muž...nemusíš sa užierať,keď vás privolali,bola už dávno mŕtva,nemohli ste jej pomôcť...zabil ju takmer okamžite,po tom únose ...presnejšie...zadusil ju,pretože plakala a kričala...chcel jej zabrániť kričať...a priviezol ju na toto miesto...chcel ju zneužiť,ale bránila sa...kričala a tak ju chcel umlčať...Podala im obrázok.
-to je opustená farma,asi desať kilometrov...neďaleko ich farmy....Vydýchol úžasom Christopher.
-tu ju zakopal...je to na tej farme...Podala mu obrázok.Na chvíľu sa zamyslela,s prižmúrenými očami,akoby spomínala.
-keď budete opatrne kopať...má v pravej ruke hrsť jeho vlasov...vytrhla mu ich,ako sa bránila...
Muži na ňu vytriešťali oči.
-ako si to urobila? Nechápal Christopher.
-dokážem si navodiť vízie z minulosti...ak mám kontakt s niečim,čo sa toho týka...teba týral obraz toho dievčatka,už dlho ťa mátala...dokážem vidieť minulosť...už ťa nebudú mátať...ani tie ďalšie,ani jednej si nemohol pomôcť...
-o čom to hovoríš,aké ďalšie? Nechápal Andrew.
-ďalšie obete,ktorým sme nedokázali pomôcť,alebo sme nedokázali nájsť ich vraha....Zašepkal Christopher,pretože to všetko pochopil.
-ako to funguje? čo vlastne vidíš? Zaujímalo Andrewa.
-vidím spomienky...minulosť...
-moje spomienky? Vypytoval sa Christopher.
-áno,aj tvoje...toto som našla v tvojich spomienkach...navediem si víziu...a vráti ma to do minulosti, na to miesto,takže zistím,čo sa tam stalo...nie vždy sa to dá úplne kontrolovať...a robím to iba niekedy,určite chápete prečo...Pokrčila plecami.
-s takouto formou rozvinutého jasnovidectva som sa ešte nestretol....musíte mať pred sebou veľa generácií psychotronikov..skôr,alebo neskôr prídeme nato,kto vlastne ste a odkiaľ pochádzate...Skonštatoval obdivne Andrew.
-ale to by znamenalo,že dokážeš nájsť vrahov...všetky nevyriešené prípady...a...Nahlas rozmýšľal Christopher.
-nato rýchle zabudni kamarát!videl si,čo to s ňou urobilo?! zabije ju to! Zvolala pobúrene Sorena.
-Sorena má pravdu,nesmieš to preháňať...psychotronické schopnosti si vyberajú svoju daň...musíš byť opatrná...skontaktujem sa s niektorými centrami a rozoberieme tuto zvláštnu jasnovideckú schopnosť...možno niektorý už s týmto majú skúsenosti...a teraz sa pokúste spať dievčatá...Usmial sa Andrew a očami vyzval Christophera.S nevoľou vstal a zaželal im dobrú noc.
Vrátil sa do riadiaceho centra.Peter na neho vrhol pohľad a pokýval hlavou.Obaja boli telepati takže slova nepotrebovali.
-spojím sa s Marekom? je síce pol tretej ráno,ale ten chlap nemá v mozgu centrum spánku,takže určite sedí za počítačom...Uškrnul sa Peter a otvoril komunikačný kanál.
-servus chlápä,čo porábaš? Zaškeril sa Marek,keď sa mu na monitore objavil kolega s americkej pobočky ISA.
-na rozdiel od teba túžobne šaliem za posteľou...Zasmial sa Peter.
-čo nového,nejaký problém?
-ani nie...skôr sa jedná o informácie...už ste si doriešili zaklínača?!
-viac menej áno,našťastie následníkom je náš človek a má záujem spolupracovať,toho druhého zatiaľ nemáme,ale čoskoro sa k nemu dopracujeme....so zaklínačmi vie byť poriadna galiba...majú špecifické spôsoby riešenia problémov...Muži sa zasmiali,akoby počuli nejaký dobrý vtip.Obaja vedeli,že výraz,ktorý použil výpočtový technik stredoeurópskej pobočky, je len veľmi miernym zobrazením, holej skutočnosti.
-takže? s čím ti pichnem? mne to musíš podať ústne...nie som telepat,ako ty...Usmieval sa.
-nejaký si rozkokošený,úsmevmi nešetríš....Podpichol Peter,ale hneď zvážnel.
-mám tu nové dvojčatá...dievčatá...a sú psychotroničky...
-no to mi je jasné a v čom je problém, postup pri evidovaní, vieš určite naspamäť...
-ty dnes sršíš humorom...Zahundral Peter.
-jedná je dotyková telepatka a druhá jasnovidka...
-počkaj, hovoríš dvojčatá? takže dvoj-vaječné...
-no... zvláštne na tom je,že jednovaječné,aspoň podľa ich tvrdenia...zatiaľ nemáme genetiku,dnes prišli...no a..
-nemusím ti hovoriť,že je to zvláštne,jednovaječné dvojčatá s odlišnými schopnosťami...hmmm...obaja rodičia museli byť psychotronici...ale aj tak...hmmm...
-to mi je tiež jasné,ale nemáme o nich nikde ani čiarku....oficiálne neexistujú,ale vyrastali v štátoch...presnejšie na ulici,siroty,roztrhli ich,ale oni sa zase našli...a...tak by ma zaujímalo,či vám náhodou....ehmmm..zhruba pred sedemnástimi-osemnástimi rokmi nezmizli dvojčatá...prezri mi databázu...
-ako si dospel k názoru,že môžu byť od nás?
-posielam ti fotografie,viac ti vysvetľovať asi nebude treba...
Marek chvíľu hľadel na monitor a hlasne zapískal.
-tak tomuto sa hovorí podoba...akoby boli ...Gabriela nemá súrodencov ani....ehmmm...jej sesternice sme našli,ale ani jedná sa takto nepodobá s ňou,ako tieto dvojčatá...pozriem sa nato,prehrabem ešte raz celý rodokmeň...hovoríš, že jedná je telepatka a jedná jasnovidka...na toto sa musí pozrieť môj šéf...o chvíľu je tu...ten človek prehltol senzor,keď sa niečo deje,hneď sa objaví...máš aspoň niečo,čoho by sme sa mohli chytiť?
-ta staršia... o tri minúty,ako tvrdí,je dotyková telepatka,mladšia je jasnovidka,ale veľmi zvláštna,máva často vízie,dokáže si ich navodiť aj potláčať...keď ich potláča reaguje jej organizmus,silnou bolesťou hlavy až stratou vedomia...tie reakcie sú naozaj veľmi silné...a...vyvíja pri tom nezvyčajnú elektromagnetickú energiu...
-aha,tu je môj šéf...no nevravel som? Zaškeril sa Marek.
-čo máme chlapče? Oslovil ho rozospatý šéf stredoeurópskej pobočky ISA.
-zdravím Peter,čo máte? Pozdravil mladíka na druhej strane spojenia,hneď ako sa objavil pred monitorom.
-zdravím vás Patrik...máme tu dvojčatá,jednovaječné...Rýchle mu zopakoval celý predchádzajúci rozhovor.
-hmmm...zvláštne....dokáže si navodiť vízie? a vrátiť sa do minulosti? do spomienok? Jak živ som ešte nepočul o jasnovidke,ktorá by toho bola schopná...a tvrdíš,že vyvíja priveľa elektromagnetickej energie? to je naozaj nezvyčajné,jasnovidci nedokážu vyvíjať také silné elektromagnetické pole,aby pobláznili senzory...nedokážu ho spracovať...
Odrazu sa v zornom uhle kamery objavil aj Andrew,ktorý vyšiel zo svojej pracovne.
-ahoj Patrik...myslíš presne nato,načo ja?
-ahoj Andrew,predpokladám,že nie je jasnovidka...a tá podoba je až zarážajúca,ak sú príbuzne s Gabrielou,tak nie je vylúčené,že sú... minimálne tá jasnovidka...myslím,že sú to elektromagnetické telepatky,to by vysvetľovalo tú energiu,aj schopnosť navodiť si vízie....pozrieme sa na rodokmeň aj na zmiznutia deti približne v tom čase...ako spolupracujú?
-no sú tu len pár hodín a sú značne...ehmmm...majú problém s komunikáciou,ale vzhľadom k ich minulosti...zašlem ti všetko,čo o nich máme...
-možno ani nevedia,že sú až tak "výnimočné"...
-niečo mi hovorí,že toho vedia oveľa viac,ako predstierajú...Zamrmlal Andrew.
-to je problém väčšiny talentovaných,nejakým spôsobom sa snažia utajiť svoje schopnosti...hlavne v tomto veku,mám s tým bohaté skúsenosti...úf! a toto je čo? Prekvapene zvolal Patrik,keď zazrel röntgenové snímky Tamily.
-jej mozog...ešte som nič takého nevidel....
-tak toto je naozaj veľmi zvláštne...používa obidve polovice mozgu? podľa aktivity šedej mozgovej kôry, áno...
-a veľmi zručne,otvorila trezor národnej banky...Odfúkol znechutene Andrew.Patrik ticho zapískal.
-takže ďalší rebel,tá rodina má naozaj vážne nedostatky s koordináciou disciplíny,pretože som si takmer istý,že sú príbuzne...aj keď musím priznať,že ...hneď,ako zistia,že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo,upokoja sa...a budú veľkým prínosom,presne ako moja nevesta...je to výnimočná ,príjemná žena,ale tiež nám dala riadne zabrať,ak si spomínaš...získajte si ich dôveru,buď ústretový a otvorený,ale prísne si stanov hranice,za ktoré ich nepustíš...ver mi,že to zaberie...

Náhle sa jej niekto dotkol.Prudko otvorila oči.Muž oblečený v bielom, držal v ruke striekačku.Zdesene vykríkla.Zareagovala pudovo a vrhla sa z postele do kúta.
-nedotýkajte sa ma! Zvolala v hystérií
-upokojte sa slečna...chcem vám len odobrať krv...budil som vás...Vykoľajený mladík,habkal ospravedlňujúce slová.Odrazu ho niečo odhodilo a podnos sa s rachotom, rozsypal po izbe.Zdravotnícky pracovník spadol na zem, až celkom pri dverách a nechápal,čo sa stalo.Sorena sa pred ňou obranné vztýčila.V jednej ruke držala striekačku s ihlou,akoby to bol nôž,v bojovej pozícií.
-skús sa jej ešte raz dotknúť a tu ihlu ti vrazím do oka! Zavrčala ticho, pripravená brániť svoju sestru.
-zbláznili ste sa?! chcel som jej len odobrať krv....nočná smena robí odbery!o chvíľu končím!...
-rob si odbery niekde inde, tu nebudeš!!! nie sme pacientky! spali sme tu kvôli požiaru...
-ale ja vás mám zaevidované...a...ako nové...a...mu...musím vám...odobrať krv...Zajakávajúc od strachu sa pozbieral.
-ak ti je život milý chlápä,okamžite odtiaľto vypadneš a už sa nevrátiš!!! inak ti založím to škrtidlo okolo krku!!!
Nebezpečne pomaly zodvihla zo zeme škrtidlo,nespúšťajúc z neho oči.Mladík sa v panike rozbehol do dverí,kde sa zrazil so zadýchaným Andrewom.
-upokoj sa Sorena! je to nedorozumenie....Zvolal lapajúc po dychu.Sorena na nich zagánila,potom sa uškrnula.
-tuším ste si dali rozcvičku,hneď z rána...ale vyzerá to veľká bieda s vašou kondičkou...Podpichla a podala ruku Tamile.Mlčky s dôverou sa uchopila svojej sestry.Zodvihla ju zo zeme a starostlivo uložila do postele,akoby bola malé dieťa.V priveľkom pyžame naozaj takým dojmom pôsobila.Jemne ju prikryla.Odhrnula jej vlasy z tváre a milo sa na ňu usmiala.
-si okey? Zašepkala.Dievča,mlčky prikývlo a unavene zatvorilo oči. Andrew naznačil bradou mladíkovi k dverám a ten pochopil.Veľmi rád opustil túto miestnosť.Andrew sa posadil a konečne nasal, zhlboka, vzduch do pľúc.
-je v poriadku? Ticho sa spýtal.Sorena k nej zablúdila očami.
-bude...
-čo jej zranenie? zdá sa mi,že nejako priveľa spí,mal by ju skontrolovať doktor...
-je veľmi vyčerpaná,má teraz dosť zlé obdobie...tie vízie ju ničia...desia...zranenie je v poriadku...prestala sa blokovať a tak k nej preniká všetko z okolia...má toho plnú hlavu,aj dušu....Vysvetľovala.
-prečo sa prestala blokovať..
-tak to teda netuším,ale bude musieť zase začať,inak zcvokne...Andrew,ak nám chcete robiť nejaké testy,odbery...musím o tom vedieť vopred...aby som ju pripravila,psychicky...a preboha! zariaďte,aby to nebol chlap!!
-videl som jej záznam...Skonštatoval ticho,tým naznačil,že vie, prečo to nemajú byť muži.
-Tamila ťažko znáša cudzí dotyk a od muža ho neznesie vôbec...
-okrem Jacoba...Podotkol.
-myslím,si že mu dôveruje...je to jediná osoba v jej živote,komu dôverovala...chránil ju a pomáhal jej...bola vtedy veľmi malá,tak k nemu prilipla...
-zariadim,aby sa pohyboval v jej blízkosti,čo najviac...aby sa uvolnila,ľahšie sa prispôsobí...a možno by jej pomohlo pár sedení s našou psychiatričkou...
-nepovie jej ani slovo,neviem,čo sa jej stalo...ale nebolo to asi nič milé,pretože sa mi neotvorila...k tejto časti svojich myšlienok ma nevpustila...
-nikdy nevypovedala,vieš o tom?
-áno,viem...
-Sorena máš problémy so sebaovládaním? reaguješ prudko a agresívne...Jemne jej vytkol.
-to je stresom...zlepší sa to,keď sa upokojím...celý život som sa vyhýbala muriášom a teraz sedím priamo v srdci,medzi elitou fízlov...Zaškerila sa.Andrew sa zasmial.
-spolu na tom zapracujeme ..predpokladám,že fyzický si veľmi zdatná,musíte prejsť previerky,vojenský výcvik...
-s tým nebudeme mať problém,obe sme "zdatné" kedy začnú testy?
-najskôr bežná vstupná prehliadka...ak dokážeš presvedčiť Tamilu,krv vám odoberú zajtra...postupne ostatné,prejdete IQ testami,aby sme videli vašu spôsobilosť,ďalej vedomostné testy,aby sme vedeli do akej sféry vzdelávania vás zaradiť...
-nezdržíme sa až tak dlho..hneď ako budeme plnoleté,vypadneme....Drzo predniesla.
-ale do vtedy budete musieť niečo robiť a pozerať do kníh, nikdy nie je na škodu...Sorena ja sa vynasnažím vyjsť vám v ústrety,ale očakávam,že sa mi oplatíte rovnakou mincou...a očakávam úprimnosť! Ticho,ale dôrazne vyriekol.
-máme veľa tajomstiev s ktorými sa nepodelíme...Otvorene ho informovala.
-to mi je jasné,ale ja rád lúštim hádanky...Pobavený sa usmial.Pokrčila plecami,zaškerila sa a jej úsmev hovoril "len si poslúž"
-Sorena,ešte niečo...ten hispánec...bol jediný? Vedela presne,čo sa pýta.
-ak myslíte ľudí?! áno... Prikývla.
-zopakuješ to aj na detektore lží? tie najnovšie sa nedajú oklamať...Pýtal sa s úsmevom,ale jeho oči sa dožadovali pravdy.
-tak to bude riadna švanda,už sa nemôžem dočkať...Rozosmiala sa.

Komentáre 4

aknit11 dňa 19.02.2014 - 23:00

sľúbila som včera pridať,len som nestihla :-) tak dnes :-)

LanaSavara dňa 20.02.2014 - 11:14

UUUhaa - oci mam este krvave, po nedostatku spanku, ale spokojne sa usmievam na monitor. Doma bordel, vsetko caka -ale najskor kavicka a Tvoj pribeh a potom hor sa do prace. Paradne sa to rozbieha. Ty si kuzelnicka Ankit11.Ked si spojim Gabrielu, Leu a ich temperament v spojeni s dvojickami - lezim od smiechu k tomu zaklinaca velkeho ako vol - mojeho milacika - uz sa nemozem dockat.Mam taky tusak, ze aj v Tamile bude jeden taky :-D. Rozvijas to po vsetkych strankach, casto sa prichytim ako sa rehocem, alebo od napetia zadrziavam dych :-D. Len musim davat pozor aby som celkom nezmodrela :-D .Neviem ako by som na tej druhej strane zhanala PC s internetom :-D. Po kazdom dielku sa neviem dockat dalsieho. To je to uzasne na Tvojom pisani (Y)- klobuk dole

tomicka dňa 20.02.2014 - 12:53

tak,tak Lana,suhlasim:-)akurat,ze ja nemodriem,ale revem (giggle)hned mam lepsi den,ked najdem nieco pridane :-)takze Jacob bude pri Tamile,aby sa aklimatizovala (clap)(clap)(clap) nech jej len pomaha :-) a Sorena nema chybu,take drsne ziena(y)

nevetko dňa 21.02.2014 - 19:38

Babule už napísali všetko . Ja sa tiež neviem odtrhnúť keď začnem čítať niekedy radšej ani nezačnem;-( lebo to je hneď po robote . Začnem až keď mám urobené . Veľa ráz ma manžel (Ďalej už len starý 36 ročný)(giggle)vimákne že všade bordel ako v tanku a ja si čítam (giggle). Vtedy len hodí rukou zašomre si zasa číta a ide preč (giggle).Za nejaký čas zasa príde už je upratané ,ja rozmýšľam nad našimi postavami a keď mu hneď pohotovo nedpoviem len sa rehoce(giggle) a pýta sa čo som zasa zaujímavé vyčítala . A to sa ja rozkecám všetko mu porozprávam . A takto ja tvoje príbehy posúvam aj človeku ktorý nemá čas čítať .