Skočiť na hlavný obsah

Zlatovlaska 11

Pridal aknit11
dňa 20.01.2013 23:38

Nedokazala uvazovat,oci sa jej zatvorili a ponorila sa do hlbokeho,nepokojneho spanku.Snivala,ako si ju Darius prehodil cez plece a odniesol kamsi do neznama.Prebudil ju ten zivy sen a ona sa prudko posadila.Pozrela na hodinky.Bolo pol deviatej.Vstala a vosla do kupelne.Celkom sa prebrala a osviezila.Ked sa prezliekla,pocula Nadicu,ako sa smeje s chlapcami v druhej spalni.Vosla dnu a chlapci na nu skocili plny ocakavania,kam dnes pojdu.
-chlapci mam este pracu, asi tak na tri hodinky a potom mozeme vyrazit na chodnik slavy...a vecer poletime domov...
-Nadica povedala,ze sa pojdes pozriet na tie stare rarohy
Preriekol nedockavo Lukas.
-ja by som chcel vidiet rarohy...Rozmyslajuc preriekol druhy z bratov.Sofia sa zasmiala
-nie su to stare rarohy,ale starozitny nabytok a je velmi cenny...a mozno by ste mohli ist so mnou,aspon sa nebudete nudit...Chlapci natesene suhlasili,Nadica prevratila ocami,ale nakoniec sa uskrnula.
-pojde s nami aj princiatko?
-ano Viliam nas odvedie...Zasmiala sa Sofia,ked Nadica vystruhala blazenu grimasu a cmukla "mnam!mnam!mnam!"
-takze rychlo do kupelne,poobliekat,naranajkujeme sa a mozeme ist...ja dam pozor na chlapcov,ty to rychle zhodnotis a vypadneme do mesta...Chlapci pojasene utekali do kupelne.
-ako bolo? Nedockavo vyzvedala Nadica.
-bolo to ehmmm...poucne...
-poucne?! ty si fakt nemozna!ved hovor,ako bolo,kde si bola,co si robila,koho si spoznala...horim od zvedavosti a ty si len sucho skonstatujes,ze to bolo poucne?!
Sofia sa pobrala za chlapcami do kupelne a zaroven rozpravala Nadici,ako prisli na banket a porozpravala jej zazitky z vecera.Stretnutie s Dariusom nespomenula.Ked zisli do jedalne a kucharka im naservirovala ranajky,chlapci sa jej vypytovali na mnozstvo veci a tak na chvilu prerusila rozpravanie o bankete.Nadica ju chvilou pozorovala a ked sa chlapci zacali hrat a odbehli od stola,otvorene sa jej spytala,co sa stalo.
-preco by sa malo nieco stat?
-si cela nesvoja,ked o tom rozpravas...uz ta poznam...okunas sa, len ak je to nieco tebe neprijemne...co sa tam stalo,co ta vyviedlo z miery?! nespravali sa k tebe slusne?!
-ale kdeze...Savaronovci su naozaj hostitelia na mieste...
-teda?!
-niekedy mi prekaza ta tvoja zvedavost..
-tak to uz vyklop! Netrpezlivo zvolala
-bol tam Darius...
-a ten sa tam kde stvoril ?! Neveriacky vyhrkla.
-ehmmm...Darius je podla vsetkeho dost zamozny a jeho rodina je spriaznena s rodinou Savaronovych...a...Viliam povedal,ze pracu u FBI vykonava len preto,ze sa nudi..a...
-co urobil?! Prerusila ju netrpezlivo
-nic...nic naozaj len...Zvolala rychlo a zasekla sa.
-do certa!lezie to z teba ako z chlpatej deky! uz mi to povies?!
-ehmmm...bol mierne indisponovany...a...
-bol ozraty?! ozral sa na bankete nobl spolocnosti ?! Snobikovia museli padat do komy od pohorsenia!!!!
Nadica sa rozrehotala.Sofia vzdychla.
-dobre,dobre uz cusim,pokracuj,bol ozraty a co dalej,vyviedol nieco?!
-spraval sa dost zvlastne,ked ma uvidel na tom bankete...a este viac pil...
-musel slintat ,ako pes baskervillsky,ked ta zbadal v tych satach...Prerusila ju opat s uskrnom Nadica.
-akoby bol nahnevany a poziadal ma o tanec...a...tancovali sme ...a... hneval sa na Viliama,pretoze so mnou tancoval...a...cele to bolo akesi ...zvlastne...
-jednoducho ziarlil...aj slepy by videl,teda okrem teba...ze je do teba buchnuty a ked ta videl taku vyfintenu a dostojnu...v spolocnosti mladych,bohatych muzov...ziarlil!to su chlapi,primitivne zlo,bez ktoreho sa nemoze...Skonstatovala Nadica.
-ale na druhu stranu,keby k tebe nieco hlboke necitil,neziarlil by,bolo by mu to jedno...
-ja...vydesil ma...Priznala sa.
-noooo!teba zase nie je velmi tazke vydesit...je to chlap,ako kazdy iny! ak sa ti paci,povedz mu ano,ak nie...jednoducho si dupni a posli ho do certa! je to jednoduche!
-mat tak tvoju povahu,nikdy som nebola neviem ako odvazna...vies Darius je velmi mily a dovtipny,je to dobre vyzerajuci muz,perspektivny a...
-dobre...a co tym chcel basnik povedat? vyratavas tu jeho pozitiva,ako keby si ty ziadne nemala...si krasna zena,nadana,mudra talentovana a o chvilu budes aj velmi bohata...pri najmensom sa mu vyrovnas...
-ja nie som pripravena na vztah...myslim,ze ani nikdy nebudem...Zasepkala.
-preco nie? si mlada zena...z masa a kosti...mas svoju hormonalnu cinnost...ak vies,co tym chcem povedat...Pokrcila pleciami.
-ja neviem,ako ti to vysvetlit...rozochvieva ma...ale ked sa ku mne priblizi...prensleduje ma minulost...a...pochyti ma taka hroza,ze mam pocit,ze zosaliem....Priznala ticho.Nadica na nu chvilu mlcky hladela.
-bola si u psychiatra? Spytala sa napokon ticho.Prikyvla.
-pozri sa Sofia,to co sa ti stalo...je naozaj strasne...nikto by nemal nieco take zazit...ale je to minulost a ty si prezila...ber to ako druhu sancu na zivot...ak je Darius muz,ktory si ta chce ziskat...vie o tebe vsetko,musi byt trpezlivy a musi ti pomoct prekonat strach...ak mu na tebe naozaj zalezi a myslim,ze ano...bude cakat a spolu tu priepast preleziete...Ked jej zazvonil telefon,vzdychla.Akoby vzdy vytusil,ked o nom zacne rozpravat a objavil sa.Nadica sa uskrnula a odbehla za detmi.
-ano? Ohlasila sa vahavo.
-dobre rano Sofia....dufam,ze som ta neprebudil...Zacal neutralne.
-nie,uz sme po ranajkach,chystame sa spolocne na prehliadku jednej zbierky starozitnosti...
-Sofia...ehmmm...citim sa ako idiot,chcem sa ti ospravedlnit...Prehovoril mierne.Sofia si vydychla.
-to je v poriadku Darius bol si indisponovany...a...
-prepac mi,opil som sa,ani neviem,co to do mna vliezlo...ak som ta vystrasil,alebo povedal nieco,co sa ta dotklo...velmi ma to mrzi...
Ulavou sa usmiala.
-nie,naozaj je to v poriadku...spraval si sa idealne,vzhladom ku skonzumovanemu alkoholu...Ticho uvolnene sa zasmiala.Na druhej strane spojenia sa tiez ozval tichy smiech.
-do kedy sa zdrzite v Los Angelos?
-dnes vecer odlietame domov.
-mam poobede cas,ak nic nenamietas mohli by sme s chlapcami vyrazit do mesta...Navrhol mierne.
-ked dokoncim odhad restauratorskych prac,chystame sa na prehliadku chodnika slavy...takze,ak ta nebude nudit prezeranie si "hviezdickovych obkladaciek s menami",ako povedali chlapci...pridaj sa k nam...
-zboznujem hviezdickove obkladacky s menami...Smejuc zaafektoval.
-myslim,ze poobede budem hotova,mozeme sa stretnut tam ,okolo tretej?...
-uz teraz sa tesim na tie obkladacky...S usmevom prerusila rozhovor a znovu si vydychla.Bol to opat stary dobry Darius."Takze to sposobil len alkohol...tak to mi teda odlahlo...zacala som mat obavy,hlavne ked mi Viliam povedal tu historku o muzoch z rodiny Laguere..." Balila chlapcom do ruksacikov nahradne kratke tricka i nohavice,pretoze predpokladala,ze jej "vsadebolkovia" sa ufulaju.Do svojho ruksaka zbalila blok s perom a skicar s uhlovymi ceruzkami,digitalnu kameru,pracovnu zasteru,pribalila mineralku a kolace s jahodovym dzemom.Prave si zapinala ruksak,ked sa ozval zvoncek pri dverach.
-ten chlap snad chodi vsade presne...Prehodil Nadica posmesne a sla k dveram.Otvorila a zaroven nafukala zo zuvacky velku bublinu.Elegantne obleceny muz vo dverach na nu vyvalil oci.
-co je panacik?! zavri usta,lebo ti do nich vleti mucha! Drzo zavrcala,hned ako praskla zuvackovu bublinu.Viliam sa nahnevane zamracil,ale ovladol sa
-dobry den,predpokladam,ze vy ste Nadica,sesternica Sofie...
-to teda som...uz cakame...mas nas v baliku nakomplet...Zaskerila sa.Sofia vzdychla.Nadica sa predvadzala.Rada zo seba robila "drzu opicu"Sofia ju podozrievala,ze to robi preto,aby si hned vytvorila odstup.
-dobry den Viliam,nebude ti prekazat,ak pojdeme vsetci? deti by sa nudili..S previnilym usmevom k nemu podisla.Opatoval jej usmev
-pravdaze nie...len tu nechame sofera,aby sme sa zmestili do auta...
-ach! prepac,nepredstavila som ti moju sesternicu Nadicu
-myslim,ze sa mi slecna predstavila aj sama...Podotkol sucho.Nadica sa zaskerila a vyplazila mu jazyk.Viliam neveriacky zalapal po dychu.Sesternica jemnej a privetivej Sofie, bola neokrochany nevychovanec,ktory ho od prvej sekundy rozculoval.
Nadica sa usadila s detmi vzadu a neustale sa stuchali,chichotali.Viliam sa zamracene zadival do spatneho zrkadielka.
-kolko mate rokov Nadica? Spytal sa akoby mimochodom.
-dvadsat
-myslel som,ze trinast,strnast...Zadrapol do nej.Nic si z toho nerobila,len sa uskrnula
-co uz,ked tak mladucko vyzeram...Teatralne vzdychla.
-nie,ale spravate sa tak! Odvrkol jej.Na chvilu prizmurila oci,to bol jediny znak toho,ze ju nahneval.
-a vy Viliam?
-mam dvadsatstyri...
-ach! ja som myslela,ze patdesiat,nevyzeras,ale spravas sa tak...panacik!!!!Dodala so zadostucinenim a opat sa uskrnula.Viliam nahnevane zafucal
-je to este daleko? Spytala sa Sofia v nadeji,ze tych dvoch upokoji.
-o chvilu sme tam...Odvetil jej jemne s usmevom,po hneve nebolo ani stopy.Zaparkoval pred velkou halou,ku ktorej presli cez elektronicku branu.
-a sme tu,dnu je vsetko,co otec v poslednej dobe zozbieral a doviezol..Otvoril velke elktronicke vrata a vosli dnu.Sofia mala pocit,ze sa ocitla v raji.Vsade kam sa len pozrela,bol starozitny nabytok z roznych historickych epoch.
-no nazdar...tolko rarohov na jednej kope...a smrad ako v mauzoleu...Zvolala Nadica so smiechom.Viliam na nu zaganil.
-nemate ani potuchy,ake hodnotne su tieto predmety! Ostro jej odvrkol.
-ale co nepovies panacik...Provokovala s drzym usmevom
-a ocenil by som keby ste ma nevolali panacik! Dodal napajedene.
-lebo co?! panacik! Prudko sa k nemu zvrtla a oci jej zablyskali temperamentom.Na chvilu jej hladel do oci a najradsej by ju chytil a zatriasol nou,aby prestala.
-lebo ti tie usta zatvorim! Zavrcal.Sofia si opodial prezerala renesancnu komodu,ani si neuvedomila, ze ti dvaja su uz zase v sebe.
-no len do toho!!! Provokovala s bojachtivym usmevom.Ani nevedel,ake sialenstvo ho to pochytilo,zdrapol ju za zatylok,pritiahol k sebe a vtlacil jej tvrdy trestajuci bozk na usta.Na chvilu zdrevenela,ale potom sa vytrhla,rozohnala pastou a zasadila mu tvrdy uder do celuste.Zaklial,potriasol hlavou a zaganil na nu.Pribehla k nim Sofia.
-okamzite prestante! co ste rozum potratili?! su tu deti! Zvolala pohorsena.Obaja sa zahanbili.
-mrzi ma to...Zasepkal a zahladel sa do oci Nadice,akoby jej, patrilo jeho ospravedlnenie.
-aj mna...prepacte...Zasevelila a odvratila sa.Pobrala sa za chlapcami a spolu si zacali prezerat nabytok.Sofia sa vratila k svojej praci.Robila si zapisy a pridelovala jednotlivym kusom evidencne cisla aj s poznamkami v akom stave je nabytok.Zaroven si robila nacrty a fotila jednotlive kusy.Viliam sa citil velmi previnilo a tak sa pobral za Nadicou,aby sa jej ospravedlnil.
Nasiel ju sa rozvalovat v barokovom kresle,ako chlapcom predvadzala spravanie krala.Nevsimla si ho a on si uvedomil,ze k detom sa sprava milo a privetivo.Chlapci sa jej vypytovali na rozne veci a ona im trpezlivo a jemne vysvetlovala.Bol to uplne iny obraz,aky si o nej hned na zaciatku vytvoril.Posuchal si bolestivu sanku a nadalej ich pozoroval,az kym sa na neho jeden z chlapcov nezadival.Obratila sa a privetivy vyraz z tvare nahle zmizol a vystriedal ho drzy uskrn.
-treba ti nieco,panacik?! Opat zadrapla.Prehltol stiplavu odpoved,podisiel k nim a posadil sa vedla nej do druheho barokoveho kresla.
-chcem sa Vam ospravedlnit Nadica..naozaj ma to mrzi,zacali sme zle...ak je mozne to vziat spat...budem rad,ak mi prepacite a zabudnete na moje nevludne spravanie...Chvilu mu uprene pozerala do oci a hladala v nich odpoved na otazku,ci to mysli vazne.Drzy uskrn z tvare zmizol,akoby sibnutim carovneho prutika,zahanbene sklopila oci.
-ani ja som nebola prave najzdvorilejsia,prepacte Viliam...Preriekla ticho.Viliam mal pocit,ze ju niekto vymenil za druhu zenu.
-ak vam to neprekaza zacneme od zaciatku..ahoj... ja som Viliam Savaron...a ak nebudete povazovat za trufalost rad by som sa s vami spriatelil a potykal si...Rozpraval so smejucimi sa ocami.Sibalske ohnicky v jej ociach sa opat rozhoreli.
-neprekaza ...ahoj ja som Nadica Popovic...Potriasli si rukami.Chlapci zvedavo pozorovali scenu.
-teraz si ty Nadica kralovna a ujo je kral...Navrhol Lukas.
-nie ja som kral! a ujo je kralovna...Zadrapla Nadica.Ked na nu vystruhal vycitavu grimasu,vsetci sa rozosmiali.Hrali sa s detmi a Sofia rychle a systematicky katalogizovala zbierku.Bolo jedna po obede,ked skoncila s pracou.Podisla s usmevom k nim a ulavou si vydychla,ked videla,ze Viliam s Nadicou sa spriatelili.
-som hotova...zkatalogizovala som zbierku,nafotila som si ju,mam poznamky a zaznamy...bude mi trvat priblizne tyzden,kym vyhotovim kompletnu spravu...aj s odhadom nakladov a predbeznou cenou tychto starozitnosti aj s cenou po restaurovani,plany aj postupy,ako postupovat pri niektorych kusoch aj ked hned podotykam,ze niektore kusy nie je mozne zachranit,pretoze su neodbornou manipulaciou znehodnotene,ci absolutne znicene...
-vyborne Sofia,vobec som nepochyboval o tvojom odbornom usudku...je tu este dalsia zalezitost,otec ma poveril na zavaznu objednavku trilogie,tvrdil,ze ste sa dohodli,prosi len o priblizne urcenie datumu dohotovenia... zmluvu ti posleme kurierskou postou,zalohu bankovym prevodom,ako vzdy...za spravu,ktoru mu vyhotovis platba prave prebieha...a je tu este jeden navrh,co sa tyka vilky v meste...predlozil som mu tvoje napady a bol nimi nadseny,takze ak sa podujmes a vyhotovis nakresy svojich dizajnerskych predstav...
-ale ja nie som architektka,ani nemam vzdelanie dizajnera...a..
-ale mas oko dizajnera...a srdce umelca ...nepotrebujes dalsi doktorat mas ich dost...staci povedat ano...a je tu ta dalsia vec s vilou a hotelom v Chicagu...myslim,ze otec ti to spominal...bol by som rad,keby si si nasla cas a potvrdila termin stretnutia s nasim pravnym poradcom o podpisani zmluvy o spolupraci
Prekvapena zazmurkala.
-bude to casovo dost narocne...hmmm...ale stihnem to vsetko vcas...prijimam,ale mala som podmienku,kedze nie som kvalifikovana na dizajn,vsetky zmeny vopred dohodneme k obojstrannej spokojnosti.Viliam sa zasmial a prikyvol.
-takze podme...pojdeme sa naobedovat,ste za? Navrhol Viliam.Sofia prezliekla chlapcov,poumyvala ich aj seba v malej umyvarke vzadu a vyrazili do mesta.Viliam ich vzal do utesenej talianskej restauracie v style starych taverniciek.Naobedovali sa a navrhol im,ze ich odvezie naspat.Soferovi dal instrukcie,aby ich odviezol, kam si zazelaju a o pol osmej na letisko,kde ich caka lietadlo na navrat domov.Rozlucil sa s nimi,poprial im stastnu cestu s vierou,ze sa coskoro uvidia.O tristvrte na tri prave ked vosli na chodnik slavy ,jej zazvonil mobil.
-ahoj Darius,my sme prave prisli,sme na rohu styridsiatej a tridsiatej osmej ulice...
-hned som pri vas...Chlapci natesene skrikli a vrhli sa na neho,ked sa o par minut zjavil pri nich.
-nato ze je po opici vyzera sakramentsky dobre...Podotkla ticho Nadica.Podisiel k nej a zlahka ju objal.Cmukla ho na lice.Obratil sa k Sofii a tiez ju pobozkal na lice.Sofii sa okamzite rozbuchalo srdce,ale Darius sa spraval nenutene a tak sa uvolnila.Presli sa chodnikom slavy poprezerali si niektore "hviezdickove obkladacky" a Darius ich pozval do cukrarne na zmrzlinove pohare.Sofia si objednala kavu,pretoze ju zastihla unava s prebdenej noci.Nadica vytiahla chlapcov von.Za cukrarnou bol maly park s hojdackami a preliezkami.Tusila,ze sa chcu porozpravat.Sofia znervoznela a so sklopenymi ocami neustale hladela do salky s kavou.
-hnevas sa na mna? Spytal sa ticho
-nie,kdeze...Odvetila rychlo.
-ale je ti to neprijemne a trapne...Usmial sa.Prikyvla.
-ver,ze aj mne...mrzi ma to,uz....Vzdychol
-prehnal som to s alkoholom,mal som strasny den...a...ani neviem,myslel som,ze sa aspon uvolnim,ale urobil som zo seba korunovaneho tupca...nechcel som sa ta dotknut...Vysvetloval.
-nedotkol si sa ma,uz som ti povedala,vzhladom ku koncetracii alkoholu v tvojej krvi si bol v pohode...
-vystrasil som ta...
-asi ano...neviem,je to vsetko pre mna nove...doteraz som zila akoby vo vakuu..a tak...neviem niekedy ekvivalentne reagovat a zlaknem sa...ale uz je to v poriadku...Nesmelo sa usmiala a prvy krat mu pozrela do oci.Na chvilu sa do seba vpijali pohladmi.
-rozmyslala si? Zasepkal
-o com? Spytala sa nechapavo.
-o mojej ponuke...Sofia neveriacky zazmurkala.
-ehmm...mal si vypite a...Stratila rec
-Sofia mal som vypite a ospravedlnil som sa ti za svoje nevkusne spravanie,ale ziadost o tvoju ruku som myslel vazne....viem,ze sposob akym som ti ju podal nebola najvhodnejsia a musela ta sokovat,ale vynahradim ti to...mal som to urobit uplne inak,planoval som to uplne inak...ale alkohol ma premohol...Zvolal s ospravedlnujucim usmevom.
-pla...planoval? Nevychadzala z udivu.
-chcel som ta poziadat o ruku pocas romantickej vecere,v peknej restauracii s kvetmi a vsetkym,co k tomu patri,ale spackal som to...a napravim to...Pokusal ju tichym medovym hlasom.Nevedela preco,opat jej prebehol po chrbte mraz a zachvela si,ked si predstavila jeho majetnicku ruku na svojom drieku.Vsimol si zimomriavky na jej kozi, aj to ako sa zachvela.
-Darius ja...neviem co povedat,ja nemozem...nemozem! Upenlivo zasepkala.
-Sofia ja viem,ze ma hned nebudes zboznovat,ani milovat,ako ja teba...ale vsetko chce svoj cas...ja budem trpezlivy,budem cakat,ale neodmietni moju ponuku,vydaj sa za mna...Zastonala.
-Darius ja...vies dobre cim som presla,nedokazem sa za niekoho vydat...ani mat s niekym...desim sa toho vsetkeho...po vsetkom tom... si prvy muz,ktory sa ma dotykal a bozkaval,ale mna to vsetko desi...ja nie som schopna...Na chvilu zmlkla a v jej ociach sa zaperlili slzy.
-ked si ma u nas pobozkal...ja... na chvilu to bolo prijemne,ale potom...okamzite sa vo mne cosi vzpriecilo a citila som iba hrozu...a..spomenula som si na....Bolestne jej hladel do oci a prstom jemne prikryl usta.
-pssst! to bude v poriadku,ver mi, casom sa to spravi Sofia...ja budem trpezlivy,ale slub mi,ze budes aspon uvazovat o mojej ponuke...nikam sa neponahlame,mame dostatok casu,aby sme si zvykli jeden na druheho...
-ja...ja potrebujem cas...Zasepkala.
-mas ho kolko len chces...Odvetil s usmevom.
-ach! Darius..je vela zien,ktore su pre teba vhodnejsie,mna bude vzdy prenasledovat minulost...Sepkala nestastne.
-mozno mas pravdu a je vela vhodnejsich zien,ako si ich nazvala,ale ani jednu nelubim tak,ako teba..lubil som ta od prvej chvile,ked som za tebou skocil do mora a vytiahol ta...vcera v noci,ked som prisiel do hotela som o tom vsetkom rozmyslal a uvedomil som si,ze k tebe citim velku naklonnost,ze neprejde hodina,aby som o tebe nerozmyslal,necitim sa dobre,ked ta dlho nevidim...ja viem,ze je od muza hlupe,ked nieco taketo hovori...ale ja to tak naozaj citim...
-nechcela som ti ublizit Darius,strasne ma to mrzi...
-hlupacik,neublizila si mi,prave naopak od smrti Isabelly,akoby som zil len napolovicu...netvrdim,ze som nemal vztahy,ale vsetky boli zalozene len na sexualnej baze...ale teraz citim,ze som sa prebudil...to co k tebe citim ma naplna spokojnostou a radostnym ocakavanim....budem cakat,kolko bude treba...pretoze viem,ze si zena na ktoru sa oplati cakat...a viem,ze sympatie medzi nami pretrvavaju od sameho zaciatku,akurat ty si musis vybudovat voci mne doveru..ked mi budes doverovat,vsetko to zvladneme....spolu to zvladneme...
-musim o tom popremyslat...a...upokojit sa..a..Usmial sa a prikyvol.Nadica s detmi sa vratili z parku.Chlapci objavili lucneho konika a pytali sa Sofie,ci si ho mozu vziat so sebou.S usmevom im vysvetlila,ze by pravdepodobne zahynul po ceste a lepsie by bolo,keby ho vypustili na slobodu.Smutne so zvesenymi hlavami cupitali k dveram a pustili ho.Darius sa zasmial.
-myslim,ze z nich budu jedneho dna dobri biologovia,alebo entomologovia...
-ludia myslim,zeby sme mali pomaly ist, je pol siestej,aby sme to stihli na letisko...Podotkla Nadica.Ako na povel sa zodvihli,Darius zaplatil a vysli von.Zdrapol chlapcov a vysadil si ich na ramena.Zvyskli od radosti zo skveleho vyhladu.
Odprevadil ich az k autu,rozlucil sa s nimi a sofer ich odviezol do vilky v Santa Monike,kde sa rychle zbalili.Sofia ulozila sperky do trezoru v dome a zavolala Viliamovi,aby vedel,aka je kombinacia.Viliam prekvapene skonstatoval,ze sperky aj saty su jej,ze ich otec kupil specialne pre nu.Sofia podakovala za vynalozene usilie,ale dorazne odmietla prijat taky velkodusny a financne nakladny dar.Viliam prislubil,ze jej odkaz odovzda otcovi,este raz mu za vsetko podakovala a vyrazili na letisko.Deti v lietadle okamzite zaspali a aj Sofii zacali klipkat oci,ked ju Nadica podrgala.
-no co,ako to dopadlo? Sofia driemajuc vzdychla.
-neviem,Darius sa mi ospravedlnil za nemiestne spravanie...a...Znovu zavzdychala.
-A?! co bolo dalej? Nedockavo dobiedzala.
-opatovne ma poziadal o ruku...
-opatovne co?! fiha!ten sa teda s nicim nezdrzuje...riadne pridal na rychlosti...a co ty nato?
-povedala som mu,ze si to musim premysliet...a ze potrebujem cas...
-nevyzera velmi trpezlivy tip...
-ved to je prave to,desi ma...teda nie on,ale ta jeho dravost...a..suverennost,dominantnost..vcera,ked sa tam objavil a bol nahnevany...ehmmm Viliam pozna jeho rodinu..tvrdil,ze je to muz mocny a nebezpecny,ambiciozny a dominantny a ze ak sa s nim zapletiem...teda.....
Sofia jej presne zopakovala,co jej povedal Viliam.Nadica sa uskrnula.
-myslis,ze si naozaj hodia zenu cez plece a niekam sa s nou zatvoria, az kym nepovie ano?! neverim!!!! myslim,ze Viliam ma na teba zalusk a pokusa sa ta odklonit od Dariusa...vie o tebe takmer vsetko a vie,ze taka informacia by ta vystrasila...
Sofia pokrcila pleciami.
-a keby to tak bolo... Darius by si ta uz davno hodil cez rameno a niekam odniesol,mota sa okolo teba uz dost dlho...nahodou sa sprava milo a ohladuplne...Snazila sa ju upokojit a povzbudit.
-vlastne mas pravdu...nedovoluje si voci mne...a je velmi ohladuplny a ma rad chlapcov...
-neviem,co povedat Sofia...ty si tomu rozumies,ak si myslis,ze by si s nim mohla mat pekny vztah a on je ochotny cakat,kym si na neho zvyknes...preco to neskusit? a nemusite sa hned sobasit...ale ak si myslis,ze to nezvladnes,alebo nechces,jednoducho mu to povedz a hotovo...stratis sice kamarata,ale lepsie je stratit kamosa,ako si posrat zivot nevydarenym manzelstvom...
-som zbabela,mala som to zastavit hned v zaciatkoch,ale ja ani neviem,ako to doslo az sem..
-nepritahuje ta? necitis k nemu nic?
-ja neviem,casto na neho myslim...a fyzicky...myslim,ze ma pritahuje,ale zaroven desi...
-rozpraval si sa niekedy s niekym o tom,co sa tam vtedy stalo? Spytala sa jej ticho
-ale ano,vypovedala som na sude ...a cela horda psychiatrov a psychologov sa mi snazila pomoct...
-nie tak...vypovedala si to,co sa tam dialo fyzicky...rozpravala si sa s niekym uplne otvorene,co si citila,co sa v tebe dialo,vsetok ten strach a hroza...podrobne od a do zet?
-nie,dlho som bola uzavreta a s psychiatrom...ehmmm...nedokazala som o tom hovorit...ani s mamou,aj ked sa snazila mi pomoct,casto som ju v noci pocula plakat,nicilo ma to...takmer rok som s nikym nehovorila,ani nevychadzala von...neustale nas prenasledovali novinari...a zacala som sa zahalovat...potom sme sa prestahovali a uz to tak ostalo...
-teraz by si dokazala?
-neviem...mozno...neviem...snazim sa na to vsetko zabudnut a vypudit to zo svojich myslienok...
-mozno by ta Darius dokazal pocuvat,a porozumel by ti...je velmi inteligentny a ma doktorat s psychiatrie,okrem inych...a ak si budes chciet pokecat,som tu...som dobry posluchac...aj ked som saso pojaseny,dokazem pocuvat...a nie som klebetnica..vzdy som deckam sluzila,ako butlava vrba...Usmiala sa na nu.
-som rada,ze nas osud zviedol do kopy,si dobra priatelka Nadica...
-od coho je rodina?! Zaskerila sa a pevne jej stisla ruku.
-uz budem rada,ked budeme doma...som unavena...
-nuz Popoluska,ked si flamovala celu noc,co sa cudujes? len neviem,kto nasiel sklenenu crievicku ci divoch,albo panacik... Podpichla s drzym uskrnkom.Zasmiali sa.
-no ku mne sa panacik spraval s najvacsou uctou,ani okom o mna nezavadil,ale teba bozkaval...Zachichotala sa Sofia.
-ufff! drzan jeden,na takeho naskrobeneho panacika,ma riadne prekvapil,necakala som to...ale ved som mu aj riadne tresla...na oplatku...a vies ,ze som sa vtedy zase prekvapila...vacsinou muzi padnu,ked ich mlatnem...ale on len potriasol hlavou,akoby nic...
-mat tak tvoju odvahu..
-v podstate som srab a strasne hanbliva,ale kedysi mi moja starsia sesternica poradila,aby som bola drza a hruba,suverenna a arogantna...a vtedy si nikto nebude na teba dovolovat...a dala som sa na king box...Blagoja ma ucil a zacala som zapasit...otukala som sa...a...Pokrcila pleciami.
-naozaj si zapasila v ringu? Udivene zo Sofie vyhrklo.
-som majster Chicaga,okresu aj statu v nizsej vahe...potom som s tym praskla...
-preco?
-neviem,uz sa mi nechcelo zapolit a nechcela som mat non stop dolamany nos...ja na rozdiel od vas,nemam tu rodinnu crtu a citim bolest...takze je to dost bolestivy sport...
Na letisku ich cakal Nadicin otec.Vyniesli spiace deti a odviezol ich domov.Nadica neustale trkotala a rozpravala otcovi ich zazitky a Sofiu ukolisavalo jej rozpravanie.Az ked ju podrgala si uvedomila,ze zaspala.Vyniesli chlapcov a ona navrhla Milosovi,aby prespal.Podakoval jej s tym,ze sa musi vratit kvoli praci.Rozlucili sa,Sofia si nastavila budik a padla do postele od unavy.Rano vstali a vratili sa k beznym povinnostiam.Sofia sa vrhla do prace.Dokoncila obraz pre Dariusovu staru matku,takmer cely tyzden jej trvalo,kym spracovala poznatky zo skladu Savaronovych.Pripravila podklady a navrhy na prerabku vily v Santa Monike.Vo stvrtok prisli odbornici z bezpecnostnej sluzby a zabezpecili dom.V sobotu mali doniest konzervacne vitriny aj s obrazmi.Pustila sa malovat trilogiu pre Adriana Savarona.Kedze vedela,v akom prostredi budu obrazy umiestnene,mala predstavu,co namaluje.Namalovala male dievcatko na hojdacke,vsadene na dvore s fontanou v pozadi s altankom.Druhy chcela namalovat v podobnom style,ale z dievcatka urobila dospelu slecnu,ktora sedela na lavicke s chlapcom,treti by mal znazornovat starenu,ktora sa prechadza po tej istej zahrade so svojim starym manzelom.Urobila si hruby nacrt.Malovala po veceroch,ked chlapci odisli spat,alebo poobede,ked sa vratila zo zamestnania a este boli v skolke.Darius jej casto volaval.Zvykol si rano,aby sa spytal,ako sa vyspala a vecer,aby sa spytal,aky mala den.Preslo desat dni a Darius sa objavil v stvrtok, vo dverach so sirokym usmevom a s mikroskopom pre deti.Dievcatam doniesol sladkosti.Chlapci boli uneseny a prezerali si pod mikroskopom vsetko,dokonca aj spinave ponozky,ktore si vecer vyzliekali.Darius povedal Sofii,ze na druhy tyzden odchadza do Francuzka na navstevu starej matky a zdrzi sa asi mesiac.V ten vikend sa objavil aj Blagoja.Prezili vesely vikend plny smiechu a radosti.Sofia ukazala Dariusovi obraz,ktory namalovala.Tesilo ju,ze sa mu pacil.Rozlucili sa a on jej jemne pripomenul svoju ponuku.Vynutil si prislub,ze kym bude v Europe bude o tom uvazovat.

-otec je u seba?
-ano,ale ma pracovne rokovanie pan Savaron...
-nezdrzim ho dlho...Vosiel dnu a kyvol vsetkym na pozdrav.
-prepacte,za vyrusujem,ale je to surne...mozes na chvilu otec? Savaron starsi sa zamracil a vosli do druhej miestnosti.Viliam mu podal fascikel.
-co to je?
-vysledky DNA...je to dcera Andreasa...S usmevom vyriekol.Adrian nedockavo otvoril zlozku a zahladel sa na vysledky.Takmer nemohol uverit svojim ociam.Zatvoril fascikel a naradostene sa zasmial.
-tomuto Andreas neuveri...pockaj, pockaj,akoby to bolo najlepsie...ani jeden nema potuchy o druhom...musime si dobre rozmysliet,ako to urobit,aby to nebol privelky sok...synak skocime si na obed,asi za hodinu som hotovy...a nieco vymyslime...Viliam prikyvol a vysiel von,vratiac sa do svojej kancelarie.S usmevom sa posadil
"takze Sofia je moja sesternica..a Nadica...je jej sesternica...docerta,preco zase rozmyslam o tej drzej plostici?! ale ma tvrdu past..." Pomyslel si a reflexivne si posuchal celust,kde ho udrela.
"ma poriadny temperament..necakal som,ze mi jednu vrazi...a ani sam neviem, co ma to napadlo ju pobozkat...je pekna a ma oci plne sibalstva a temperamentnych iskier...ta musi byt v posteli riadne divoka..." Na chvilu si ju predstavoval bez oblecenia.Nevedel si ju predstavit,pretoze nosila siroke sportove oblecenie.Sam sebe v duchu vynadal,ze ho napadaju take hluposti.Zajtra cestoval do Kenosha,uz sa na ne tesil.S otcom sa pri obede dohodli,ze Sofii zatial nic nepovedia,ale odcestuju do Saudskej Arabie a najskor o tom povedia Andreasovi.Pokusia sa zistit co najviac informacii o Sofiinej matke.
Viliam sa pustil do patrania po informaciach o Sofiinej matke aj ostatnej rodine.Zaroven si zistoval vsetko, co sa dalo o Nadici.Ani nevedel preco,zaujimala ho a prekvapovala.Studovala a o par mesiacov, skonci magistraturu z ekonomiky.To by do nej nikdy nepovedal,zistil tiez,ze je to znama king-boxerka.Bola majsterkou statu pred dvoma rokmi a hned potom prestala sportovo zapolit."ktovie preco prestala...mozno vie,kedy prestat...clovek by si o nej myslel,ze ta drza opica nema IQ ani kupacieho konika a pozri sa magistratura z ekonomiky a to v polovicnom case studia...vyzera to,ze ta rodina je mimoriadne inteligentna...takmer vsetci mladsi,maju vyssie vzdelanie...teraz zistime,kedy prisla Sofiina matka do statov" Nahodil si federalnu databazu,vpisal kod,ktory mal este pokial pracoval pre spravodajsku sluzbu.Prekvapene si uvedomil,ze Sofia Stepanovic sa v statoch registruje necelych devatnast rokov.Pricestovala do statov,ako slobodna zena.Jej povodne dievcenske meno bolo Marcela Sofia Stepanovic.Nikde sa nemohol dopatrat jej mena,ako vydatej,ak bola niekedy vydata.
"ale dieta nemala...a zrazu je dieta registrovane v New Yorku,podla datumu narodenia ma devatnast aj pol...ale nemoze mat,kedze jej matka pricestovala a nemala dieta...toto je co, za bordel...otec tvrdil,ze Andreasova manzelka bola Marcela...bolo by mozne,aby to bola ona?..."Zamracil sa na monitor.
"niekto sa sakramensky snazil pobrkat tie udaje...hmmm..." Zamyslel sa a potom vpisal do vyhladavacieho policka Sofia Savaron Van-Andersonova.Chvilu sa nic nedialo a ked mu pocitac nakoniec vypisal udaje, neveriacky civel na monitor.
-ideme synak? Strcil hlavu do dveri Savaron starsi.
-pozri sa na toto....Otocil k nemu monitor.Adrian podisiel k stolu,zoprel sa a zahladel na monitor.Viliam presne videl,kedy si uvedomil,co cita,pretoze sa mu z tvare stratila vsetka krv.
-Jezisi...Sofia je manzelska dcera Andreasa a tej Marcely...narodena pred...osemnastimi rokmi v San Francisku,ako Sofia Savaron Van-Andersonova,dcera Marcely Sofie Savaron-Van Andersonovej,rodenej Stepanovic a Andreasa Thomasa Savaron Van-Andersona....ale to by znamenalo,ze ta protiletecka mina....ona tam nebola...a cely cas zila v statoch...preco sa nikdy...a registrovali dieta v New Yorku,ako ovela starsie...ako to mohli dosiahnut?
-lahko v tom case to bolo mozne...pricestovala ...sama...neskor mohli sfalsovat udaje...neexistovali pocitacove prepojenia...a keby sme si neuvedomili kto je Sofia,ani my, by sme nato neprisli...matka vystupovala ako slobodna zena,aj meno pouzivala dievcenske...a nikdy by sme nenasli rodny list,keby sme nevedeli koho je dcera...pod ideme sa najest..a vymyslime,co dalej...
Sedeli pri stole a mlcky jedli.
-tak co,pojdeme za strykom Andreasom...
-ano...myslim,ze telefonicky by sa to nedalo...ale neda sa mi skor, ako o dva tyzdne...dokoncim ten kontrakt...ehmmm...uz si hovoril so Sofiou o tom restaurovani? a ako pokracuje?
-trilogiu ma skoro hotovu,spravu poslala, aj navrhy na prerabanie vilky v Santa Monike...pustila sa do restaurovania Moneta...
-nevies,ako je na tom financne?
-to naozaj netusim...ale predpokladam,ze priemerne...pracuje tvrdo a celkom urcite ma slusne prijmy...
-zisti to...nesmie trpiet nudzou,to by bola hanba...je velmi talentovana...hmmm...obdivoval som ju, uz aj pred tym...ako to vsetko zvlada...dve deti,zamestnanie,zakazky...mozno pracuje az prilis tvrdo...mali by sme...ehmmm...to nepojde,citila by sa urazena...za tu trilogiu jej zaplatime trojnasobok sumy...aj tak jej posledny obraz v drazbe vyletel na patdesiat tisic...takze hodnota stupa...urobili sme sice reklamu a propagandu,ale keby sa jej obrazy zberatelom nepacili,ziadna reklama by ich nepredala...a ak bude malovat vo vile na steny,musi byt patricne ohodnotena...
-samozrejme otec...a zabudol som ti povedat...saty,ani sperky neprijala...velmi dakovala za ochotu a pozornost,ale povedala doslova,ze taky financne narocny dar nemoze prijat...
-hmmm...povedal som,je velmi hrda...ale ako povieme Andreasovi o tom ostatnom...o minulosti? neviem si ani predstavit,ako sa bude citit,ked zisti,ze jeho jedine dieta vyrastalo samo,samo o seba sa staralo,bolo unesene masovym vrahom a pedofilom brutalne mucene a vaznene...a..ze zena ktoru miloval,bola zavrazdena a jeho dcera toho bola svedkom...a ze ju vrah takmer zabil..a..Doslaka! mne samemu to pripada hrozostrasne...
-postupne,povieme mu to postupne...ale aj tak mu to musime povedat,zisti to skor,alebo neskor...a...nebolo by to od nas pekne zatajit mu to...ked bude vidiet,ze Sofia to vsetko zvladla,je z nej mudra a talentovana zena...zodpovedna zena,ktora sa stara o svojich bratov...a...bude velmi hrdy,.... a urcite jej toho bude chciet vynahradit...takze... vsetko, co mas v planoch sa snaz povybavovat a presne o dva tyzdne poletime za strykom Andreasom...
-otec,kolko predpokladas,ze sa zdrzime? aby som si vedel naplanovat schodzky.
-predpokladam,ze styri,pat dni...
Sofia mala vela prace,ostavala v ateliéri do neskorych hodin,pocas vikendov sa snazila venovat detom a zaroven pracovat na zakazkach,pocas noci.V tyzdni chodila na styri hodiny pracovat do muzea,potom ucit na univerzitu dvakrat tyzdenne,poobede sadla do auta a dohliadala v Chicagu na rekonstrukciu hotela i vily,zacala malovat vo vile na steny,podla dohody so Savaronovymi.Neskor soferovala naspat,aby stihla do siestej vyzdvihnut chlapcov,pripravila im veceru,chvilu sa s nimi hrala,okupala ich,ulozila a zatvorila sa do atelieru.
"ked toto najhorsie prejde budem mat viac casu a trochu si oddychnem...musim dorobit tie obrazy a restauratorske prace...unavuje ma cesta do Chicaga a naspat...ale je to financne velmi vyhodne...tak to na chvilu musim vydrzat...mozno by pomohlo,keby som prestala ucit na univerzite od dalsieho semestra,nedokazem to vsetko postihat...a ohlasila sa mi po odporucani pana Savarona dalsia sukromna zbierka,ktora potrebuje restauratorske prace...musim si to premysliet,aby som to vsetko stihla a nepadla na nos...a musim sa zacat ucit,musim vypracovat doktoransku diplomovu pracu a obhajit doktorat...uf! som taka unavena...mala by som sa poriadne vyspat...aj Nadica ma uz hresi,ze vyzeram ako strasidlo s kruhami pod ocami..."
Pricestoval Darius,na druhy den mal letiet do Europy a tak sa prisiel rozlucit.Karhal Sofiu,ze vyzera velmi unavena a ze by mala spomalit.Vedela,ze ma pravdu,sama sa citila vysilena a tak mu s usmevom prislubila,ze spomali a oddychne si.Odcestoval,zanechal jej dve telefonne cisla na ktorych ho moze zastihnut.Presli tri tyzdne a ona nespomalila prave naopak.Dokoncila restauratorske prace obrazov ,aj trilogiu.Bola vyvedena z miery,ked na jej konto prisli financne vyrovnanie za jej pracu.Volala Viliamovi,ze sa pravdepodobne niekde stala chyba,ale on ju upokojil s tym,ze cena jej obrazov na drazbe vyrazne stupla a preto ju financne ohodnotili podla momentalnej hodnoty obrazov.Nevedela,co si ma o tom mysliet,ale potesilo ju to.Peniaze si poctivo odkladala.Chcela nasetrit,aby mala neskor na studia pre chlapcov.Okrem materialu,ktory potrebovala a penazi na domacnost,neminula ani dolar.Pustila sa do pisania svojej diplomovej prace.Darius jej volaval zhruba kazde tri dni.Par krat ju nazastihol,lebo pri tom vsetkom, zacala restaurovat male komody,na ktore ju nahovoril a uprosil Viliam.Tak sa Dariusovi ospravedlnovala,ze ak ju nemoze zastihnut, je v pivnici a nema signal.So smiechom ju upozornoval,ze slubila,ze spomali.Presiel takmer mesiac,Darius sa mal o tri dni vratit.Musela si v kutiku duse priznat,ze sa na neho tesi a ze jej chybal,zaroven sa jej zaludok skrutil,ked si pomyslela,ze bude ocakavat jej odpoved.Vo stvrtok vecer za nou prisiel Viliam a informoval ju,ze cely tyzden sa neuvidia,pretoze pracovne cestuju aj s otcom do Saudskej Arabie.V pripade nejakych nezrovnalosti mala kontaktovat ich sekretarku.Popriala im stastnu cestu.V piatok rano odviedla chlapcov do skolky a vratila sa domov.Zobrala si dovolenku,chcela si zosumarizovat svoju diplomovu pracu a jej obhajobu.O jedenastej jej zazvonil telefon.Prekvapene si uvedomila,ze volaju zo skolky.Ked zodvihla takmer sa jej zastavilo srdce od strachu.Riaditelka ju nestastna informovala,ze Lucas spadol z preliezacky a odviezli ho do nemocnice.Utekala do skolky,aby zistila kam ho odviezli a co sa vlastne stalo.Lukas bol na vysokej preliezacke,celkom hore,ked sa cast z nej oddelila a zrutila sa s nim dole.Nastastie ucitelka nespanikarila,adekvatne reagovala a podala mu prvu pomoc.Odviezli ho do central hospital na detsku traumatologiu,ake su jeho zranenia jej nevedeli povedat.Dvojca usedavo plakalo a tak ho v naruci odniesla do auta a soferovala s tazobou na hrudi,neustale sa snaziac upokojit Mareka,ktory neprestaval plakat.Volala Nadici,ale nehlasila sa jej,mala prednasky.Uz bola v nemocnici na centralnom prijme,ked sa jej ohlasila.
-Nadica prosim ta,ak mozes prid do centralnej nemocnice...Lucas spadol v skolke z preliezacky...sme v nemocnici,ak by si mohla zobrat Mareka domov...
-Jezisi!co je s malym? dufam,ze to nie je nic vazne?! Vyhrkla vylakane.
-nevedia mi nic povedat...prave ho operuju,musim tu pockat...a...
Hlas sa jej zlomil.
-hned som tam,kde si presne?
-sedim pred operacnou salou cislo 14,traumatologia...
Sedela na lavicke,druheho chlapca drzala na kolenach a upokojujuco mu sepkala,ze to bude dobre,ze to nie je nic vazne a Lukas bude v poriadku.Nadica sa zjavila o dvadsat minut.Dobehla k nej,prudko ju objala a zobrala Mareka na ruky.Sofia si uvedomila,ze sa chveje ako osika a nechyba jej vela,aby ju ovladla hysteria.
-vies uz nieco? povedali vobec nieco? Sofia si trasucou rukou presla po tvari a pokrutila hlavou.Cakali dalsie dve hodiny,ale nikto nevychadzal.Ako plynuli nekonecne minuty obidve si uvedomovali,ze je to velmi vazne.Sofia sa zacala nervozne prechadzat po chodbe.Nadica vstala.
-idem zavolat starkej...odveziem Mareka k nej a vratim sa...
Navrhla ticho.Marek najskor protestoval,ale Sofia mu slubila,ze bude vsetko v poriadku a oni musia ostat v nemocnici s Lakasom,aby posluchal starku a ze pride pre neho, hned ako bude Lukasovi lepsie.Nadica ho odviedla.Chvilu bezcielne chodila po chodbe,znovu sa posadila.Niekto jej volal,bolo to nezname cislo a tak telefon vypla.Aj tak by len prekazal v nemocnici.Ked sa Nadica o tri hodiny vratila nasla Sofiu sediet pred operackou s prstami zaborenymi vo vlasoch,laktami zopretymi na kolenach.
-starka povedala,ze sa nemas bat,ze sa postara o Mareka a ze nam drzi palce.Sofia zdvihla hlavu a so zufalstvom v ociach prikyvla.
-ako je tam uz dlho? Ticho sa spytala.
-sest hodin...Nadica ak sa mu nieco stane..ja to neprezijem....Zasepkala a vyhrkli jej slzy.
-nebud blazon,bude to v poriadku...Snazila sa ju upokojit a presvedcit,ale jej samej vyhrkli slzy.Ked sa konecne otvorili dvere a vysiel lekar po sest a pol hodinovej operacii,Sofia sa k nemu takmer rozbehla.
-som doktorka Evaronova a som sestra a staritel Lukasa Evarona,mozete mi povedat,ako mu je?
-slecna...ehmmm...doktorka Evaronova je to velmi vazne..
Sofia mala pocit,ze zacne hystericky kricat.
-co je s nim?
-ma velmi komplikovanu zlomeninu bedroveho klbu aj panvy a triestivu zlomeninu stehennej kosti...zaroven ulomky stehenej kosti vazne poskodili stehennu tepnu,takze doslo k masivnemu krvacaniu...nastastie pedagogicka v skolke mu vedela podat prvu pomoc,takze nevykrvacal,aj ked straty krvi su znacne...
Sofia si zdesene prikryla rukou usta,aby nezacala plakat.
-ale bude v poriadku...vsak bude v poriadku...Zasepkala znicene premahajuc paniku.
-doktorka Evaronova...je to velmi tazke zranenie...stratil vela krvi...
-mozem mu dat krv,mame rovnaku krvnu skupinu...Zasepkala Sofia.
-to by bolo idealne od pokrvneho pribuzneho..je tu este nieco doktorka Evaronova...dolna koncatina bola par minut bez okyslicovania....Sofia na neho nechapavo hladela,jej mozog nechcel prijat tuto informaciu.
-co...co tym...chce..chcete naznacit...Hystericky sa zajakavala.
-obeh sme obnovili,zatial je na vonkajsom by passe,ale je to len docasne riesenie...mame maximalne sedemdesiatdva hodin...tepna aj s casou zily je nenavratne znicena...bude potrebovat transpalntaciu umelej tepny aj zily a celkom urcite bude potrebovat novy bedrovy klb...
Pisklavo sa nadychla,aby sa ovladla.
-mozete to odoperovat tu,alebo bude potrebovat dalsi transport?
-doktorka Evaronova je mi nesmierne luto,co teraz musim povedat,ale je mojou povinnostou vas o tom informovat...tieto ukony zdravotna poistovna nepreplaca,ak budete trvat na tejto operacii,financne naklady musite hradit sukromne...
-ko..kolko?
-myslim,ze cela operacia aj so vsetkymi ukonami vychadza okolo osemsto tisic dolarov.
Nadica,ktora doteraz mlcala zhrozene zhikla.
-co sa stane ak ho neoodoperuju...Zaujimalo Nadicu
-dolnu koncatinu...ehmmm...bude nedokrvovana a...bude ju nutne amputovat.
Sofia sa znicene posadila na lavicku a zbledla tak velmi,az sa lekar zacal obavat,ze omdlie.
-je mi to naozaj luto,neviem,co povedat...rad by som vam pomohol,ale tieto veci robia len dve kliniky v statoch a obe su sukromne...pouvazujte,ake su vase financne moznosti,mame zhruba tri dni cas...ak...sa rozhodnete pre operaciu....cim prv sa vykona,tym vacsie sance su na jeho uzdravenie...
-kde je teraz?
-je na jednotke intenzivnej starostlivosti a zial nemozem vas k nemu vpustit...musi byt v sterilnom prostredi,kvoli by passu...a aj tak nie je pri vedomi...doktorka Evaronova,tu je sprievodka na hematologiu,ak chcete darovat krv...bude potrebovat este minimalne jednu konzervu..
Sofia nepritomne hladela na listok,ktory jej podal.Ani si neuvedomovala,ci mu nieco povedala,alebo nie,lekar sa pozdravil a odisiel.Este chvilu nebola schopna pohybu.Snazila sa spamatat a prudko vstala.
-idem na hematologiu...dat krv...Zasepkala a pobrala sa k dveram.Nadica ju nasledovala.Urobili im zakladne vysetrenie krvi a po pol hodine darovali krv pre Lucasa, aj ked Nadica nemala zodpovedajucu krvnu skupinu. Sofii dvakrat praskla zila,pravdepodobne bola este stale v soku.Na rukach sa jej vytvorili obrovske podliatiny.Az ked vysli von,zhlboka sa nadychla.
-co budeme robit Sofia? Spytala sa stiesnene Nadica.
-dam do kopy tie peniaze
-preboha,kde chces zobrat osemsto tisic?
-nieco mam...okolo patsto tisic zlozim...teraz ,ked som to preratavala,kym som tam lezala...nejake su zo zivotnej poistky nasej maminky,nieco som zarobila...
-ja mam tiez nieco usetrene,aj ked to nie je viac ako dvadsat tisic...rada ti ich dam...a urcite pomoze aj otec a starka...
a vyvolame v kostole zbierku,ked da kazdy jugo v Chicagu len jeden dolar,dostanes pol miliona... S nadejou preratavala Nadica.
-nemam cas na zbierky...pocula si? ma sedemdesiatdva hodin...Odpovedala pomaly a chladne.
-kde chces zobrat ten zvysok? ja idem zavolat starke...aj Blagojovi..zavolaj Dariusovi,zozenieme ich...Sofia prikyvla.Volala Dariusovi,ale nehlasil sa.Nechala mu odkaz.Nevedela sice, ako ho ma poziadat o pomoc,ale bola odhodlana urobit cokolvek,len aby zachranila Lukasa.O chvilu sa vratila Nadica.
-takze ked sme zlozili nase uspory mame stodvadsattisic...Zvolala s usmevom
-Blagoja nie je v statoch,co Darius?
-nehlasi sa,ale hovoril,ze v tom starom sidle je zly signal,nechala som mu odkaz..
-pod vratime sa domov a nieco vymyslime...chyba nam uz len stoosemdesiat tisic... Navrhla potichu Nadica.Sofia zlomena prikyvla.Sedeli v obyvacke potichu,Sofia kalkulovala,ale stale jej chybalo stopatdesiat tisic.Pokusala sa dovolat Savaronovym,chcela ich poziadat o pozicku,ale vedela,ze odcestovali a ohlasila sa jej len sekretarka.Nedokazala sa dovolat ani Dariusovi,telefom bol neustale obsadeny.Znicena rozmyslala,co urobit.
-nedovolala si sa mu? Pokrutila hlavou a vyhrkli jej slzy.
-docerta! aj s chlapmi!ked ich treba nikdy ich niet!!!docerta!co mame urobit?!
-pojdem aj banku vykradnut ak treba...ale ich zozeniem!!! Zvolala Sofia na pokraji zrutenia a horko sa rozplakala.Nadica k nej podisla a pohladila ju po chrbte.
-nehovor hluposti Sofia...modli sa,aby sme sa dovolali Savaronovcom,alebo Dariusovi...inak tie peniaze nezozenies,ani keby si sa predala...ň
Sofia smrkla a zdvihla hlavu.
-predala? o com to hovoris?
-ale ...pusti to z hlavy...to ma napadla taka kravina...
-povedz mi to,ak existuje nejaka moznost...
-dobre,ale aby ti na rozum neprislo nieco take! nie je to moznost! mala som jednu kolegynu,v tom disco klube,kde som pracovala...ehmmm...ona mala krizu a tak sa predala...
-ja tomu nerozumiem,ako predala...Smrkla opat
-existuje jedna stranka,je to taky nobl muzsky klub,myslim, ze to volaju Royal.D.C..aj ked je v Chicagu....a ehmmm...ona sa predala na jednu noc...maju tam prisne pravidla, diskretnost a co ja viem co...ale ten muz ju vydrazil za osemdesiat tisic...
Sofia vyvalila zhrozene oci.
-vydrazil?!
-no... bohaci sa nudia...a ked sa prihlasila...tak ju drazili,kto da najviac ten berie...sutazia medzi sebou...
-to je hrozne...Zasepkala a vstala.
-som strasne unavena,pojdem si lahnut...Preriekla poutierajuc si oci.
-okey,oddychni si...ja si asi pojdem zabehat...vzdy ma to upokojilo,ked som bola nervozna...Usmiala sa Nadica.
Sofia vysla hore schodami.Citila,ako sa jej trasu nohy a tak sa pridrziavala zabradlia,aby nespadla.Na chvilu sa zvalila na postel.Zufalstvo ju opantalo a znovu ju pochytil zachvat placu.Hlavou jej virilo nespocetne mnozstvo hrozostrasnych predstav.Nedokazala si ani predstavit,ze jej malemu bracekovi amputuju nozicku.Virilo jej hlavou to,co povedala Nadica.Spomenula si na jeden romanticky pribeh,ktory jej mama dala citat.Bol o jednom dievcati,ktora mala styroch surodencov a ked hrozilo,ze zomru od hladu,dievca sa vzalo do mesta a predalo sa.Skoncilo to stastne,lebo mlady,bohaty muz sa do nej zamiloval.Vtedy nedokazala pochopit,kde sa v nej zobrala ta odvaha,to urobit.Az dnes ju pochopila a rozumela,co musela citit,aj ked to bola len literarna hrdinka.Slzy ju opat zaliali.Ked sa ako tak upokojila, prudko sa posadila a podisla k notebooku.Natukala do vyhladavaca "Royal D.C" Preklikavala sa cez mnozstvo stranok,ale nenasla nic,co by pripominalo muzsky klub.Napisala opat "lukrativny muzsky klub Royal" Nacitalo jej zopar poloziek.Prelistovala vsetky stranky, rad za radom, az kym nenasla tu,ktoru hladala.Najskor sa jej nedarilo vojst.Ziadali od nej registraciu a to nechcela.Az celkom dole,nenapadne malymi pismenkami stalo "prebiehajuce drazby"Otvorila stranku.Admistrator tejto stranky bol online a hned jej napisal, spytujuc sa na ucel jej navstevy.Zhlboka sa nadychla a napisala
"predam svoje panenstvo" Chvilu jej neodpovedal.
"vedia tvoji rodicia,na aku stranku si zavitala?! malolete deti tu maju vstup zakazany!"
"nie som maloleta a nemam rodicov" Odpovedala
"kolko mas rokov?!
"devatnast a pol"
" a este si nevinna?!" vedla stal posmesny smailik
"zila som velmi utiahnuto"
"nechce sa mi verit,ze vo svojich devatnast a pol si este panna"
"potrebujete lekarske osvedcenie?!" Na chvilu sa opat odmlcal.
"ako vyzeras?!"
"som beloska,metersestdesiatdva vyska,styridsatosem kilogramov,modre oci,blond vlasy..."
"preco to chces urobit?"
"potrebujem peniaze,musim ich zlozit do dvoch dni,je to pre mna zivotne dolezite"
"nasa stranka ma svoje pravidla,ako vyhlasim drazbu,musis podpisat dohodu,ze za financne odskodnenie,darujes svoju nevinnost a za pripadne nasledky nesies zodpovednost sama..."
"podpisem to...potrebujem tie peniaze,ale musi sa to uskutocnit zajtra vecer,nemam viac casu"
"vyhlasim drazbu,ale zajtra rano musis pricestovat do Chicaga...aby sme si dohodli podrobnosti a podpisesw dohodu a pojdes na lekarsku prehliadku.
"kde a kedy?" Napisal jej adresu, aj cas.Zatvorila stranku a prislo jej tak nevolno,ze mala co robit,aby sa nepovracala.Predychala nevolnost a vosla do kupelne.V zrkadle nasla,tabletky na upokojenie,jednu prehltla,osprchovala sa a az ked citila, ze chvenie ju opusta,lahla si a zaspala.

Sofiu zobudil budik.Podisla k pocitacu a otvorila stranku s drazbou.Ztazka prhltla a zachvela sa.
pod licitaciou "nevinnej panny,ktoru treba zaucit do tajov lasky" stalo "drazba ukoncena,konecna suma financneho odskodnenia tristodvadsat tisic" Na chvilu sa musela prichytit stola,aby nespadla.Bolo este zavcasu,ale zavolala svojmu nadriadenemu do muzea,ze si berie dovolenku a strucne mu vysvetlila,situaciu.Pozelal jej vela stastia a prerusili rozhovor.Podobne sa spraval aj dekan fakulty.Poumyvala sa,obliekla a najedla.Nadica tiez vstavala.
-mam ist do skoly,alebo tu ostanem s tebou?!
-chod do skoly,ja sa zastavim v nemocnici a musim ist do Chicaga kvoli peniazom...
-zohnala si Dariusa?!
-nie,ale nasla som sposob...Ton akym to povedala,prinutil Nadicu,aby sa na nu zahladela.
-Sofia,dufam,ze ...neurobis nejaku hlupost...
-neboj sa,nic nelegalne...pozicka...Prinutila sa usmiat.Nadica prikyvla,objala Sofiu a zmizla.V nemocnici ju lekar informoval,ze stav Lukasa je stabilizovany,ale zatial ho drzia v umelom spanku,aby netrpel a nebal sa.Na chvilu ho cez sklo videla,co jej opat vohnalo slzy do oci.Poziadala lekara,aby sa spojil s nemocnicou v D.C a zariadil transport na sukromnu kliniku na zajtra rano.Lekar sa na nu usmial
-vedel som,ze to dokazete...Obdivne preriekol.
Ako soferovala do Chicaga zmietali nou emocie.Chvilami ledva ovladala triasku,zachvacovala ju panika a zdesenie.Vytocila opat Dariusove cislo,ale jeho mobil bol vypnuty.Vyhrkli jej slzy,ale ovladla sa a zaparkovala par blokov od miesta urcenia.Vosla do vyskovej budovy a zamierila na prve poschodie.Nasla tu malu agenturu,ktora sa starala o vystavbu a udrziavanie webovych stranok.V malej cakarni sedela mlada sekretarka.
-dobry den,idem za panom Bricleyom...
-mate dohodnute stretnutie?
-ano ocakava ma o pol desiatej...Stlacila gombik na komunikacnom zariadeni a informovala svojho sefa,ze stranka na pol desiatu dorazila.
-mozet vojst,pan Bricley vas ocakava...
Sofii sa rozbuchalo srdce od strachu a musela sa prinutit vojst.Muz sedel za velkym stolom a ked zdvihol oci,neveriacky vstal.
-vcera sme si pisali ohladom drazby...Zacala neurcito.
-ano,len nemozem uverit...keby som bol vedel,ako vyzerate,bol by som si vas kupil pre seba...ehmmm... slecna? Spytavo zatiahol
-Anna volam sa Anna...Cervenajuc sa od rozpakov preriekla.
-posadte sa...tu je zmluva,pozorne si ju precitajte,pretoze ak podpisete nie je cesty spat...licitacia sa uz uzatvorila,stretnutie prebehne dnes vecer v hoteli Michigan..
Sofia ocami preletela zopar odstavcov,kde sa zavazovala,ze je zdrava,ze nebude ziadat dalsie financne odskodnenia,nebude kontaktovat svojho "obchodneho partnera" a ponesie za pripadne nasledky zodpovednost.
-kde to mam podpisat? Zasepkala.
-na druhej strane...zaujimalo by ma,preco to robite?
-preco?,moze vam to byt jedno...Zasepkala chladne.
-mozno,ale taka krasna zena ako vy...nemate urcite nudzu o napadnikov,je zarazajuce,ze ste este ehmmm...nevinna a zrazu predate svoju nevinnost,chcel by som poznat vase pohnutky...
-potrebujem peniaze...rychle a surne..
-povedali ste ze nemate rodicov...
-co to ma s tymto spolocne?
-nic,ale snazim sa vas pochopit...nie ste tip zien,ktore sem chodia...
-nemusite ma chapat,toto tu je jediny legalny sposob,ako ziskat rychle peniaze,ktore ja nevyhnutne potrebujem...dnes ma vidite a nikdy viac ma uz neuvidite..nemusite ma chapat.. Odvetila ticho,ale dorazne.
-stalo sa vam nieco strasne? Jemne sa spytal.Ani si neuvedomila,ze jej vyhrkli slzy,jeho jemny hlas v nej vyvolal sebelutost.Na chvilu uvidel tie ametystove zvlastne oci ple slz,ale hned ich sklopila.
-to nie je dolezite..kam mam ist na lekarsku prehliadku?! Spytala sa.Chvilu ju pozoroval.
-prehliadka nie je potrebna..Odvetil ticho.Odkaslal si a otvoril zasuvku pisacieho stola.
-tu je kluc od hotelovej izby,cislo tristosedem...ste ocakavana o pol desiatej,po ehmmm...uzavreti obchodu, vam vas obchodny partner vyplni sek...krytie sekov je overene...ak sa nedostavi,sumu musi vyplatit...
Silene sa usmiala a uchopila kluc.Videl,ako sa jej zachveli ruky a prislo mu jej luto.
-ak si to rozmyslite,roztrham tu zmluvu...Navrhol jej ohladuplne.Na chvilu zavahala,ale spamatala sa.
-nie...nie je to v poriadku,ja...musim...urobim to..
Zasepkala a pohla sa k dveram.
-Anna...a byt vami,zabezpecil by som si tabletu "potom" aby ste neotehotneli...Posledny krat sa obratila v dverach a prikyvla.Bez dalsieho obzerania aj s kopiou zmluvy v ruke vysla.
"chudera...ktovie co sa jej stalo,ked sa dala na toto...muzi v nasom klube vedia byt riadne divoky...dufam,ze bude mat stastie a ujde sa jej niekto z tych ohladuplnejsich...ale obchod to bol dobry...vyherca drazby mi vyplatil dvadsatpercent z konecnej sumy..." Usmial sa a pomadlil si ruky.
Chvilu sedela v aute a nutila sa spamatat.
"tie peniaze teraz pouzijem a ked zarobim,predam obrazy...vratim ich tomu muzovi,neviem zniest tento pocit hanby a ponizenia!" Pevne rozhodnuta sa zahladela na zmluvu.Prudko ju pustila z ruky,akoby ju popalila.Nastartovala a zamierila domov.Potrebovala sa pozbierat a upokojit.Zastavila pri lekarni a kupila si tabletu "potom" Zavolala tete Mariji,spytala sa na Mareka a povedala jej,ze peniaze zohnala a ze Lukasa zajtra rano prevezu do D.C. na sukromnu kliniku,kde ho odoperuju.Ked zaparkovala pred domom,spustil sa husty dazd.Leto sa skoncilo,jesen bolo citit z kazdej strany.Rozplakala sa,ani nevedela preco.V kupelni opat prehltla jednu tabletku na upokojenie a prinutila sa lahnut si a spat.Prebudila sa o pol siedmej vecer.Rychle sa osprchovala a prezliekla.Prehltla dalsiu tabletu,aby sa nezosypala.Nevedela,co si ma obliect a tak si obliekla rifle,kratke tricko a teplejsiu mikinu s kapucnou.Vedela,zeby to malo byt trochu drazdivejsie,ale nedokazala si rozkazat a vlastne nic,co by povazovala za drazdive,ani nemala.Zisla dole a nasla Nadicu sediet v obyvacke pri knihach.
-ahoj,nechcela som ta budit...So smutnym usmevom ju pozdravila Nadica.
-to je v poriadku,idem niekam von,nedokazem tu...ehmmm...civiet na steny a cakat...Zacala opatrne.
-mozno ti to urobi dobre,ako si dopadla v Chicagu...
-tie peniaze som zohnala,pozicku..zajtra rano preveziem Lukasa do D.C.
-to je perfektna sprava! Zvolala nadsene Nadica a s vyskanim ju objala.Sofia sa snazila usmiat.
-prepac Nadica,asi na mna dolahol stres,necitim sa dobre,potrebujem ist von,aby som sa upokojila...mozno sa zdrzim...
-telefon mas zo sebou?
-ano...

Darius sa zamracil na svoj telefon.
-co je to tu za signal?! nemozem sa nikam dovolat!
-si v udoli medzi horami...uz si zabudol...signal je tu len zriedka...
-a co to tam stale robis?! Zaujalo Dariusa
-pracujem...Uskrnul sa Leonardo
-to musi byt velmi zaujimava praca,ked sa takto uskrnas...Opat vysiel von,zo stareho rodinneho sidla a snazil sa najst signal.Neuspesne.Uz dva dni sa nepocul so Sofiou,ale tesil sa ze ju o dva dni uvidi.Vracal sa naspat a uz sa nemohol dockat.V kutiku duse dufal,ze Sofia uvazovala nad jeho ponukou a privoli.Bolo neskoro vecer,na chvilu sa zahladel na hviezdy.
"musim ju sem zobrat,je tu krasne...hviezdy by ju urcite ocarili..." Rozmyslal s usmevom a vosiel dnu.Leonardo neustale tukal do klavesnice,nieco si v duchu somral.Darius mu len kyvol a pobral sa na poschodie do dvojej izby.Osprchoval sa a zaspavajuc rozmyslal o Sofii.Prebudilo ho buchanie na dvere.
-vstavaj bracek! Volal
-co hori?! co ti zase je?!
Leonardo vtrhol do izby.
-potrebujem tvoju pomoc,musime okamzite odcestovat do statov...Vyvalil zo seba bez dychu.
-co sa stalo?! Zamraceny mu hladel do tvare.
-mam problemy a len ty mi mozes pomoct...obliekaj sa,za dve hodiny nam to odlieta...
-zblaznil si sa?!
-ak to nestihnem,je po mne...
-hovor,co sa stalo! kolko je vlastne hodin?! Darius pozrel na hodinky.Bolo pol stvrtej rano.Jeho brat bol dokrceny,strapaty,akoby vobec nespal v obleceni,ktore mal vecer na sebe.
-nemozem ti to teraz povedat,je to dlhe rozpravanie,poviem ti to v lietadle!
-prestan panikarit a upokoj sa...
-Darius prosim ta! pomoz mi...musime to stihnut,inak je zle nedobre...
Darius sa zamracil,pokrutil hlavou a vytiahol kufor,ktory uz mal viac menej zbaleny.
-kedy uz konecne dostanes rozum a dospies?!chod zobudit staru mamu,chcem sa rozlucit... Zahundral a stiahol si tricko cez hlavu.

Darius sedel v aute vedla svojho brata a sofer ich viezol na letisko.Zahromzil,ked konecne ziskal signal,ale bateria bola prazdna a telefon sa vypol.
-povies mi uz konecne,co si vyviedol?!
-myslim,ze ma roztrhas v zuboch! Odvetil Leonardo nesmelo.
-tak to vyklop!
-poviem ti to az v lietadle,ano?! Nadejal sa.Darius na neho zaganil a neveselo uvazoval,co jeho "podareny lahkovazny bracek" zase vyviedol. Ked sa lietadlo vznieslo nad Atlanticky ocean Darius uz nedokazal vyckavat,kym sa jeho brat odhodla priznat,co vyviedol.
-no tak to uz konecne vyklop!
-ehmmm...ale nerozculuj sa, ano?! Prevratil ocami
-spievaj!
-pamatas,ako si mi raz povedal,ze sa ozenis len s pannou?!
-to bolo kedy?! a co to ma s tvojim problemom?!
-nechaj ma hovorit!ja...ehmmm povedal si,ze si zoberies len pannu...a stara mama stale do teba dobiedza,aby si sa ozenil a tak...ehmmm...mam pre teba pannu! Vyhrkol jednym dychom.
-coze?! a com to mlatis?!
-ehmmm...kupil som ti k nedelnajsim narodeninam pannu!
Darius na neho hladel,akoby zosalel.
-myslis si,ze panny sa kupuju v obchode?! drahy bracek si na tom este horsie,ako som si myslel...Zatiahol posmesne.
-kupil som ju na drazbe v panskom lukrativnom klube...ledva som ju dostal...lecitacia bola tazka...pobili sme sa o nu,ale zvitazil som!
-toto sa mi snad sniva! pannu?! co si myslis,ze som pedofil,alebo uchylak?! v dnesnej dobe su panny, mozno trinastrocne dievcatka!!! Zavrcal rozculene
-nie,tato ma devatnast...a..
Darius zafucal od zurivosti.
-ty si zosalel!myslis si,ze si potrebujem kupovat prostitutky?! naozaj si myslis,ze som taky neschopny?! Zavrcal zurivo
-nie,bracek,ale to nie je prostitutka,ale panna... a ty si povedal,ze...mozno sa ti zapaci a ozenis sa s nou...
-ty naozaj veris,ze je v devatnastich panna?! si taky naivny,alebo sprosty?!
-je to overene! ma lekarske vysetrenie..
-je to podvodnicka a prostitutka! a kvoli tomuto si ma vytiahol z Francuzka?!
-ano je to darcek k tvojim narodeninam! a nebud taky suchar!uvolni sa a rozmyslaj ake to bude ...ked budes...ehmmm...jej prvy...je to dnes vecer..
-niekedy si myslim,ze ti preskakuje! v ziadnom pripade tam nepojdem!
-ak tam nepojdes,peniaze jej musime vyplatit,tak ci tak...
Darius zaskripal zubami.
-kolko?!
-tristodvadsattisic! Nesmelo zasepkal Leonardo.
-tristodvadsat?! Sokovane zalapal po dychu.Na chvilu nebol schopny slova.
-chces mi povedat,ze si vydrazil prostitutku za tristodvadsattisic dolarov?!
-je to panna,pre teba! Odvrkol urazeny Leonardo.
-kedy uz konecne dospejes?! keby si sa ma co len trochu povypytoval,zistil by si,ze som nasiel zenu,ktoru som poziadal o ruku!
-co?! a to mi hovoris len tak?! Docerta! to som nevedel...nebol by som ti kupoval tuto...ja...prepac bracek...neviem,co povedat...co teraz?!
-pojdem tam a prinutim tu zensku odstupit od zmluvy ! povyhrazam sa jej mravnostnou policiou,legitimujem sa,ak bude treba,obvinim ju s nelegalnej prostitucie a danovych unikov,nergistrovanu zarobkovu cinnost!paragrafov je dost...
-chudera...myslim,ze bude velmi sklamana...
-to teda bude! olutuje den,ked ju napadla takato strestenost!
Leonardo sa oprel o sedadlo a chvilu uvazoval.
-aka je?
-kto?
-tvoja snubenica...
-je strasne mila...a velmi krasna.. pokojna,usmievava..obetava a velmi,velmi lojalna...
-si si isty,ze je to zena?! Podpichol s usmevom Leonardo.Darius na neho zaganil.
-a co by to malo byt?! chces ma zase rozculit?!
-nooo...ospevujes ju,ako aniela...
-pretoze...je aniel...S usmevom odvetil a zatvoril oci.Cakal ich dlhy let.
-kde je ta tvoja panna?
-bude ta cakat v Chicagu,hotel Michigan..pristaneme na letisku O´Hara v Chicagu,stretnutie je o pol desiatej vecer...
Darius so zatvorenymi ocami vzdychol.
-dobre,vybavim to ...
-kedy bude svadba...
-neviem...este nepovedala ano...
-a ak povie nie?! vezmes to po Laguerovsky?
Darius pokrutil hlavou a vdychol
-si strasny!si beznadejny pripad...nie,nebudem, ako nasi predkovia,som rozumny,dospely muz,dokazem jej,ze si ju zasluzim...a ak naozaj nebude chciet...neostane mi nic ine,iba sa s tym zmierit.
Leonardo sa zasmial.
-no...dobre bracek,ked si taky rozumny...

Sofia nastartovala.Uz ju zase pochytila triaska.Nechcela mysliet nato,co ju caka,inak by nedokazala vojst do toho hotela,ale aj tak ju neodbytne myslienky a strach prenasledovali
"ktovie kto je to...moze byt stary,mlady,cernoch,surovec,ci dokonca sadista...upokoj sa Sofia...necitim bolest,tak nech sa deje,co sa deje...staci ak zatvorim oci...a..prezijem to nejako...je to len pozicka...nemam inu moznost,musim to urobit...nemozem dovolit,aby Lukas..." Vyhrkli jej slzy.Zaparkovala v podzemnych garaziach hotela.Bolo presne devat dvadsat.Vystupila a az na treti pokus sa jej podarilo zamknut auto,lebo ruky sa jej triasli tak,ze nedokazala trafit zamku.Siahla do kabelky,vypla mobil a vybrala jednu z tabletiek na upokojenie.
"uz som ich prehltla tri...ale este tuto,aby som to zvladla..." Pomyslela si neutesene,schovala vlasy pod mikinu a kapucnu si stiahla hlboko do cela.Pobrala sa ku schodom a pat poschodi vyslapala nudzovym schodiskom,aby sa vyhla vytahu.Tesne pred izbou zastala.Nieco ju nutkalo,aby sa otocila a utiekla,ale rozum jej prikazoval vojst.Musela zozbierat vsetku svoju odvahu,aby prinutila ruku s klucom otvorit a nohy vykrocit.Opatrne otvorila a vosla.V izbe bolo pritmie,na stene svietila len jedna velmi slaba ziarovka.Uz to bolo pre nu hrozostrasne,ze nevidi,kto je ten muz.Sedel pohodlne uvelebeny v kresle a cakal na nu.Nervozne zastala kusok odo dveri.
-no len podte,podte slecna...V tme a tichu izby jeho nebezpecny,chladny hlas znel este dunivejsie.Sofii zahucalo v usiach a neveriacky sa zahladela na kreslo.Bola taka sokovana,ze sa nedokazala ani pohnut.Ten hlas by spoznala medzi tisicmi."Ja to Darius!" Krical v nej vnutorny hlas.V panike sa prudko obratila k dveram a chcela ujst.Ked si uvedomil,ze zena,ktora nesmelo vosla sa pokusa ujst,vyskocil a dvoma skokmi ju dostihol.
-kamze,kam?! Drsne vystekol.Zdrapol ju za mikinu a vtiahol dnu,zaplesnuc dvere.Prelaknuto zhikla,ked jej kapucna sklzla z hlavy a po chrbte sa jej rozliala riava zlato-platinovych vlasov.Prikryla si rukami tvar a nemala odvahu na neho pozriet.Stal,akoby vrastol do zeme,mlcal a citila,ze na nu hladi ohureny,zdeseny a urcite aj zhnusey.Ked konecne nasla odvahu a pohliadla na neho,bolestne privrel oci.
-Sofia...Zasepkal takym zlomenym hlasom,ze Sofia mala pocit,ze pocula, ako mu puka srdce.Este stale sa nehybal s privretymi ocami sa zhlboka nadychol.Ked ich konecne otvoril,prelakla sa.Videla v nich nekonecnu zurivost a hnev,bolest sa kamsi vytratila a nahradilo ju cosi nelutostne.

Komentáre 4

aknit11 dňa 21.01.2013 - 00:24

Tak trosku dlhsi dielik :-) ked som vas dva dni zanedbavala :-)

tomicka dňa 21.01.2013 - 10:34

Prepana krala! co nam to robis?:-O ved sa zblaznim,co bude dalej :-)cakala som vsetko mozne,ale toto by ma ani vo sne nenapadlo :-O Dufam,ze nas nenechas dlho cakat,ved si zacnem obhryzat nechty,ze co bude dalej (giggle)po cely cas som zadrziavala dych,ze ako to dopadne:-) ale uz je tam Darius,tak jej pomoze,ci? :-)

nevetko dňa 22.01.2013 - 14:52

babenky moje ja teraz prerabam a neda sa mi kazdi den bit svamy .ale dnes som medzi varenim a skrabanim stien odskocila (blush). kym boli chlapi na nakupe materialu (blush). aknit11. aknit11. ty nas chces asi priviest do blazinca ved ma skoro caplo ked som to citala (giggle). Ðaro bude teraz velmo nastvany to budu zasa nervy ta si tiez vie vymysliet capinu . (giggle)(giggle)

aknit11 dňa 22.01.2013 - 16:01

:-) tesi ma,ze som vas trosku napala :-) a ak stihnem dnes nieco naskrabat,po tom ako to mam v hlave,bude riadne prekvapko :-)