Skočiť na hlavný obsah

Tamila 9

Pridal aknit11
dňa 07.03.2014 01:21

-šéfe! alarm v sekcií 7659908...Nahlásil Peter
-čo to je?!
-to už je mariňácka sekcia....empíci to tam zvládnu,určite ich už povolali...je to ...je to krčma...asi sa námorníci klbčia medzi sebou...S úškrnom skonštatoval Peter.Elias prudko zdvihol hlavu a vymenil si zhrozený pohľad s Jacobom.
-kde sú dvojičky? Vyštekol Elias a prudko vstal.Peter sa sústredil na počítač
-sú...sú..počkaj,kým ich nájdem... sú v tej krčme,minimálne Sorena....Zvolal šokovaný Technik.
-Lionel,Christopher,Elias a Jacob,choďte ich vyzdvihnúť! privediete ich sem!ak sa potvrdí,že je to ich šarvátka...alebo bude ešte nejaká šarvátka,budú tých šesť týždňov v base!
Zavrčal Andrew nahnevane.
Muži nasadli do auta a vyrazili cez areál.Mlčali,každému sa preháňalo v hlave niečo iné.Keď prudko zabrzdili pred barom,uvedomili si,že armádna polícia už dorazila.Musela to byť veľká bitka,pretože na parkovisku bolo jedenásť vojenských aut.Areál uzavreli,pri dverách sa legitimizovali.Neochotný poručík ich vpustil až potom,keď uviedli,že majú agentov vo vnútri a idú si ich vyzdvihnúť.
-dajte si pozor,aby ste nedostali na frak!naši sa riadne rozparádili...
Sucho ich upozornil.Náhlivo vtrhli a šokované zostali stáť.V bare to vyzeralo,ako na divokom západe.Najmenej šesťdesiat mužov sa ruvalo.Vojenská polícia sa snažila bitku dostať pod kontrolu,ale bez ďalších posíl,nemali nijakú vyhliadku na úspech.Elias sa vyhol jednému zurvalcovi a snažil sa dostať hlbšie do lokála,aby našli dievčatá.Takmer by sa rozosmial,pretože niekto hral na piane nejakú odrhovačku z čias divokého západu.
"takmer do rytmu,úderov...to je nejaký vtipálek " Pomyslel si.Odrazu jeden zdrapol Lionela a prudko mu vrazil.
-to frajer,to,to,to,len mu daj!rozmláť mu ciferník!
Spoznal Sorenin hlas.Lionel skončil na zemi a Jacob ho nasilu odtrhol od muža na ktorého skočil,aby mu vrátil úder.Odkiaľsi zozadu sa ozval povzbudzujúci piskot.Predieral sa za hlasom,pritom sa vyhol ďalším rozdivočeným námorníkom.Pri poslednom nebol dostatočne rýchly a zinkasoval úder.Okamžite päsťou uzemnil opovážlivca a pokračoval.Keď podišiel až ku klavíru,ani sa neprekvapil.Tamila sedela za hudobným nástrojom a hrala divokú odrhovačku.Sorena sedela hore na klavíri,povzbudzovala vojakov s pivom v ruke a veselo si hojdala nohami.Temperamentne na nich zamávala.
-hehéj chlapci! prišli ste sa zabaviť? dnes tu je veselo...Rehotala sa.Elias prudko zaklopil piano.Dievča reagovalo rýchlo a stihlo vytiahnuť ruky.Posmešne sa zasmialo.V bare odrazu nastalo ticho a námorníci sa začali obzerať okolo seba.Odrazu nikto nevedel,prečo sa začali biť a kto vlastne bitku začal.
-si nemožný Elias,pokazil si nám zábavu...Zafučala Sorena a dopila pivo.Zamávala čašníčke a tá jej hodila ďalšie.Otvorila ho zubami a vrchnáčik drzo vypľula Eliasovi pod nohy.Elias ju zdrapol za rameno a stiahol z piana.
-áuuu! zošalel si? to bolí!!!Za-afektovala.
-vyvolali ste tu bitku?! Zavrčal jej do tváre.
-nevieš,ako by sme mohli rozkázať toľkým chlapom,aby sa bili?
Spýtala sa ticho,druhá zo sestier.Jacob k nej podišiel a zdrapol ju tiež za rameno.
-ideme! Zavrčal nahnevaný.Veľmi dobre vedel,že dievčatá tu bitku vyvolali,len si nedokázal vysvetliť,ako.Vyvádzali ich von.Neprešli ani pár metrov,keď Jacob uvoľnil zovretie a len ju jemne chytil za ruku a viedol za sebou.Zastavili pri bare.
-kto začal bitku? Spýtal sa čašníčky namosúrený Elias
-tamten veliký,práve ho vyvádzajú...Odvetila pohotovo.
-a tieto dve? majú v tom prsty? Ukázal na dvojčatá.
-nie...prečo ? keď začala bitka stiahli sa do zadu...akurát im jedna,hrala do rytmu...dovtedy sedeli tu pri bare a žartovali s chalanmi...Prekvapene odpovedala.Dievčence sa na seba sprisahanecký uškrnuli,ale už ich obaja bratia ťahali von.
-chceme kópie záznamov,naše zverenkyne...potrebujeme mať dôkazy o tom,že sú nevinné,že nezasahovali do bitky,kvôli disciplinárnemu konaniu....Požiadal Elias veliaceho dôstojníka
-pošleme ich k vám na centrálu...a..Sorena..Ohlásil dievčinu.Milo sa k nemu obrátila.
-dostanem tvoje číslo? ..a... platí tá káva? Sorena sa žiarivo usmiala.
-to vieš,že hej zlato...máš nejaké perečko? Píš si...
Rýchle mu nadiktovala číslo.Elias zhnusene zavrčal a vyvliekol ju von.Posmešne sa škerila.
-si fakt nemožný...nedopraješ mi ani,aby som si dohovorila rande...Zafučala na oko pohoršene.
-nič si nebudeš dohovárať,aspoň ,kým si pod mojím dohľadom...potom si rob,čo chceš...
-nebuď žiarlivý krasoň! Zasmiala sa.
-na teba?! nebuď smiešna! Odvrkol jej hrubo.
-nerob si starosti krasoň...moja žižka nemá číselník...keď skončíme v posteli neuvidíš,koľkatý si v poradí...Zapárala a muži si s úsmevom, vymenili pohľady.
-si vulgárna,promiskuitná,nymfomanka! Soptil od jedu.
-prečo? mám rada sex...a ty sa tvár,že ho nemáš rád...ty krasoň..nie si náhodou buzík? Zaškerila sa.
-okamžite prestaň! Zavrčal jej do tváre.
-inak čo? nasadíš mi pás cudnosti,či čo?
-zavriem ťa do basy! na celých šesť týždňov...
-hééj? a dôvod? to že mám rada sex?... to sa bude naozaj zaujímavo vynímať v mojom "negatívnom" posudku...Rehotala sa.
-upokoj sa Elias...dala mu číslo národného múzea...ak ma pamäť neklame,tak v Oklahome City,oddelenie primátov...Zachichotalo sa druhé dvojča ticho.Sorena zafučala.
-ale sestrička,kazíš mi zábavu...nevidíš,ako sa rozhorúčil,hnevom spravodlivých a poctivých...Sestry si vymenili pohľady a rozosmiali sa.
-a pusti ma krasoň...nemusíš sa báť, už ma nikto nekresne po ceste,som pod tvojím prísnym dohľadom,nikto by si nedovolil takú "hanebnosť"...
Pomedzi smiech si vytrhla ruku a podišla k autu.Vrhla pohľad na Lionela,ako sa snažil si zastaviť krv z nosa a odsadla si od neho.
-rozbil ti hubu namiesto mňa...hehehehe...myslím,že už teraz,som si zamilovala, ten bar....
-zase si chľastala! Obviňujúc zaprskal Elias a sadol si za volant.
-naozaj? myslím,že sa ti to len zdalo,stav sa,že nenafúkam...Skrčila nos do posmešnej grimasy.Christopher sa zasmial.

Tamila si skryla vlasy pod čiapku a natiahla si kapucňu veľkej chlapčenskej mikiny.Spokojne vyliezla na oblok dievčenských záchodov v bare a vyskočila von.Ravena,podobne oblečená,ako ona ju už čakala.
-ideme? S úsmevom sa spýtala.Tamila prikývla.
-kam teraz?
-kúsok odtiaľto máme prenajatú ubytovňu...pre externých študentov,tam počkáme až do zajtra a potom sa zase vymeníte...Spokojne sa na seba usmiali a vykročili.

Bratia doviedli sestry až pred ich byt.
-ak nechcete,aby sme vás zamkli,tak dnes už nikam nevyleziete!Prísne rozkázal Elias.
-len sa ukľudní krasoň,ideme si pospať,však Tamila?
Dievča mlčky prikývlo.Elias vošiel dnu a pre istotu prezrel byt.Jacob zachytil dievča za ruku.
-Tamila? prepáč,ak som bol hrubý...S previnilým úsmevom sa ospravedlňoval.
-nič sa nestalo...bol si nahnevaný...Odvetila jemne a zadívala sa mu do oči.Chvíľu jej pátral v očiach a zamračil sa.
-ty nie si Tamila! Zavrčal.
-čo?! Prekvapene vyhŕkla.Schytil ju za ruku a vtiahol do bytu.
-Sorena,poď sem a ukáž mi náramok! Zavrčal rozhorčený.Sorena zodvihla ruku a vyhrnula si rukáv.
-čo je,ani tento nefunguje?! jéééjky,škoda,že som to nevedela skôr...Nevinne sa usmievala.Jacob hľadel z jednej na druhú,potom potriasol hlavou a spokojne si vydýchol.
-večer po vás prídeme,oddýchnite si...Usmial sa a opustili byt.

"takmer ma odhalil...spoznal,že nie som Tamila"
"ten chlap je do nej zahľadený,už roky.....musíme to otestovať,ak nás naozaj rozozná,to by mohlo byť nebezpečné..."
"dobre,že ťa napadlo vymeniť nás v tom bare,bolo to oveľa bezpečnejšie..." Skonštatovala Tarissa.
"a pritom som sa ešte aj zabavila...nebolo ani treba veľa energie,poklbčiť ich,super sugescia sestrička,bili sa do rytmu......"Sestry sa zasmiali.
"Sorena priveľmi provokuješ Eliasa...daj si pozor,aby jeho hnev...možno naozaj skončíte v posteli"
"to sa nestane Tarissa...priťahujem ho a on mňa...ale obe vieme,že začať si vzťah...nie...on nie je chlap na jednú noc...bude lepšie,keď sa mu zhnusím ...aspoň ma to nebude nutkať..."
"možno,stojí zato...je to čestný muž"
"veď práve to...čo mu poviem...ách Elias...vieš... som monštrum,genetický upravené vo výskumáku?! nikdy si nemôžem dovoliť žiť normálny život,mať rodinu,ani deti?!... my nemáme právo na vzťahy,ako by som mu také niečo mohla urobiť? vieš jeho srdce je spravodlivé a...nechcem mu ublížiť..." Priznala Sorena.
"no...a..ako druhé,keby som sa s ním vyspala...zistil by,že som ešte s nikým nemala pomer...tak takúúúú hanbu by som ťažko prežila..." Zasmiali sa.
"si z toho smutná Sorena...poďme si naozaj pospať...to vždy pomáhalo,zahnať chmáry...ako za starých čias,keď si bola malá a ja som ťa držala za ruku,keď si plakala za Tamilou"
"nezdá sa ti Tamila...ehmmm...ničia ju tie vízie...mám o ňu obavy" Prehodila Sorena už ležiac v posteli.
"to sa spraví,musí si dať rady so zmenami,so schopnosťami,ktoré ma v sebe a ktoré roky nepoužívala...bude v poriadku,neboj sa"
"nechce mi dovoliť sa jej dotknúť,keď to na ňu príde...a vzbĺkla,ako fakľa...aj s posteľou.." Skonštatovala Sorena už driemuc.
"nechaj sa ju s tým vyrovnať,má strach,aby ti neublížila..."
"vieš dobre,že sme odolné...neublíži mi..."
"to nie je také jednoznačné...energia by nemala,aj keď pár miliónov voltov? a oheň? nie som si celkom istá...to bude ďalšia z veci,ktoré budeme musieť tiež zistiť...a teraz spi..."

Večer vošiel Jacob do bytu znepokojený,pretože klopal a nikto neotváral.Našiel obe sestry,ako spia v jednej so spálni.Aj v spánku sa držali za ruky.Prekvapil ho ich vrúcny vzťah,aj napriek dlhoročnému odlúčeniu.Nevedel,presne ktorá z nich sa prebrala prvá.Až keď zazrel náramok na ruke Soreny,bol si istý,ktorá je ktorá.Bol z toho zmätený.Doteraz vždy jednoznačne rozoznal,ktorá je Tamila a ktorá je Sorena.Ale dnes...Tamila mala čosi iné v očiach,akoby to ani neboli,jej oči.
-Tamila si v poriadku? Spýtal sa rozstrapateného dievčaťa.
-áno,prečo by som nemala byť?
-neviem,si ...iná....Preriekol ticho a vyšiel z izby.
"už aby bolo zajtra...ten chlapík to cíti...cíti,že nie si Tamila,ale jeho mozog si to nedokáže vysvetliť..."
Jacob ich odviedol na večeru,kde sa k nim pripojil Elias aj s Christopherom.Chcel sa jej niečo spýtať ohľadne prípadov,ale požiadala ho,aby ju nechal.
-má pravdu,pracovný čas skončil,čo vy neviete,kedy padla? večeráme a mám pretriasať masových vrahov?! čo ste masochisti?!
Drzo ho zahriakla Sorena.Muži sa zasmiali a téma debaty sa obrátila na bežné veci a žartovanie.
Ráno ich obaja bratia odviedli do laboratória,kde im odobrali krv.Sorena skonštatovala,že sa idú prejsť a obaja bratia sa k nim zamračene pridali.Nechceli ich spustiť z oči.Keď Jacob celkom automatický uchopil "Tamilu" za ruku,jemne si ruku vyslobodila.Prekvapilo ho to a sklamalo.
-ja...ehmmm...mám obavy...pokúšajú ma vízie...Zašepkala na ospravedlnenie.Mladíkovi sa okamžite vyjasnila tvár.
-ideme do toho baru? Navrhla Sorena a dvojča prikývlo.
-tam nepôjdeme! Zvolal pobúrene Elias.
-prečo nie,spravíme si príjemnú prechádzku,vypijeme si kávu a zase sa môžeme vrátiť...Zádrapčivo mu protirečila.
-dobre,prečo nie? Pokrčil nakoniec plecami.
V bare sa usadili,objednali si kávy a "Tamila" sa ospravedlnila,že musí na toalety.
-kde si vlastne vyrastala Sorena? Spýtal sa Jacob.
-tak nejak všade...cestovala som často po štátoch...nikde som sa dlho nezdržiavala...

Tarissa vošla na dámske toalety.Dvere na jednej kabínke sa otvorili a ona s úsmevom vošla.
"ako to išlo?" Spýtala sa zvedavo Tamila.
"všetko v pohode...akurát ma Jacob...vedel,že to nie som...že nie som, ty..."
"ako to zistil?"Prekvapilo Tamilu.
"jednoducho to cítil,ten chlapec ťa má veľmi rád...ale neostalo mu iné,ako veriť,že som,ty...rýchle vymeníme si trička aj bundy...ukáž mi ešte ruku...dobre Nykta ti urobila modrinu na predlaktí,ako po odbere...Sorena vyjaví vašu identitu,teraz po odberoch,im to bude jasné tak,či tak...podstatne,že nemajú tvoju krv....a povie im len toľko,aby im zaslepila oči" Dievčatá sa rýchle prezliekli,Tarissa ju ešte objala so slovami
"dávajte na seba pozor" a už sa aj vytiahla cez okienko na toaletách.Tamila spokojne vyšla a vrátila sa k stolu.Sorena si ju pozorne premerala a žmurkla.Obe sa usmiali.
-čo ste si povedali? Zaujímalo Eliasa.
-nič,iba že si peknučký na zožratie,krasoň...a tá tvoja riťuška...Zaškerila sa drzo.
-prestaň s tým Sorena!viem,že to robíš len preto,aby si ma nahnevala...viem,že nemáš záujem o mňa...len provokuješ!
-si si istý krasoň?
-a nechaj toho krasoňa,ak ma nedokážeš volať menom,tak ma nevolaj nijako! Roztrpčene hlesol.Odrazu sa k nemu Sorena primkla a vsunula mu ruku pod pazuchu.
-tak sorry Elias,nehnevaj sa...rada provokujem...Zašepkala ospravedlňujúco.
Jacobovi zazvonil telefón a čarovný okamih,keď sa hľadali jeden,druhému v očiach ,pominul.
-uvidíme,keď prejde šesť týždňov...Zašepkal jej ešte hlasom plným akéhosi tajomného sľubu.
-to bol Andrew...prišiel náramok pre Tamilu,musíme sa vrátiť...
Vošli do riadiacej haly,kde ich už čakal technik s náramkom.
-Tamila,ako si na tom s víziami? môžem sa ťa dotknúť? Spýtal sa.Prikývla.Rýchle jej zapol monitorovacie zariadenie a takmer s úľavou od nej odstúpil.Podišiel k nej so skenerom.
-všetko je v poriadku...
Sorena si s Tamilou vymenili pohľady
-ehmmm...je tu ešte niečo,čo som vám chcela povedať...Andrew na ňu uprel pohľad plný očakávania.
-keďže ste nám odobrali krv...ehmmm...za pár hodím budú výsledky...rada by som sa vám predstavila...nemá zmysel ďalej nič tajiť...
Uklonila sa a vystrúhala smiešny pukerlík.
-som Sorena Gardenov Karadinovová...moja sestra Tamila Gardenov Karadinovová....sme energetické telepatky,obe...
Uškrnula sa na ich rozporuplných výrazoch.Tamila ju sledovala s otvorenými ústami.Len Andrew zostal pokojný.
-prečo si sa teraz priznala? Zaujímalo ho.
-prídete nato,tak či tak...a ako druhé...už sa mi nechce robiť všetko manuálne...je to únavné...stále nosiť nejaké veci...Zasmiala sa.
-ktorý Gardenov je vaším otcom?
-Nikolajenko....
-preboha! zašepkal Peter.
-to si vyprosím Peter! bol to síce excentrický tipek,čo si myslel,že je Boh a mozog mu vytiekol cez uši,ale bol to náš otec! Zavrčala na technika.
-Sorena,Nikolajenko Gardenov umrel ešte pred vaším narodením...dávno pred tým,...
-to aj naša mama...podľa záznamov umrela, ako päťročná na tuberkulózu v Rusku...Zaškerila sa.Odrazu skener zapípal a zaplo sa červené svetlo.Tamila zbledla.Cúvla a ako zranené zviera sa poobzerala.
-preč,nedotýkajte sa ma! Skríkla a rozbehla sa cez miestnosť von.Zovrela si hlavu do dlaní a zatackala sa.
-dýchaj Tamila! Zrevala Sorena a rozbehla sa k nej.
-ne...nedotýkaj sa ma...Obranné pred seba vystrela ruky a ako slepec narazila dezorientovaná do steny.Keď konečne zacítila kút, opatrne sa zosunula po stene.Zovrela si hlavu a pevne zatvorila oči.Zaupela a z hrdla jej začalo vychádzať vrčanie.Najskôr tiché.Keď si Sorena uvedomila,čo sa deje,rozbehla sa k nej.
-Tamila!dýchaj zhlboka! dýchaj! ovládni to preboha! neopováž!
Revala a skočila k nej.Schúlene dievča reflexívne vystrčilo ruku a nejaká neznáma sila Sorenu zadržala a zodvihla do vzduchu.Odhodila ju od seba.Otočila zľahka zápästím a všetky stoly s počítačmi sa pohli smerom na druhu stranu miestnosti.Ľudia zdesene odskakovali.Svetlo v miestnosti sa odrazu stiahlo,neóny zablikali a nastala, hlboká tma.Z kúta miestnosti sa ozval tlmený mučivý výkrik.Sorena sa pozviechala a vrhla sa k Tamile.Zdrapla ju za ruku a keď ňou začala prenikať energia jej sestry, z jej tela vyšiel výkrik,od ktorého tuhla krv v žilách.Muži v miestnosti zdesene hľadeli na žiaru a statickú energiu v rohu miestnosti.O pár sekúnd svetlo opäť zablikalo a rozsvietilo sa.Tamile zničenej,klesla hlava na kolená.Sorena sa zhlboka nadýchla a otrela si krv z nosa.
-segra,poviem ti... to bola riadna šupa!a nech mi niekto povie,že medzi ľuďmi nepreskočí iskra... Zachichotala sa a jemne ju objala okolo ramien.
-preboha Sorena,zbláznila si sa? mohla som ťa zabiť...Šepkala zdeseným, slabým hlasom.
-aspoň sme si vyskúšali,že to funguje,keď tu energiu rozložíme,tak nič neuškvaríš...Uškrnula sa a unavená si oprela hlavu o stenu.
-Tamila...cukor...hneď jej prineste jedlo,obom!pohyb chlapi,potrebuje kalorický príjem! Zaburácal Andrew a podal jej dve balenia, porciovaného cukru do kávy.
-Sorena ty si v pohode? Prikývla a uškrnula sa.
-tie stoly vám upracem...Chvejúcou rukou otvorila sáčky s cukrom a nasypala si ho do úst.
-potrebuješ si pospať sestrička...Navrhla Sorena a Tamila ledva držiac oči otvorené,pokrútila hlavou.
-nemáme čas,musíme ísť...Jacob im priniesol sendviče a ustarostene k ním pokľakol.
-si celá Tamila? Ľútostivo sa spýtal.
-nebojíš sa,že ťa uškvarím? Zavrčala posmešne.
-nebojím...Odvetil s úsmevom a pohladil ju po líci.Vďačne sa na neho usmiala.Sorena rezko vstala.Ako sa odlepila od steny,jej tričko zozadu,začalo dymiť.
-horíš Sorena...Zhíkol Elias.Jacob k nej priskočil a rýchle hasil tlejúce tričko.
-kruci! Tamila zničila si mi obľúbené tričko! Zafrfľala Sorena s úškrnom.
-prepáč,kúpim ti iné...Kajúcne zašepkala Tamila a zodvihla sa.Jednoduchými pohybmi začala vracať stoly naspäť.
-nechcela som,aby som vám odpálila všetky počítače,preto som vyrazila aj poistné ističe elektriny...Vysvetľovala "upratujúc miestnosť.
-pôjdeme sestra? Znetrpezlivela Sorena.
-Andrew ideme mimo zónu...Informovala ho suverénne
-a vlastne,myslím,že oba náramky sa pokazili...takže nič nebudú signalizovať...Sestry pohliadli na náramky,ktoré sčerneli od skratu a zachichotali sa.Andrew sa zasmial na potešenom výraze dievčat.
-cieľ vašej cesty? Oficiálne sa spýtal.Tamila k nemu podišla a podala mu ruku.Opatrne ju uchopil.Oči sa mu na chvíľu rozšírili.
-zoberiete si so sebou kurátorov,Lionela a Richarda...pohyb,vysvetlia vám to cestou! a nabaľte si tých sendvičov viac...bude to dlhý večer!povolenie vám dá Peter,a externé monitorovacie zariadenie si vyzdvihnite v sklade,chcem záznam...Prikázal.
O dvadsať minút už sedeli v služobnom aute aj s príslušnými povoleniami a vybavením,opúšťali Quantico.
-potrebujeme sa dostať do New Jersey...máme sedem hodín času...
Začala Sorena.Tamila sa chytila Lionela a Jacoba za ruku.Muži zhrozene zalapali po vzduchu.
-takto to vidíš? Zhrozene zašepkal Jacob.
-nato si zvykneš,je to ako v kine...ehmmm...len s tým, že sa mi vždy ukáže miesto a odbíjajúce hodiny...Podala ruku aj Richardovi.Na chvíľu privrel oči a sťažka prehltol.Elias,ktorý šoféroval,zastavil pri krajnici.Podal jej ruku.Hneď ako ho uchopila zbledol.
Tamila preskočila do predu.
-ja budem šoférovať a vyhoď na kapotu to vaše modré "úvi!úvi!úvi!"...máme len sedem hodín čas a je to tristošesťdesiat kilometrov...keď si primyslíš zápchy,je to knap...Ani jeden neprotestoval.Len Sorena zafučala.
-ak sa niekto z vás, vie modliť,tak začnite...je to kaskadér-samovrah...Uškrnula sa a muži sa zasmiali.Tamila zručne kľučkovala na autostráde a vzdialenosť sa rýchle zmenšovala.Dorazili do New Jersey.
-vieš kam? zapni si navigáciu...
-poznám toto mesto...kedysi som tu nejaký čas žila...pred tým,ako sme prišli do Detroitu...a vždy keď niekam prídem,naučím sa mapy naspamäť...Poznamenala ticho.Zaparkovala,keď videla,že sa dostali do zápchy.
-sme odtiaľ asi dva bloky,myslím,že to zvládneme skôr peši...Podotkla a už aj vyskočila z auta.Agenti ju nasledovali a otvorili vzadu úložný priestor.Jacob podal sestrám neprestreľné vesty.
-hádam si nemyslíš,že si to vezmem na seba!ma to tam veľké FBI! Zavrčala Sorena a odhodila vestu do auta.
-bez toho nepôjdeš,ani na krok! Zafučala,ale navliekla na seba vestu.
-neriskujte zbytočne,hlavne ty Tamila! Upozorňoval ju Jacob a upevňoval jej vestu.
-švihajte,stretneme sa tam...Zakričala Sorena cez plece a s Tamilou sa rozbehli.Pribehli na miesto práve vo chvíli,keď začala prestrelka.Sklonené sa pripojili k policajtom,ukrytým za autami.
-seržant je tu FBI! Zvolal jeden s prekvapených policajtov.Vtedy dobehli aj ostatný a okamžite vytiahli zbrane.
-náhodou sme boli v blízkosti,tak vám s nimi pomôžeme...koľko ich je vo vnútri?
-dvanásť členov gangu...majú rukojemníkov,nevieme presný počet...
Odrazu si jeden všimol Sorenu,ako otvára poklop na kanalizácií.
-čo to robí? Nechápavo sa spýtal a Tamila sa sústredila na vchod.Keď z neho vyletel granát,vyskočila ,ako basketbalista,v lete ho chytila,stočila sa a vrhla ho do otvorenej kanalizačnej šachty.Ani nie o tri sekundy v šachte zadunel výbuch.
-už viete,čo to robí? Pobavene zatiahol Elias,keď ohúrený policajti civeli,na dymiacu šachtu .
-u...už by bolo po nás....Vykoktal jeden z nich.
-ukončíme to?! Spýtala sa Sorena dvojčaťa.Tamila prikývla,podišla ku šachte a skočila dnu.Sorena ju nasledovala.
-okamžite naspäť! Zreval Elias a rozhorčene sa rozbehol ku šachte,ale paľba ho zahnala do úkrytu.
-okamžite sa vráťte!!! Reval do komunikačného zariadenia.Nahlásili sa.Sestry pokračovali bezpečne po kanalizačnej šachte.Tamila zastavila.
-sme pod tou budovou,vylezieme niekde v garážiach...Skonštatovala a vyskočila na rebrík.Potichu postupovali ku vchodu z garáží a potichu cez spojovacie dvere vyšli do splete chodieb.Tamila zatvorila oči a potiahla nosom.
-sú tam...je to nejaká kuchyňa,tu ich držia...Rýchle zo seba zhodila vestu a rozstrapatila si vlasy.Sorena ju nasledovala.Vtrhli do dverí držiac sa okolo ramien,ako dve priateľky,hlasno sa smejúc.Keď vtrhli dnu dvaja z väzniteľov sa k ním prudko obrátili aj s namiereným automatickými puškami.Dievčence sa zatvárili vyľakane.
-jéééjky! tuším sme si zmýlili dvere! jeminéčky.. ahoj chlapci...Začala Sorena vábivo,s oslnivým úsmevom,akoby nevidela vyľakaných rukojemníkov na zemi.Muži sa zmätene poobzerali.
-ako nebezpečne vyzeráte chlapci....mám rada zlých chlapcov...a čo mi to tu robinkate? Vlniac sa v bokoch sa k nim dráždivo vybrala.Tamila jej šla v pätách "bez vlnenia" Muži stáli,ako skamenený.
-dajte mi tie pištoľky miláčikovia,ešte si ubližkate...Rozkázala Sorena.Obaja muži jej podali automatické zbrane bez náznaku odporu.Namierila na nich a poslušne zodvihli ruky a založili si ich za hlavy.Tamila sa pobrala do prednej miestnosti.Sústredila sa.
"položte zbrane! nesmiete strieľať! nehýbte sa!"
Zavelila spoza dverí .Streľba stíchla a ona vošla.
Trhla rukou a ich zbrane skončili pri nej.Mladíci vo vnútri stáli ako paralyzovaný,ani jeden z nich nebol schopný pohybu.
-ruky za hlavu! Rozkázala a namierila na nich automatickú pušku.Sorena doviedla mužov z kuchyne a obliekla si vestu,ktorú nechali pri dverách.Podala vestu aj Tamile,kým si ju obliekala,Sorena ich držala v "poslušnosti" automatickou puškou.
-čo sa tam deje?! streľba stíchla...Zamračene skonštatoval veliaci detektív.Tamila si jednou rukou zodvihla komunikačné zariadenie,ktoré si strhla na krk,aby jej neprekážalo.
-priestor je zaistený! ako prvé vyvedieme zaistených podozrivých...nestrieľať! Podala "hlásenie"
-Tamila,čo? nerozumiem...
-opakujem,priestor je zaistený,rukojemníci v poriadku,vyvedieme podozrivých...nestrieľať...
-nestrieľať,idú von! nestrieľať! Zvolal veliteľ do megafónu.Dvere sa otvorili a z budovy,začali vychádzať muži, s rukami za hlavami.Policajti neverili vlastným očiam.Viedla ich drobná blondínka,na sebe mala priveľkú vestu FBI,mierila na nich automatickou puškou a ostatné zbrane mala navešané na sebe,takže vyzerala ako ihelník.Vrhli sa vpred.Spútavali podozrivých.Druhá blondína vyviedla rukojemníkov,ktorých sa okamžite ujali zdravotníci.Tamila s úsmevom odovzdala zbrane a podišla k bratom,ktorý na ňu gánili.
-vieš čo je za neuposlúchnutie rozkazu? ostrá basa! Zavrčal Jacob.Usmiala sa na neho.
-nehnevaj sa Jacob,ale vyriešili sme to rýchlo a bez strát...keby sme čakali,zomrelo by veľa ľudí...
Jemne mu vysvetľovala.Vzdychol a chytil ju za ruku.
-bál som sa o teba...Zahundral vyčítavo.
-prepáč...Stisla mu ruku.Elias sa rozprával s veliacim dôstojníkom,potriasli si rukami a s úsmevom im uznanlivo,kývol.
-aj ja sa ti mám ospravedlniť? aj o mňa si sa bál? Sorena zádprapla do Eliasa.Vrhol na ňu zamračený pohľad.
-naozaj som sa...ehmmm...obával,máme vás na starosti! Zahundral.Muži sa s porozumením zasmiali a pobrali sa k autu.
-a teraz by sme mohli zájsť na pivo! čo poviete?!...nie? no, tak nie! škoda!nejak som vysmädla... Navrhovala Sorena,škeriac sa.Elias ju prudko chytil za ruku a potiahol.
-kúpim ti kolu,ak budeš ticho,ty bláznivé dievčisko! a teraz poď! Zasmial sa.Milo sa na neho usmiala.
-aj kola je fajn...Zaševelila.Lionel drgol Richarda.
-mám pocit,že sme tu navyše...

Čas letel a ich skúšobných šesť týždňov sa blížilo ku koncu.Tamila veľa času trávila v knižnici a na rôznych prednáškach,Sorena zase v chemických laboratóriách.Obidve absolvovali previerky fyzickej zdatnosti,psychotesty na spôsobilosť práce so strelnou zbraňou a základný vojenský výcvik.Andrewa,šéfa psychotronikov,ani najmenej neprekvapilo,keď mu plukovník po piatich dňoch,poslal naspäť, obe dievčatá s tým,že ich vojenská spôsobilosť, je na vysokej úrovni profesionálnych vojakov a ďalší výcvik nie je potrebný.Zároveň upozornil na značnú agresivitu a neľútostnosť,oboch sestier.Tridsaťšesť vojakov bolo zranených počas cvičenia, bojov zblízka.
-tridsaťšesť vojakov počas piatich dní? Sorena to si robíš žarty! Zabručal nespokojne Andrew, hľadiac do hodnotenia.
-ehmmm...myslím,že je si si zle pozrel ten záznam šéfko...je to priemer na deň...Podotkla Sorena sucho.
-čo?!
-šéfko,nejako sa nám to vymklo z rúk...ten maník nejako neurotický...stále vyvreskoval,čo ma značne znervózňovalo...a...poslal na nás celú patrolu mariňákov...nejak sme sa do toho ehmmm asi vžili..najskôr, to bolo v pohode,bolo ich len päť na nás dve,ale potom...začali prichádzať...a mali nože a také palice...ehmmm...zľakli sme sa...asi nás chceli biť,či čo...zľakli sme sa...e...ehmmm...ani tak nejako...ehmmm..veľmi neboli zranený,nič vážneho...nejaké tie dolámané ručičky a nožičky...nesprávali sa k nám práve najpriateľskejšie...a...vôbec to neboli gentlemani...
Vysvetľovala Sorena roztržito a pokývala hlavou.
-tak vy ste sa zľakli...Neveriacky skonštatoval.Sestry s nevinnými očami horlivo pritakávali.
-to by som chcel vidieť,čo vás dve...vyľaká....Zahundral kyslo a aj naďalej sa prehraboval v hodnotení
-ja sa šéfko,náhodou bojím pavúka...Podotkla Sorena so zdvihnutou rukou,akoby sa hlásila v škole.Andrew na ňu zagánil a tak rýchle ruku stiahla.
-poslali nám záznam? Vrhol pohľad na Petra za počítačom.
-mám všetko...pustím ti to v kancelárií?
-neskôr...vy dve...vrátite sa k svojmu štúdiu,žiadne agresívne správanie tu nebudem tolerovať,žiadne používanie svojich schopnosti,mimo odzvučenú zónu,vášho bytu a zabezpečené skúšobné priestory,je to jasné? trénovať...fyzickú kondíciu môžete v telocvični...bez ochranných prilieb,nech vás tam nevidím...vaši kurátori,sú za vás opäť zodpovedný,verím,že si za tých päť dní oddýchli...teraz odchod,hláste sa u svojich kurátorov...Zasmial sa na mučeníckom výraze Soreny,keď pri zmienke o kurátoroch,skľúčene zavzdychala

Komentáre 5

aknit11 dňa 07.03.2014 - 01:35

tak zase kúsok Tamily :-)

LanaSavara dňa 07.03.2014 - 10:43

Jeeejda som sa narehotala :-D ..moja žižka nemá číselník... chudak krasoňVzdy ked citam Tvoje pribehy potom si to cez den kapitulujem v hlave a vela hlasok si len tak premietam a rehocem sa sama so sebou :-D. Tomu sa hovori, talent pisat knihy a ten Ty mas Ankit

tomicka dňa 07.03.2014 - 10:51

suhlasim s Lanou,kto umi,ten umi (y) waw! ako vzdy si prekonala moje ocakavania:-) splechy suprove ,napinavy dej a necakane zvraty (clap)(clap)(clap) neviem na ktory z tvojich pribehov netrpezlivejsie cakam :-)

aknit11 dňa 07.03.2014 - 13:38

Tomička aj ja ti gratulujem a držím palce (heart) rada sa s tebou stretnem,dúfam,že sa mi konečne podarí stretnúť aj s Nevetko :-)s Lanou sa nám to asi nepodarí,tá je ďaleko(Nórsko,myslím)

Ďakujem dievčatá,som rada,že pobavím (heart) len ma tak napadlo,čo všetko som pridávala na Poetic,tak som to porátala :-) dievčence 218 príspevkov-dielikov-kde čoho :-O asi by som sa mala naozaj krotiť :-) fakt ma odtiaľto vykopnú (giggle)

nevetko dňa 07.03.2014 - 22:27

(giggle)(giggle)(giggle)No ale som sa pobavila.(giggle)(giggle) Sorena má žižku (giggle)som skoro skapala(giggle)(giggle) . aknit kam ty na tie hlášky chodíš ???? tomicka. aj tvoja babuška je super (giggle). Chcela som si ísť ľahnúť ale voľáko ma prebralo(giggle)(giggle) .Babule ešte že vás mám pri vás sa tak dobe zarehocem .(heart)(heart)(giggle)(y)(y)